Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, December 19, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/196/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7507203533
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7507203533.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: X. V. H., G. I. H., V. XX, zastúpeného JUDr. Rastislavom
Lenartom,advokátom,sosídlomvKošiciach,Pollova32,2.D.H.,V..H.,G.I.S.,Z.Š.X,protižalovaným:
1. Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, 2. SR - Slovenský pozemkový fond, so sídlom
v Bratislave, Búdkova cesta 36, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcu v 1.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 24. apríla 2013 č.k. 15C/87/2007-246 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (po jej úprave) domáhal,
aby súd určil, že do dedičstva po neb. S. H., L.. X.X.XXXX M. J.. P.H. H., L.. XX.X.XXXX K.: X) K..
Č.. XX/X H..Ú.. H. J. E. Q. I. XXX m2 - Y. Y. K., vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX L. O.
XX.X.XXXX z pôvodných parciel KN - D. Č.. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X L. J. X. Č.. XXXX H..

Ú.. H. J. E., X) K.. Č.. XXXX/X Q. I. XXXX m2 - X. K., vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX L.
O. XX.X.XXXX, H. Z. L. J. X. Č.. XXXX H.. Ú.. H. J. E.. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že parcela č. XX/X H..Ú.. H. J. E. - Y. Y. K. Q. I. XXX m2, bola vytvorená
geometrickým plánom č. XXX/XXXX L. O. XX.X.XXXX, a to z pôvodných parciel H.-D. Č.. XXX, XXX,

XXX/X, XXX/X M. XXX/X, H. N. L. J. X. Č.. XXXX H..Ú.. H.M. J. E., K. K.. Č.. K. Z. D. XX, M. L. I.
K.. I. Č.. XX H..Ú.. H. J. E., ktorá sa odpísala z pk. zápisnice XX a bola zapísaná do novovytvorenej
zápisnice XXX H..Ú.. H. J. E.. Tento pozemok je vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorú zastupuje
Slovenský pozemkový fond. Vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pzkn.vl. XX, a teda aj parcely č.
XX je V. U.. V pozemnoknižnej vložke č. XX je uvedená poznámka v znení „Podľa výmeru Z. I. H. L. O.
XX.XX.XXXX Č.. L.. XXX-XX/XX-XXXX-F., poznamenáva sa výkup podľa § 10 ods. 3 Zák. č. 46/1948

Zb. pre Československý štát. Z pzkn. vl. č. XX bola parcela odpísaná do pzkn. vl. č. XXX. kde je uvedený
zápis v znení: „Podľa právoplatného rozhodnutia Z. I. H. L.. XXX-XX/XX-XXXX-F., aj rozhodnutia Q.
I. H. Č.. XXX L. O. XX.X.XXXX v zmysle § 10 Zák. č. 46/1948 Zb., vkladá sa vlastnícke právo pre
Československý štát - Q. H..“. K.. Č.. XXXX/X H..Ú.. H. J. E. Q. I. XXXX m2 - X. K., ktorá nie je zapísaná
na LV č. XXXX, ale je vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX, z pôvodnej parcely KN - C č.-
XXXX/X, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX H..Ú.. H. J. E., pričom do pozemnoknižnej vložky č. XXX

H..Ú.. H. J. E. boli pôvodne zapísané parcely č. XXX. XXX. XXX, XXX/X, XXX/X, odpísané zo zápisnice
č. XX, tejto pozemkovej knihy a parc. č. XXX, XXX, XXX, odpísané zo zápisnice č. XX, M. K.. Č.. XX
bola odpísaná zo zápisnice č. XX tejto pozemkovej knihy, zapísané v PK vložke č. XXX H.. Ú.. H. J. E..
Vlastníkom tejto parcely č. E-H. XXXX/X o celkovej výmere XX.XXX m2, zapísaných na LV č. XXXX Z.
S. H. v spoluvlastníckom podiele v celosti, ktoré ju nadobudlo do vlastníctva v súlade so zák. č. 138/1991
Zb. o majetku obcí.Ďalej vychádzal zo zistenia, že V. žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, L. K. J. XXX/
XX (č.l. 221), odkúpili od Z. H. nehnuteľnosti vo veľkosti jeho podielov v k. ú. H. J. E. L. K.. I.. Č.. XXX
K. M., V. F., K.. Č.. XX K. G. XX, XX M. N. K.. Predmetná parcela č. XX v bola používaná ako V.

