Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 17, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/440/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617202665
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2617202665.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: P. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. A., U Z.
XXXX, zastúpený AK-KRUPA, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Hurbanova 1, IČO: 36 859 435
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 47 233 516, o zaplatenie 2.210,20 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Senica, č. k. 9Csp/50/2017-111 zo dňa 11. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.210,20 eura s
5% úrokom z omeškania ročne od 2.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

2. Súd rozsudok po citovaní § 489, § 39 ods. 4, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 451 ods. 1, 2, §
456, § 457, § 517 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 1), 2), §
11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vecne odôvodnil tým, že žalobca
sa domáhal zaplatenia 2.210,20 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 8.12.2014 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500094324 a následne v ten istý deň zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500094748. Žalobca v zmluvách vystupuje ako spotrebiteľ, zmluvy sú teda spotrebiteľskými zmluvami.

Predmetom zmlúv bolo poskytnutie účelových spotrebiteľských úverov, v oboch prípadoch bola celková
výška úveru 1.500 eur, výška úrokovej sadzby 18,08%, RPMN 26,10%, výška splátky 47,43 eura, počet
mesačných splátok 42 a celková čiastka splatná dlžníkom 1.992,06 eura. Ku každej zmluve o úvere
bola v rovnaký deň 8.12.2014 uzavretá aj dohoda o poskytovaní služieb, išlo o služby poskytovanie v
informácii o zostávajúcich záväzkoch, o odklade splátok, o informácii pred splatnosťou splátky, o prijatí
platby, vyhotovení a zaslaní kópie dokumentácie, o zmene zmluvy na podnet klienta, prepárovaní na
príslušnú zmluvu, o druhej upomienke zdarma, o podpore call centra a o osobnom stretnutím s agentom.

V dohode bolo uvedené, že za uzavretie dohody zaplatí dlžník mesačne odplatu vo výške 2,56% zo
sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, pričom túto odplatu bude platiť
v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a úrokov. Žalobca uhradil všetky svoje
záväzky zo zmlúv, pričom pri splácaní každej zo zmlúv mu vznikol preplatok vo výške 81,99 eura.3. Podľa názoru žalobcu zmluvy neboli uzavreté v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa,
neobsahovali zákonom predpísané náležitosti a obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky, preto

je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalobcovi vznikol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Súd k jednotlivým dôvodom neplatnosti zmlúv, resp. k bezúročnosti a bez
poplatkovosti úveru a vydaniu bezdôvodného obohatenia konštatoval:

4. Tvrdenie žalobcu o nejasnosti a nezrozumiteľnosti údajov o RPMN (iný údaj v bode 5 a iný v bode

6 zmlúv) súd nepovažoval za dôvodné, pretože išlo o odchýlku 0,03%, ktorá rozhodne neznemožnila
žalobcovi ako spotrebiteľovi posúdiť rozsah svojho záväzku, keď v žiadnych ďalších údajoch rozpory
neboli.Tvrdeniežalobcu,žeRPMNniejevypočítanásprávnesprihliadnutímnaposkytnutúvýškuúveru,
vzhľadomktomu,žezmluvytrebavzmysle§1ods.3písm.f)zákonaospotrebiteľskýchúveroch vnímať
ako jediný spotrebiteľský úver, súd nepovažoval za správne, pretože tvrdenie je vytrhnuté z kontextu a
nemožno ho interpretovať spôsobom, ako to robí žalobca a vzťahovalo sa len na úvery nižšie ako 100

eur, čo však nie je prípad žalobcu.

5. Tvrdenie žalobcu, že v skutočnosti mu bol poskytnutý úver len vo výške 1.350 eur, pretože žalovaný
uvedenú sumu poskytol žalobcovi ako úver a ihneď si ponechal 150 eur zo žiadanej sumy ako
poplatok za poskytnutie úveru, čoho následkom bolo nesprávne vypočítanie RPMN súd považoval

za opodstatnené a ak žalovaný do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru,
ktorý žalobcovi reálne nikdy poskytnutý nebol, prišlo k skresleniu RPMN v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa, v dôsledku čoho treba oba úvery považovať za úvery bez úroku a bez poplatkov.

6. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že zmluvy neobsahovali náležitosť vyžadovanú zákonom, aby

zmluva obsahovala rozpis splátky zvlášť na sumu istiny, úroku a iných poplatkov, v oznámení veriteľa o
schválení úveru je jasne uvedené, že v rámci splátky je na základe oznámenia uhrádzaná čiastka 35,71
eura na istinu a 11,72 eura na úrok.

