Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201484
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816201484.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanému: K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX N. nad R. 1, o zaplatenie 580,98 eura s

prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5C/44/2016-41
zo dňa 16.08.2016 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku o splatnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 215,85

eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 215,85 eura od 11.07.2014 do
zaplateniavlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudku.Vprevyšujúcejčastisúdžalobuzamietol.Priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 18,30 %.

Vodôvodnenípoukázalnadôvodyžaloby,stanoviskožalovaného,obsahpripojenýchlistinnýchdôkazov,
výsledky vykonaného dokazovania, citoval ust. § 44 ods. 1, ods. 8 písm. b) zákona NR SR č. 351/2011

Z.z. o elektronických komunikáciách, ďalej § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10, § 54 ods.
1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 16.01.2014 zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. B na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi -
fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program - Partner Pro
45,- eur. Pri uzatváraní dodatku k tejto zmluve bol žalovanému poskytnutý telefón značky Samsung
Galaxy S4 mini black. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 215,85 eura,

fakturovaných v období od februára 2014 do marca 2014. Pokusom o pokonávku zo dňa 26.06.2014
žalobca oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón, pričom ho vyzval na ich úhradu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o pokonávku,
t.j. od 11.07.2014. Okrem sumy za neuhradené služby vo výške 215,85 eura sa domáhal aj zaplatenia
sumy 363,13 eura z titulu skutočnej škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný pri akciovej cene mobilného

telefónu Samsung Galaxy S4 mini black vo výške 19,- eur a predajnej cene 400,- eur pri poskytnutej
zľave 381,- eur v sume 365,13 eura. Súd prvej inštancie poukázal na čl. 1, 2, 4, 11, 18 všeobecných
podmienok účinných od 01.01.2014, ako aj dodatku k zmluve o poskytnutí verejných služieb č. B Právny
vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, lebo žalobca uzatváral zmluvu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,
pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj všeobecnými podmienkami bol daný žalobcom bez možnosti

žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Súd prvej inštancie považoval nárok na zaplatenie za poskytnuté
služby za dôvodný, a preto žalobe vyhovel. Vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, ktorýmibolo preukázané, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval
žalovanému SIM kartu. Na základe uzatvorenej zmluvy, žalobca dodal žalovanému služby, za ktoré bol
povinný zaplatiť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 494 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého

žalovaného zaviazal zaplatiť cenu za dodané služby vo výške 215,85 eura. Súčasťou priznanej istiny
bolo priznané aj príslušenstvo vo výške 5,15 % úroku z omeškania ročne od 11.07.2014 do zaplatenia
s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.

Z titulu uplatneného nároku na zaplatenie sumy 363,75 eura z titulu náhrady škody uviedol, že podľa
tvrdenia žalobcu mu mala vzniknúť škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. V zmysle dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných obchodných podmienok strany
sporu uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia s poskytnutou zľavou. V
tejto časti súd prvej inštancie hodnotil dohodu ako kúpnu zmluvu, keďže predmetom boli dojednané
všetky ostatné náležitosti tak, ako to upravuje ust. § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej

zmluvyvzniknepredávajúcemupovinnosťpredmetkúpykupujúcemuodovzdaťakupujúcemupovinnosť
predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Žalobca umožnil žalovanému na
základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu, v
rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že
k takémuto kroku, resp. predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný. Bolo to dobrovoľné

rozhodnutie a podľa názoru súdu prvej inštancie zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel
medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, tak nie je
následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a
žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do
zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia

o predaji telekomunikačného zariadenia, za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže
žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, k protiprávnemu
zmenšenie majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu na zaplatenie náhrady
škody v sume 365,13 eura spolu s príslušenstvom zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 01.07.2016. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 580,98 eura, bol úspešný do sumy 215,85
eura, a preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje
59,13 % a úspech žalovaného 40,87 %. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému po odpočítaní jeho

neúspechu od svojho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,30 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku o splatnosti pohľadávky odvolanie

žalovaný. Namietal zaplatenie celej čiastky 215,85 eura. Bol ochotný splácať uvedenú sumu po 10,- eur
mesačne z dôvodu, že poberá iba 20,30 eura.