(č.l. 212). Na základe žiadosti P. H., odbor výstavby a vodného hospodárstva Q. I. H. (č.l. 214) vydal
rozhodnutie, ktorým povolil v obci O. K. E., H.. Ú.. H. K. E. J. K. K.. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX M. XXX
novostavbu. Rozhodnutím Q. I. H. L. O. XX.X.XXXX Č.. H.-XXXX bola stavba povolená a na tejto parcele
bol postavený V. O., v ktorom sa narodil žalobca a jeho súrodenci. V odôvodnení takisto uviedol, že hoci
žalobca tvrdil, že pozemok parc. č. XX/X (I. L. K.. Č.. H. D. Č.. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X M. XXX/X,

ktoré predtým predstavovali mpč. XX I. K.. I.. Č.. XX) mal odkúpiť Q. žalobcu niekedy v roku XXXX M.
„. J. S. I. I. XXX m2“ od Y. J. (č.l. 140), v archíve OS Košice - okolie sa kúpnopredajné zmluvy medzi
účastníkmi zmluvy S. H., V. K., P. H. M. Y. J. I. V. XXXX - XXXX, nenachádzajú.

Po právnom posúdení veci podľa § 129, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a §
4 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z. z. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Dôvodil, že parc. č. XX/X,

ktorej pôvodným vlastníkom bola V. U., Q. XX.XX.XXXX sa stala vlastníctvom Československého štátu
a v súčasnosti je na základe rímskokatolíckou cirkvou uplatneného práva na jej vrátenie, predmetom
prebiehajúceho reštitučného konania v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z.. Na základe uvedeného potom
konštatoval, že tvrdenia žalobcov o odkúpení nehnuteľností v roku XXXX Q. Y. J. sa nezakladajú na
pravde práve z dôvodu, že táto nehnuteľnosť bola vo vlastníctve Československého štátu a nie fyzickej

osoby, naviac Y. J. nebola evidovaná ako vlastníčka v pzkn. vl., v ktorej sa nachádza parcela č. XX/
X. Poukazom na skutočnosť, že nikto nemôže preniesť na druhú osobu viac práv, ako má on sám,
uzavrel, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že jeho právni predchodcovia užívali predmetné
nehnuteľnosti niekoľko rokov v oprávnenej držbe, keďže tí nemohli byť v dobrej viere, že im patria
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vydávania nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi - V. U. v rámci

reštitučného konania.

K záveru o nepreukázaní vydržania vlastníckeho práva žalobcov dospel i vo vzťahu k nehnuteľnosti, v
petite vymedzenej ako parc. č. XXX/X H.. Ú.. H. J. E., pokiaľ žalobca svoj nárok odvodzoval žiadosťou
o zriadenie osobného užívania, adresovanou jeho právnym predchodcom P. H. O. XX.X.XXXX I. Š. X.,

ktorou žiadal o pridelenie tejto parcely do osobného užívania z dôvodu, že predmetnú parcelu užíva XX
rokov. Uviedol, že hoci je v tejto žiadosti (č.l. 25) uvedené, že svah je „ako súčasť dvora a prístupová
cesta“ a preto O. XX.X.XXXX ju odkúpil ako urbariát od Z. I. O. K. E. (K. O. Č.. XXXXXX), predmetná
parcela č. XXX/X v pozemnoknižnej vložke ako urbariát družstva nebola nikdy evidovaná. Na základe
uvedeného uzavrel, že v danom prípade nie je zrejmý titul vstupu do držby predmetnej nehnuteľnosti,

pretože čo právny predchodca žalobcu odkúpil od Z. I. O. K. E. sa zistiť nepodarilo, k titulu vstupu
do držby, resp. užívania predmetných nehnuteľností sa bližšie vyjadriť nevedeli ani v konaní vypočutí
svedkovia a žiaden iný dôkaz ohľadom vydržania právneho predchodcu žalobcu k tejto časti parcely
predložený nebol. Doplnil, že podľa správy X. N. V., Š..K.. H. sa v zbierke listín odštepného závodu
pod H.. Ú.. H. J. E. a ani v archíve nenachádza žiadosť, ktorou mal dňa X.X.XXXX právny predchodca