7. Súd sa priklonil k názoru žalobcu, že zmluvy neobsahovali podstatnú náležitosť zmluvy v zmysle

zákona, a to dobu trvania ani konečnú splatnosť úveru. V súvislosti s uvedeným názorom súd poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C - 42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíróová z
ktorého vyplýva, že zmluvy o úvere nemusia byť nutne vyhotovené ako jeden dokument. Pokiaľ však
úverová zmluva odkazuje na iný dokument, pričom spresňuje, že takýto dokument je jej neoddeliteľnou
súčasťou, potom musí byť tento dokument rovnako, ako samotná zmluva vyhotovený písomne alebo na

inom trvalom nosiči a musí sa skutočne odovzdať spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol
oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami, čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko
žalobca podpisoval zmluvu 1.12.2014 a žalovaný až 8.12.2014 a až následne boli všetky dokumenty,
vrátane oznámenia o schválení úveru doručené žalobcovi. Bolo teda potrebné, aby sa listina určujúca
dobu trvania úveru a konečnú splatnosť úveru dostala do dispozície žalobcu pred tým, ako podpísal

zmluvu, nakoľko v opačnom prípade sa žalobca nemal možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy so
všetkými svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
oznámenie bolo vystavené až 8.12.2014, teda po podpise zmluvy žalovaným a žalovaný ani netvrdil, že
by uvedené informácie žalobcovi poskytol pre uzavretím zmluvy. Z toho dôvodu nemožno akceptovať
tvrdenie žalovaného, že zmluva obsahuje údaje o dobe trvania zmluvy a konečnú splatnosť úveru. V

dôsledku toho treba úvery považovať za úvery bez úrokov a bez poplatku.

8. Žalobca ďalej tvrdil, že dohoda o poskytnutí služby uzavretá spolu s úverovou zmluvou dňa 8.12.2014,
je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj so zákonom z dôvodu, že je formulárová, ide o fiktívne plnenie,
ktoré neslúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak len záujmom veriteľa, spotrebiteľovi sú vnútené služby,

o ktoré nežiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané, preto takéto
dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná (rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici 15Co/39/2016, KS v Prešove 18Co/109/2011, KS v Trnave 10CoE/313/2010). Súd sa
stotožnil s názormi vyjadrenými viacerými slovenskými súdmi, v zmysle ktorých obdobné poplatky, ktoré
neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom, sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

a z toho dôvodu sú neplatné. Námietka protistrany, kde žalovaný uvádza, že tieto služby sú doplnkové
a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného
vzťahu a že ide o individuálne dojednanie, preto je vylúčený záver o neprijateľnosti, nemožno zohľadniť.
Podľa názoru súdu technické oddelenie dohody od úverovej zmluvy formou samostatnej listiny, bezzmeny povahy zmluvných podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, nedáva základ
pre úvahu o individuálne dojednaných zmluvných podmienkach (53 ods. 2 OZ). Preto aj samostatne
technicky oddelené zmluvné podmienky obsiahnuté vo vzájomne závislej zmluve mimo rámca hlavnej

zmluvy podliehajú v plnej miere súdnej kontrole neprijateľnosti, ak spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich
obsah. Skutočnosti tvrdené žalovaným, že sa jedná o individuálne dojednanie a že nešlo o podmienku
pre poskytnutie úveru, žalobca poprel, uviedol, že dohoda so žalobcom individuálne dojednaná nebola,
išlo o pripravený formulár, a podmienku pre uzavretie úverových zmlúv. Žalovaný svoje opačné tvrdenia
žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto súd uzavrel, že nejde o individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia. Ani spôsob podpisovania zmlúv, kedy žalobca ako spotrebiteľ podpisoval zmluvu v Šaštíne
Strážach týždeň pred tým, ako prišlo k podpisu zmluvy zo strany žalovaného, a to v Bratislave,
nenasvedčuje tomu, že by podpisu dohody predchádzalo individuálne dojednanie danej dohody. V
danom prípade ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha spočíva jednak v nemožnosti žalobcu reálne
ovplyvniť podmienky dohody, jednak v tom, že povinnosť žalobcu zaplatiť navyše sumu dosahujúcu

takmer výšky poskytnutého úveru (1.451,52 eura , t.j. časť splátky predstavujúca poplatok za službu
34,56 eura x eura 42 mesiacov) nie je vyvážená zodpovedajúcim protiplnením zo strany žalovaného
(za toto nemožno považovať upozornenie na blížiaci sa termín splatnosti splátky, oznámenie o prijatí
platby, prepárovanie platieb, bezplatnú upomienku, dostupnosť call centra, ktoré mimochodom môže
využívať ktokoľvek bez ohľadu na existenciu záväzkového vzťahu, ani ďalšie ponúkané „služby“).

