Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117012649
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3117012649.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému C. O., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom
M. W. č. XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.X Tr.zák., prejednal na
verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2018 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 23. augusta 2018, sp. zn. 0T/172/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného C. O. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. augusta 2018, sp. zn. 0T/172/2017 bol obžalovaný C.
O. uznaný za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.2 Tr.zák. na
tom skutkovom základe, že dňa 15.12.2017 v čase o 05.02 hodine viedol osobné motorové vozidlo zn.
Volkswagen Transporter, EČ: F ktorého majiteľom je U. I., v smere od HM Tesco na centrum, kde cca

100 m pred parkoviskom /bývalá ČS OMV/ sa s vozidlom otočil do protismeru a následne vozidlo viedol
naspäť v smere na HM Tesco, kde bol pred svetelnou križovatkou ul. Električnej s ulicou Legionárskou
riadnym spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ Trenčín, pričom predložil doklady k
vedeniu a prevádzke vozidla a bol vyzvaný k podrobeniu sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu
pred jazdou, čo na mieste napriek riadnemu poučeniu celkom 6x zmaril, následne žiadal o možnosť
podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, ktoré

dňa 15.12.2017 v čase o 06.30 hodine za prítomnosti lekára MUDr. F.y Q. odmietol a takéto vyšetrenie
ho žiadnym spôsobom neohrozovalo na zdraví.

Za to bol obžalovaný C. O. odsúdený podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37
písmenom)Trestnéhozákonaazapoužitia§38odsek2,4,8Trestnéhozákonanatrestodňatiaslobody
vo výmere 4 mesiace s poukazom na § 49 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečne, na výkon ktorého

okresný súd obžalovaného podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61
odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
každého druhu na 3 roky.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,

teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, včas podaným odvolaním napadol obžalovaný C. O. pre
nesprávnosť výrokov o vine a o uloženom treste odňatia slobody. V písomných dôvodoch odvolania
poukázal na to, že podľa jeho názoru prvostupňový súd nepostupoval správne, keď výpovede svedkov,
ktorí vypovedali v jeho prospech, nezobral do úvahy. Tú skutočnosť, že jeho správanie mohlo byť
naozaj ovplyvnené jeho panickým strachom z ihiel, podľa neho potvrdil na hlavnom pojednávaní aj
jeho ošetrujúci lekár MUDr. L., ako aj jeho brat. Taktiež jeho brat, ako aj svedok U. I. potvrdili, že v

inkriminovaný deň nepožil žiadne alkoholické nápoje. Stále zastáva názor, že dychovú skúšku úmyselne
nezmaril, tejto sa dobrovoľne podrobil a tak, ako to už spomenul jeho právny zástupca, má za to,že svedkovia Mgr. W. a Bc. W. neboli kompetentní jednoznačne posúdiť, či jeho správaním došlo k
mareniu dychovej skúšky. Chce poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa jeho názoru v jeho prospech
nebol vyhodnotený ani jediný objektívny listinný dôkaz a to protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške

na návykovú látku v krvi a moči z 15.12.2017, vypracovaný MUDr. F. Q., kde táto svedkyňa o.i. uvádza,
že mal síce hlučné správanie, avšak aj zreteľnú reč a artikuláciu, bol orientovaný v čase, mieste a
osobe, mal istú chôdzu a bol istý aj pri otáčaní a nebolo z neho cítiť alkohol. Podľa jeho názoru nebolo
jednoznačne preukázané, že požil návykovú látku a že by účelovo maril dychovú skúšku a preto sa cíti
naďalej nevinný. Na základe vyššie uvedeného preto žiadal krajský súd, aby zvážil všetky ním uvádzané

skutočnosti, prehodnotil rozhodnutie prvostupňového súdu a v zmysle § 285 písm.a) Tr.por. ho spod
obžaloby oslobodil.

Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedla, že sa
nestotožňuje s prezentovaným názorom obhajoby, pretože prvostupňový súd k preukázaniu skutkových
okolností vyplývajúcich z podanej obžaloby vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Vypočul

všetkých k veci relevantných svedkov a celkom správne vyhodnotil výpovede svedkov Bc. W. a Bc.
W. k okolnostiam vzťahujúcim sa k odmietnutiu obžalovaného podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu na
zistenie návykovej látky odberom a vyšetrením krvi. Výsluchom svedka MUDr. L. ako praktického lekára
obžalovaného, nebolo vôbec potvrdené jeho obhajobné tvrdenie, že má panický strach z ihiel v takej
miere, že by mu aplikácia takéhoto vyšetrenia mohla privodiť nebezpečenstvo na zdraví. Naopak, z