žalobcu požiadať o zrevidovanie parcely X. L. a o overenie údajov na parcele číslo staré XXX, J. XXX/
X (č.l. 27), s odôvodnením, že z geometrického plánu zo O. XX.X.XXXX sa dozvedel, že aj tzv. urbariát
prináleží X. L.. Napokon uviedol, že k vydržaniu nemôže viesť ani skutočnosť, že právny predchodca
žalobcu túto parc. č. XXX/X nepretržite užíva od začiatku stavby V. O., t.j. od roku XXXX.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., poukazom na skutočnosť, že procesne
úspešní žalovaní si náhradu trov neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v 1. rade z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.

b), c), d), e) a f) O.s.p.. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Predovšetkým vytkol nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov a neuvedenie
konkrétnejprávnejnormy,nazákladektorejsúdrozhodol.Ďalejnamietol,žesúdprvéhostupňapochybil,
ak po smrti žalobkyne v 3. rade M. S. žiadnym procesným úkonom nevyriešil jej procesné postavenie a
ani procesné postavenie jej N. K. M. S. N., a v záhlaví rozsudku ju už neuviedol vôbec. V tejto súvislosti

poukázal na úmrtný list vydaný matričným úradom Y. i jeho vyjadrenie o tom, že N. nebohej do konania
v predmetnej veci vstúpiť nechcú. Majúc za to, že v konaní bezpochyby preukázal všetky podmienky
oprávnenej držby, vyjadril nesúhlas so závermi prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku.Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukazom na svoje predchádzajúce prednesy
a vyjadrenia, navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že prvostupňový súd
správne poukázal, že vydanie nehnuteľnosti spadá pod prísny režim špeciálnej reštitučnej právnej

úpravyzák.č.161/1995Z.z.,prirozhodovanívychádzalzustálenejjudikatúrysúdov(NSSRsp.zn.5Cdo
49/2010), podľa ktorej nedodržanie písomnej formy právneho úkonu ako základnej formálnej náležitosti
je omylom neospravedlniteľným, ktorý nemôže vzbudiť oprávnené presvedčenie, že na základe takého
titulu môže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva v súlade s platným právom. Mal za to, že už len samotné
uvedenieprávnenemožnéhotituluvstupudodržbyvylučujejejdobromyseľnosť.Pokiaľžalobcavprílohe

odvolania predložil potvrdenie o platení dane z nehnuteľností z X.X.XXXX, ide o nový dôkaz, ktorý je v
odvolacom konaní neprípustný v zmysle § 2015a ods. 1 písm. d) O.s.p..

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie a ani pre zmenu napadnutého rozsudku, ale

rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie (§ 221
ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa totiž zaťažil konanie a následne rozhodnutie takou vadou konania, na
ktorú odvolací súd prihliada (aj) z úradnej povinnosti, keďže mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ide pritom najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi
a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd uznesením zo dňa 25. septembra 2008 č.k.

15C/87/2007-68 pripustil, aby do konania ako žalobkyňa v 2. rade vstúpila D. H., J.. XX.X.XXXX a ako
žalobkyňa v 3. rade M. S.Á., V.. H., J.. X.X.XXXX.

Podaním zo dňa 28.5.2012 žalobca v 1. rade oznámil, že žalobkyňa v 3. rade M. S. L. O. X.X.XXXX
(č.l. 184), pričom N. J. K. M. S. N. do konania K. F. J. S. vstúpiť nechcú. Zároveň predložil úmrtný list

menovanej (č.l. 185).