Navyše,skutočnácelkovávýškaodplatyzaúverjevdôsledkuplatiebzauvedenéslužbyneporovnateľne
vyššia, než je odplata uvedená v úverovej zmluve, ide o nesprávne uvedenie RPMN v neprospech
spotrebiteľa, v dôsledku čoho treba úver považovať za bez úroku a bez poplatkov.

9. Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne. Ako úver zo zmluvy

č. 8500094324, tak úver zo zmluvy č. 8500094748 treba v zmysle vyššie uvedeného považovať za úver
bez úroku a bez poplatkov (v dôsledku čoho nebolo ďalej potrebné zaoberať sa namietanou výškou
úrokovej sadzby). Žalobca mal povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutej
istine, zvyšná časť plnenia nad rámec istiny zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného a nárok
žalobcu na jeho vydanie. Na základe zmluvy č. 8500094324 zaplatil žalobca žalovanému sumu 2.537,12

eura, na základe zmluvy č. 8500094748 sumu 2.537,06 eura, celkovo 5074,18 eura, k tomu 2 krát 150
eur poplatok za úver. Z uvedenej sumy bolo ako preplatok žalobcovi vrátených spolu 163,98 eura. Výška
bezdôvodného obohatenia je 2.210,20 eura (5.074,18 + 300 - 163,98 -3.000).

10. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 2.12.2016 do zaplatenia,

t.j. od dátumu, kedy žalovaný odpovedal na predsporovú výzvu, a teda preukázateľne vedel o tom, že
prišlo k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko úrok z omeškania bol požadovaný v zákonnej výške, súd
žalobcovi vyhovel aj v tejto časti.

11. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, a úspešnému žalobcovi priznal právo

na náhradu trov konania v plnej výške.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z
dôvodu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym, nepresvedčivým skutkovým záverom, nedôsledne
vyhodnotil obsah dôkazov založených do súdneho spisu a vo veci nesprávne rozhodol.

13. V súvislosti so závermi súdu o tom, že úvery poskytnuté na základe vyššie vedených zmlúv majú
byť bezúročné, lebo neobsahujú dobu trvania zmluvy a konečnú splatnosť žalovaný poukázal na
to, že z oboch uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere doba trvania zmluvy a konečná splatnosť
vyplýva a žalobca o nich objektívne vedel a mohol vedieť už v čase, kedy on sám podpisoval zmluvu

o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi sporovými stranami je tvorená
ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane, zmluvnými dojednaniami na rubovej strane a
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Právny poriadok platný v čase uzavretia oboch zmlúv o
revolvingovom úvere umožňoval (čo platilo aj ku dňu rozhodnutia vo veci samej), že obsah zmluvy môže
byť tvorený aj všeobecnými podmienkami, pokiaľ zmluva na ne obsahuje odkaz a sú stranám známe.

Z § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na
iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podmienkypodľatohtoustanoveniasplnenéboli,pretožezmluvaorevolvingovomúverenaneodkazuje.Nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil (resp. sa vôbec nezaoberal) tým, čo tvorí zmluvu
o revolvingovom úvere, potom nesprávne rozhodol aj v otázke splnenia náležitosti o dobe trvania
zmluvy či konečnej splatnosti a údaja o počte, výške a termínoch splátok. Údaj o dobe trvania zmluvy

sa uvádza v článku 9, ods. 9.1 zmluvných dojednaní a vyplýva z neho, že zmluva je uzavretá na
dobu neurčitú. Údaj o konečnej splatnosti je upravený v článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, kde
je uvedené že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým
bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Zákonný pojem termín konečnej splatnosti nie

je požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie
dátum (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa, dátum narodenia, alebo v § 10
ods. 2 písm. b), dátumy čerpania a pod. Pojmom termín sa napríklad v krátkom slovníku slovenského
jazyka rozumie vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo, lehota, kým napríklad dátumom sa
rozumie časový údaj o dni, mesiaci a roku. Medzi sporovými stranami uzavretá zmluva o revolvingovom
obsahuje určenie termínu konečnej splatnosti viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti

splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, spôsobom vyplývajúcim z článku 4. ods.
4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení
o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky
vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť,

viď čl. 7, ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru obsahuje. Podporne žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15,
kde je konštatované, že nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II. rozsudku). Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru

s náležitosťou termín konečnej splatnosti je to, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej
splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov.

14. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru aj v časti o nesprávnosti uvedenej RPMN, pretože
do celkovej výšky úveru bol zahrnutý poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok do sumy úveru

zahrnutý nebol. Súd nevychádzal z obsahu každej z uzavretých zmlúv. Z nej vyplýva, že výška úveru
bola dohodnutá v sume 1.500 eur. Za poskytnutie úveru bol dohodnutý poplatok v sume 150 eur. V
súvislosti s rozhodnutím vo veci C - 377/14 Radlinger, Radlingerová nie je tvrdenie žalobcu korektné
a vychádza z čiastkového, nie však úplného, prevzatia pasáží uvedeného rozhodnutia. Z bodu 82
uvedeného rozsudku vyplýva, že podľa súdu predmetná zmluva vo veci samej, v ktorej sa poskytovateľ

zaviazal poskytnúť manželom Radlingerovcom úver, uvádzala, že už v okamihu poskytnutia tohto úveru
sa do celkovej výšky uvedeného úveru započítajú poplatky za poskytnutie úveru, a tiež prvá a pripadne
nasledujúce splátky úveru. Vynára sa preto konkrétna otázka, či tú časť tohto istého úveru, ktorá sa
daným osobám nedala k dispozícii, bolo možné zahrnúť do výšky čerpania úveru v zmysle bodu l prílohy
l smernice 2008/48 na účely výpočtu RPMN. Odlišnosť tejto veci od spomenutého prípadu pre Súdnym

dvorom EÚ je ďalej v tom, že poplatok za poskytnutie úveru je v prípade zmlúv uzavretých medzi
sporovými stranami súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa článku
6 zmluvy, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru +
poplatok za poskytnutie úveru). Z uvedeného vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru nie je súčasťou
sumy úveru a zo zmluvy nevyplýva žiadne dojednanie, ktoré by oprávňovalo k opačnému tvrdeniu.

Závery súdu popiera aj vzájomný výklad ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z., konkrétne § 2 písm. l), § 1
ods. 2. Z uvedenej regulácie vyplýva, že spotrebiteľský úver môže byt' poskytnutý aj vo forme úveru.
Úver ako taký sa pritom môže poskytnúť každým spôsobom, ktorý pripúšťa platné právo, s výnimkou
poskytnutia v hotovosti. Čiže, arg. a contrario, bezhotovostne, formou započítania a pod. Spotrebiteľské
úvery sú často čerpané na účely refinancovania iných úverov, kedy sú prostriedky z úveru poskytované

v prospech spotrebiteľa, ale reálne na účty iných veriteľov či úhradu iných záväzkov medzi tými istými
subjektmi.Zákonakosumuúverupretovymedzujesúčetvšetkýchfinančnýchprostriedkovposkytnutých
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon teda formu poskytnutia úveru tak, že sa poskytuje v
rámci kompenzácie pohľadávok nezakazoval (pritom od 23.12.2015 už výslovne vymedzil, že úver môže
byť poskytnutý len kartou, bezhotovostne alebo v prospech poskytovateľa úveru, čo opätovne potvrdilo

vyššie uvedené, a teda aj oprávnenosť postupu započítania). Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že
výpočet RPMN je správny, v súlade so zák. č. 129/2010 Z.z., a najmä § 2 písm. l) a vychádza zo sumy
úveru 1.500 eur. V nadväznosti na uvedené neobstojí ani tvrdenie o nesprávnom počítaní RPMN.15. Závery súdu prvej inštancie sú nesprávne aj pri posúdení dohody o poskytovaní služieb. Podľa
napádaného rozsudku sa totiž súd jej obsahom dôsledne nezaoberal, čo vyplýva zreteľne z bodu 40. Pre
posúdenie, či náklad podľa dohody o poskytovaní služieb má byť súčasťou výpočtu RPMN je rozhodujúci

v prvom rade obsah predmetnej dohody. Z neho vyplýva (článok I, ods. 2) že nejde o podmienku alebo
predpoklad na získanie úveru. Súd síce uviedol, že uvedenie dohody na samostatnej listine nemá
postačovať, avšak fakt, že dohoda o poskytnutí služby je v samostatnom dokumente ani nie je dôvodom,
pre ktorý sa náklady podľa dohody nezapočítavajú do RPMN. Pre posúdenie toho, či náklady podľa
dohody o poskytovaní služieb sú alebo nie sú súčasťou RPMN je potrebné použiť príslušné ustanovenia

