Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 6, 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5T/98/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617011958

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Herichová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7617011958.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Evou Herichovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 6.6.2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Y.. D. U. P.. XX.XX.XXXX J. Ž., Y. E., S.. Y. Č.. XXX/X

j e v i n n ý

-z prečinu zanedbania povinnej výživ podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona,

p r e t o ž e

- v dobe od 15. februára 2016 doposiaľ, v Spišskej Novej Vsi, v Prievidza a inde, ako otec mal. D. U., P..
XX.X.XXXX neprispieval riadne a včas na jeho výživu i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona
o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 7P 106/2012 zo dňa 12.11.2012,
právoplatným 26.11.2012 mal prispievať na výživu svojho syna sumou vo výške 80 € mesačne, vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám oprávnenej, matky dieťaťa D.. M. U., čím mu vznikol dlh na
výživnom vo výške 1.412,40,- €, pričom v uvedenom období mal príjem z činnosti konateľa spoločnosti,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

o d s u d z u j e s a

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 /jedného/ roka.

o d ô v o d n e n i e :Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 Tr. por. vyhlásil, že je nevinný. K veci vypovedal, že

je už niekoľko rokov v komplikovanej situácii, nie je to prvýkrát kvôli synovi D.. Okrem neho má dcéru z
prvého manželstva, ktorá má 13 a pol roka, okrem toho má aj maloletého 11 mesačného syna s terajšou
manželkou. Snaží sa plniť mesačne po 34 - 35 €, ako mu to vychádza, posiela to z manželkinho účtu,
pretože on nemá ani účet, nič nevlastní, má 30 exekúcií. Snaží sa nejako peniaze zarobiť. Je si vedomí
svojej vyživovacej povinnosti má platiť 80 €, avšak nemá takú sumu vždy, pričom jeho príjem je zhruba

asi 200 € mesačne. Má vyživovaciu povinnosť určenú k dcére D. súdom v Žiline vo výške 150 €, kde
tiež platí ako mu to vyjde. pracuje na čiastočný úväzok vo firme X. H..Z..A.. svojej manželky D.. U.,
kde je konateľom a má 1-tinový úväzok a zarába 110 € mesačne. Podľa neho nie je suma 80 € pre
toto dieťa vysoká, on by to rád platil, ale nemá z čoho. On aj požiadal úrad práce o sociálne dávky, čo
mu bolo zamietnuté, keďže v manželkinej firme je štatutárom. S dieťaťom sa nestretáva vôbec. On má
dlhy asi v hodnote 130 tis. €. Vo veci tohto maloletého je v pozícii obžalovaného na tunajšom súde už

asi tretíkrát. Jeho manželka poberá materský príspevok, hoci je spoločníčka firmy, mzdu si nevypláca.
K poberaniu mzdy v jednej štvrtine uviedol, že vzdal sa troch štvrtín zo sumy asi 400 € pretože má
exekúcie za 100 tis. € a tým pádom čokoľvek by zarobil viac, skončilo by u exekútorov nie pre deti. On
sám nepožiadal o oddĺženie, hoci sa nad tým zamýšľal, ale by sa to mohlo brať špekulatívne, keďže je
štatutár. K iným pomerom uviedol, že nevlastní žiaden majetok, býva v manželkinom dvojizbovom byte.

V čase od februára 2016 pracoval brigádnicky tak, že zarábal 500-600 €, z čoho hradil nejaké čiastky
výživného pre maloleté deti.

Svedkyňa D.. M. U., matka maloletého D. vypovedala v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní
9.1.2018, že obžalovaný jej zaplatil na výživnom pre maloletého D. v období od 15. februára 2016

doposiaľ na výživnom a to v roku 2016 do decembra a to v mesiaci február 31 €, marci 33 €, apríli 30,50
€, máj 29 €, jún, júl, august po 30.50 €, september 32 €, október 30,50 €, november 30.20 € a december
34 €. V roku 2017 uhradil podľa jednotlivých mesiacov v januári 31,50 €, marec 30,50 € a 31,50 €, apríl
33 €, máj 32,50 €, jún 33 €, júl 32 €, august 31,90 €, september 31,70 €, október 31,90 €, november
32,30 € a decembri 32 €. Iným spôsobom obžalovaný nezabezpečoval výživu maloletého, pričom ho ani

od narodenia nevidel. K svojim osobným pomerom uviedla, že je zamestnaná, dosahuje príjem cca 800
€, býva s priateľom a ich spoločným dieťaťom, ktoré má 2 a trištvrte roka, v jeho byte a ona nevlastní
žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Maloletý D. chodí do 3. triedy, navštevuje tanečný krúžok a v
súvislosti s tým má mesačné náklady 15 € Písomným podaním súdu oznámila, že v mesiaci január
uhradil 34,80 €, februári 33,50 € a v marci 34 €.

