Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, November 6, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/370/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712200801
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2712200801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta

Gavalcová a JUDr. a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná,
a.s., IČO: 36 361 518, so sídlom Bratislava, Čulenova 6, proti žalovanému: D. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v Obci M., o zaplatenie sumy 347,21 eur s úrokom z omeškania, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/126/2012-186 zo dňa 14.08.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi sumu 347,21 Eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 347,21 Eur od 05.11.2009 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a na odvolacom súde v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému
proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 2, § 18 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, § 22,
§ 24, § 30 ods. 1, 2, § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, § 52 ods. 1 až 4, § 34, § 48 ods. 1 a

2, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že zo Zmluvy o dodávke elektriny pre
domácnosť súd vyvodil, že koncovým dodávateľom elektriny bola Západoslovenská energetika a.s.,
ktorá sa zaviazala dodávať žalovanému elektrinu v dohodnutom množstve a čase do dohodnutého
miesta potreby za dohodnutých podmienok v zmluve. Napriek niektorým chýbajúcim náležitostiam,
prepísaných zákonom má súd za to, že zmluva bola uzavretá platne, pretože sú v nej obsiahnuté

údaje o dodávateľovi a odberateľovi, záväzok dodávateľa dodať elektrinu za dohodnutých podmienok
a záväzok žalovaného za dohodnutých podmienok zaplatiť cenu elektriny. Podľa upomienky obchodnej
spoločnosti dodávateľa zo zmluvy z 18.8.2006 je z nej zrejmé, že pokiaľ je v nej spomínaná
fa č. 7493420858, že žalovaný, v tejto zmluve uvedený za odberateľa zrejme dlžil 1230,-Sk a
nesplnil svoj záväzok voči dodávateľovi, žalovaný je upozorňovaný, že ak neuhradí záväzok do
23.10.2008, môže to mať za následok odpojenie miesta spotreby od dodávky a distribúcie elektriny.
Pokiaľ ZSE Energia a.s. oznamovala žalovanému, že odstupuje v zmysle Všeobecných obchodných

podmienok dodávky elektriny vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie
elektriny v domácnosti alebo Všeobecných obchodných podmienok elektriny pre odberateľov s
tarifným produktom vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny
spoločnosti Západoslovenská energetika a.s. od zmluvy z 18.08.2006, ktorej bola distribúcia a dodávkaelektriny, s ktorou súvisel aj nárok žalobcu uplatnený žalobou na náhradu škody, vzniknutej mu
údajným neoprávneným odberom žalovaným, bolo povinnosťou žalobcu dokázať, že medzi konečným
dodávateľom elektriny, keď podľa výpovede žalobcu škoda mu vznikla tým, že pre neexistenciu zmluvy

o dodávke elektriny nemohol nakúpiť ako jediný subjekt na to oprávnený elektrinu na krytie strát, pričom
podľa výpovede konečný dodávateľ a žalobca majú prepojené minimálne technické systémy, že zmluva
o dodávke elektriny skutočne zanikla. Žalobca v podstate tvrdil, že podľa zákona o energetike došlo
k tomu, že koncový dodávateľ realizoval na splnenie svojho záväzku zo zmluvy z 18.08.2006 dodať
žalovanému cez žalobcovo oprávnenie prevádzkovať distribučnú sústavu a koncový dodávateľ ju takto

dodával žalovanému. Podľa žalobcu zánikom zmluvy z 18.08.2006 vznikol u žalovaného neoprávnený
odber a podľa súdu je opäť tvrdenie naviazané na zmluvu z 18.08.2006, svedčí o tom aj výpoveď
žalobcu ohľadom spoločných informácií v systéme, v ktorom je vyjadrené, že sa dodávky koncovým
odberateľom realizovali na základe zmlúv. Súd preto hodnotiac dôkazy podľa svojej úvahy, každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na to, čo nimi v konaní vyšlo
najavo skúmal, či došlo alebo nedošlo k zániku zmluvy z 18.08.2016 a či v dôsledku toho došlo alebo

nedošlo k neoprávnenému odberu žalovaným. V prvom rade súd uviedol, že zmluvu o dodávke elektriny
hodnotí ako zmluvu spotrebiteľskú. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( v skratke OZ)
v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, to je v čase uzavretia zmluvy o dodávke elektriny, táto pod
definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ nespadala. Je ale zmluvou spotrebiteľskou podľa § 23a
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, keďže ide o

