Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11C/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717206330
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717206330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I.súdY.,sudkyňaR..M.L.vprávnejvecižalobcuC.F.,nar.X.X.XXXX,bytomW.U.č.XXX,zastúpeného

advokátom R.. M. V. so sídlom kpt. W. č. 8, XXX XX Y., K.: XX XXX XXX proti žalovanej L. republika,
konajúca J. prokuratúrou SR, so sídlom U. 2, XXX XX F., o náhradu škody vo výške X.XXX,XX € s prísl.
takto

r o z h o d o l :

I. A. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy X.XXX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia, do X (troch) od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v pomere XXX%.

o d ô v o d n e n i e :

1. A. sa žalobou došlou na tunajší súd XX.X.XXXX domáhal proti žalovanej, aby súd vyhovel jeho

žalobe a rozhodol tak, že vydá platobný rozkaz, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
sumu X.XXX,XX € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy X.XXX,XX € od X.X.XXXX do
zaplatenia a nahradil mu trovy konania, prípadne, aby v tejto veci vydal rozsudok v tom istom znení.
A. odôvodnil tým, že na základe trestného oznámenia Y. H. dňa XX.XX.XXXX uznesením vyšetrovateľa
PZ S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX bolo začaté trestné stíhanie voči nemu vo veci prečinu ublíženia na
zdraví podľa § XXX ods. 2, X písm. c) M. zákona za prečin výtržníctva podľa § 264 ods. X písm.
a) M. zákona. U. PZ, I. riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, 1. I. vyšetrovania v Y. (ďalej len

vyšetrovateľ PZ) uznesením S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa ust. § 228 ods. X
zákona č. XXX/XXXX Z. z. M. poriadku (ďalej len TP) prerušil trestné stíhanie, ktoré bola začaté v tejto
veci na základe vyššie cit. uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z odôvodnenia cit. uznesenia
vyplýva, že vyšetrovateľ PZ vo veci vypočul okrem poškodeného, žalobcu, aj rodičov žalobcu, ktorí
potvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom, ktorý vystupoval v tomto procesnom štádiu trestného konania
ešte ako svedok, že tento nemohol spáchať skutok, ktorý sa stal, nakoľko tento nemohol byť v danom

čase na mieste činu, keďže býva v obci W. U. a do mesta Y. nikdy nechodí sám a už vôbec nie vo
večerných hodinách keď už je tma, nakoľko po nociach nechodí ani po obci, v ktorej býva a väčšinou
sa zdržuje doma spolu so svojimi rodičmi a sestrou. T. I. prokuratúry v Y. uznesením sp. zn. X PV
XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol vo veci tak, že podľa ust. § 230 ods. X písm. e/ TP
uznesenie vyšetrovateľa PZ S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyšetrovateľ PZ
prerušil začaté trestné stíhanie zrušil ako nezákonné a predčasné a uložil mu aby vo veci znovu konal
a rozhodol. G., že z odôvodnenia cit. uznesenia prokurátora I. prokuratúry okrem iného vyplýva, že

podľa jeho názoru rozhodnutie vyšetrovateľa PZ nedáva na právnu podstatu veci na základe čoho
má vykazovať prvky arbitrárnosti, svojvoľnosti a nezákonnosti.Po vrátení veci vyšetrovateľovi PZ, tento
vykonal vo veci ďalšie potrebné procesné úkony za účelom vyšetrenia trestného činu a zistenia jeho
páchateľa. U. PZ po vykonaní ďalších procesných úkonov smerujúcich k zisteniu páchateľa a objasneniutrestného činu vo veci uznesením S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX opätovne rozhodol
tak, že prerušil trestné stíhanie vo veci, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe, kde v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že: „M.

stíhanie bolo začaté v zmysle ust. § 199 ods. X TP. T. začatie trestného stíhania postačuje len to,
že nie je dôvod na odmietnutie, odovzdanie alebo odloženie veci. M. na základe právnej úpravy sa
začne trestné stíhanie vo veci len na základe okolností, ktoré uvedie oznamovateľ, a ktoré sú takmer
vždy len jednostranné a všeobecné. N. okolnosti tvrdené poškodeným a existujúce alternatívne závery
odborného lekárskeho vyjadrenia, sami o sebe nemôžu a nestačia na vznesenie obvinenia v zmysle ust.

