Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414010301
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6414010301.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Danielom Konerackým v trestnej veci obžalovanej
L. U. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 28.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná L. U., O.. XX.XX.XXXX X. Ž. O. B., V. Ž. O. B., H.. R.. Y. Č.. XX,

sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1Pv 654/12/6613 zo dňa 14.04.2014 pre skutok kvalifikovaný
ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že v období od 22.7.2011 do 26.06.2013 vo Zvolene a v Žiari nad Hronom, na H. R.. Y. Č..
XXX/XX napriek rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 3632/08 zo dňa 01.04.2009, právoplatný
dňa 16.4.2009, ktorým bola ako matka mal. detí G. M., O.. XX.XX.XXXX R. P. M., O.. XX.XX.XXXX
zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. XXXX/XX

riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od piatka
od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00 hod. do 17.7.
do 19.00 hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00
hod. do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do
19.00 hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú hodinu
ich pred jej bytom vráti, uvedené rozhodnutie nerešpektovala a to tým spôsobom, že nariadený styk

mal. detí s otcom počas tohto obdobia v uvedených termínoch s výnimkou dní 24.10.2012, 31.10.2012,
07.11.2012, 30.11.2012, 05.12.2012 a 15.05.2013 opakovane neumožňovala, maloleté deti na styk s
otcom dostatočne nepripravovala a to aj napriek tomu, že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k 15CoE 206/2011 zo dňa 16.06.2011, právoplatným
dňa 22.07.2011 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 15 €, uznesením Okresného súdu
Zvolen, č. k. 25Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 43CoE 323/2011 zo dňa 16.01.2012, právoplatným dňa 09.03.2012, postihnutá uložením

poriadkovej pokuty vo výške 60 € a v období od 27.06.2013 do 02.09.2013 v Žiari nad Hronom, na H. R..
Y. XXX/XX, napriek rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 5P 362/08 zo dňa 01.04.2009, právoplatným
dňa 16.04.2009, ktorým bola ako matka mal. detí G. M., O.. XX.XX.XXXX R. P. M., O.. XX.XX.XXXX
zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. XXXX/XX
riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od piatka
od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00 hod. do 17.7. do

19.00hod.,akoajod10.08.od09.00hod.do17.08.do19.00hod.,každýrokdňa25.12.od09.00hod.do
19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., s
tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú hodinu pred jej bytom
vráti,uvedenérozhodnutienerešpektovalaatotýmspôsobom,ženariadenýstykmal.detísotcompočas
tohto obdobia v uvedených termínoch s výnimkou dní 31.07.2013, 07.08.2013, 09.08.2013 a 14.08.2013
opakovaneneumožňovala,maloletédetinastyksotcomdostatočnenepripravovalaatoajnapriektomu,
že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15CoE

206/2011 zo dňa 16.06.2011, právoplatným dňa 22.07.2011 postihnutá uložením poriadkovej pokutyvo výške 15 €, uznesením Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoE 323/2011 z 16.01.2012, právoplatným
dňa 09.03.2012 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 60 € a uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. 41CoE 203/2013 zo dňa 27.06.2013, právoplatným dňa 25.07.2013 postihnutá
uložením poriadkovej pokuty vo výške 100 €, p r e t o ž eskutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, súd poškodeného G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. Č.. XXXX/
XX s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala obžalobu na obžalovanú pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že v období od 22.7.2011 do 26.06.2013 vo Zvolene a v Žiari nad Hronom, O. H. R.. Y. Č.. XXX/
XX napriek rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 3632/08 zo dňa 01.04.2009, právoplatný dňa
16.4.2009, ktorým bola ako matka mal. detí G. M., O.. XX.XX.XXXX R. P. M., O.. XX.XX.XXXX zaviazaná

k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K., Š. XXXX/XX riadne a
načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny víkend od piatka od 18.00
hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00 hod. do 17.7. do 19.00
hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod.
do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00

hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú hodinu
ich pred jej bytom vráti, uvedené rozhodnutie nerešpektovala a to tým spôsobom, že nariadený styk
mal. detí s otcom počas tohto obdobia v uvedených termínoch s výnimkou dní 24.10.2012, 31.10.2012,
07.11.2012, 30.11.2012, 05.12.2012 a 15.05.2013 opakovane neumožňovala, maloleté deti na styk s
otcom dostatočne nepripravovala a to aj napriek tomu, že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k 15CoE 206/2011 zo dňa 16.06.2011, právoplatným
dňa 22.07.2011 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 15 €, uznesením Okresného súdu
Zvolen, č. k. 25Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 43CoE 323/2011 zo dňa 16.01.2012, právoplatným dňa 09.03.2012, postihnutá uložením
poriadkovej pokuty vo výške 60 € a v období od 27.06.2013 do 02.09.2013 v Žiari nad Hronom, na

Ulici R.. Y. XXX/XX, napriek rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 5P 362/08 zo dňa 01.04.2009,
právoplatným dňa 16.04.2009, ktorým bola ako matka mal. detí G. M., O.. XX.XX.XXXX R. P. M., O..
XX.XX.XXXX zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom G. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K.,
Š. XXXX/XX riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny
víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od

09.00 hod. do 17.7. do 19.00 hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý
rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do
1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec
prevezme a v stanovenú hodinu pred jej bytom vráti, uvedené rozhodnutie nerešpektovala a to tým
spôsobom, že nariadený styk mal. detí s otcom počas tohto obdobia v uvedených termínoch s výnimkou

dní 31.07.2013, 07.08.2013, 09.08.2013 a 14.08.2013 opakovane neumožňovala, maloleté deti na styk
s otcom dostatočne nepripravovala a to aj napriek tomu, že bola za nerešpektovanie tohto rozhodnutia
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15CoE 206/2011 zo dňa 16.06.2011, právoplatným
dňa 22.07.2011 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 15 €, uznesením Okresného súdu
Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici,

sp. zn. 43CoE 323/2011 z 16.01.2012, právoplatným dňa 09.03.2012 postihnutá uložením poriadkovej
pokuty vo výške 60 € a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoE 203/2013 zo dňa
27.06.2013, právoplatným dňa 25.07.2013 postihnutá uložením poriadkovej pokuty vo výške 100 €.

Obžalovaná L. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je nevinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu

v podanej obžalobe s tým, že ona mal. deti na styk s poškodeným riadnym spôsobom a včas pripravila.
Nebránila mal. deťom, aby sa stretávali s otcom mal. deti. Ona mal. deti pripravené a včas priviedla pred
bytový dom, aby ich odovzdala poškodenému. Dva dni pred stredou, kedy sa mali mal. deti stretnúť
s poškodeným povedala mal. deťom, že príde ich otec a majú s ním ísť na takéto stretnutie. Podľa
jej názoru zlomový moment, ktorý ovplyvnil vzťah mal. detí k poškodenému bol ten, keď poškodený

ju napadol pred školou vo Zvolene. Vtedy jej mal. G. povedala, že k poškodenému nepôjde. Okremtoho poškodený ju počas manželstva napádal a táto skutočnosť mala negatívny vplyv na deti. V roku
2007 sa s poškodeným rozviedla s tým, že ten sa ešte pred rozvodom odsťahoval, pričom išiel bývať
do domu, ktorý bol oproti nim. Bývali tak vedľa seba. Poškodený ju bil aj pred deťmi. Ona sa následne

dňa 02.12.2009 odsťahovala ku svojej matke. Počas obdobie keď bývala u svojej matky tak mal. deti sa
s poškodeným ako tak stretávali. Poškodený jej tiež volal keď mal mal. deti, že si nevie poradiť s mal.
Petrou, lebo mu plakala. Poškodený pred mal. deťmi na ňu nadával a hovoril o nej „ že je sviňa“, „že
ju zabije“. Ona vysvetľovala deťom, aby si to nevšímali s tým, že mal. P. sa začala z toho pomočovať.
Obžalovaná ďalej uviedla, že si robila poznámky ako prebiehal styk s poškodeným. Dňa 27.7.2011

sa uskutočnil prvý styk s poškodený nakoľko ten sa mal s mal. deťmi stretnúť dňa 10.7.2011 avšak
neprišiel pretože bol na dovolenke. Túto skutočnosť jej oznámil krátko pred tým, ako sa mal realizovať
styk. Dňa 27.7.2011 keď poškodený prišiel z dovolenky tak hovoril deťom ako tam bolo a čo tam robil.
Deti s ním neodišli, pričom ona nezasahovala do styku. Obžalovaná ďalej poukázala na skutočnosť,
že keď prišiel na styk tak začal pred deťmi nadávať na ňu, deti to nemali radi a povedali mu, že s
ním nepôjdu. Dňa 29.7.2011 poškodeného niekto priviezol a bol z toho konflikt, pričom to riešila na

medziposchodí. Dňa 3.8.2011 sa poškodený opýtal mal. detí či s ním pôjdu a mal. deti to odmietli. Dňa
10.08.2011 mali ísť deti na stretnutie s poškodeným na týždeň, pričom mali zbalené potrebné veci a ona
ich pripravila na takéto stretnutie, avšak mal. deti sa vyjadrovali o poškodenom negatívne s tým, že s ním
nepôjdu. Pokiaľ ide o rok 2011 tak sa styk realizoval vo Zvolene a to v stredu ako aj párny víkend. Ona
musela pripravovať mal. deti na styk s poškodeným, ale ten viackrát na styk neprišiel a len tesne pred

stretnutím s deťmi jej oznámil, že nepríde. Poškodený neprišiel na styk s deťmi dňa 16.2.2011, 1.4.2011,
3.6.2011, 10.7.2011, 13.7.2011, 15.7.2011, 20.7.2011, 09.11.2011, 16.11.2011, 18.11.2011, 23.11.2011,
30.11.2011,02.12.2011a16.12.2011.Onavždypripravovalamal.detinastretnutiespoškodenýmokrem
prípadov keď boli choré a vtedy to oznámila vopred poškodenému. Dňa 10.8. poškodený neoznámil
program a mal. deti s ním odmietli ísť. Dňa 12.8. sľuboval poškodený, že zaplatí výživné. Dňa 17.8. deti

boli pripravené na styk avšak s poškodeným neodišli. 24.8. oznámili poškodenému, že idú na dovolenku
stým,žedňa31.8sastykneuskutočnilnakoľkobolasdeťminadovolenke.Tútoskutočnosťkonzultovala
aj s pracovníčkou úradu práce a tá jej povedala, že môže ísť na takúto dovolenku. Dňa 7.9.2011 deti
odmietli ísť na styk s poškodeným. Dňa 09.09.2011 sa poškodený stretol s mal. deťmi ale tie odmietli s
ním ísť. V roku 2011 nešli mal. deti na styk s poškodeným na dlhší čas avšak presne si to nepamätá. Dňa