zák. č. 129/2010 Z.z. (§ 2 písm. g), písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzavretia oboch
zmlúv o revolvingovom úvere). Z označenej časti § 2 písm. g) vyplýva, že do celkových nákladov by
náklady podľa dohody o poskytovaní služieb patrili len vtedy, ak by jej uzavretie bolo podmienkou pre
získanie úveru. Nešlo však o podmienku pre získanie úveru, čo vyplýva jednak z obsahu dohody ale
aj z toho, že ani žalobca v konaní netvrdil a nepreukázal niečo iné. Z toho dôvodu náklady podľa
dohôd o poskytovaní služieb nie sú súčasťou celkových nákladov a teda ani RPMN. Súd prvej inštancie

preto dospel k nesprávnemu záveru. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podáva žalovaný z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a navrhuje,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol alebo aby zrušil napádané rozhodnutie a
vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania
v odvolacom konaní.

16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nebolo.

18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na

správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
k argumentácii žalovaného v podanom odvolaní je potrebné uviesť nasledovné:

19. Zmluvy o úvere uzavreté medzi stranami sporu dňa 8.12.2014 je potrebné posudzovať nie

len podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase ich uzatvorenia, ale aj
z hľadiska ďalších právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 52 ods. 1
spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zák. č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením § 52 ods. 2 OZ), že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva a uvedené ustanovenie

sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené aj pred účinnosťou uvedenej novely OZ (rozsudok NS SR
z 21.4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, rozsudok NS SR z 26.11.2015 sp. zn. 4 MCdo 17/2014). Z
uvedeného dôvodu sa nie je možné stotožniť s právnym názorom žalovaného, že by sa niektoré z
dojednaní mali riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka a nemožno na prejednávanú vec aplikovať§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako na to poukazoval žalovaný v súvislosti s tým, že podstatné
náležitosti zmluvy môžu byť uvedené aj vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sa považujú
za súčasť zmluvy. Ak osobitný zákon o spotrebiteľských úveroch prísne stanovil, ktoré všetky náležitosti

má obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, musela ich obsahovať samotná zmluva a nestačilo, ak
niektorú z náležitostí obsahovali len všeobecné podmienky.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvy o úveroch neobsahujú
správnu výšku RPMN a neobsahujú ani podstatnú náležitosť, konečnú splatnosť úveru a preto je možné

oba úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov.

21. V súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. museli obidve zmluvy obsahovať nielen samotnú
výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere) ale v zmluve mali byť uvedené predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, V oboch zmluvách o úvere z 8.12.2014 je uvedená

výška RPMN 26,10% a úplne absentujú predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Argumentácia
žalovaného, že RPMN bola vypočítaná správne preto neobstojí, pretože nie je možné v porovnaní so
znením zmlúv overiť, k akých predpokladov (veličín) vychádzal žalovaný pri výpočte výšky RPMN v čase
uzavretia zmlúv.

22. V prípade, ak vznikne o obsahu právneho úkonu pochybnosť, je ju potrebné odstrániť výkladom
podľa zásad v § 35 OZ. Podľa slovníka finančných pojmov (dostupnom na internete) za revolvingový
úver je potrebné považovať úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez
nutnosti žiadať o povolenie čerpania veriteľa. Príkladom revolvingového úveru sú kreditné karty, pri
ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a

následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý
úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového
rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Podľa názoru odvolacieho
súdu strany sporu síce podľa označenia zmluvy mali uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere, ale
podľa obsahu (s prihliadnutím na pojem revolvingový úver uvedený v slovníku finančných pojmov), o

revolvingový úver nešlo, pretože strany sa nedohodli v zmluve na žiadnom úverovom rámci z ktorého
by žalovaný čerpal nepravidelne, ale išlo o klasický spotrebiteľský úver, pri ktorom žalobca poskytol
žalovanému jednorazovo fixnú sumu finančných prostriedkov, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať
splátkami v konkrétnej výške, preto niet dôvodu, prečo by zmluva nemala obsahovať všetky náležitosti
tak, ako to ukladá zákon. V texte zmluvy nie je uvedené slovné spojenie konečná splatnosť úveru (v

súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu 8.12.2014), preto nebolo možné
dospieť k záveru, že tento údaj zmluva obsahovala. Obsahovala slovné spojenie splatnosť úveru (počet
splátok) ale toto bola iná podstatná náležitosť zmluvy (v súlade s § 9 ods. 2 písm. k) cit. zák.). Pre záver
súdu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov stačí, ak v zmluve o spotrebiteľskom
úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere

predpísaných § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.

23. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o poskytovaní služieb
uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (resp. je absolútne
neplatným právny úkonom z dôvodu, že obchádza zákon, je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm.

s), t) a v) OZ). Záväzkový vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť (v zmysle vyššie uvedeného)
ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 OZ. Občiansky zákonník umožňuje pri zmluve o pôžičke
dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 OZ). Zároveň platí, že výška úrokov musí byť primeraná, t.j. v súlade
s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len
ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká

výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo 26/2011). Podľa názoru odvolacieho súdu odplata a rôzne
poplatky a sankcie pri poskytovaní pôžičky majú rovnaký charakter ako úrok (podľa OZ). S prihliadnutím
ku skutočnosti, že ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie

oproti pravidlám stanoveným v právnych predpisoch, je potrebné posúdiť primeranosť výšky odplaty,
rôznych poplatkov a sankcií rovnako ako primeranosť výšky úrokov. Ak žalobca okrem ročného úroku
15,08% žiada zaplatiť, alebo si ponechá aj jednorazový poplatok 150 eur (10% z poskytnutých 1.500
eur) a súčasne sa dohodne aj na ďalšej odplate 2,56% z poskytnutej sumy (za údajne poskytovanéslužby žalovanému), spolu 27,56%, takáto výška odplaty je dvojnásobkom úrokov, ktoré boli obvyklé
pri poskytovaní spotrebiteľských úverov bankami v poslednom štvrťroku 2014 (podľa údajov na stránke
Národnej banky Slovenska, banky poskytovali spotrebiteľské úvery na dobu od 1 do 5 rokov za úrok

12,54% ročne). Žalovanému nemôže byť poskytnutá ochrana takých jeho práv, ktoré sú uplatňované v
rozpore s dobrými mravmi. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto plnenia
sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (§ 53 ods. 4 písm. t) OZ). Žalovaný v
dohode o poskytovaní služieb uviedol, že bude žalobcovi poskytovať služby ako upozornenie na blížiaci

sa termín splatnosti splátky, oznámenie o prijatí platby, prepárovanie platieb, bezplatnú upomienku,
dostupnosť call centra a pod. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že veriteľ mu poskytne v podstate informácie súvisiace so splácaním úveru (za ktorý je
dohodnutý úrok ako cenu za poskytovanú službu) zadarmo a nejde o žiadne služby, za ktoré by
mal platiť. Zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť odplatu za úkony a služby dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané)

vo vlastnom záujme dodávateľa je neprijateľnou a preto neplatnou.

24. Z obsahu dohody o poskytovaní služieb uzavretej medzi stranami vyplýva, že text zmluvy bol vopred
pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, pričom do zmluvy sa dopisovali iba údaje individualizujúce

spotrebiteľa, meno, priezvisko, adresa pre doručovanie, telefónne číslo, emailová adresa. Dohoda
obsahovala rovnaké číslo ako zmluva o úvere, uzavretá v rovnaký deň. Žalobca ako spotrebiteľ mal
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale
nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté dohodách preto s poukazom
na § 53 ods. 2 OZ nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalobca ako spotrebiteľ nemal

žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne
formulovaných dojednaní o poskytovaní služieb. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať
a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o poskytovaní služieb hneď pri podpise
zmluvy o úvere. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o poskytovaní služieb bolo individuálne
dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ bolo na žalovanom ako dodávateľovi. Žalovaný ale v

konaní individuálne dojednanie o poskytovaní služieb nepreukázal a preto sa odvolací súd stotožnil
aj s názorom súdu prvej inštancie, že dohoda o poskytovaní služieb nebola individuálne dojedané
a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa z dôvodu,
že spotrebiteľa neprimerane finančne zaťažuje a má platiť za služby, ktoré ale za služby považovať
nemožno.

25. Súd prvej inštancie dospel aj k správnemu záveru, že žalobca mal povinnosť zaplatiť žalovanému
len sumu zodpovedajúcu poskytnutej istine, zvyšná časť plnenia nad rámec istiny zakladá bezdôvodné
obohatenie žalovaného a nárok žalobcu na jeho vydanie a preto správne zaviazal žalovaného na
zaplatenie 2.210,20 eura, ktoré v odôvodnení rozsudku špecifikoval.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

27.Vodvolacomkonaní úspešnémužalobcovivznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniapodľa

§ 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP voči v odvolaní neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

28. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).