Následne prvostupňový súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 3.10.2012, na ktorom oboznámil
úmrtný list žalobkyne v 3. rade a skonštatoval, že zistil, že dedičia po J. M. S. K. M. S. N. nemajú záujem
vstúpiť do konania K. J. S. (č.l. 195). Na pojednávaní dňa 27.3.2013, na ktoré predvolal žalobcov v 1. a 2.

rade a predvolanie na pojednávanie doručoval i na adresu neb. M. S. (č.l. 236), potom vyhlásil uznesenie
ktorým pripustil zmenu žaloby v znení navrhovanom žalobcom v 1. rade v jeho podaní zo dňa 20.5.2011
(č.l. 239) a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Dňa 24.4.2013 vo veci
rozhodol preskúmavaným rozsudkom.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá O.s.p. len čo sa konanie začalo, je súd povinný postupovať v ňom i
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Preto zásadne platí,
že nečinnosť účastníkov, nebráni v ďalšom postupe konania (§ 101 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Zásady
jednotnosti konania a arbitrárneho poriadku vyžadujú, že poradie úkonov nie je presne stanovené,
ale je určované súdom v závislosti od priebehu konania. Tam, kde je ďalší postup súdu podmienený

úkonom účastníka, sa prejavuje zásada dispozičná, ktorá vyjadruje právo účastníka svojimi procesnými
úkonmi disponovať predmetom konania (zmena návrhu, späťvzatie návrhu a pod.). V prípade, ak v
priebehu konania stratí účastník spôsobilosť byť účastníkom konania (tak ako je tomu v danom prípade
u žalobkyne v 3. rade, ktorá zomrela dňa X.X.XXXX), súd však vždy najprv podľa povahy veci posúdi,
či uvedená skutočnosť sama o sebe bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či možno v konaní

pokračovať. Povahou veci sa v zmysle § 107 O.s.p. rozumie hmotnoprávna povaha predmetu konania.

Podľa § 107 ods. 2 O.s.p. súd konanie preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie

o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

V súlade s citovaným ustanovením je tak jednoznačne povinnosťou súdu, ak konanie nebude zastavené
a ak je možné v konaní ihneď pokračovať, zistiť (bez návrhu, z úradnej povinnosti), kto je procesnýmnástupcom zomrelého (zaniknutého) účastníka (t.j. žalobkyne v 3. rade) ohľadom práv a povinností,
o ktoré v konaní ide. Na objasnenie tejto otázky vykoná potrebné šetrenia. Súd pritom nie je viazaný
prípadnými návrhmi účastníkov o tom, kto je procesným nástupcom účastníka. Takýto právny nástupca

sa bez ďalšieho stane ako procesný právny nástupca účastníkom konania so všetkými procesnými
právami a povinnosťami aké prináležali jeho predchodcovi. Jeho prípadný nezáujem pokračovať v
konaní sa musí realizovať právne relevantným procesným postupom, ktorým je späťvzatie žaloby.

Z obsahu spisu je zrejmé, že prvostupňový súd rozhodol o návrhu žalobcu na pripustenie zmeny žaloby

zo dňa 20.5.2011 uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 27.3.2013 (č.l. 239), avšak uznesenie
písomne nevypracoval a nedoručil ho účastníkom neprítomným na pojednávaní, t.j. žalobkyni v 2. rade
a právnym nástupcom žalobkyne v 3. rade.

Uvedené pochybenie predstavuje vadu konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktorá má za
následok nesprávne rozhodnutie a je samo osebe dôvodom k zrušeniu rozhodnutia o veci samej

odvolacím súdom. Súd prvého stupňa totiž týmto nesprávnym postupom odňal možnosť konať pred
súdom osobám, ktoré sú procesnými nástupcami žalobkyne v 3. rade.

Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa, spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec mu v

rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie (bez toho, aby sa mohol zaoberať ďalšími okolnosťami a
odvolacími námietkami žalobcu v 1. rade v jeho odvolaní).

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa v intenciách uvedeného odstrániť vyššie označené
procesné vady, predovšetkým ustáliť okruh účastníkov a predmet konania a pokračovať v konaní s

právnymi nástupcami. Následne bude úlohou súdu vo veci opätovne rozhodnúť, prihliadnuť pritom na
všetky rozhodné skutočnosti, ktoré vyplynuli zo všetkých vykonaných dôkazov, ako aj na skutočnosti,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 132 O.s.p.) a v nadväznosti
natosavysporiadaťdôsledneisrelevantnýmitvrdeniamižalobcu ažalovanýchvodvolaníarozhodnutie
odôvodniť tak, aby malo všetky náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a mohlo byť predmetom

odvolacieho prieskumu (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, IV. ÚS
115/03).

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.