§ 206 TP. G. ustanovenie vyžaduje určitý vyšší stupeň pravdepodobnosti, že došlo konkrétnou osobou k
spáchaniu skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.“ H. prokurátor I. prokuratúry
v Y. v rámci výkonu dozoru vykonávaného v prípravnom konaní uznesením sp. zn. X Pv XXX/XX/XXXX-
X zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol opätovne tak, že zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa zo dňa XX.XX.XXXX
ako nezákonné a neopodstatnené a uložil vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Po
preskúmaní vyšetrovacieho spisu dozorujúcim prokurátorom vydal pokyn sp. zn. X PV XXX/XX/XXXX-

X zo dňa XX.XX.XXXX na postup podľa ust. § 206 ods. TP, t.j. na vznesenie obvinenia voči určitej
osobe, ktorou bol žalobca ako obvinený v tom čase ešte ml. C. F. z dôvodu, že mal za to, že dôkazný
stav postačuje na postup podľa ust. § 206 ods. X TP voči osobe žalobcu. Na základe tohto pokynu
dozorujúceho prokurátora bolo zo strany vyšetrovateľa PZ vydané uznesenie o vznesení obvinenia sp.
zn. I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX voči žalobcovi ako obvinenému z prečinu ublíženia

na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1. ods. X písm. c/ TZ a za prečin výtržníctva podľa ust. § 364 ods. X
písm. a/ TZ, a to na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v Y. na
presne nezistenom mieste medzi OC A. a L. mostom, teda na mieste verejnosti prístupnom, mal žalobca
bezdôvodne fyzicky napadnúť Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX XXX XX Y., a to tým
spôsobom, že ho mal najmenej 1x nohou kopnúť do pravej ruky a následne do lýtka pravej nohy, čím mu

mal spôsobiť zranenia, a to vykĺbenie palca pravej ruky, pomliaždenie - natiahnutie pravého lýtkového
svalu s vnútro svalovým krvným výronom, poúrazovú distálnu flebotrombózu žilného systému pravého
predkolenia ako komplikácia zranenia pravého predkolenia v priamej príčinnej súvislosti s úrazom,
spojené s dobou liečenia a PN X mesiace, podľa odborného lekárskeho vyšetrenia. H. XX.XX.XXXX
vydal vyšetrovateľ PZ opravné uznesenie, ktorým len nahradil text v časti „... C. F., nar. XX.XX.XXXX ...“

textom „....ml. C. F., nar. XX.XX.XXXX....“Voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX
podal žalobca ako obvinený prostredníctvom splnomocneného obhajcu sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorou splnomocnený obhajca žalobcu ako obvineného navrhoval, aby prokurátor sťažnosti obvineného
vyhovel a v súlade s ust. § 215 ods. 1, písm. c/ TP trestné stíhanie vedené voči žalobcovi ako
obvinenému zastavil, nakoľko je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený, ktoré skutočnosti vyplývali

predovšetkým z výpovede samotného žalobcu, ale aj výpovedí svedkov, a to C. F. st. - otca žalobcu a
L. H. - matky žalobcu, z ktorých výpovedí bolo preukázané, že ich syn - žalobca bol v čase spáchania
skutku doma s nimi a týmto pomáhal so skladaním nábytku a do mesta Y. nikdy nechodí sám, ale
len s rodičmi. V. prokuratúra v V. ako nadriadení orgán uznesením sp. zn. X/X V. XXX/XX/XXXX-X
zo dňa XX.XX.XXXX sťažnosť žalobcu ako obvineného zo dňa XX.XX.XXXX zamietla. Z odôvodnenia

uznesenia V. prokuratúry v V. okrem iného vyplýva, že: „M. poriadok stanovuje, za akých konkrétnych
okolností má byť rozhodnutie o vznesení obvinenia vydané. T. je, že z trestného oznámenia alebo
zistených skutočností po začatí trestného stíhania vyplýva dostatočne odôvodnený záver o spáchaní
trestného činu určitou osobou. M. okolnosti je možno stručne označiť ako dôvodnosť obvinenia. V
podstate je to zákonom požadovaný stupeň poznania alebo zistenia, že bol spáchaný trestný čin a

