Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413201054
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413201054.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcov v 1.rade I.

T. nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XX, v 2. rade N. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XX, v 3. rade
G. T. nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Č.. XX, všetci zastúpení JUDr. Rudolfom Fajbíkom advokátom AK
Banská Štiavnica Ul. Dobšinského č. 14 proti žalovaným v 1. rade K. T. zo zákona zastúpená zástupcom
Slovenský pozemkový fond Bratislava Ul. Búdkova . 36, v 2. rade C. Č. nar. X.X.XXXX, bytom T. Z..
E. Č.. XX, zastúpený JUDr. Lubomírom Ivanom, advokátom AK Zvolen Ul. Dukelských Hrdinov č. 22,
v 3. rade C. R. nar. XX.X.XXXX, bytom G. Č.. XX, zastúpená na základe splnomocnenia H. R. nar.
XX.X.XXXX bytom G. Č. XX, v 4. rade D. Č. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G.É. A. Č.. XXX/XX, zastúpený

JUDr. Ľubomírom Ivanom advokátom Ak Zvolen Ul. Dukelských Hrdinov č. 22, v 5. rade Obec Močiar
IČO: 00 320 871, zastúpená starostom G.. K. H. o žalobe žalobcov na určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov z a m i e t a .

Súd žalovaním v rade v 1. až v rade 5. p r i z n á v a plné právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/. Žalobcovia v rade v 1. až v 3. sa žalobou zo dňa 28.1.2013 domáhali voči pôvodne označeným
žalovaným v rade v 1. až v 5. určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. G.. Žalobu dôvodili

tým, že žalobcovia v rade v 1. až v 3. ako i žalovaní v rade v 2. a v 4.
rade vstúpili do držby sporných nehnuteľností titulom dedenia po právnych predchodcoch, ktorých
reprezentujú rodina T. ( právni nástupcovia žalobcovia ) a rodina D. ( právni nástupcovia žalovaní v
rade v 2. a v rade v 4 ). Tvrdili, že už právni predchodcovia strán sporu na prelome 18. a 19. storočia
uskutočnili reálnu deľbu nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve a tieto týmto spôsobom
následne aj užívali po niekoľko generácii. Takýmto spôsobom preukazovali titul, ktorým vstúpili do
držby a tiež oprávnenosť a dobromyseľnosť takejto držby. Žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam vedeným pre k. ú. G. na M. Č.. XXX ako V. D.. Č.. XXX zastavaná plocha o výmere 102
m2 spolu s rodinným domom č. E. XX a tiež nehnuteľnostiam vytvoreným GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX
a to novovzniknuté V. D.. Č.. XXX/1 záhrada o výmere 1902 m2, CKN parc. Č.. XXX/X zastavaná plocha
o výmere 26 m2 z pôvodne Y. D.. Č.. XX/X, zapísané na M. Č.. XXX, k V. D.. Č.. XXX/X zastavaná plocha
o výmere 75 m2 vytvorená z pôvodnej Y. D.. Č.. XXX/X zapísaná na M. Č.. XXX do podielu žalobcu v
rade 1. vo veľkosti 1 a pre žalobcov v rade v 2. a v rade v 3. pre každého v podiele 1 a súčasne žiadali
určiť tiež podiel k novovytvorenej V. D.. Č.. XXX/X zastavaná plocha o výmere 262 m2 ( spoločný dvor )

z pôvodnej Y. D.. Č.. XX/X zapísaná na M. Č.. XXX.

2/. Neskôr v rámci začatého konania žalobcovia navrhli pristúpenie ďalších žalovaných do konania a tiež
voči niektorým žalovaným žalobu vzali späť, o čom súd procesne rozhodol uznesením zo dňa 2.9.2013( čl. 90 spisu ) a uznesením zo dňa 2.4.2014 ( čl. 131 spisu ) a ďalej konal so stranami sporu, tak ako
sú ustálené a označené v záhlaví tohto rozsudku.