Z listín vyplývajúcich zo spisového materiálu, vyplýva:

-rozsudkom OS Spišská Nová Ves sp. zn. 7P 106/2012 bola schválená rodičovská dohoda ohľadom
výživného pre mal. D. U. tak, že otcovi sa znižuje vyživovacia povinnosť zo sumy 110 € na 80 €, ktorú

sa otec zaväzuje platiť do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.12.2012 k rukám matky.

-rozsudkom OS Spišská Nová Ves sp. zn. 3T 147/2011 bol dňa 27.3.2012 uznaný vinným z prečinu
podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči D. U. od marca 2010 do marca
2012. Krajský súd Košice rozhodol v mesiaci december 2012 tak, že zrušil rozsudok tunajšieho súdu a

oslobodil obžalovaného zo skutku, pretože trestnosť činu zanikla, uhradením výživného v rámci účinnej
ľútosti.

-rozsudkom OS Spišská Nová Ves sp.zn. 3T 236/2013 bol obžalovaný uznaný vinným dňa 30.6.2015 pre
prečin podľa § 207 ods. 1,3 písm. b/ Tr. zák. pre neplnenie si vyživovacej povinnosti voči mal. D. U. od

mesiaca február 2013 do mesiaca jún 2015. Krajský súd Košice zrušil predmetný rozsudok a oslobodil
obžalovaného spod obžaloby, pretože trestnosť činu uhradením výživného zanikla.

-rozsudkom OS Žilina sp. zn. 15 P 311/2015 bolo vo vzťahu k mal. D. U., dcére obžalovaného, zvýšené
výživné od 1.9.2015 zo sumy 110 € na sumu 150 € mesačne od 1.9.2015.

-rodný list, z ktorého vyplýva, že otcom D. U. P.. XX.X.XXXX je obžalovaný D. U..-správa ÚPSVaR Žilina ktorá uvádza, že D. U. nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá
štátne sociálne dávky, náhradné výživné ani dávky v hmotnej núdzi,

-Sociálna poisťovňa pobočka Žilina k osobe D. U. popisuje, že je v evidencii Sociálnej poisťovne ako
platiteľ poistného, od roku 2015 do 28.2.2017 nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, neboli mu
poskytované dávky nemocenského poistenia. Podľa prehľadu odvádzateľa sociálnych dávok je za neho
spoločnosť X. H..Z..A.. od 1.6.2015.

-z výpisu obchodného registra Okresného súdu Trenčín vyplýva, že je tam zapísaná firma X. H..Z..A..
so sídlom Nedožery- Brezany, kde je spoločníčkou zapísaná D.. D. U. od 6.12.2013 a konateľom
spoločnosti je D. U. a to od 1.7.2009.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že obžalovaný ako otec maloletého D. U., neprispieval v
určenom čase a výške, čo bolo určené súdnym rozhodnutím tunajšieho súdu sp. zn. 7P 106/2012,

ktorým bolo určené výživné v roku 2012 sumou 80 € mesačne. V predmetnom konaní sa rozhodovalo
na základe návrhu otca dieťaťa - obžalovaného o zníženie výživného a v uvedenom konaní došlo k
schváleniu rodičovskej dohody súdom, a aj napriek tomu obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu si riadne neplnil. Obžalovaný tak od žalovaného obdobia za rok 2016 mal prispieť na výživu
dieťaťa sumou 880 €, v roku 2017 960 € a v roku 2018 do konca mesiaca máj sumu 400 €, spolu mal

uhradiť 2.240 €, pričom uhradil v roku 2016 sumu 341,70 €, v roku 2017 383,60 € a za rok 2015 102,30
€, spolu 827,60 €. Rozdiel medzi tým čo mal zaplatiť na výživnom a zaplatil /2.240 - 827/, predstavuje
čiastku 1.412,40 €, teda táto suma predstavuje nedoplatok na výživnom za obdobie od mesiaca február
2016 do rozhodnutia súdu , t.j. do 6.6.2018.