ktorou osobou. U. „dostatočne“ nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota, ale stačí dostatočne zdôvodnená
pravdepodobnosť. Po zistení tejto miery pravdepodobnosti, ktorá predstavuje zistenie skutkového stavu
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o vznesení obvinenia, je povinnosťou orgánu činného v trestnom
konaní vzniesť obvinenie.“ Po skončení vyšetrovania prokurátor I. prokuratúry v Y. na základe výsledkov
vyšetrovania získaných v rámci prípravného konania vedeného voči žalobcovi ako obvinenému podal

na tohto obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1, X písm. c/ TZ v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa ust. § 364 ods. X písm. a/ TZ, o ktorej skutočnosti bol žalobca ako
obvinený upovedomený podaním I. prokuratúry Y. sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré bolo obhajcovi žalobcu doručené dňa XX.XX.XXXX, pričom samotná obžaloba podaná na I. súd
v Y. proti obžalovanému ako obvinenému zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX bola

obhajcovi žalobcu doručená až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po viac ako X mesiacoch od podania obžaloby I.
prokuratúrou v Y. na príslušný súd. H. XX.XX.XXXX bol žalobca ako obžalovaný rozsudkom I. súdu v Y.
č. k. XT/XXX/XXXX-XXX oslobodený spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný, t.j. žalobca. U. tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor I. prokuratúry v Y. zodňa XX.XX.XXXX, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec
mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V. súd v V. o odvolaní okresného prokurátora rozhodol
uznesením č. k. X To XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že toto zamietol. Z odôvodenia cit.

uznesenia V. súdu v V. vyplýva, že tento sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím I. súdu Y., ako
aj s jeho odôvodnením a uplatnením zásady „in dubio pro reo“, ktorú tento aplikoval pri existujúcich
pochybnostiach. C. I. súdu v Y. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XT/XXX/XXXX-XXX v spojení s uznesením
V. súdu v V. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XTo/XX/XXXX-XXX, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa XX.XX.XXXX, čím došlo k právoplatnému skončeniu veci dňa XX.XX.XXXX. I. sa na ust. § 3 ods.

1, 2, a § 3 ods. 2, § 4 ods. X písm. f/ zákona č. XXX/XXXX Z.z. uviedol, že právnym titulom, na
základe ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody je uznesenie vyšetrovateľa PZ o
vznesení obvinenia sp. zn. I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému poškodený ako
obvinený prostredníctvom splnomocneného obhajcu podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol
prokurátor V. prokuratúry v V. uznesením sp. zn. X/XKpt XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX tak, že
sťažnosť obhajcu žalobcu ako obvineného voči uzneseniu vyšetrovateľa PZ sp. zn. I. XXX/X-VYS-MI-

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi ako obvinenému z prečinu
ublíženia na zdraví podľa ust. § XXX ods. 1, ods. X písm. c/ TZ v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa ust. § 364 ods. X písm. a/ TZ, zamietol ako nedôvodnú. V tomto smere poukázal
na právny názor vyjadrený v rozsudku NS SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. X Z. XXX/XXXX, v zmysle
ktorého „V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)

trestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatnýmodsudzujúcimrozhodnutímtrestnéhosúdu.M.zásada
bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej
štátnym orgánom v zmysle zákona č. XX/XXXX Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. XX/XXXX Zb.“). C. súdov
podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené,

alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. XX/XXXX Zb. zásadne
právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R XX/XXXX). Na to nadviazal
záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený,
má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4 zákona č. XX/XXXX Zb. zásadne právo
na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. M. právo má aj vtedy, ak v súvislosti s

rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na
trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R XX/XXXX). A. č. XXX/XXXX Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. W. sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu
z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. C. kritériom zákonnosti konania
vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.“ G., že z uvedeného právneho názoru NS