3/. Žalovaný v rade v 1, zastúpený ex lege Slovenským pozemkovým fondom Bratislava so žalobou
nesúhlasil, túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že žalobcovia nepredložili dôkaz o tom, že
došlo k reálnej deľbe medzi stranami sporu resp. ich právnymi predchodcami a samotné dlhodobé
užívanie nehnuteľností automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Žalovaní v rade v 2. a v 4.
považovali nárok za nedôvodný odkazujúc na to, že žalobcovia jednak nepreukázali reálnu deľbu v

rozsahu a spôsobom ako sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, neuviedli okamih
kedy nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam práve z titulu vydržania a spochybňovali
tiež dobromyseľnosť držby na strane žalobcov. Žalovaný v rade v 3. s návrhom žalobcov súhlasil, tiež
žalovaný v rade v 5. a zhodne uvádzali, že im je známa skutočnosť, akým spôsobom nehnuteľnosti o
ktoré v konaní ide reálne užívali právni predchodcovia strán sporu.

4/.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,výsluchomprávnychzástupcov,vypočulako
svedka M. Č., D. I., vykonal opakovane ohliadku na mieste samom, realizoval dokazovanie listinami a to
výpisom M. Č.. XXX, XXX, XXX pre k.ú. G., pkn. vl. č. XX pre k.ú. G., geometrický plán Č.. XXXXXXXX-
XX/XXXX, kúpna zmluva zo dňa 19.8.1965, dohoda o delbe zo dňa 16.5.1955, osvedčením o dedičstve
XXD XXX/XXXX X po neb. K. D., XXD XX/XXXX po neb. C. T., XXD XXX/XXXX po neb. A. T., XXD

XXXX/XX po neb. T. A., XD X/XXXX po neb. I. D., fotodokumentáciou na základe čoho zistil nasledovný
pre rozhodnutie podstatný skutkový stav veci:

5/. Zo žaloby a z listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich a to M. Č.. XXX, XXX a XXX pre k.
ú. G. súd zistil, že k stavbe č. súpisné XX evidovanej na M. Č.. XXX pre k. ú. G. svedčí podielové

spoluvlastníctvo pre žalobcu v rade v 1. v podiele 1/3, ktoré nadobudol titulom dedenia, pre žalobcu v
rade v 2. v podiele 1/12- tina, ktorý spoluvlastnícky podiel
nadobudol titulom dedenia, pre žalobcu v rade v 3. v podiele 1/12-tina, ktorý spoluvlastnícky podiel
nadobudol titulom dedenia, pre žalovaného v rade v 2. C.U. Č. v podieloch 3/72 + 6/72 + 1/24, pre
žalovanú v rade v 3. C. R. v podiele 18/72 a pre žalovaného v rade v 4. D. Č. v podieloch 1/24 + 3/72.

Novovytvorené nehnuteľnosti geometrickým plánom XXXXXXXX-XX/XXXX a to V. D.. Č.. XXX/X, V.
D.. Č.. XXX/X boli vytvorené Q. Y. D.. Č.. XX/X zapísané na M. Č.. XXX a novovytvorená V. D.. Č..
XXX/X bola vytvorená Q. Y. D.. Č.. XXX/X zapísané na M. Č.. XXX pre L.. Ú.. G. s tým, že k sporným
nehnuteľnostiam podľa zápisu v katastri nehnuteľností svedčí vlastnícke právo L. Y. D.. Č.. XXX/X pre
žalovaného v rade v 5, L. Y. D.. Č.. XX/1 ( M. Č.. XXX ), pre žalobcu v rade v 1. v podiele 1/18 + 1/6 +

1/9, žalobca v rade v 2. a žalobca v rade v 3. nie sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci, žalovanej v
rade H. X. K. T. svedčí spoluvlastnícky podiel 1/36 + 1/18 + 1/12, žalovanému v rade H. X. C. Č. svedčí
spoluvlastníckypodiel3/72+1/24,žalovanejvradev3.C.R.X/X,žalovanémuvradev4.D.Č.X/XX+X/
XX + X/XX. Podľa vyjadrení žalobcov v rade v 1. až v 3. v dávnej minulosti medzi právnymi predchodcami
strán sporu došlo k reálnej deľbe na prelome 18. a 19. storočia ohľadom sporných nehnuteľností, ku

ktorým dnes svedčí podielové spoluvlastníctvo stranám sporu. Na základe takto prevedenej reálnej
deľby, neskôr právni predchodcovia strán sporu užívali jednak pozemkové nehnuteľnosti ako i stavbu, A.
N. Č.. XX nachádzajúci sa na V. D.. Č.. XXX ku ktorému sa domáhajú určenia vlastníckeho práva titulom
vydržania. Podľa žalobcov je ich držba založená na dedičskej postupnosti po právnych predchodcov,
z ktorých poslednou bola U.. K. D. rod T., ktorá umrela dňa 8.7.2000 a spoluvlastnícky podiel na