21.9.2011 boli mal. deti pripravené na styk, odmietli s poškodeným ísť a vtedy ten zazvonil u nich v byte.
Poškodený začal následne búchať na dvere a nadávať. Preto zavolali políciu s tým, že deti boli svedkom
takéhoto správania sa. Dňa 23.9.2011 boli mal. deti opäť na styk pripravené avšak mal. P. nechcela ísť
k nemu a preto poškodený kopal na dvere. Dňa 4.1.2012 oznámila poškodenému, že deti majú kiahne.
Dňa 18.1.2012 bola mal. P. chorá a išla na styk iba mal. G., pričom vtedy poškodený meškal na stretnutie

s deťmi. Počas styku poškodený pred mal. dieťaťom nadával na ňu s tým, že mal. G. následne odišla
od otca. Dňa 25.1.2012 odmietli mal. deti s ním ísť s tým, že opätovne ju riešil pred mal. deťmi. Dňa
09.02.2012 boli predvolaný na úrad práce a deti odmietli poškodeného. Dňa 07.03.2012 a 09.03.2012
oznámila poškodenému, že deti sú choré. Dňa 14.3.2012 bol poškodený v škole s tým, že deti odmietli
s ním ísť. Dňa 23.3.2012 prišiel otec na stretnutie a zavolal políciu. Obžalovaná ďalej uviedla, že v roku

2012 boli stretnutia, ktoré sa nerealizovali z dôvodu, že poškodený neprišiel. Od 05.06 do 22.08.2012 sa
realizoval styk na referáte poradensko-psychologických služieb - úrad práce u U.. V.. Tá upozorňovala
poškodeného, že deti sú presýtené stykom, ktorý sa realizoval a preto by nemal chodiť na styk k mal. aj
domov nakoľko styk sa realizoval nad rámec súdneho rozhodnutia. Poškodený napriek tejto skutočnosti
realizoval styk v mieste bydliska mal. detí ako aj na úrade práce. V roku 2012 nešli mal. deti s otcom

na styk s tým, že dňa 08.08.2012 sa odohral incident na referáte poradensko psychologických služieb
u Mgr. V.. Poškodený vtedy kričal na deti ako aj na ňu. Tiež povedala Mgr. V., že bude s mal. deťmi na
dovolenke v Chorvátsku a tá takúto informáciu oznámila poškodenému. Okrem toho mu to povedali aj
mal. deti. V roku 2013 sa poškodený nedostavil na styk s mal. deťmi dňa 11.1., 10.4., 8.5., 5.6., 14.6.
Ostatné dni sa deti dostavili pripravené na styk, pričom presviedčala deti, aby išli s poškodeným na

stretnutia. Mal. deťom pred stykom hovorila, že bolo vydané súdne rozhodnutie na základe ktorého sa
majú stretávať s otcom, pričom je to ich otec a musia ísť na takéto stretnutie. Tiež im to vysvetľovala aj
sociálna pracovníčka ako aj iné osoby, aby išli na stretnutie s otcom. Hovorila deťom aj to, že oni nemôžu
za to, čo sa stalo medzi ich rodičmi, že sa poškodený zmenil a že nebude podávať ďalšie návrhy resp.
podania. Mal. deti jej však na to povedali, že klame, lebo poškodený sa nezmenil. Ona navštevovala

spolu s mal. deťmi doktorku B. ako aj MUDr. M.. Obžalovaná ďalej uviedla, že ona sa nevyjadrovala na
adresu poškodeného negatívne a oslovovala poškodeného pred deťmi „otec“.Poškodený G. M. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že styk sa podľa jeho názoru
nerealizoval podľa zákona nakoľko mal. deti neboli na styk pripravené. Obžalovanej takýto postup pri
styku poradil jej priateľ a to z dôvodu, že tá mu chce takýmto spôsobom robiť zle nakoľko má obavu, že

by mal. deťom bolo u neho dobre. Mal. deti mali radi jeho ako aj jeho rodičov. Obžalovanej ide o to, aby
sa deti nestretávali s ním ako aj jeho rodičmi. On má obavu o výchovu detí. Po rozvode s obžalovanou
bol na dovolenke nakoľko bol na tom psychicky zle a vtedy dvakrát neprišiel na styk s deťmi. Bolo to
asi v roku 2010 v septembri. Obžalovaná sa z uvedeného dôvodu na neho nahnevala a dozvedela sa,
že mu mal. deti nemusí dávať. On si predtým chodil brávať deti do školy a škôlky s tým, že obžalovaná

začala chodiť pre deti skôr a on si musel chodiť pre deti do miesta ich bydliska. Poškodený ďalej uviedol,
že keď išiel s mal. P. po mal. G. tak pri škole došlo k jeho fyzickému napadnutiu obžalovanou. V tom
čase tam bola aj matka obžalovanej, pričom to na neho pripravila obžalovaná s jej priateľom pánom P..
Obžalovaná bola rozzúrená a napadla ho. Táto situácia sa riešila v konaní pred príslušným orgánom a
on bol oslobodený. Mal. G. chcela ísť vtedy k nemu a obžalovaná ju odtiahla do auta. Podľa jeho názoru
bol toto zlomový moment a obžalovaná to používa ako dôvod, prečo k nemu nechcú ísť deti. Poškodený

ďalej uviedol, že ani jeden znalec nedefinoval dôvod, prečo nechcú ísť s ním deti. Táto situácia sa stala
18.10. s tým, že mal. detí neboli od tohto momentu pripravené na styk, pričom matka ich počas styku
držala za ruky aby s ním nešli a neskôr ich už nemusela držať za ruky nakoľko odmietali s ním ísť. Mal.
P. mu povedala, že je debil a obžalovaná na to povedala, že „presne“. Poškodený ďalej poukázal na
skutočnosť, že zavolal pani P., ktorá je jeho sesternica na styk s mal. deťmi nakoľko je pedagógom,

aby mu poradila čo má robiť. Počul od obžalovanej spoza dverí, ako vraví deťom, že je „zlý ujo“ a že
príde „ten“. On vždy oznámil obžalovanej keď sa mu nedalo prísť na styk resp. keď meškal. Neskôr
žiadal o náhradný termín styku. Mal. deti ho považovali za poslednú handru, pľuli na neho a pod. Tiež
obžalovanávzalamal.detiod27.8.2012do10.9.2012nadovolenkuaonaaaniináosobamuneoznámili
takúto skutočnosť. Poškodený tiež uviedol, že on nepoužíval vulgárne slová na adresu obžalovanej

pred mal. deťmi a ani sa o nej nevhodne nevyjadroval. Aj znalci na súde vo Zvolene povedali, že má
byť príprava detí urobená iným spôsobom nakoľko obžalovaná „naoko“ deti pripravuje avšak doma ich
ovplyvňuje voči nemu. Hovorí deťom síce, aby išli s otcom, avšak doma na nich vplýva, aby s ním nešli
na styk. Obžalovaná pri realizácii styku stojí za deťmi na chodbe za dvermi resp. počúva cez mikrofón
na zvoncoch. Ona manipuluje s deťmi, aby s ním nešli na styk. Pri stretávaní sa mal. deťmi im povedal

program, ktorý pre nich pripravil napríklad, že pôjdu na program do Sebechlebov nakoľko tam boli rôzne
atrakcie a on tam má rodinu u ktorej tiež mali vyrábať spolu s deťmi víno. Podľa jeho názoru deti nemajú
žiadne psychické problémy ako to tvrdí obžalovaná s tým, že deti nevystrčia nohu z paneláku, pričom
si zoberú len darčeky a následne mu povedia, že s ním nepôjdu. Potom idú za matkou, ktorá ich čaká
za dverami. Obžalovaná ešte keď bývala spolu s deťmi vo Zvolene prišla počas styku po mal. G. a

zavolala ju domov. Dňa 10.8.2012 deti neprišli na styk, pričom tam bol pán Y., ktorý si ho nahrával. On
oznamoval program, ktorý urobil pre deti obžalovanej sms-kou s tým, že nepotreboval od obžalovanej
žiadnu špeciálnu prípravu v súvislosti s prípravou na styk. Obžalovaná mu telefón nedvíhala a na sms-
ky nereagovala. K mal. deťom sa správa pekne a milo. Nepodarilo sa mu presvedčiť mal. deti, aby s
ním išli, ale deti vedia, že si to obžalovaná neželá.

Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie presne dátum a rok, kedy bol svedkom návštevy
poškodeného v súvislosti s jeho realizáciou styku s mal. deťmi. On býva na 10 poschodí rovnakého
bytového domu ako obžalovaná, ktorá býva na 1. poschodí. On má v dolných priestoroch takéhoto
bytového domu skladové priestory kde sa v tom čase zdržiaval a počul ako obžalovaná kričala na deti

pri stretnutí s otcom. Bolo to niekedy v lete okolo 15.00 hod. On bol jeden resp. dvakrát svedkom
komunikácieobžalovanejsmal.deťmi,pričommal.detiišlidoleposchodochnastretnutiespoškodeným
a obžalovaná bola na schodišti a povedala im, že môžu ísť bývať s otcom. Počul to nakoľko mal na
skladových priestoroch otvorené dvere a aj to celé videl. Okrem toho chodil v tom čase po svojho syna a
prechádzal vedľa mal. detí M. ako aj poškodeného v čase, keď sa stretávali. Je presvedčený o tom, že

to povedala obžalovaná. Ona podľa jeho názoru povedala mal. deťom niečo v tom zmysle, že buď ona
alebo poškodený. Následne sa deti potom stretli s poškodeným a tá menšia chcela ísť k otcovi avšak
tá väčšia ju ťahala naspäť. Počul niečo čo súviselo s unesením mal. detí ale mohlo to byť vytrhnuté s
kontextu. Niektorá z dievčat mala sviatok a každá dostala darček. Videl 8 až 12 stretnutí s tým, že išlo
o niekoľkominútové stretnutia. Deti pri týchto stretnutiach prišli ku vchodovým dverám bytového domu

a rozprávali sa s poškodeným, ten im povedal, že im doniesol darčeky, tie si zobrali a potom deti išli
preč. To väčšie dievča hovorilo tej menšej, že už musia ísť. On si myslí, že obžalovaná volala na mal.
deti pri ich stretnutí, aby ukončila ich stretnutie s otcom. Jeho manželka mu tiež povedala, že takéto
niečo počula.Svedkyňa R. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako psychológ s tým, že obžalovaná sa u

nej objednala na základe odporúčania pediatra, pričom prišla na vyšetrenie s oboma deťmi v roku 2010
vo februári nakoľko mal. P. M. mala ťažkosti s pomočovaním ako aj tikové poruchy /trhalo jej ruku/ a
mal. G. M. mala poruchy správania a to v súvislosti s rodinným prostredím. V roku 2010 sa stretla s nimi
viackrát, v roku 2011 a 2012 sa uskutočnilo jedno stretnutie s deťmi a jedno stretnutie s otcom. V roku
2013 odporučila obžalovanej vyšetrenie u pedopsychiatra. Svedkyňa ďalej uviedla, že 2 krát sa stretla

s otcom mal. detí, ten ju požiadal o stretnutie, chcel sa informovať o deťoch. Na prvom stretnutí sa otec
venoval manželskej disharmónii. Mal. P. od začiatku odmietala kontakt s otcom, pričom mal. G. bola
ochotná sa stretnúť s otcom. Podľa jej názoru takáto situácia nevznikla v dôsledku ovplyvňovania detí
jedným z rodičom ale tým, že otec nadával na matku, starú matku ako aj ďalších ľudí, ktoré mali radi.
Okrem toho otec nesľúbil čo mal. Od augusta obe mal. deti vyjadrovali negatívny postoj k otcovi. Mal. P.
tiež pri svojom vyšetrení uviedla, že otec bil obžalovanú a preto sa ho báli. Neskôr ho odmietali z dôvodu,

že im ubližoval a to takým spôsobom, že ubližoval ich matke. Podľa jej názoru matka neovplyvňovala
deti ohľadom stretávania sa s otcom. Deti nemali k otcovi dôveru resp. mal. P. sa ho bála. Obžalovaná
mala k deťom prirodzený vzťah, bola medzi nimi dôvera a vzájomne si prejavovali lásku.