výsluchu svedka MUDr. L. vyplynulo, že zdravotná dokumentácia obžalovaného neobsahuje žiadny
údaj o panickom strachu z odberu krvi, žiadny údaj o kolapsových stavoch obžalovaného po aplikácii
takého vyšetrenia. Je tak zrejmé, že ide iba o účelové tvrdenie obžalovaného, ktoré nebolo podporené
žiadnym dôkazom. V závere poukázala na fakt, že obžalovaný po tom, čo odmietol dychovú skúšku,
sám požiadal príslušníkov PZ o vyšetrenie odberom krvi, čo je v úplnom rozpore s jeho doposiaľ

prezentovanou obranou. Súdom uložený trest, s prihliadnutím na spôsob spáchania skutku, jeho
následok, zavinenie a pohnútku, majetkové pomery a možnosť nápravy obžalovaného, je dostatočný.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla odvolanie obžalovaného C. O. ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr.por. zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 22.
októbra 2018, na verejnom zasadnutí dňa 27. novembra 2018 postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine a treste
odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie obžalovaného C. O. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané

a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku,
nezistil pochybenia, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva
obžalovaného na obhajobu, ktoré v plnom rozsahu tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred

súdom využil. Súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu
nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o
výpovede a obhajobné vyjadrenia obžalovaného C. O. (ktorý pritom pri svojom prvom výsluchu po

vznesení obvinenia dňa 16.12.2017 vypovedal, že si je vedomý toho, že svojím konaním - tým, že
nevykonal dychovú skúšku a odber krvi - sa dopustil trestného činu, pričom však pred jazdou ani počas
jazdy alkoholické nápoje nepožíval), ale predovšetkým o jednoznačne usvedčujúce svedecké výpovede
Mgr. P. W. i Bc. P. W., tiež o svedecké výpovede P.. P. L., čiastočne aj o svedecké výpovede T. O. a
U. I., tiež o listinné dôkazy a z nich predovšetkým o správu PMJ KR PZ Trenčín zo dňa 15.12.2017,

protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na návykovú látku v krvi a v moči z toho istého dňa, lekársku
správu psychiatričky MUDr. F. Q. z 15.12.2017, záznam PMJ KR PZ Trenčín o kontrolnej dychovej
skúške z 15.12.2017 i ďalšie, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Svoje skutkové
zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade
dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného C. O., ktoré boli v podstate len opakovaním

jeho obranných tvrdení počas celého trestného konania, pretože boli v rozpore s uvedenými vo veci
vykonanými dôkazmi, o zákonnosti vykonania a vierohodnosti ktorých dôkazov nemal pochybnosti
ani odvolací súd. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým
skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, naktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o zákonnosti vykonania ktorých i o
ich vierohodnosti nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo spoľahlivo
preukázané, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný C. O..

Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil pri právnom
posúdení konania obžalovaného C. O. ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods.2 Tr.zák. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom
rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil.

Odvolací súd s poukazom na vo veci vykonané dôkazy dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam,
ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na
zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za
opodstatnené a v podrobnostiach poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo
vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Okresný súd taktiež pri ukladaní trestu obžalovanému postupoval pri určení druhu a výmery trestu, ako
aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa §
289 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr.zák. a s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. m) Tr.zák. (že už bol v minulosti odsúdený za trestný čin), v trestnej sadzbe so zvýšenou

dolnou hranicou o jednu tretinu (4 až 12 mesiacov) a to na spodnej hranici vo výmere 4 mesiace, na
výkon ktorého bol obžalovaný podľa 48 ods.2 písm.b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia (už bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prečinu vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin), spolu s uloženým trestom
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 3 roky, je trestom primeraným. Zodpovedá

totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 2, 3 a 4 Tr.
zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej
i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným
vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému C. O. okresným súdom zodpovedá
podľa zistenia odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a
spravodlivosti, dostatočne odrádza ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u
ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže spolu s uloženým

trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 3 roky, v dostatočnej miere plniť
funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody ani na zmenu napadnutého rozsudku v prospech
obžalovaného C. O. vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody uloženom obžalovanému vo

výmere 4 mesiace, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ale ani treste zákazu činnosti, preto odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval
za dôvodné a neakceptoval ich. Okresný súd svoje zistenia a závery vo vzťahu k výrokom o vine i
treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku podrobne, presvedčivo a zákonu
zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil, preto odvolací súd, keďže nezistil žiadne zákonné dôvody na

zmenu uvedených a odvolaním napadnutých výrokov, v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne
odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k uvedeným výrokom.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného C. O.

ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.