sporných nehnuteľnostiach patriaci poručiteľke titulom dedenia nadobudol žalobca v rade v 1. Podľa
žalobcov týmto okamihom je nutné počítať i vydržaciu lehotu. Právny zástupca žalobcov odkazoval
na skutočnosť, že titulom a právnym dôvodom držby bolo dedenie a na základe toho žalobcovia
nakladajú s predmetnými nehnuteľnosťami ako s vlastnými, obrábajú záhradu, čiastočne realizovali
opravu rodinného domu a až v r. 2012 zistili evidovaný právny stav k sporným nehnuteľnostiam a preto

sa domáhajú určenia vlastníckeho práva z titulu vydržania. Tvrdil tiež, že dobrá viera žalobcov nebola
ničím spochybnená. K predkladaným listinnými dôkazom žalovaným v rade v 4. a to kúpnej zmluvy
z r. 1965 žalobcovia uvádzali, že takéto dôkazy len deklarujú skutočnosť, že právni predchodcovia
žalovaných v rade v 2. až 4. nadobudli len spoluvlastnícky podiel k pôvodnej stavbe a to rodinnému
domu, ktorý dnes reprezentujú stavby č. súpisné 36 ( v držbe a užívaní žalovaných v 2. až v 4). rade

a rodinný dom č. súpisné 35, ku ktorému sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva. Takáto
skutočnosť ani reálna deľba uskutočnená medzi právnymi predchodcami strán sporu však evidenčne
nebola zaznamenanou. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení produkovali i prostriedky procesného
útoku a to výsluchy svedkov, že na základe uskutočnenej reálnej deľby, právni predchodcovia stránsporu predmetné nehnuteľnosti dlhodobo nerušene užívali v stave a v rozsahu ako sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva žalobcovia. Takýmto spôsobom bol vyhotovený i geometrický plán, pričom
tento korešponduje s reálnym t.j. skutočným stavom dlhodobej držby podielových spoluvlastníkov dnes

žalobcov v rade v 1. až v 3. a žalovaných v rade v 2. a v 4. rade.

6/. Žalovaní v rade v 1, 2, a 3. rade žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v rade v
1. odkazoval na skutočnosť, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali reálnu deľbu v minulosti
medzi právnymi predchodcami. Žalovaní v rade v 2. a v 4. prostredníctvom svojho právneho zástupcu

spochybňovali i dobromyseľnosť držby na strane žalobcov, pokiaľ

odvodzujú svoje vlastnícke právo od právneho predchodcu a to U.. K. D. titulom dedenia v rámci
dedičského konania, ktoré bolo prejednané O. E. Ž. U. T. v konaní XXD XXX/XXXX, pretože žalobcovia v

rade v 2. a v 3. nie sú ani dedičmi spoluvlastníckeho podielu poručiteľky. Samotná právna predchodkyňa
žalobcov bola len jednou z podielových spoluvlastníčok sporných nehnuteľností a za svojho života sa
nikdy nedomáhala určenia vlastníckeho práva v rozsahu ako to žalobou uplatňujú žalobcovia. Žalovaní
v rade v 2. a v 4. spochybnili tiež samotné tvrdenie žalobcov o tom, že reálne nehnuteľnosti užívajú a
tieto majú reálne tiež v držbe počas zákonom predpísanej doby. Žalovaný v rade v 3. rade ako i žalovaný

v rade v 5. rade s návrhom žalobcov súhlasili, s argumentáciou, že podľa ich vedomostí dlhodobo právni
predchodcovia strán sporu nehnuteľnosti užívali na základe reálnej deľby.

7/. V rámci dokazovania súd uskutočnil výsluch svedkov. Svedok M. Č. sa vedel vyjadriť k reálnej deľbe,
ktorá sa v minulosti uskutočnila medzi právnymi predchodcami strán sporu, nevedel však odpovedať na

otázku, akým spôsobom a v akom rozsahu právni predchodcovia a v súčasnej dobe strany sporu, na
základe takto realizovanej deľby pozemkové nehnuteľnosti užívajú. Vyjadril sa k reálnej deľbe stavby
rodinného domu, kde podľa jeho vedomostí právni predchodcovia stavbu reálne rozdelili v 60 rokoch.
Ďalší svedok v konaní vypočutý D. I. vypovedal, že rodinný dom bol v minulosti právnymi predchodcami
rozdelený tak, že časť užívala rodina G. D. a časť rodina V. D., pričom takýto stav on eviduje od r.