Svedok L. Š. uviedol na hlavnom pojednávaní, že vypracovával znalecký posudok ohľadom mal. detí

M. s tým, že sa stretol s obžalovanou, deťmi ako aj poškodeným. On pozval obžalovanú ako aj
poškodeného na vyšetrenie, pričom poškodený mu ponúkol nejaký prezent a takúto skutočnosť zapísal
aj do znaleckého posudku. On odmieta pojem syndróm zavrhnutého rodiča a preto nekonštatoval
pri svojom vyšetrení, že by obžalovaná ovplyvňovala deti voči poškodenému. Tiež nie je možné
konštatovať, že deti preberajú správanie toho z rodičov s ktorým žijú v spoločnej domácnosti. Podľa jeho

zistení, boli deti svedkami násilných stretov rodičov a preto sa zdráhali stýkať s poškodeným, pričom
apeloval na obžalovanú, aby sa deti stýkali s poškodeným. Poškodený tiež preháňal svoju aktivitu a
iniciatívu.

Svedkyňa X. O. uviedla, že ona vypracovala znalecký posudok vo februári 2012 týkajúci sa mal. detí,

s tým, že je klinickou psychologičkou. Od tohto obdobia nie je s rodinou v kontakte a vie o takejto veci
len to čo uviedla v znaleckom posudku. Poškodený ju informoval, že styk s deťmi prakticky neprebieha
nakoľko deti sa s ním odmietli stretávať. Nevylučuje možnosť, že deti môžu byť ovplyvňované obidvomi
rodičmi s tým, že vytvárajú negatívny obraz rodiča. Nevie kto vytvoril u detí negatívny obraz otca, pričom
ide o niekoľkoročný proces. Deti si podľa jej názoru môžu pamätať rôzne zážitky a niesli znaky syndrómu

zavrhnutého rodiča.

Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 1.2.2013 boli u neho vyšetrené mal. deti na základe
tej skutočnosti, že ich objednala obžalovaná. Po vyšetrení sa dostavil k nemu poškodený a chcel aby
ho objednal ako aj deti na vyšetrenie nakoľko deti trpia syndrómom zavrhnutého rodiča. On to odmietol.

Zároveň svedok uviedol, že býva v rovnakom bytovom dome ako obžalovaná. Poškodený tiež od neho
požadoval zdravotnú dokumentáciu mal. detí a podal na neho aj sťažnosť na Úrad pred dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Podľa jeho názoru na mal. deti traumaticky pôsobia úkony štátnych inštitúcií,
ktoré sa vykonávajú na základe podaní poškodeného. Negatívne na deti vplýva aj medializácia ich
prípadu s tým, že u mal. dieťaťa odzneli tiky a zlepšil sa ich stav v čase, keď mal poškodený zakázaný

styk s deťmi. Mal. deti sa negatívne vyjadrovali o otcovi ako aj o opakovaných znaleckých vyšetreniach.
On bol tiež svedkom keď sa poškodený stretával s mal. deťmi, pričom deti s ním nechceli ísť. Nebol tiež
svedkom toho, že by obžalovaná ovplyvňovala mal. deti pri ich styku s poškodeným v jeho neprospech.
Obžalovaná pri styku stála za dverami vo vchode.

Svedkyňa G. M. uviedla na hlavnom pojednávaní, že býva v rovnakom bytovom dome ako obžalovaná a
teda tá je jej susedou. Neudržiava s ňou priateľské vzťahy a ani s poškodeným. Poškodeného pozná len
z dôvodu, že bola svedkom takmer každú stredu počas školského roku 2013/2014 keď sa ten stretával s
mal. deťmi obžalovanej. Stretnutia sa odohrávali o 15.00 hod. keď chodila domov z práce nakoľko mal.
deti obžalovanej v tom čase stáli medzi dvermi bytového domu a rozprávali sa s poškodeným. Ten im

doniesol nejaké sladkosti alebo iné drobnosti. Raz keď išla z práce a poškodený sedel v aute videla ako
ten keď odchádzal zatrúbil a ukázal obžalovanej ako aj deťom prostredný prst na ruke. V piatok mal
poškodený s mal. deťmi opäť stretnutie a hovoril deťom, že im len kýval a neukazoval im nič vulgárne.
Ona povedala, že to videla a poškodený ju slovne napadol, že klame aj pred mal. deťmi obžalovanej akoaj pred jej dieťaťom. Deti boli vystrašené s tým, že poškodený obťažoval susedov a vyzvedal sa na ňu.
Boli tam v tom čase aj mal. deti obžalovanej, pričom kričali, že poškodený klame a že ona má pravdu.
Svedkyňaďalejuviedla,žerobívpsychiatrickejambulanciiuMUDr.M.arazprišieldotakejtoambulancie

poškodený a chcel sa u nich objednať. MUDr. M. ho však nezobral, lebo nepatril do jeho spádovej
oblasti. Poškodený im hovoril o jeho problémoch s deťmi. Minulý rok v máji boli v škole na vystúpení
detí a poškodený si fotil mal. P. s mamou hoci tá sa nechcela fotiť. Obžalovaná vravela mal. P. nech
počká, že si ju poškodený len odfotí a bude mať tak pamiatku. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej mladšia
dcéra je spolužiačkou dcéry obžalovanej. Nevie sa vyjadriť koľko trvali stretnutia detí s poškodeným,

lebo len vedľa nich prešla. Trvalo to asi 5 minút a mal. deti obžalovanej boli upravené a oblečené keď
sa stretli s poškodeným, ale nechceli ísť s ním. Na začiatku keď sa obžalovaná prisťahovala do Žiaru
nad Hronom bola pri stretávaní sa s mal. deťmi ale potom sa obžalovaná už nezúčastňovala takýchto
stretnutí. Obžalovaná nenavádzali deti, aby nešli s poškodeným.

SvedkyňaU.V.nahlavnompojednávaníuviedla,žejedcérapoškodenéhostým,žetenjedobrýmotcom

ako aj starým otcom. Zároveň poukázala na skutočnosť, že jeho exmanželka mu neumožňuje preukázať
takúto vlastnosť vo vzťahu jeho k mal. dcéram. Ona bola naposledy na stretnutí otca s jeho deťmi v
septembri 2013 s tým, že sa zúčastnila asi 5 stretnutí. Poškodený keď prišiel na stretnutie zaparkoval
auto pred vchodom a ona sedela v aute. Celé stretnutie s deťmi trvalo 2 - 3 minúty a potom deti ušli.
Stretnutia sa odohrávali pred vchodovými dvermi bytového domu. Podľa jej názoru mal. deti neboli

pripravené na to, aby niekam išli nakoľko mali obuté papuče. Raz tam bola prítomná aj obžalovaná,
pričom si niečo povedali s poškodenými, ale nepočula čo si povedali. Deti neboli nikdy príjemné k
poškodenému a hovorili mu prečo prišiel. V septembri 2013 išli s Viedne a kúpili nejaké veci pre deti.
V tom čase tam bola pri stretnutí s deťmi aj pani P. s tým, že mal. deti si nechceli od poškodeného
zobrať žiadne veci. Ona sa zúčastnila stretnutia lebo ju o to poprosil poškodený. Myslí si, že obžalovaná

nepovie na poškodeného dobrého slova, pričom keď sa obžalovaná rozviedla tak mal. deti navštevovali
poškodeného. Ona nebola svedkom rozhovoru medzi obžalovanou a deťmi o poškodenom. Tiež sa
nerozprávala s maloletými deťmi a na stretnutiach sa zúčastnila v stredu ako aj v piatok. Poškodený
jej povedal, že ak deti pôjdu s ním tak im vymyslí program resp. pôjdu na chalupu. Nevie či oznámil
poškodený deťom program, ktorý im pripravil, ale zvyčajne posielal sms-ky. Podľa jej názoru mal. deti

neboli pripravené na styk ani po psychickej stránke a ani po fyzickej stránke.

Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on žije v spoločnej domácnosti s obžalovanou asi
2,5 roka, pričom tá deti vždy pripravila po psychickej ako aj materiálnej stránke. Obžalovaná viedla mal.
deti k tomu, aby išli na stretnutia s poškodeným nakoľko je to ich otec a to čo sa stalo medzi ňou a

poškodeným sa ich netýka. Mal. deti však sa však nechceli stretávať s poškodeným, lebo boli svedkom
toho čo robil obžalovanej - fyzicky ju napádal. On vie o tom, že poškodený vykĺbil palec obžalovanej s
tým, že to bol zlomový moment pre deti, pretože začali odmietať stretávanie sa s poškodeným. Predtým
niekedy chodili k poškodenému, ale hovorili, že poškodený nadával na obžalovanú. Keď mali ísť deti
na víkend k otcovi tak im obžalovaná pobalila do tašky veci - spodné prádlo, oblečenie a zároveň ich

presviedčala, že je to ich otec a že majú byť cez víkend s ním. Mal. deti však reagovali tak, aby ich
nepresviedčala, pretože oni nechceli ísť s ním. Svedok ďalej uviedol, že s obžalovanou žije v spoločnej
domácnosti od augusta 2011 a obžalovaná počas celého ich spolužitia pripravovala mal. deti na styk
s poškodeným. Niekedy poškodený oznámil program, ktorý pripravil pre deti počas styku. Keď chcel
poškodený zobrať mal. deti na kúpalisko tak im obžalovaná pobalila plavky. Ešte keď obžalovaná žila

vo Zvolene tak bol svedkom toho ako prebiehal styk poškodeného s mal. deťmi. On videl a počul ako
prebieha styk poškodeného s mal. deťmi s tým, že deti nechceli ísť s poškodeným hoci obžalovaná
ich nabádala, aby s ním išli. Obžalovaná nechodila na styk s mal. deťmi, avšak poškodený sa sťažoval
na ňu, že nechodí na takéto stretnutia, pričom následne sa sťažoval, keď bola obžalovaná prítomná
pri realizácii styku, že deti nereagujú prirodzene. Obžalovaná pred mal. deťmi nepoužíva nadávky na

adresu poškodeného. Obžalovaná pripravovala mal. deti na styk už od pondelka, pričom poškodený
pred vchodom do domu útočil na obžalovanú. Pri jednom stretnutí poškodený zvonil pri dverách do bytu
s pani P. ako aj s jej dieťaťom, pričom otvoril dvere na byte a povedal poškodenému, že je to jeho byt
a že nevie ovplyvniť, že ho maloleté deti odmietajú. Následne sa začali tlačiť k nemu do bytu a preto
dvere zabuchol. Poškodený začal búchať a kopať do dverí a kričať. Potom obžalovaná otvorila dvere a

začal poškodený na ňu kričať v dôsledku čoho sa mal. deti rozplakali. On nepozná pani B. ale je možné,
že jeho matka pozná takúto osobu.SvedkyňaU..C.P.nahlavnompojednávaníuviedla,žejeučiteľkouazároveňjepríbuznoupoškodeného
a preto ju poškodený požiadal o pomoc aby sa zblížil s deťmi a aby mu poradila čo má urobiť nakoľko sa
nemôže stretávať so svojimi deťmi. Jeho situácia sa neustále zhoršovala a styk sa realizoval v rozsahu