Obžalovaný už aj v predchádzajúcich obdobiach od roku 2010 neplnil si riadne svoju vyživovaciu
povinnosť voči mal. D., v dôsledku čoho bol aj opakovane trestne stíhaný
a súdne prejednávaný a nedoplatok výživného uhradil vždy v rámci účinnej ľútosti do rozhodnutia
Krajského súdu. Súd nezistil dôvod, prečo by obžalovaný nemal povinnosť uhrádzať výživné, resp.
žeby mu v tom bránili dôvody nezávislé na jeho konaní, nebol totiž posudzovaný ani ako osoba v

hmotnej núdzi, sociálne odkázaná, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, ba naopak, vykonával po celé
obdobie činnosť ako konateľ spoločnosti X. H..Z..A.., ktorého jedinou spoločníčkou je jeho manželka D..
D. U.. Bez ohľadu nato, že poberá z činnosti konateľa spoločnosti len tretinovú odmenu z minimálnej
mzdy, čo je jeho rozhodnutie, ako to sám aj zdôvodnil preto, lebo pokiaľ by aj viac zarobil, bolo by to
postihnuté exekúciami, ktoré má podľa neho vo výške cca 100 tisíc €. Z tohto sa javí, že sa sám zbavuje

možnosti dosiahnutia vyššieho príjmu z pracovnej činnosti, a na druhej strane zarobí niečo brigádnicky
podľa neho vo výške 500-600 € mesačne. Teda nemožno konštatovať, že jeho finančná situácia je
nepriaznivá v nemožnosti nájdenia si zamestnania a tým dosiahnutia vyššieho príjmu, práve naopak
jeho konanie je úmyselne znižovaním oficiálneho príjmu, aby tak jeho príjem nedosahoval exekučne
postihnuteľnú výšku pre uspokojenie nárokov iných subjektov voči ktorým má tieto povinnosti a teda

sám sa zbavuje dosiahnutia príjmu tak, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
D. tak, aby mal maloletý zabezpečené svoje potreby. Keďže súd nezistil žiadnu skutočnosť majúcu
za následok zbavenie sa trestnej zodpovednosti obžalovaným za predmetné konanie, na základe
uvedeného rozsahu dokazovania ho uznal vinným z nedbanlivostného trestného činu podľa § 207 ods.
1 Tr. zákona pre konanie, ktoré spočívalo v tom, že si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného

a nebola zistená žiadna zákonná prekážka pre ktorú by tak konať nemohol. Konanie obžalovaného
naplnilo pojmové znaky uvedeného prečinu po subjektívnej stránke konaním v zmysle § 16 písm. a/ Tr.
zák. a po objektívnej tým, že porušil záujem chránený trestným zákonom, ktorým je ochrana dieťaťa a
zabezpečenie tak jeho zdarného vývinu a to pokiaľ nie osobnou, tak finančnou starostlivosťou.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený.

Z výpisu evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný sa od roku 2012 do roku 2017 dopustil
trinástich priestupkov na úseku dopravy, začo mu boli ukladané pokuty od 20 do 60 €.

Podľa správy obce O. O.Č. vyplýva, že obžalovaný je prihlásený na adrese v E., Č. A. U., uzatvoril v
roku 2013 manželstvo s D. Z.. B. a iné skutočnosti nie sú im známe.Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo zásad pre ich ukladanie v zmysle § 34 Tr.
zákona. Nezistil pritom žiadnu z poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností podľa §§ 36 a 37 Tr. zákona.
Obžalovanému ukladal trest podľa trestnej sadzby uvedenej v § 207 ods. 1 Tr. zák. teda pri treste odňatia

slobodyažnadvaroky.Súdpriukladanítrestuzohľadnilajtúskutočnosť,žeobžalovanýčiastočneahoci
aj nepravidelne prispieval na výživu maloletého dieťaťa a uložil mu tak trest odňatia slobody v trvaní 5
mesiacov a predpokladajúc, že v tomto štádiu je možné účel trestu u neho dosiahnuť i bez výkonu trestu
odňatia slobody, preto mu výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia

na tunajšom súde. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.