1961. Súd uskutočnil i opakovanú ohliadku sporných nehnuteľností a zistil, že rodinný dom č. súpisné
35 nachádzajúci sa na V. D.. Č.. XXX je v havarijnom stave a reálne tento užívali právni predchodcovia
žalobcov, v súčasnej dobe podľa tvrdení samotní žalobcovia v rade v 1. a v 3. rade. Rodinný dom
nachádzajúci sa na V. D.. Č.. XXX je po čiastočnej rekonštrukcii a jeho držiteľmi a užívateľmi sú žalovaní
v rade v 2 a v 4. Priľahlé nehnuteľnosti k stavbe tvoria zastavané plochy ako i záhrady a z ohliadky

pre súd vyplynulo, že záhrady sú užívané spôsobom ako je to zaznamenané na geometrickom pláne
č. XXXXXXXX-XX/XXXX.

8/. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. ( účinný do dňa 30.6.2016 ) návrhom na začatie konania možno uplatniť,
aby sa rozhodlo, najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

9/. Poľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10/. Podľa § 137 písm. c/ C. s. p., ( účinný od 1.7.2016 ) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11/. Podľa § 130 ods. 1. Občianskeho zákonníka ( OZ), ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

12/. Podľa § 132 ods. 1.Občianskeho zákonníka (OZ), vlastníctvo vecí možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných

skutočností ustanovených zákonom.13/. Podľa § 134 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka (OZ), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom vecí,
ak ju má nepretržite po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do
doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre

začiatok a trvanie doby podľa ods. 1. sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

14 /. Pri určovacích žalobách musí v každom štádiu konania existovať naliehavý právny záujem a tento
je daný najmä tam, kde existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, resp.
je ohrozené právne postavenie strany sporu a toto nemožno právnym prostriedkom odstrániť. Stav

objektívnej právnej neistoty je daný v tom, že žalobcovia sa domáhajú ako právni nástupcovia určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kde v katastri nehnuteľností ako vlastníci sú vedení žalovaní
a preto žalobcovia majú naliehavý právny záujem v tomto konaní, pretože iba v prípade ich úspechu
určovacím výrokom môžu dosiahnuť zmenu zápisu vlastníckeho práva.

15/.Pokiaľideoprávneposúdeniežalobypovecnejstránke,prizhodnotenívšetkýchdôkazovjednotlivo

i vo vzájomných súvislostiach, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Je pravdou a v konaní ani nebolo sporným, že v dávnej minulosti medzi právnymi predchodcami
strán sporu došlo k reálnej deľbe nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov
a žalovaných. Takéto zistenia mal súd za preukázané jednak z výpovedi samotných žalobcov a
žalovaných, z výsluchu svedkov a tiež z predložených listinných dôkazov, tak ako sa v spise nachádzajú.

Na základe reálnej deľby uskutočnenej v dávnej minulosti ( aj podľa tvrdení žalobcov ) pred viac ako
100 rokmi, právni predchodcovia strán sporu nehnuteľnosti užívali. Spornou v konaní bola konkretizácia
reálnej deľby ohľadom pozemkových nehnuteľností, držba predmetných nehnuteľností samotnými
žalobcami v rade v 1. až v 3. a tiež ich dobromyseľnosť, pokiaľ odkazovali na dedičskú postupnosť
po neb. K. D. rod. T., ktorej však k sporným nehnuteľnostiam svedčil len spoluvlastnícky podiel, nie

však v rozsahu ako sa žalobu žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva. Žalobcovia v konaní
relevantným spôsobom nepreukázali, že sú riadnymi držiteľmi nehnuteľností, ku ktorým sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva a na viac nepreukázali tiež skutočnosť, že sú držiteľmi dobromyseľnými,
pokiaľ vstup do držby odvodzujú titulom dedičskej postupnosti po právnej predchodkyni, ktorej svedčil
k sporným nehnuteľnostiam len spoluvlastnícky podiel, avšak nie v rozsahu ako sa domáhajú určenia

vlastníckeho práva.