2 resp. 3 minút. Poškodenému bolo do plaču a preto mu povedala, že pôjde s ním nakoľko mal. deti
poškodeného patria do ich rodiny a chýbajú im pretože obe deti sú odstrihnuté od rodiny poškodeného.
Bola šokovaná ako deti privítali poškodeného pri stretnutí nakoľko mu povedali, že ho tam nechcú. Podľa
jej názoru obžalovaná ovplyvňuje mal. deti, pretože tie sa poškodeného nebáli. Poškodený deti miluje
a splnil im všetky priania. Keď sa stretli s deťmi tak tie prichádzali zo školy, vôbec nespomalili a snažili

sa rýchlo vstúpiť do bytového domu. Obžalovaná povedala mal. deťom, aby zostali, avšak deti povedal,
že otca nechcú. Obžalovaná bola nervózna a povedala pred deťmi, že sa nemieni baviť s klamármi
a udavačmi. Deti sa obžalovanej držali a vôbec nemyslela vážne, keď povedala deťom, aby zostali s
otcom. Bolo to povedané posmešne. Mal. deti zostali stáť vo vchodových dverách a matka čakala na
schodišti a počúvala ich rozhovor. Svedkyňa ďalej uviedla, že zobrala na styk aj svojho 3-ročného syna
a zavolala mal. deti obžalovanej, aby s nimi išli do cukrárne alebo na preliezačky. Keď mal. deti začali

uvažovať na tým, že by išli s nimi tak vtedy vyšla spoza rohu obžalovaná a povedala jej „No čo C., G. si
doniesol posilu. Nemáš svoje starosti“. Následne sa obžalovaná mal. detí opýtala či idú s ňou alebo nie
a potom mal. deti odišli s obžalovanou. Ona sa chcela porozprávať s obžalovanou a išla za ňou do jej
bytu, prišla ku dverám obžalovanej, zaklopal jej syn na dvere a mal. deti obžalovanej radostne kričali, že
je to poškodený. Preto ešte raz zaklopala na dvere bytu a vtedy otvoril pán P. a začal na ňu kričať. Jej

mal. syn chcel vojsť do bytu a pán P. zatvoril dvere a takmer mu privrzol ruku. Poškodený keď to uvidel
tak sa rozčúlil a preto buchol päsťou po dverách a asi pri tom aj nadával. Neskôr vyšla z bytu obžalovaná
a zmierlivo sa porozprávali. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaná povedala za dverami bytu svojím
deťom, že to nie je ich otec ale zlý ujko. Ona má skúsenosti s mal. deťmi nakoľko je pedagogička. Celé
stretnutie trvalo asi 15 minút.

Svedkyňa Y. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou obžalovanej, pričom po rozvode
prebiehalo stretávanie sa mal. detí s poškodeným bezproblémovo, potom sa to začalo zhoršovať a to z
dôvodu, že poškodený nadával na obžalovanú. Niekedy poškodený pri styku mal. deti doniesol domov
už po hodine, pričom deti prišli s plačom nakoľko poškodený nadával na obžalovanú. Ona bola svedkom

toho ako poškodený napadol obžalovanú s tým, že v tom čase tam bola prítomná aj mal. G.. Poškodený
zostal agresívny a deti ho začali odmietať napriek tomu, že ich prehovárali, aby sa stretávali s ním.
Obžalovaná pripravovala mal. deti na styk s poškodeným. Obžalovaný a mal. deti bývali s ňou do 2011
roku a ona nepočula obžalovanú, že by zakazovala mal. deťom styk s poškodeným alebo že by nadávala
na neho. Aj keď sa pokúsili vplývať na mal. deti tak tie nechcú ísť k poškodenému. Poškodený v čase keď

sa s ním mal. deti ešte stretávali tak ich zaviezol k svojej matke a on išiel do práce. Bola svedkom toho,
ako poškodený zbil obžalovanú a vtedy jej zlomil nohu. Keď sú u nej mal. deti tak tie sa nevyjadrujú na
poškodeného a mal. G. nezdvíha poškodenému telefón keď jej volá. Svedkyňa ďalej uviedla, že keď bola
na návšteve u obžalovanej kvôli meninám alebo narodeninám mal. detí tak v tom čase sa mal realizovať
styk s poškodeným a deti boli na takýto styk pripravené, pričom obžalovaná ich prehovárala, aby išli k

poškodenému nakoľko je tu rozhodnutie súdu a ona môže mať s toho problémy. Po styku prišli deti s
plačom, lebo poškodený vytýkal mal. P., že je tučná alebo chudá. Poškodený ju kontaktoval a prišiel jej
dohovárať ohľadom mal. detí aby sa to s nimi nenaťahovalo.

Svedkyňa Y. L. uviedla, že je sestrou obžalovanej, pričom vzťah medzi obžalovanou a poškodeným

nebol dobrý. Pokiaľ ide o starostlivosť o mal. deti tak si nepamätá, že by sa poškodený o mal. deti staral
sám. Jeden krát bola prítomná pri odovzdávaní detí poškodenému s tým, že počula viackrát ako deti
plačú keď mali ísť k poškodenému. Nepočula, že by si obžalovaná a poškodený nadávali vulgárne pred
mal. deťmi, pričom poškodený vždy niečo sľúbil deťom a nedodržal to s tým, že deti dával k svojim
rodičom. Nebola svedkom toho, že by obžalovaná zakazovala stretávať sa mal. deťom s poškodeným a

ani vulgárne na neho nenadávala resp. ani neovplyvňovala mal. deti voči poškodenému. Obžalovaná o
poškodenom hovorila pred mal. deťmi ako o ich otcovi. Bola tiež svedkom toho, ako poškodený slovne
útočil pred mal. deťmi na matku a to keď bola odovzdávať deti pri styku, ktorý sa nerealizoval. Podľa jej
názoru deti nechcú ísť k poškodenému lebo ten nadáva na obžalovanú. Ona sa stretávala s obžalovanou
a deťmi jeden krát do týždňa, pričom bola svedkom stretávania sa mal. detí s poškodeným, ktoré sa

uskutočnilo vo Zvolene. Deti nechceli ísť na stretnutie s poškodeným a preto im obžalovaná vysvetlila,
že musia ísť, lebo si poškodený pre ne príde. Obžalovaná jej povedala, že musí mal. deti pobaliť, lebo
idú s poškodeným na chatu. Namiesto toho ich však poškodený zaniesol k svojej mame a deti nešli
nikde. Ona nebola svedkom realizácie styku v čase keď obžalovaná bývala už v Žiari nad Hronom.Svedkyňa Bc. K. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom s tým, že im bola postúpená spisová

dokumentácia z Okresného súdu Zvolen. Okrem toho ju požiadal poškodený o spoluprácu ohľadom
realizácie styku s mal. deťmi, lebo styk sa nerealizoval. V júni 2012 ju navštívila prvýkrát matku s deťmi
a tá jej povedala, že deti riadne pripravuje na styk s poškodeným. Ona nemala pocit, že by obžalovaná
bránila mal. deťom stretávať sa s poškodeným, pričom mal. deti jej povedali, že sa odmietajú stretávať
s poškodeným a to z dôvodu, že ich viackrát oklamal. Deti nechceli veľmi rozprávať o tejto téme. Dňa

31.7.2013 bola pri realizácii styku s Mgr. Mariannou Pondelovou, pričom vypočuli aj mal. deti, ale tie sa
nechceli o tom rozprávať. Obžalovaná povedala deťom, že o 15.00 hod. príde poškodený na stretnutie
s nimi s tým, že takéto stretnutie prebiehalo štandardne vo dverách bytového domu, deti s poškodeným
sa chvíľu rozprávali a následne odišli domov. Ona sa dohodla s pani U.. U. P. - pracovníčkou Okresného
súdu Žiar nad Hronom a išli za deťmi a matkou do ich bytu, aby presvedčili deti, aby sa stretli s
poškodeným. Mal. P. s plačom odmietla sa vrátiť na styk k poškodenému a mal. G. na nich nereagovala.

Obžalovaná tiež presviedčala mal. deti s tým, že mal. G. povedala, že sa stretne s poškodeným ale len
na 5 resp. 10 minút. Následne zavolali poškodenému, že mal. deti sa s ním stretnú avšak otec tam nebol
a deti si začali počítať čas s tým, že uplynula doba na ktorú boli ochotné sa s ním stretnúť. Preto sa chceli
vrátiť, pričom poškodený bol v tom čase niekde v obchode. Mali problém s U.. P. udržať mal. deti pred
domom, potom prišiel poškodený a išli spolu na ihrisko. Mal. G. išla s poškodeným a pani Mgr. P. a mal.

P. išla s ňou. Potom sa mal. P. zvrtla a s plačom utekala domov, pričom obe deti sa vrátili domov. Mal. deti
nechcú ísť dobrovoľne k poškodenému s tým, že ťažko znášali, že boli stále vypočúvané a vyšetrované
na rôznych úradoch a orgánoch. Táto skutočnosť stupňovala ich negatívny postoj voči poškodenému.
Mal. deti majú dobré výsledky v škole. Podľa jej názoru presvedčili mal. deti, aby sa vrátili na stretnutie
s poškodeným len z dôvodu, že bol na ne vyvinutý určitý tlak a preto to nemožno považovať za úspech.

Svedkyňa U.. U. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje na Okresnom súde Žiar nad Hronom
ako vyššia súdna úradníčka, pričom v októbri 2012 bola prítomná pri jednotlivých stykoch o čom boli
spísané záznamy. Niekedy sa takýto styk realizoval lepšie a niekedy horšie. Nepozná dôvod, ktorý viedol
k vzniknutej situácii s tým, že poškodený navrhoval súdu, aby obžalovanej boli ukladané zo strany súdu

pokuty za to, že sa nerealizoval styk s mal. deťmi. Preto sa rozhodla zúčastňovať sa pri jednotlivých
stretnutiach a to z dôvodu rozdielnych vyjadrení obžalovanej a poškodeného. Nemala za preukázané, že
by obžalovaná svojím konaním marila styk mal. detí s poškodeným. Zo znaleckých posudkov vyplývalo,
že rodina potrebovala pomoc a preto požiadali úrad práce o takúto pomoc a to Mgr. V.. Táto spolupráca
však bola neúspešná. Svedkyňa ďalej uviedla, že raz bola doma u mal. detí a viackrát bola pri realizácii

styku s tým, že poškodený vedel o jej prítomnosti pri takomto stretnutí a obžalovanej nedávala vopred
vedieť kedy bude prítomná. Okrem toho raz zavolala pracovníčku úradu práce Mgr. Y., pričom boli vo
vchode bytového domu, aby ani poškodený nevedel, že sú tam prítomné. Pri takomto stretnutí zistili, že
reakcie poškodeného pri stretnutí s mal. deťmi boli primerané, ale deti s ním neodišli, pričom mal. deti
povedali, že poškodený je zlý a klamal ich. Deti sa vracali do minulosti a vytýkali mu ju. Ona po dohode

s rodičmi zorganizovala stretnutie mal. detí s poškodeným na okresnom súde a snažili sa zaujať deti
aktivitami. Podľa jej názoru boli vzťahy medzi rodičmi napäté. Pamätá si tiež, že deti nemali pri jednom
stretnutí obuté papuče ale baleríny. Mal. P. bola viac emotívna pri stretnutiach a slovne nesúhlasila s
poškodeným. Keď deti nemohli ísť na program, ktorý si naplánovali kvôli stretnutiu s poškodeným tak mu
to vytýkali. Obžalovaná žiadala mal. deti, aby sa stretávali s poškodeným a pri stretnutí v piatok mali mal.

deti tašky resp. vaky. Raz chceli ísť mal. deti na zmrzlinu, ale poškodený nemal v aute autosedačky a
tak nešli, pričom mali dohodu, že ak s ním pôjdu na zmrzlinu tak poškodený s nimi obmedzí stretávanie.