3. Žalobcovi bolo odvolanie žalovaného doručené na vyjadrenie postupom podľa § 373 ods. 3 Civilného
sporového poriadku, ktorý písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného nepredložil.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016
(ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového

poriadku aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním princípu
justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov
vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v znení platnom a účinnom do 30.06.2016,
ktorých následky úkonov sa uznávajú i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

Predmetom posúdenia odvolacím súdom bola lehota na plnenie, uvedená v napadnutom rozhodnutí

troch dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že žalovaný namietal splatnosť pohľadávky naraz, žiadal
o splátkový kalendár z dôvodu nepriaznivých sociálnych pomerov.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj právnym
posúdením a uplatnenou odvolacou námietkou, odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal so žiadosťou žalovaného o povolenie splácať priznanú istinu v splátkach. Z obsahu spisu

vyplýva, a to na čl. 37, že žalovaný požiadal o splátkový kalendár z dôvodu, že je nezamestnaný a
poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 20,30 eura mesačne. Súd prvej inštancie i napriek tejto
žiadosti žalovaného sa v odôvodnení s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal, okrem poukázania na
stanovisko žalovaného k žalobe v bode 6.

6. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Lehota na plnenie v procesnej teórii, nazývaná i paričná
lehota začína plynúť od momentu právoplatnosti rozhodnutia. Za predpokladu, že paričná lehota je
stanovená na 3 dni, rozsudok nadobúda vykonateľnosť prvým dňom po uplynutí lehoty na plnenie.
V odôvodnených prípadoch je možné určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má

uskutočniť v splátkach. Táto časť výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných
skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci,
na povinný nárok a osobné pomery strán sporu je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni
od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach. Hľadiskami
pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude

najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snahou o
plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania
a skutočnosť, či by priznané zdržanie plnenia súdom v stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých
splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe požiadal o splátkový kalendár z dôvodu
nepriaznivých sociálnych pomerov. S touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom na nevysporiadanie sa s touto žiadosťou žalovaného súdom prvej
inštancie, odvolací súd považoval uplatnenú námietku žalovaného v odvolacom konaní za dôvodnú. Z
obsahu vyjadrenia žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súhlasil

s rozhodnutím súdu vo veci, bez nariadenia pojednávania, žiadal o splátkový kalendár z dôvodu, že
je nezamestnaný a poberá iba 20,30 eura mesačne (čl. 37 spisu). Z obsahu pripojeného rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny č. N zo dňa
15.02.2016 v spise na čl. 47 vyplýva, že žalovaný je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a je mu priznaná
pomoc v hmotnej núdzi v sume 20,30 eura mesačne od 01.02.2016. Ďalej z odôvodnenia predmetného

rozhodnutia vyplýva, že žalovaný je od 03.11.2015 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ktorá
evidencia trvá naďalej. Žalovanému nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Od 01.01.2016 sa
žalovaný zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb, preto mu vznikol nárok na aktivačný
príspevok v sume 63,07 eura, ktorý mu bude vyplatený od mesiaca februára 2016, lebo žiadosť o
pomoc v núdzi bola podaná až v mesiaci február 2016. Spoločne posudzovanou osobou je N. A.,

ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eura mesačne. Podľa Zákona o pomoci v
hmotnej núdzi sú splnené podmienky nároku pre poskytovanie dávky v sume 160,40 eura a aktivačného
príspevku v sume 63,07 eura. Odvolací súd považoval uplatnenú námietku žalovaného za dôvodnú, a
preto napadnutý rozsudok vo výroku o splatnosti pohľadávky zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v

súlade s ust. § 391 ods. 1 CSP. Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia vo výroku o splatnosti
bolo nevysporiadanie sa so žiadosťou žalovaného súdom prvej inštancie o povolení splácať žalovanú
istinu v splátkach s tým, že súd prvej inštancie vôbec v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na žiadosť
žalovaného o splátkový kalendár, ani sa s jeho žiadosťou nevysporiadal, neskúmal jeho sociálne amajetkové pomery, ani neodôvodnil prečo v danom prípade sa možnosťou povolenia splácať žalovanú
istinu v splátkach vôbec nezaoberal.

7. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie posúdiť sociálne a majetkové pomery žalovaného,
ako aj zistiť stanovisko žalobcu k možnosti povolenia splácať priznanú sumu vo výške 215,85 eura
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % zo sumy 215,85 eura od 11.07.2014 do
zaplatenia v splátkach. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť
určil priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, v

konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania po predchádzajúcom zohľadnení a stanovisku aj žalobcu k možnosti uloženia
priznaného plnenia žalovanému splácať v splátkach.

Ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v novom
rozhodnutí v súlade s ust. § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.