zmluvu uzavretú aj keď podľa zákona o energetike, pretože jej charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvnil, zmluva je jednoznačne zmluvou typovou. Ustanovenie § 48 ods. 1 a 2 OZ ( viď citáciu
v bode 22 rozsudku) spája možnosť odstúpenia od zmluvy buď s dohodou strán v zmluve alebo s
právnym predpisom. Odstúpenie od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon ( viď § 34 OZ)

jednej zo zmluvných strán, ktorý je účinný okamihom jeho doručenia povinnej strane. Jeho dôsledkom
je zánik zmluvy, a teda spravidla aj zánik práv a povinností oboch zmluvných strán vyplývajúcich zo
zmluvy. Strana môže odstúpiť od zmluvy len v prípade, ak takéto právo jednej zo strán vyplýva zo
zmluvy, alebo v prípade, keď to určuje zákon, v pri dohodnutom plnení podľa zmluvy z 18.08.2006 ide
o zákon o energetike. Zo zmluvy z 18.08.2006 nevyplýva, žeby strany dohodli možnosť odstúpenia

od zmluvy, upravený je v nej v nej iba spôsob zániku výpoveďou buď jednej alebo druhej zmluvnej
strany a strany dohodli, že výpoveď musí mať písomnú formu, dohodli výpovednú lehotu. Odstúpenie
od Zmluvy bolo uvedené ako spôsob zániku zmluvy iba vo VOP koncového dodávateľ elektriny, o tom
svedčí listina s obsahom opísaným v bode 13. rozsudku. Ani jedny v tejto listine zo spomínaných VOP
na dôkaz súdu predložené neboli, súd z dôvodu, že nepozná ich obsah nemohol ani posúdiť pre

rozhodnutie pre vec strán, či zmluva z 18.08.2016 zanikla alebo trvá, teda či u žalovaného došlo k
neoprávnenému odberu žalovaným. Z dôvodu, že nebolo žalobcom dokázané, že došlo k dohode
strán o možnosti odstúpiť od zmluvy z 18.08.2006, na ktorú viaže žalobca svoje právo na náhradu
škody titulom neoprávneného odberu, zmluvu bolo možné iba vypovedať. Výpoveď spôsobuje zánik
záväzku spravidla uplynutím výpovednej lehoty (ex nunc). To znamená, že výpoveď sa netýka plnení,

ktorésauskutočnilipredúčinnosťouvýpovede.Vkonaníneboložiadnymdôkazompreukázané,žedošlo
k účinnému odstúpeniu od zmluvy alebo že nastali účinky výpovede zo zmluvy. Žalobca nedokázal, že
žalovanýodoberalelektrinubezplatneuzatvorenejzmluvyododávkeelektrinydodomácnosti,neuniesol
dôkazné bremeno a preto súd žalobu zamietol.

4. Žalobca v sporovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok na plnenie z právneho vzťahu, založeného
žalovaným tým, že mu spôsobil škodu. Svoje tvrdenia žalobca vyvodil z neexistencie zmluvného
právneho vzťahu medzi ním a žalovaným. Súd v prvom rade skúmal, či vôbec vznikla žalobcovi škoda,
ak áno či sa tak stalo porušením právnej povinnosti žalovaným a ak áno, či v zmysle ustanovenia §
420 ods. 1 OZ za ňu žalovaný zodpovedá. Súd sa preto nezaoberal hodnotením dôkazov ohľadom

výšky škody. Žalovaný mal zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pretože
nemal uzatvorenú zmluvu, hoci zákon o energetike predpokladá, že ten, kto odoberá elektrinu má
povinnosť zmluvu mať uzatvorenú, inak tento zákon odobratie elektriny označuje za neoprávnený
odber. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, t.j. porušením
povinnosti a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu

podľa ustanovenia § 420 OZ. Škoda sa uhrádza v peniazoch, ktoré požadoval aj žalobca. Z vykonaného
dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žalobca tým, že nedokázal, že právny vzťah zo zmluvy
o dodávke elektriny zanikol, nedokázal ani prvý predpoklad vzniku škody, a to že žalovaný odoberal
elektrinu bez splnenia povinnosti odoberať ju na základe zmluvy. Žalobca nedokázal, že žalovaný porušilpovinnosť uloženú mu zákonom o energetike a súd nemal jednoznačne za dokázané, či je žalovaný
tou fyzickou osobou, ktorá žalobcovi spôsobila škodu a či môže alebo nemôže za ňu zodpovedať.
Výsledky zhodnotenia dôkazov (zmluvy z 18.08.2006, odstúpenia od zmluvy) neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti ani o nepravdivosti skutočnosti o tom, či žalovanému bola dodávaná elektrina na
základe trvajúcej zmluvy alebo bez uzatvorenej zmluvy. Z dôkazov sa nedá urobiť záver , či skutočnosť ,
že u žalovaného išlo o neoprávnený odber je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne tejto
skutočnosti ležalo na žalobcovi ako strane, ktorý z jej existencie vyvodzoval pre seba priaznivé právne
dôsledky a ktorý existenciu tejto skutočnosti tvrdil, z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej

v jej neprospech. V spore strán zostali pochybnosti aj o tom, či je žalovaný (odhliadnuc od záverov v
bode 31 ohľadom výsledkov dokazovania), či je žalovaný práve tým nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
zaplatiť škodu žalobcovi v zmysle ustanovenia § 39 podľa ods. 2 zákona o energetike, či je tou osobou,
ktorá elektrinu odoberala. Pri vyhotovovaní protokolu a záznamu nebol prítomný za domácnosť nikto.
Pritom ale zo spoločného systému koncového dodávateľa a žalobcu je zrejmé, že od 24.11.2009 bola
odberateľom elektriny matka žalovaného, mala ňou byť do 09.08.2011, zo správy matky žalovaného

vyplynulo, že už v júni 2011 skutočne elektrinu neodoberala, odťahovala sa do Q., žalovaný už najmenej
dva roky predtým nebýval v domácnosti. Otáznym potom zostáva, komu, či skutočne žalovanému
svedčila z hmotného práva zodpovednosť za škodu a povinnosť uhradiť ju. Žalovaný bol v konaní
stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a
§ 262 ods. 1 C. s.p. tak, že súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol
zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, priznať mu náhradu trov
konania vo výške 100 % a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, resp. navrhol

napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na odvolacie
dôvody § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že žalobca
si návrhom uplatňoval právo na náhradu škody v súlade s § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o
energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (d'alej len „zákon
o energetike'), ktorá mu vznikla neoprávneným odberom elektriny bez platne uzatvorenej zmluvy o

dodávke elektriny a o pripojení do distribučnej sústavy. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania nie
je nárok zo zmluvy, ale náhrada škoda za neoprávnený odber elektriny podľa zákona o energetike a teda
nemôže ísť o spotrebiteľský spor. Obdobne rozhodol aj Najvyšší súd Českej republiky v uznesení sp.zn.
25Cdo/2376/2014 zo dňa 27.08.2014, pričom právna veta z tohto uznesenia, ktorá bola zverejnená v
Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom 12/2015, znie nasledovne: „Spor o náhradu škody

způsobené porušením zákazu neoprávněného odběru elektřiny odběratelem z elektrizační soustavy (§
51 odst. 2 zákona č. 458/2000 Sb., o podmínkách podnikání a o výkonu státní správy v energetických
odvětvích a o zméné některých zákonů /energetický zákon/), není z hlediska ustanovení § 238 odst. 1
písm. c) o. s. ř. vztahem ze spotřebitelské smlouvy a dovolání proti výroku rozsudku odvolacího soudu,
jímž bylo rozhodnuto o peněžitém plnéní nepřevyšuj ícím 50 000 Kč, není přípustné." Vzhľadom na

procesnú pasivitu žalovaného v celom konaní právny zástupca žalobcu navrhol vydanie rozsudku pre
zmeškanie v súlade s § 274 CSP a žalobe vyhovieť. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci
bol naň riadne a včas predvolaný a svoju neúčast' neospravedlnil, čím boli splnené podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vzhl'adom na citované ustanovenie upravujúce postup súdu v prípade
splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie je zrejmé, že súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 151 ods. 1 CSP platí, že skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nehl'adiac na dôkazy predložené
žalobcompoukazujenato,žeskutkovétvrdeniažalobcubolinesporné,nakoľkožalovanýbolodpočiatku
konania pasívny a z jeho strany nedošlo k popretiu žiadneho zo skutkových tvrdení prezentovaných

žalobcom. Skôr ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové
tvrdenia strán sú sporné.... Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, je povinnosťou súdu vyhodnotiť
ich pravdivosť na základe vykonaných dôkazov. V sporovom konaní však súd nevykonáva dôkazy na
preukázanie nesporových skutkových tvrdení strán. V súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje odvolateľ
najmä na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne

zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).

Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1CSPacontrario),bezpotrebydoplneniadokazovania,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudku
bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením

(§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, keďže v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie nemožno napadnutý rozsudok považovať
za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu v celom rozsahu zamietol
z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal danosť zákonných podmienok zodpovednosti za vznik škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené
odvolateľom.

10. Z obsahu spisu, s ktorým sa odvolací súd oboznámil vyplýva, že zmluva o dodávke elektriny pre
domácnosti bola uzavretá medzi dodávateľom Západoslovenská energetika a.s. Bratislava a žalovaným
dňa 18.8.2006 s číslom zmluvy 150972609, s číslom žalovaného - obchodného partnera 5150064510
a na dobu neurčitú. Dodávateľ sa podľa zmluvy zaviazal dodávať odberateľovi (žalovanému) v na
odberné miesto 24ZZS213499990002 číslo miesta spotreby 3102134999 elektrinu podľa Obchodných

podmienok, za odhadovanú cenu 700,-Sk v sadzbe D2, ktorú strany dohodli podľa cenníka spoločnosti
dodávateľa, k cene sa účtuje DPH. Uvedený dodávateľ vystavil dňa 9.10.2008 upomienku na meno
žalovaného, v ktorej sa uvádza, že žalovaný neuhradil faktúru č. 7493420858, splatnú 25.9.2008 a dlží
1230,-Sk Požaduje sumu uhradiť do 23.10.2008 a upozorňuje na možnosť odpojenia miesta spotreby.

11. ZSE Energia a.s. dňa 3.11.2008 podľa Oznámenia o odstúpení od zmluvy oznamovala žalovanému,
že v zmysle ustanovení Všeobecných obchodných podmienok dodávky elektriny vrátane prevzatia
zodpovednostizaodchýlkusozabezpečenímdistribúcieelektrinypreodberateľovelektrinyvdomácnosti
spoločnosti ZSE Energia a.s. alebo VOP s tarifným produktom vrátane prevzatia zodpovednosti za
odchýlkusozabezpečenímdistribúcieelektrinyspoločnostiZápadoslovenskáenergetikaa.s. odstupuje

od zmluvy, predmetom ktorej je distribúcia a dodávka elektriny z dôvodu, že žalovaný neuhradil záväzky
voči spoločnosti napriek písomným výzvam. V prípade, úhrady záväzkov, žiada dodávateľ o predloženie
dokladov,preukazujúcichúhraduzáväzkovkdátumuúčinnostiodstúpeniaodzmluvykudňu21.11.2008,
pri preukázaní splnenia záväzkov sa podľa oznámenia stáva odstúpenie neúčinným. V priloženom
výpise, vyhotovenom z počítačovej techniky súd zistil, že je v ňom vyznačené miesto dodávky zhodné

s číslom odberného miesta so zmluvným účtom a zmluvou na D. G. a obdobie 1.7.2007-24.11.2008,
zmluva od 24.11.2009 do 25.11.2011 na A. G. na adrese Y. XXX, M., zmluva od 28.4.2011 do 9.8.2011
na A. G., zmluva od 10.8.2011 do 22.12.2011 na rovnakú adresu s iným zmluvným účtom na inú osoby
ako na žalovaného alebo jeho matku. Zo správy matky žalovaného A. G., narodenej X.X.XXXX, od ktorej
súd žiadal zodpovedať, dokedy s ňou žalovaný (syn) býval v nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na adrese

v M., Y. XXX súd zistil, že A. G. sa odsťahovala z adresy bývať 24.6.2011 do Q., prišla o byt a jej syn D.
bol už najmenej dva roky mimo domu. Podľa správy matky žalovaného bola zmluva na odber elektriny
vyhotovená na jej syna z dôvodu, že ona v roku 2006 prišla z organizačných dôvodov o prácu, poberaladávky v hmotnej núdzi 62,-eur, čoby nepokrylo ani zálohovú platbu cca 75,-eur. Adresu, na ktorej sa
zdržiava žalovaný uviesť nevedela.