Svedkyňa M. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná obžalovanú nakoľko bývajú v tom istom
obytnom dome. Ona býva na 10 poschodí s tým, že chodí peši po schodišti alebo výťahom. Asi pred

tromi rokmi, nepamätá si mesiac bola na šiestom resp. siedmom poschodí už počula ženský krik keď
zišla na prízemie, obžalovaná kričala na deti, že prečo počúvajú poškodeného a že majú ísť domov.
Obžalovaná v tom čase stála oproti dverám ich skladového priestoru s tým, že videla obžalovanú ako
kričí. Svedkyňa ďalej uviedla, že vystúpila z výťahu a bola v tom čase asi tri metre od obžalovanej s tým,
že tá bola asi 5 metrov od mal. detí. Je síce pravdou, že sú tam dvere, ale tie sú presklené a vidí skrz ne s

tým, že dvere sú otvorené. Nevie, presne kedy sa to stalo, pričom vtedy to bolo prvýkrát čo bola svedkom
takejto situácie. Ešte dva krát bola svedkom toho, že odmietla dať deti poškodenému s tým, že kričala
na mal. deti, že majú úlohy a majú ísť domov. Podľa jej názoru, obžalovaná v skutočnosti nechcela dať
poškodenému deti, pretože na ne kričala na deti, aby išli domov s tým, že obžalovaná bola rozčúlená.Svedkyňa U.. U. B. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je mediátorka s tým, že ju požiadal poškodený
o poskytnutie jej služieb a to v roku 2012 nakoľko mal problém ohľadom stretávania sa s mal. deťmi.

Dovtedy nepoznala poškodeného a preto telefonicky kontaktovala obžalovanú, ktorá jej nezdvihla
telefón. Následne jej naspäť volala obžalovaná, ktorá na ňu „vybehla“ arogantným spôsobom. Ona jej
povedala, že si plní svoju úlohu a je to v prospech všetkých. Celý tento rozhovor prebehol v znamení
slovných útokov na adresu poškodeného zo strany obžalovanej. Obžalovaná jej povedala, že sa s
poškodeným nedohodne, neznáša ho a deti ho nenávidia. Obžalovaná sa správala nenávistne voči

poškodenému s tým, že jej pocit z takéhoto rozhovoru bol negatívny. Okrem toho zaslala obžalovanej
písomnú výzvu, pričom obžalovaná odpovedala na takúto výzvu písomne s tým, že obžalovaná ako aj
poškodený nechcú dohodu. Ona sa rozprávala s poškodeným pred pojednávaním a povedala mu, že
ju to zaťažuje, pričom poškodený od nej nič iné nechcel len aby zodpovedala na otázky pred súdom.
Z jej strany to bol štandardný postup a urobila si záznam z telefonického rozhovoru, ktorý postúpila
poškodenému, ktorý bol jej klient. Ten jej aj zaplatil odmenu za poskytnuté služby. Je presvedčená o tom,

že osoba z ktorou telefonovala bola obžalovaná. K mediácii nedošlo lebo obžalovaná dala od počiatku
najavo, že nemá záujem o takéto služby. Zároveň počas súdneho konania obžalovaná potvrdila, že ju
takáto svedkyňa telefonicky kontaktovala. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaná ju umelo držala pri
telefóne s tým, že v pozadí hovoril obžalovanej nejaký mužský hlas, aby zložila telefón.

Svedok U. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaná bola jeho kolegyňa z práce s tým, že
občas sa navštevovali. Ich vzťah bol kamarátsky a on bol dva krát svedkom toho, ako obžalovaná
odovzdávala poškodenému deti. Prvýkrát sa to odohralo v práci - Piváreň Žiarčan a druhýkrát sa tak
stalo u obžalovanej. Prvýkrát odovzdával deti poškodenému partner obžalovanej s tým, že prvýkrát išli
deti s otcom. Druhýkrát už deti nešli nadšene na stretnutie s poškodeným s tým, že radšej by boli s

obžalovanou. Obžalovaná vravela deťom, že príde pre nich poškodený a majú ho ísť čakať von. Vtedy
išiel s mal. deťmi priateľ obžalovanej pán P.. Druhýkrát obžalovaná pracovala a prišiel pán P. do prác
a zobral mal. deti, aby ich odovzdal poškodenému. On pracoval s obžalovanou asi dva roky. Bol tiež
svedkom toho, že niekto telefonoval obžalovanej do práce s tým, že niekto ju z niečoho obviňoval a ona
bola po takomto telefonáte na tom psychicky zle. Nevie s kým volala.

Svedkyňa E. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola vychovávateľka v školskom klube, ktorý
navštevovala mal. Petra s tým, že tá tam chodila asi tri roky. S mal. G. bola málo v kontakte. Mal. P.
sa jej nezverila o vzniknutej situácii a obžalovaná jej tiež nič nepovedala o problémoch. Mala doklad od
obžalovanej o tom, že poškodený nemôže vziať deti zo školského klubu. Poškodený tiež bol na školskej

akcii kde vystupovali deti s tým, že si chcel odfotiť mal. P. a tá sa pred ním schovávala. V septembri
2013 prišiel poškodený do triedy, pričom mal. P. s ním nekomunikovala a správala sa ako keby tam
nebol. Ignorovala ho. Mal. P. bola v školskom kolektíve veselé a „pojašené“ dievča. Svedkyňa ďalej
uviedla, že obžalovaná jej nehovorila o tom, aby obmedzila prístup poškodeného k mal. P. a ani mal.
P. jej nehovorila, že by jej doma hovorila, že sa nemá rozprávať s poškodeným. Nevie prečo sa mal. P.

nechce stretávať s poškodeným.

Svedok Z. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovanú nakoľko je to jeho bývalá kolegyňa
z práce s tým, že je aj jeho kamarátka. Obžalovanú pozná asi tri roky s tým, že viackrát bol prítomný
pri styku mal. detí s poškodeným. Bolo to asi pred dvomi rokmi s tým, že prišiel poškodený a dole pred

bytový dom prišli deti. On stál pred vchodom s tým, že ho zavolala asi obžalovaná ale nepamätá si to. Bol
pred vchodom do bytového domu a potom išiel k obžalovanej na káv. Deti následne prišli dole ku vchodu
a obžalovaná im priniesla veci, pričom deti odmietli ísť s poškodeným a mladšia s dcér obžalovanej
sa rozplakala a odišla. Nepamätá si ako reagovala obžalovaná. On si niečo povedal aj s poškodeným.
Následne išiel na kávu k obžalovanej a potom prišli policajti. Vie tiež, že poškodený doniesol deťom

darčeky a chcel im ich dať, avšak deti ich nechceli. Deti mali zbalené jednu alebo dve cestovné tašky.
Po tom ako prišli policajti tak ich obžalovaná vpustila dnu a tí preverili situáciu a odišli preč. Keď bol pri
stretávaní sa mal. detí s poškodeným tak deti nechceli ísť s poškodeným hoci im obžalovaná dohovárala.
Deti mali vždy prichystané veci. Obžalovaná sa nevyjadrovala na adresu poškodeného s tým, že vždy
išli na stretnutie s poškodeným avšak po chvíli sa vrátili. Tie stretnutia trvali 2 až 5 minút. Obžalovaná

vždy vravela mal. deťom, aby išli s poškodeným. Poškodený povedal obžalovanej, že ju dostane na
psychiatriu ale nespomína presne si už na túto skutočnosť nepamätá. Na stretnutie s poškodeným išli
mal. deti s obžalovanou, lebo nechceli ísť samé. Nevie prečo sa mal. deti boja poškodeného.Svedkyňa U.. G. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná obžalovanú s tým, že sa navštevujú tri
krát do mesiaca. Mal. deti v čase keď bola na návšteve u obžalovanej boli prichystané na styk a mali
zbalené veci. Z.Á. Y. je jej priateľ a vtedy bola na návšteve u obžalovanej bez neho. Deti mali pri stretnutí

s poškodeným zbalené veci v detských kufríkoch resp. v cestovných taškách. Keď prišiel poškodený
tak mal. deti išli dole za poškodeným s tým, že s ním chvíľu zotrvali, pričom obžalovaná bola s ňou v
byte. Deti sa vrátil asi po 20 resp. 30 minútach. Ona bola dva alebo tri krát u obžalovanej keď sa mali
deti stretnúť s poškodeným. Po tom ako sa deti vrátili doniesli veci naspäť a išli do svojej izby. Ona sa
nerozprávala s mal. deťmi s tým, že má vedomosť o tom, že deti nechcú ísť k poškodenému, pričom

jej to povedala obžalovaná. Obžalovaná povedala mal. deťom, aby išli k poškodenému. Zároveň súd so
súhlasom strán trestného konania prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania z čl. 470 až 474 z
ktorej vyplývalo, že obžalovanú pozná z práce nakoľko pracuje v Pivárni Žiarčan a sú priateľky. Stretávali
sa jedenkrát do týždňa. Dvakrát bola svedkom toho ako obžalovaná pripravoval deti na styk, balila im
veci a vysvetľovala im, že je to ich otec a má právo stretávať sa s nimi. Deti sa neustále vypytovali, prečo
tam majú ísť, nechceli ísť k poškodenému. Potom prišli mal. deti pred vchod bytového domu a po 5 až

10 minútach sa vrátili s plačom. Poškodený im hovoril kde majú „mater“. Následne bola opakovane na
návšteve u obžalovanej a deti sa opätovne vrátili s plačom po tom, ako sa stretli s poškodeným. Nechceli
od neho darčeky a ten im ich chcel nanútiť. Ona sa s deťmi o tom nerozprávala, pričom to preberala len
s obžalovanou, ktorá chcela, aby sa to vyriešilo. Pri stretnutí mal. detí s poškodeným ona nikdy nebola.
Mal. deti povedali, že sa s poškodeným necítia dobre a nechcú s ním stráviť čas. Svedkyňa ďalej uviedla,

že sa pridržiava svojej výpovedi z prípravného konania.