16/. Samotné vydržanie predstavuje osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. Len oprávnený držiteľ
sa stáva vlastníkom veci, pokiaľ dôjde kumulatívne k splneniu zákonných predpokladov t.j., že je
dobromyseľným oprávneným držiteľom, po dobu vydržania vec má nepretržite v držbe po dobu

predpísanú zákonom a sa jedná o spôsobilý predmet vydržania. Takto zákonom určené predpoklady
vydržania musia byť splnené po celú vydržaciu dobu. Právne následky vydržania majú za následok,
že oprávnený držiteľ, ktorý splnil zákonné podmienky vydržania nadobudne vlastnícke právo k veci a
vydržaním takéto právo zanikne doterajšiemu vlastníkov a to ex lege.

17/. Žalobcovia v konaní odkazovali na reálnu deľbu medzi právnymi predchodcami strán sporu, ktorá
prebehla podľa ich tvrdení, ako i podľa predložených listinných dôkazov a podľa vyjadrení svedkov
najneskôr v čase do roku 1950 resp. v čase od r. 1951 do r. 1964. Platným

právom na území SR do r. 1950 bolo Uhorské súkromné právo, ktoré upravovalo osobitné podmienky
držby, okrem iného sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá dobromyseľná držba v trvaní 32 rokov.
Následne právna úprava od roku 1950 ( Stredný občiansky zákonník ) vyžadoval na nadobudnutie
vlastníctva titulom vydržania dobromyseľnú a nepretržitú držbu s tým, že dobromyseľným držiteľom bol

ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti mohol byť presvedčený o tom, že mu vec patrí. V prípade
nehnuteľností sa vyžadovala 10 ročná vydržacia doba. Občiansky zákonník v roku 1964 ( účinnosť po
1.4.2004 ) vydržanie neupravoval a nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam týmto titulom
nadobudnúť až do novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinnej od 1.4.1983. Súčasná
aktuálne úprava titulu vydržania bola zavedená Zák č. 509/1991 Zb. Do doby počas, ktorej mal

oprávnený držiteľ vec v držbe možno započítať aj držbu vykonanú pred 1.1.1992.

18/ V prejednávanej veci vychádzal súd zo zistení a predložených dôkazov stranami sporu tak, ako
boli súdu stranami sporu produkované.. Z vyjadrení žalobcov, z vyjadrení žalovaných a tiež z listinnýchdôkazov, tak ako sa v spise nachádzajú je zrejmé, že reálna deľba nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto konania a ku ktorým svedčí spoluvlastníctvo pre žalobcov a žalovaných bola uskutočnená
najneskôr v čase platnosti tzv. Stredného občianskeho zákonníka t.j. Zák. č. 141/1950Zb. Takéto

zistenia pre súd vyplynuli i z predložených dohôd o reálnej deľbe, tak ako sa v spise nachádzajú,
pričom strany sporu zhodne tvrdili, že už pred týmto obdobím v čase platnosti Uhorského súkromného
práva na území SR t.j. pred rokom 1950 reálna deľba medzi právnymi predchodcami bola uskutočnená.
Ak teda boli splnené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
titulom vydržania, či už podľa Uhorského súkromného práva alebo podľa občianskeho zákonníka z r.

1950 nemôžu sa žalobcovia úspešne žalobou domáhať vydržania podľa neskorších právnych predpisov.
Takto zvolený spôsob žaloby zo strany žalobcov je nevhodný. Ak právni predchodcovia žalobcov splnili
zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania
žalobcovia mali možnosť domáhať sa určovacou žalobou, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po
ich právnych predchodcoch, keďže účinky právnej skutočnosti, ktoré viedli k vydržaniu nastali pred
účinnosťou súčasťou právnej úpravy ich vydržania zavedenej v r. 1992. Z týchto dôvodov súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

19/. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C. s. p. a priznal strane náhradu trov konania
podľa úspechu vo veci. Zásada úspechu vo veci je charakteristická pre sporové konania a uplatňuje
sa tak, že strana neúspešná ( žalobcovia ) je povinná nahradiť v spore strane úspešnej ( žalovaným )

trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli.

20/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C. s .p. ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na sú de, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b)
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).