12. Z Protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike, vyhotoveného 25.8.2009
vyplynulo, že bola robená Západoslovenskou energetikou kontrola u odberateľa s číslom odberného
miesta 4213499901, na výrobnom čísle elektromera 8381566 u odberateľa D. G. na adrese Y. XXX, D2
M., zistený bol stav číselníka 1734. Zamestnanci zistili, že ohľadom stavu zabezpečovacích zariadení,
že podniková plomba na krytie svorkovnice 247/08 bola neporušená a overovacia plomba M50/08 2 ks

boli neporušené. V popise neoprávneného odberu sa uvádza, že odberateľ odoberal el. energiu bez
platne uzatvorenej zmluvy, v čase spísania protokolu odberateľ nebol prítomný.
13. Žalobca predložil na dôkaz výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ide o
výpočet k neoprávnenému odberu, zistenému 25.8.2009. Sú v ňom uvedené náklady spojené so
zistením a odstránením neoprávneného odberu vyjadrené sumou 63,42-eur, náhrada za poškodené
meracie zariadenie vo výške 29,15-eur a ostatné náklady vo výške 92,57-eur. Vyjadrená je hodnota

neoprávnene odobranej elektriny, zložená zo spotreby nameranej elektromerom/spotreba vypočítaná
externe v sume 8,34-eur za 182 dní od 24.2.2009 do 25.8.2009 za 12 hodín, použitá sadzba a cena
1518,-eur, zaregistrovaná spotreba kW pri meraných neoprávnených odberoch 1518, spôsobená škoda
v kW 254,64-eur a celková škoda 347,21-eur. V druhom žalobcom zaslanom výpočte škody sa uvádza
okre m údajov opísaných v bode 14., 15 tiež v bode 16, že zmluva je neplatná, bol meraný neoprávnený

odber, dátum poslednej návštevy bol 24.2.2009 z dôvodu ukončenia, hodnoty kWh neboli vypočítané
externe, škoda z nameraných údajov vo výške 254,64-eur, náklady spojené so zistením a odstránením
neoprávneného odberu 92,57-eur, náklady s DPH 121,71-eur. Pre výpočet škody vo výške 254,64-eur
je poznamenané, že ide o škodu nameranú a ide o odber bez platnej zmluvy od 24.11.2008.
14. Podľa § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je podľa

ods. 1 odber po a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k
prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3.
zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na
zúčtovateľa, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného
zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, podľa ods. 2

ustanovenia pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu.
Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
15. Odvolací súd mal z vykonaného dokazovania nepochybne preukázané na rozdiel od súdu prvej
inštancie, že žalovaný bol odberateľom elektrickej energie na špecifikovanom odbernom mieste, pričom

v období od 18.8.2006 do 24.11.2008 mal s dodávateľom elektrickej energie ZSE Energia a.s. platne
uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie. Následne ale od 24.2.2009 do 25.8.2009 neoprávnene
odberal elektrickú energiu od žalobcu, čo bolo zistené kontrolou žalobcu dňa 25.8.2009. O uvedenom
neoprávnenom odbere svedčí Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie ako aj
to, že neoprávnený odber na jeho odbernom mieste žalovaný nijakým spôsobom nevylúčil a taktiež

nerozporoval žiadne skutočnosti uvádzané v žalobe ani počas konania pred súdom prvej inštancie,
predovšetkým nerozporoval spôsob vyčíslenia žalovanej sumy 347,21 Eur (61,83 Eur + 36,64 Eur +
6,70 Eur).

16. Podľa odvolacieho súdu v danej veci je potom potrebné aplikovať § 39 ods. 1 a 2 zákona č.

656/2004 Z. z. o energetike, ktorý je právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom
špeciálnym. Pričom zákon o energetike taxatívnym spôsobom vymenováva prípady neoprávneného
odberu, odber elektriny bez platnej zmluvy, je v zmysle citovaného zákona považovaný za neoprávnený
odberelektriny,pričomjeodberateľ(vdanejvecižalovaný)povinnýuhradiťžalobcoviskutočnevzniknutú
škodu. V danom prípade podľa odvolacieho súdu ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú

neoprávneným odberom elektriny, preto nie je dôvodné skúmať prípadné zavinenie žalovaného.
Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je okrem protiprávneho úkonu (odber elektriny bez
platnej zmluvy) a vzniknutej škody (neoprávnený odber zistený žalobcom), aj príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou, ktoré boli zo strany žalobcu aj preukázané.

17. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravuje vyhláška Ministerstva
hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 1 ods. 1 škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľaodseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného

odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného
odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného
odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Podľa ods. 2 celková spotreba
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby
neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom

dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného
odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného
odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od
výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického
zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných
šiestich mesiacov. Podľa ods. 3 denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné

elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na
distribučnú sústavu o napätí medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony
všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia
počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka

rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané štvrťhodinové maximum elektrického
príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon
súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov, d) za dohodnutý rezervovaný výkon sa považuje
hodnotanulakW.Podľaods.4dennáspotrebaprineoprávnenomodbereelektriny,akodbernéelektrické
zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že

a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov
všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná
doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom
pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba
využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku

sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý
príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré
je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené. Podľa ods. 5 vypočítaná škoda sa zvýši o náklady
spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania má odvolací súd za to, že žalovaný napriek tomu, že nemal
so žalobcom uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, túto odoberal, čím potom porušil právnu povinnosť,
čo žalobca zistil a o čom svedčí Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa
25.8.2009, a tým mu vznikla škoda, ktorú vyčíslil (a ktorá je predmetom tohto konania), a ktorú mu
žalovaný napriek tomu, že ju zapríčinil, nezaplatil. Odvolací súd má ďalej za to, že žalobca danú škodu

vyčíslil správne a riadne (výpočet žalobcu ku dňu 25.8.2009) a to postupom podľa § 1 ods. 1 až
5 vyhlášky, ktorý výpočet, tak ako už odvolací súd konštatoval, nebol zo strany žalovaného nijakým
spôsobom spochybnený. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny teda vyplýva,
že náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu boli vyjadrené sumou 63,42-eur,
náhrada za poškodené meracie zariadenie vo výške 29,15-eur a ostatné náklady vo výške 92,57-eur.

Vyjadrená je hodnota neoprávnene odobranej elektriny, zložená zo spotreby nameranej elektromerom/
spotreba vypočítaná externe v sume 8,34-eur za 182 dní od 24.2.2009 do 25.8.2009 za 12 hodín,
použitá sadzba a cena 1518,-eur, zaregistrovaná spotreba kW pri meraných neoprávnených odberoch
1518, spôsobená škoda v kW 254,64 eur a celková škoda 347,21- eur. Celkový súčet vyššie uvedených
položiek potom predstavuje výšku škody vzniknutú žalobcovi neoprávneným odberom elektrickej

energie vo vyššie uvedenom období žalovaným, predstavujúcej sumu 347,21 Eur, na ktorú má žalobca
podľa odvolacieho súdu nárok, a zaplatenie ktorej uložil odvolací súd žalovanému, keďže neoprávnene
odoberal elektrinu, za ktorú žalobcovi neplatil a to bez zmluvy o dodávke elektrickej energie.

19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, keď odvolací súd vyhovel i v tejto časti jeho žalobe a priznal
mu úrok z omeškania 9 % ročne od 5.11.2009 do zaplatenia z priznanej sumy, keď sa stotožnil s dňom
vzniku omeškania 5.11.2009. Odvolací súd sa stotožnil s výškou úrokov z omeškania 9 % ročne, keď
výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke R.., bola t. j. 1 % + 8 bodov spolu výška

9 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

22. Odvolateľ dôvodne poukázal na to, že žalovaný bol v celom spore pasívny, nevyjadril sa k žalobe,
nezúčastnil sa pojednávania, nevyjadril sa ani k podanému odvolaniu žalobcu, žiadnym spôsobom
teda nerozporoval skutočnosti tvrdené a preukázané žalobcom, preto bolo potrebné v zmysle §

151 ods. 1 CSP považovať skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné, a to skutkové tvrdenia vzniku
zmluvného vzťahu, jeho ukončeniu v dôsledku odstúpenia od zmluvy, následného neoprávneného
odberu a vyčíslenia škody v dôsledku tohto neoprávneného odberu. Právny záver súdu prvej inštancie o
nepreukázaní ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku nepreukázania platného odstúpenia od zmluvy
preto nie je správny, rovnako ako právny záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného. Z listinných dôkazov ako aj z vyjadrenia matky žalovaného vyplýva, že zmluva
na matku žalovaného Martu Hamerníková bola uzatvorená od 24.11.2009, tomuto predchádzala zmluva
na žalovaného a následný neoprávnený odber žalovaného v období od 24.2.2009 do 25.8.2009.

23. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

24. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce úplné vyhovenie žalobe, odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS zmenil.

25. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa cit. ust. § 396 ods. 1, ods. 2 CSP
v spojení s cit. ust. § 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie aj na odvolacom súde v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení
veci.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).