SvedkyňaU..W.V.nahlavnompojednávaníuviedla,žepracujenaúradepráceanazákladerozhodnutia
Okresného súdu Zvolen začala spoluprácu s obžalovanou, poškodeným a mal. deťmi, pričom styk
sa realizoval na úrade práce v Žiari nad Hronom. Prvé stretnutie sa uskutočnilo s rodičmi a druhé

stretnutie sa uskutočnilo s mal. deťmi. Celkovo bolo naplánovaných 10 stretnutí, pričom stretnutie sa
malo uskutočniť raz do týždňa na dve hodiny. Boli absolvované všetky takéto stretnutia, pričom tie
prebiehali za prítomnosti poškodeného a mal. detí. Obžalovaná len priviedla mal. deti na úrad práce.
Niektoré stretnutia boli napäté a niektoré prebiehali dobre. Spolupráca začala od 21.5.2012 a jednotlivé
stretnutia trvali od 20 minút maximálne 1 hodinu. Ona sprostredkovala styk poškodeného s mal. deti v

neprítomnostiobžalovanejajejpostaveniebolopozorovateľ.Rozhovoryrodičovboliniekedyvýraznejšie
s tým, že niektoré stretnutia boli pokojné. Program si pripravoval poškodený, pričom niekedy boli deti
upútané a hrali sa ale niekedy prišlo aj na výraznejšiu výmenu názorov. Obžalovaná vždy prišla v
dohodnutý čas a hodinu hoci mal. deti asi dva krát nechceli vstúpiť do pracovne, ale obžalovaná ich
presvedčila. Raz sa neuskutočnilo stretnutie s tým, že všetci boli prítomní, ale deti odmietli vstúpiť do

pracovne a vtedy vyšiel von poškodený a nahlas si niečo vysvetľoval s obžalovanou. Vytýkali si aj
peniaze, preto sa stretnutie nerealizovalo. Mal. deti boli pripravené na stretnutie, nemala pocit, že by
obžalovaná bránila v stretávaní sa mal. detí s poškodeným. Tento pocit nemala ani z rozhovoru s mal.
deťmi. Podľa jej názoru nesplnilo účel takéto stretávanie sa mal. detí s poškodeným. Deti mali negatívne
emócie a hovorili o poškodenom ako sa v minulosti správal s tým, že poškodený bol v dôsledku toho

popudlivejší a hovoril „ zase Vás mater manipulovala“. Mal. deti vytýkali poškodenému, že klame, že si
neprizná chybu, nadáva a mal. Petra povedal, že sa s ním nechce stretávať. Poškodený mal záujem,
aby s mal. deťmi pracovala aj po tom, ako sa ukončila predchádzajúca spolupráca. Bola uzavretá
dohoda medzi rodičmi o stretávaní sa, ktorá sa realizovala na dvoch stretnutiach. Následne poškodený
začal meniť podmienky takejto dohody a zasahovať do jej práce s tým, že požiadavky obžalovaného

neakceptovala, lebo to nebolo v záujme mal. detí. Preto ukončila spoluprácu s tým, že poškodený útočil
na jej osobu. Podľa jej názoru mal. deti boli negatívne nastavené voči poškodenému a ten tlačil na deti.

Znalec U.. W. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že deti boli fyzicky pripravované na styk s
poškodeným, mali pobalené veci avšak nebol si istý, či psychická príprava bola realizovaná dostatočne.

Zo strany obžalovanej sa jednalo o neprekonateľnú bariéru vo vzťahu k poškodenému a preto nebola
schopná pekne rozprávať o poškodenom pred mal. deťmi a tak ich pripravovať na styk. Zistil tiež, že
deti vykazujú niektoré znaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Ide o znak štiepenia kedy mal. deti zavrhujú
poškodeného ako aj jeho príbuzných a obžalovanú ako aj jej príbuzných hodnotia pozitívne. Ďalší znak,
ktorý bol zistený u mal. detí bolo prevzaté scenáre. Ide o prípady, keď mal. deti preberajú od niekoho

iného názor a potom ho prezentujú ako svoj vlastný. Nemôže však na 100% potvrdiť, že mal. deti
preberali takéto názory ale jemu sa to tak javilo. Ďalším znakom, ktorý zistil bolo slabé zdôvodňovanie
prečo sa nechcú mal. deti stretávať s poškodeným, pričom ich dôvody sú neadekvátne k intenzite odporu
voči poškodenému /nedodržiava dané slovo, škaredo o nich rozpráva ako aj o obžalovanej/. Relevantnýdôvod prečo mal. deti tak intenzívne odmietajú poškodeného nezistil. Jeden rodič je u detí iba dobrý
a druhý rodič je iba zlý. U detí je silná nenávisť voči jednému z rodičov. Tiež zistil neprítomnosť pocitu
viny u mal. detí, pričom tie neprežívajú negatívne pocity z toho, že sa nestretávajú s poškodeným. U

mal. detí nezistil psychické problémy z toho, že sa nestretávajú s poškodeným. Nevie sa vyjadriť k tomu
či je účelné vypočuť mal. deti pred súdom, neboli natoľko zraniteľné, že by neboli schopné absolvovať
výsluch. Nezistil tiež negatívny vplyv na mal. deti z dôvodu, že sa stretávajú s poškodeným. Obe
mal. deti mali niektoré znaky syndrómu zavrhnutého rodiča. Podľa jeho názoru pravdepodobne nie je
vyvíjaný priamy psychický nátlak, pričom sa prehlbuje odmietanie poškodeného zo strany mal. detí. Je

tiež kontraproduktívna nadmerná aktivita poškodeného voči mal. deťom a jeho snaha o stretávanie sa
s nimi. Pokiaľ ide o syndróm zavrhnutého rodiča tak v praxi sa s ním operuje, ale nie je zaradený v
medzinárodnej klasifikácii duševných chorôb. Podľa jeho názoru mal. deti hovorili to čo si myslia a čo
cítia. Nedá sa celkom vylúčiť, že formulácie, ktoré používajú mal. deti prevzali zo slovníka dospelých.
Poškodený tiež chcel, aby robil terapiu pre mal. deti.

Znalkyňa C.. M. B. z Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. na hlavnom
pojednávaní uviedla, že trvá na podanom znaleckom posudku a jeho záveroch, ktorý bol vypracovaný.
Zároveň poukázala na skutočnosť, že bolo komplikované vypracovať takýto posudok vzhľadom na
situáciu v rodine s tým, že maloleté deti sú lojálne k matke a nie sú schopné objektívneho pohľadu
na uvedený problém nakoľko majú svoj subjektívny pohľad na vec. Neboli tiež zistené patologické

zmeny osobnosti rodičov, pričom deti otca odmietajú a matku považujú za dobrého rodiča s tým, že si ju
idealizujú. Otec je pre nich zlý rodič a je považovaný maloletými deťmi za zlého človeka. Komunikácia
medzi rodičmi je deštruktívna a z tohto dôvodu to dospelo k takejto situácii, pričom otcovi vytýkajú, že si
matku neváži. Čím viac sa otec snaží o styk s mal. deťmi o to viac deti uprednostňujú matku hoci to otec
robí v dobrom úmysle, aby nestratil s nimi kontakt, pričom správanie otca je kontraproduktívne. Situácia v

rodine vyplýva z toho, že rodičia nezvládli rozvod, ich pocitov krivdy ako aj sklamania. Deti žijú s matkou
a sú tak ovplyvňované správaním oboch rodičov ako aj vzniknutou situáciou. Obžalovaná s maloletými
deťmi doslovne nemanipuluje a nezakazuje im styk s otcom, ale tým, že matka negatívne vníma otca tak
aj deti ho vnímajú negatívne. Deti sú síce pripravované na styk s otcom avšak pri tejto príprave chýba
deťom pocit, že matka im takýto styk dopraje a musia mať od matky istotu, že otec ich má rád a že sa

ich matka stotožňuje s takýmto stykom. Táto skutočnosť však absentuje a obžalovaná považuje otca
za nedôveryhodného, pričom ten o matke pred deťmi vytvára negatívny obraz čo maloleté deti hnevá.
Obaja rodičia si navzájom nedôverujú. Nevie sa vyjadriť k tomu, prečo sa v súčasnej dobe zmenil vzťah
detí k otcovi k lepšiemu. Pokiaľ ide o obžalovanú tak tá má intelektové schopnosti v pásme priemeru,
pričom ide o osobnosť spoločenskú s tým, že je otrlá od všetkých inštitucionálnych vyšetrení. Má tiež

rezervovaný postoj k všetkému a keď je pod tlakom a stresom tak ten navodzuje u nej obranné reakcie.
Neboli tiež u obžalovanej zistené patologické zmeny osobnosti, pričom pod vplyvom týchto okolností
sa u nej môže vyskytnúť emočná odťažitosť a hostilný postoj. Znalkyňa tiež uviedla, že nezvládnuté
konflikty medzi rodičmi navodzujú u detí, že otca považujú za zlého s tým, že musia spracovať konflikt
lojality voči matke nakoľko s ňou žijú v spoločnej domácnosti, akceptujú jej autoritu. Pokiaľ ide o situáciu

v rodine tak tá je zložitá a otca majú mal. deti zafixovaného v negatívnom zmysle. Deti si takýto obraz
živia samé a nič sa s tým nerobí. Otec tým, že neprišiel na dve stretnutia s deťmi tak tie to vyhodnotili
ako nezáujem o ne. Matka styk mal. detí s otcom nezakazuje, pričom obaja rodičia sa pričinili o takúto
situáciu a to z dôvodu ich deštruktívnej komunikácie. K zlepšeniu situácie v rodine mohlo dôjsť tým, že
rodičia zmenili prístup k uvedenému problému. Podľa názoru znalkyne je otec nadmerne motivovaný a

ide si za svojím cieľom, pričom takéto konanie zo strany otca je kontraproduktívne. Obraz otca ako zlého
človeka nevytvorila matka ale vytvorili si ho deti v dôsledku skutočnosti, že rodičia nezvládli rozvod.
Znalkyňa tiež poukázala na skutočnosť, že jej maloleté deti pri ich vyšetrení nehovorili o tom, že by ich
obžalovaná ovplyvňovala ohľadom ich stretávania sa s otcom. Maloleté deti zastávajú obžalovanú. U
matky nastalo sklamanie zo vzťahu s otcom nakoľko mala k nemu silný cit. Maloleté deti by na svoju

matku nepovedali nič zlé s tým, že sú schopné vypovedať o styku s otcom, ale je otázne či to bude
objektívne, hoci by ich prípadná výpoveď v danej veci nemala negatívne zasiahnuť ich psychický vývoj.
Deti majú pekný vzťah k obžalovanej a považujú ju za priateľskú autoritu. Negatívny obraz otca u detí
nebol odstránený s tým, že ho mali odstrániť obaja rodičia. Podľa názoru znalkyne by otec mal získať
nadhľad a mal by zvoliť inú cestu prístupu k deťom napríklad tým, že by prezentoval pred deťmi pozitívny

obraz matky. Aj matka by tiež mala získať nadhľad a prezentovať otca v pozitívnom svetle. Okrem toho
deti mohli zmeniť v súčasnej dobe svoj prístup k otcovi aj z dôvodu, že sú už unavené z celej situácie
a ak otec zmenil prístup tak cítia úľavu.Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že tá nemá žiadny záznam v registri trestov.

Z odpisu registra priestupkov súd zistil, že sa viedli tri priestupkové konania voči obžalovanej s tým, že

dve priestupkové konania boli odložené a v jednom priestupkovom konaní bolo obžalovanej uložené
napomenutie pre priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 5P 363/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.4.2009
súd zistil, že takýmto rozhodnutím bol upravený styk otca s mal. P. a mal. G. M. takým spôsobom, že

obžalovaná bola zaviazaná k povinnosti maloleté deti na styk s ich otcom LaY. M., O.. XX.XX.XXXX, V.
K., Š. XXXX/XX riadne a načas pripraviť a to každú stredu od 15. 00 hod. do 19.00 hod., každý párny
víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každé letné prázdniny v čase od 10.7. od 09.00
hod. do 17.7. do 19.00 hod., ako aj od 10.08. od 09.00 hod. do 17.08. do 19.00 hod., každý rok dňa 25.12.
od 09.00 hod. do 19.00 hod. ako aj každý nepárny rok od 30.12 od 09.00 hod. do 1.1. nasledujúceho
roka do 19.00 hod., s tým že v stanovenú hodinu si deti pred bytom matky otec prevezme a v stanovenú

hodinu ich pred jej bytom vráti.

Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C 91/2007 zo dna 12.11.2007 súd zistil, že manželstvo
obžalovanej a poškodeného bolo rozvedené s tým, že bola schválená rodičovská dohoda ohľadom
úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom takým spôsobom, že mal. G. a mal. P. boli zverené do

osobnej starostlivosti matky-obžalovanej a otcovi - poškodenému bola uložená povinnosť prispievať na
ich výživu sumou 3.000,- Sk na každé dieťa zvlášť. Tiež takýmto rozhodnutím bol upravený styk otca
s mal. deťmi, pričom ten bol oprávnený sa stretávať s mal. deťmi každú párnu sobou od 09.00 hod.
do 19.00 hod. a každú párnu nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.11.2007.

Z uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 18.04.2011 súd zistil, že obžalovanej
bola uložená pokuta vo výške 60 eur a to z dôvodu neuskutočnenia styku otca s mal. deťmi, pretože
mal. deti po psychickej stránke nepripravila na styk.

Z uznesenia Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 8.09.2011 súd zistil, že obžalovanej
bola uložená pokuta vo výške 60 eur z dôvodu, že neumožnila riadny styk otca s mal. deťmi nakoľko
ich riadnym spôsobom na styk nepripravila.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15CoE 206/2011 zo dňa 16.6.2011 bolo zmenené

prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 tak, že obžalovanej bola uložená
poriadková pokuta vo výške 15 eur z dôvodu, že nerešpektuje súdne rozhodnutie nakoľko psychicky
nepripravuje deti na styk s otcom.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoE 323/2011 zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že

odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, č. k. 25 Em 1/2010 zo dňa 08.09.2011,
ktorým bola obžalovanej uložená pokuta z dôvodu nerešpektovania súdneho rozhodnutia o úprave styku
nakoľko psychicky nepripravovala deti na styk s otcom.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 41CoE 203/2013 zo dňa 27.6.2013 vyplýva, že odvolací
súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 7Em 1/2012 zo dňa 06.02.2013 tak, že
okrem iného uložil obžalovanej pokutu vo výške 100 eur a to z dôvodu, že tá nedostatočne vplýva na
deti, pričom došlo k zhoršeniu vzťahu s otcom a nepripravovala ich na styk.

Z uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Em 1/2012 zo dňa 12.11.2013, vyplýva, že bol
zamietnutý návrh otca na uloženie pokuty obžalovanej s tým, že styk sa nerealizoval v takom rozsahu
ako je nariadené, pričom uloženie pokút nie je potrebné. Zároveň súd uložil obžalovanej inú sankciu,
ktorú považoval za primeranú.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 15CoP 7/2013 zo dňa 28.11. 2013 vyplýva, že bolo
potvrdené rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 6P 149/2012, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie
mal. detí do osobnej starostlivosti a to nariadením predbežného opatrenia.Z výpovede U.. W. V. z prípravného konania, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tá
pracovalaakopsychologičkanaÚradepráce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnica,pracoviskoŽiar
nad Hronom s tým, že bola poverená Okresným súdom Zvolen požiadaná o súčinnosť pri stretávaní sa

poškodenéhosmaloletýmideťmi,pričomjednotlivéstretnutiatrvaliod20do35minútarežírovalichotec.
Tieto stretnutia sa realizovali od 05.06.2012 do 22.082012 a zo začiatku za prítomnosti oboch rodičov,
potom sa realizovali len za prítomnosti otca a detí. Tiež vo svojej výpovedi poukázala na skutočnosť, že
ona informovala otca mal. detí o tom, že maloleté deti spolu s obžalovanou idú na dovolenku.

Zo správy Mestského úradu Žiar nad Hronom vyplýva, že mestská polícia neriešila obžalovanú a bližšie
nemajú o nej poznatky.

Zo správy Obvodného úradu Žiar nad Hronom sa súd oboznámil s výpisom priestupkovej evidencie
obžalovanej za obdobie od 2007 do 2012.

Zo znaleckého posudku znalca U.. W. V. číslo 6/2012 vyplýva, že intelektové schopnosti mal. G. M.
sú v pásme populačného priemeru až nadpriemeru, ide o osobnosť detskú, boli u nej zistené znaky
o sebapresadzovanie a dominanciu. Pokiaľ ide o P. M. tak zistil u nej, že je voči otcovi nepriateľská s
tým, že jej intelektuálne schopnosti sú v pásme populačného priemeru, osobnosť je detská, správa sa
bezprostredne a je ľahšie ovplyvniteľná. Znalec tiež zistil, že matka je u mal. detí idealizovaná a otec

je negatívne vnímaný. Neboli zistené snahy o úmyselné ovplyvňovanie vzťahu detí k otcovi. Dochádza
však k nevedomému ovplyvňovaniu matky vo vzťahu k deťom. Postoje detí nesú znaky syndrómu
zavrhnutého rodiča. Deti sa správajú v prítomnosti matky prirodzene a cítia sa bezpečne. Pri otcovi
sa deti správajú odmietavo voči jeho osobe. Podľa názoru znalca priamy psychický nátlak matky na
mal. deti ohľadom otca mal. detí nie je pravdepodobne vyvíjaný. Mal. deti nemajú aktuálne záujem na

stretávaní sa s otcom, pričom dôvody takéhoto správania sa detí existujú na stranách oboch rodičov.
Obžalovaná mal. deti pripravuje na styk fyzicky, ale nedostatočná je ich psychická príprava. Snahy otca
o stretávanie sa s mal. deťmi môže mať opačný vplyv a prehlbuje ich negatívny postoj.

Zo zápisnice spísanej Okresným súdom Žiar nad Hronom, č. k. 7Em 1/2012 zo dňa 24.10.2012 vyplýva,

že obžalovaná podľa svojho názoru dodržiava právoplatné rozhodnutie o úprave styku s tým, že deti
zle reagujú na otca, pretože boli svedkom jeho fyzického násilia voči nej a preto nechcú s ním odísť
z bytového domu. Okrem toho otec ju napadol pred školou a mal. deti to videli a preto nechcú ísť k
otcovi. Otec mal. detí uviedol, že tvrdenie obžalovanej o fyzickom napadnutí obžalovanej nie je pravda
s tým, že deti sú znechutené z toho, že chodia po súdoch a úradoch. Deti tiež nemajú strach z otca, ale

vytvorili si k nemu negatívny postoj, pričom mu neveria nakoľko im sľúbil, že ich zoberie na výlety, čo
však nedodržal. Obžalovaná tiež uviedla, že nemôže ovplyvniť, že deti sa s otcom nechcú ísť, riadne ich
pripravuje na styk a podrobuje sa poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb úradu
práce. Tiež z takejto zápisnice vyplýva, že deti si od otca zobrali len darčeky a neodišli s ním na styk.
Podľa názoru otca obžalovaná buduje syndróm zavrhnutého rodiča a súd je nečinný.

Zo zápisníc o priebehu styku otca s mal. deťmi vyplýva priebeh jednotlivých stykov z 24.10.2012,
31.10.2012, 07.11.2012, 21.11.2012, 30.11.2012, 05.12.2012 ako aj z 15.5.2013.

Zo zápisnice Centra mediácie vo Zvolene vyplýva, že poškodený požiadal takéto centrum o riešenie

vzniknutej situácie v rodine s tým, že bola zaslaná obžalovanej výzva, pričom tá nereagovala a preto
bola telefonicky kontaktovaná takýmto centrom. Obžalovaná uviedla, že nemá záujem o mediáciu s tým,
že ona nič deťom nezakazuje, ale tie boli svedkom toho ako poškodený ju bil a samotné deti si musia
nájsť cestu k otcovi.

Zo záznamu zo šetrenia z realizácie styku zo dňa 31.7.2013, ktorý vypracovala Bc. K. Y. vyplýva, že
mala pohovor s obžalovanou, pričom tá uviedla, že nedokáže presvedčiť deti, aby sa stretávali s otcom,
ale bude rada ak ich presvedčia, aby sa s ním stretávali. Okrem toho otec im ukázal vulgárne gesto a
preto boli na neho deti nahnevané. Z uvedeného záznamu tiež vyplýva, že deti nakoniec išli s nevôľou
k vchodovým dverám na bytovom dome a stretli sa s otcom, pričom s ním odmietli ísť von. Takýto styk

trval 2-3 minúty, pričom sa snažili presvedčiť deti, aby išli s otcom a to spolu s obžalovanou. Následne
spolu s deťmi vyšli pred bytový dom a stretli sa tam s otcom. Maloletá P. si to následne rozmyslela a
odišla domov s tým, že sa k nej pripojila aj mal. G..Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, 15CoP 70/2013 vyplýva, že odvolací súd zmenil
rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 6P 149/2012 a zakázal otcovi styk s deťmi po dobu 6 mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia z dôvodu, aby sa deti ukľudnili a vynútený styk má negatívny vplyv na ich

vzťah k otcovi.

Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 6P 149/2012 vyplýva, že styk otca s mal. deťmi
bol zakázaný.

Z rozsudku č. k. 6P 14/2013 zo dňa 16.1.2014 bola poškodenému uložená povinnosť prispievať na
výživu mal. detí sumou 160 eur mesačne na každé dieťa zvlášť.

Zo znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť psychológie a psychiatrie s.r.o. vyplýva, že obe
mal. deti sú lojálne k matke a nie sú schopné zachovať si nadhľad. Idealizujú si matku a devalvujú otca
v dôsledku čoho je znížená schopnosť mal. detí podať objektívne svedectvo. Pokiaľ ide o psychickú

prípravu na styk tak tá závisí od toho, ako sa rodičia vysporiadali s rozvodom. Obžalovaná a otec
si nedôverujú a obžalovaná má negatívny obraz o otcovi, pričom mal. deťom je takýto obraz známy,
stotožňujú sa s ním. Takýto negatívny obraz otca vyplýva aj z neverbálneho prejavu matky. Deti
obžalovanú ochraňujú, pričom tá s prihliadnutím na situáciu v rodine pripravovala deti na styk formálne.
Pokiaľ ide o obžalovanú tak jej intelektové schopnosti sú v pásme priemeru, jej emočný život je plytší,

nemožno vylúčiť jej hostilné správanie, konfliktnosť sa u nej prejavila v súvislosti s jej materskou roľou,
pričom nebola zistená prítomnosť príznakov duševnej poruchy. Pokiaľ ide o poškodeného tak ten má
plytší emočný život, intelektové schopnosti sú v pásme podpriemeru, silná racionálna kontrola, neboli u
neho zistené príznaky duševnej poruchy. Jeho správanie je determinované neuspokojenými túžbami o
čom svedčí snaha o riešenie styku. Pokiaľ ide o mal. G. M. tak jej intelektové schopnosti sú v pásme

priemeru, jej osobnosť je spoločenská, adaptačný potenciál je nižšej kvality, myslenie subjektivistické,
nemožno vylúčiť náladové správanie. Pokiaľ ide o mal. P. M., tak jej intelektové schopnosti sú v
pásme priemeru, značne zameraná na vlastné prežívanie, naznačené adaptačné ťažkosti, schopná
empatie. Obe mal. deti devalvujú otca a idealizujú obžalovanú s tým, že nebola u nich zistená psychická
porucha. Podľa znaleckého posudku mal. deti prejavujú svoju skutočnú vôľu pri stretávaní sa s otcom,

ide o výsledok subjektivistického spracovania konfliktu ich rodičov, deti nemajú potenciál na získanie
objektívnehopohľadunatenznúreakciuichrodičov.Mal.detisúpodvplyvomnegatívnychpocitovmatky,
negatívneho obrazu otca ako aj negatívnymi vzťahmi rodičov. Otec posilňuje svoj negatívny obraz tým,
že iniciuje súdne konania a deti ochraňujú obžalovanú. Na mal. deti nebol obžalovanou doslova vyvíjaný
psychickýnátlakzaúčelomovplyvniťichpristykusotcom,detivšakžijúvrodinnejatmosférepoznačenej

konfliktom rodičov, pričom obžalovaná pripustila devalváciu otca. Neustála snaha otca o stretávanie sa
s deťmi mohla byť kontraproduktívna. Dôvod, prečo sa mal. deti nechcú stretávať s otcom sú zložité
vzťahy rodičov po rozvode /pocity krivdy, sklamania, majetkové vyporiadanie/, pričom tie vytvárali u detí
neistotu. Ľahšie je pre deti si idealizovať jedného z rodičov a druhého devalvovať s tým, že deti preberajú
negatívny obraz otca od obžalovanej, pričom devalvovaného rodiča odmietajú a kritizujú. Obžalovaná sa

žiadnym spôsobom nesnaží zmeniť negatívny obraz otca, ten si sám umocňuje takýto negatívny obraz
keď podáva trestné oznámenia na obžalovanú. Mal. deti potrebujú mať pocit, že im obžalovaná styk
dopraje a že je s ním stotožnená a že otec ich má rád.

Z listinného dokladu, ktorý vypracoval Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 3.2.2014

v súvislosti s postupom U.. L. M. so starostlivosťou k mal. deťom M. vyplýva, že dohliadaný subjekt U..
L. M. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti neporušil právne predpisy.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom z čl. 496
až 499 vyplýva, že styk poškodeného s mal. deťmi sa nerealizuje, lebo ho mal. deti odmietajú, nemajú s

ním dobrý vzťah a tiež bil ich matku. Poškodený sa nahneval, keď mu povedali, že s ním nepôjdu. Tiež sa
uskutočnili stretnutie mal. detí s poškodeným a to na úrade práce na podklade žiadosti súdu, pričom išlo
o jedenásť stretnutí. Mal. deti kontakt s poškodeným odmietajú, odrádza ich jeho správanie a vzťahy sú
dlhodobo narušené ako aj vzájomná komunikácia. Zo strany poškodeného neboli dodržané podmienky
a obžalovaná spolupracovala s nimi, ale poškodený neustále podával rôzne podnety v dôsledku čoho

vyvíjal tlak na deti. Nikdy sa nepotvrdilo, že by matka ovplyvňovala mal. deti, tá naopak spolupracovala,
pričom deti sa naučili týmto spôsobom brániť pred vzniknutou situáciou. Podľa jej názoru by mal. deti
mohli vypovedať, ale je to pre nich záťaž. Nevedela sa vyjadriť, či by bolo vhodné vypočuť mal. deti.
Poškodený vedel o tom, že deti a obžalovaná pôjdu na dovolenku v septembri 2012.Súd tiež vykonal na hlavnom pojednávaní dôkaz a to prehratie zvukovo-obrazových záznamov o
priebehu styku poškodeného s mal. deťmi, ktoré predložil poškodený.

Podľa § 349 Trestného zákona, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom
súdnom konaní smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove
maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon predbežného
opatrenia uloženého v občianskom súdnom konaní na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo

veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona je trestným činom,
ktorý vyžaduje úmyselné zavinenie obžalovanej. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že
poškodený bol oprávnený stretávať sa s mal. G. a mal. P. M. na základe súdnych rozhodnutí, ktoré
sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom obžalovaná nerešpektovala takéto rozhodnutia a tak

jej boli uložené poriadkové pokuty príslušnými súdmi z dôvodu, že styk mal. detí s poškodeným sa
nerealizoval v súlade so súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a to predovšetkým
znalecký posudok, ktorý vypracoval Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s
r.o., výpoveď znalkyne M. B. ako aj znalecký posudok W. V., zvukovo-obrazových záznamov, ktoré
zachytávajú priebeh stretnutí mal. detí s poškodeným a svedecké výpovede U.. W. V. R. V.. K. Y.,

ako aj svedeckej výpovedi Mgr. U. P., výpovede obžalovanej ako aj výpovede poškodeného vyplýva,
že vzťahy medzi obžalovanou a poškodeným boli napäté a zložité, pričom tí nedokázali vzájomne
komunikovať a nevytvárali pred mal. deťmi pozitívny obraz o druhom rodičovi. Obaja rodičia nedokázali
preklenúť ich vzájomné nezhody, ktoré ovplyvňovali mal. deti ako aj ich správanie sa k obom rodičom. V
dôsledku týchto skutočností si tak mal. deti vytvorili pozitívny obraz o obžalovanej a negatívny obraz o

poškodenom, pričom deti sú lojálne k matke, ktorú si idealizujú a osobu otca vnímajú negatívne. Zároveň
podľa názoru súdu aj keď obžalovaná pripravovala mal. deti na styk s poškodeným tak takáto príprava
závisela aj od toho ako sa vyporiadala s rozvodom s poškodeným. Obžalovaná ako aj poškodený
si okrem toho nedôverujú s tým, že poškodeného vníma negatívne, pričom mal. deťom je takýto
obraz známy a stotožňujú sa s ním s tým. Takýto negatívny obraz otca vyplýva aj z neverbálneho

prejavu obžalovanej. Obžalovaná s maloletými deťmi však podľa názoru súdu doslovne nemanipuluje a
nezakazuje im styk s poškodeným, ale tým, že negatívne vníma otca tak aj deti ho vnímajú negatívne,
pretože sú na ňu citovo naviazané. Z konania obžalovanej tak nemožno vyvodiť, že z jej strany ide
o úmyselné konanie z cieľom ovplyvniť maloleté deti, aby sa nestretávali s poškodeným nakoľko aj
samotný poškodený prispel svojím konaním a správaním k tomu, že mal. deti ho odmietajú. Obžalovaná

podľa názoru súdu tak nevedome ovplyvňovala mal. deti nakoľko jej negatívny postoj voči poškodenému
sa prenášal na mal. deti. Správanie obžalovanej je tak dôsledok napätých vzťahov oboch rodičov s tým,
že sa to prejavuje pri výchove mal. detí, ktoré vnímajú takéto správanie sa rodičov a ovplyvňuje ich
správanie sa k nim. Poškodený zároveň posilňuje svoj negatívny obraz u mal. detí tým, že iniciuje súdne
konania, pričom deti žijú v rodinnej atmosfére poznačenej konfliktom rodičov a obžalovaná pripustila

devalváciu otca. Hlavným dôvodom, prečo sa mal. deti nechcú stretávať s otcom sú tak zložité vzťahy
rodičov po rozvode a preto nebolo v trestnom konaní preukázané úmyselné konanie obžalovanej, ktorá
by ovplyvňovala mal. deti takým spôsobom, aby tie odmietali sa stretávať s poškodeným.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede Z. Y., G. L., U. N., Y. L., Y. U. R. R. E. P. tak ide o svedkov, ktorí sú v

príbuzenskom vzťahu voči obžalovanej resp. s ňou žijú v spoločnej domácnosti alebo sú v kamarátskom
vzťahu s ňou a preto súd považoval ich výpovede z uvedených dôvodov za účelové a nehodnoverné.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede U. V. R. C. P. tak tieto svedecké výpovede súd považoval za účelové
nakoľko ide o osoby, ktoré sú v príbuzenskom pomere k poškodenému a preto má súd pochybnosti o

ich hodnovernosti.

Pokiaľ ide o svedecké výpovede E. V., R. B. R. U.. U.O. B. X. tak ide o osoby, ktoré neboli priamo
prítomné pri skutku, ktorý bol kladený obžalovanej za vinu.

Zo svedeckých výpovedí L. Š. R. X. O. vyplýva, že v konaní starostlivosti o mal. deti vypracovávali
znalecké posudky avšak neboli priamo prítomný pri tom, keď sa realizoval styk medzi poškodeným a
mal. deťmi, pričom ich výpovede priamo nepreukazujú vinu alebo nevinu obžalovanej.Pokiaľ ide o svedecké výpovede U.. L. M. R. G. M. tak súd má pochybnosti o hodnovernosti ich
svedeckých výpovedí nakoľko poškodený podal voči U.. L. M. podanie na príslušný štátny orgán v
súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti o mal. detí, pričom svedkyňa G. M. je jeho manželkou

a zároveň ju slovne napadol obžalovaný.

Pokiaľ ide o svedkov L. M. R. M. M. tak ide o susedov obžalovanej, pričom z ich svedeckých
výpovedí, ktoré neboli dostatočne určité nemožno jednoznačne ustáliť, či obžalovaná svojím konaním
ovplyvňovala mal. deti pri stretávaní sa s poškodeným. Okrem toho nemožno tiež z ich svedeckých

výpovedí jednoznačne identifikovať či takéto správanie obžalovanej sa odohralo v čase, ktorý bol
uvedený v podanej obžalobe a nebolo tiež zrejmé z akých dôvodov mala kričať obžalovaná na mal. deti
pri realizácii styku a či ju k tomu neviedlo aj nevhodné správanie sa poškodeného.

V prejednávanej veci teda nebol preukázaný ani úmysel obžalovanej brániť maloletým deťom v styku
s otcom, a preto súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože, ako to už bolo vyššie uvedené,

žalovaný skutok sa síce stal, pre nedostatok úmyslu na strane obžalovanej však nie je trestným činom.

Súd nevykonal výsluch maloletých detí tak ako to navrhla obhajoba nakoľko vzhľadom na situáciu v
rodine ako aj závery znaleckého posudku, ktorý podal Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a

Psychiatrii,spol.sr.o.másúdpochybnostiotom,čitakétosvedeckévýpovedebyboliobjektívnenakoľko
mal. deti si obžalovanú idealizujú a poškodeného vnímajú negatívne.

Súd zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces nakoľko obžalovaná bola oslobodená spod obžaloby, pričom poškodený si v

prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 3T 1/2014.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku

o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.