SR ako aj z dikcie ust. § 3 ods. X cit. zákona, podľa ktorého: „A. podľa ods. X sa nemožno zbaviť.“
je okrem iného zrejmé, že vydanie vyššie uvedeného nezákonného rozhodnutia, ktorým došlo podľa
názoru žalobcu ku vzniku škody na jeho strane je založená objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa
nemôže štát zbaviť a v zmysle ktorej sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu z hľadiska toho, či
pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania

vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. M. právny názor bol vyjadrený aj v rozsudku
NS SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. X Z. XXX/XXXX: „ V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá
štát aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim
rozhodnutím, pričom táto zásada bola vyjadrená už v skorších rozhodnutiach v zmysle zák. č. XX/
XXXX Zb. v rámci ktorej sa ustálil názor, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo

ten, kto bol oslobodený spod obžaloby má zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o
vznesení obvinenia ( R XX/XXXX). M. právo má osoba, ktorá bola oslobodená spod obžaloby, aj vtedy
ak vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (R XX/XXXX), pričom na podstate týchto zásad zotrváva
súdna prax aj po prijatí zákona XXX/XXXX Z. z.“ Y. poukázal na rozhodnutie NS SR, ktorý v uznesení
zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. X M Z. XX/XXXX skonštatoval: „W. na náhradu škody spôsobenej začatím

a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom
zodpovednosti štátu podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. účinného od 1. júla XXXX a rovnako aj podľa
predtým platného zákona č. XX/XXXX Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len zákon č. XX/XXXX Zb.) účinného do XX. júna
XXXX. L. judikatúra dôvodila, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby

každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej
osobe) bola odčinená. L. a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a
dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.W. na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím (obdobne aj rozsudok W. súdu S. republiky z XX. februára XXXX
sp. zn. X Cz X/XX publikovaný pod č. XX v A. súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník XXXX a rozsudok

W. súdu L. republiky z XX. júna XXXX sp. zn. X Z. XX/XX publikovaný pod č. XX v A. rozhodnutí a
stanovísk súdov L. republiky ročník XXXX).“Ako už žalobca uviedol, je teda rozhodujúcim meradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania neskorší výsledok trestného konania,
pričom tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. XX/XXXX Zb. sú napriek zmene právnej úpravy
stále použiteľné. G., že podobne aj konštatoval vo svojom W. ÚS SR XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX:

„zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo v podstate preto, že
predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený,
má rovnaké dôsledky ako oslobodenie spod obžaloby. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v
trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba vynaložila výdavky na trovy obhajoby,
štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu. Ak nárok na náhradu škody vzniká, ak nezákonné rozhodnutie
bolo zrušené príslušným orgánom (§ 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z.), nemusí ísť o ten istý orgán,

ktorý pôvodné rozhodnutie vydal.“ A. poukazujúc na uvedené skutočnosti uviedol, že je zrejmé, že
uznesenímvyšetrovateľaPZzodňaXX.XX.XXXXvspojenísopravnýmuznesenímzodňaXX.XX.XXXX
bolo vznesené obvinenie voči žalobcovi ako obvinenému pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa ust.
§ 156 ods.1, ods. X písm. c/ TZ v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa ust. § 364 ods. X
písm. a/ TZ, voči ktorému bola splnomocneným obhajcom žalobcu ako obvineného podaná sťažnosť

zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe uznesenia prokurátora V. prokuratúry v V. zo dňa XX.XX.XXXX, sp.
zn. X/X V. XXX/XX/XXXX-X bola sťažnosť poškodeného ako obvineného proti uzneseniu o vznesení
obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutá ako nedôvodná. W. bola zo prokurátorom I. prokuratúry v
Y. podaná dňa XX.XX.XXXX na žalobcu ako obvineného obžaloba zo dňa XX.XX.XXXX. T. na to, že
I. prokuratúra v Y. v rámci svojich zákonných oprávnení a povinností vyplývajúcich z ust. § 230 TP

aktívne vykonávala dozor nad zákonnosťou predmetného trestného konania v rámci celého prípravného
konania, kde dozorujúci prokurátor v súlade s ust. § 230 ods.2, písm. e/ TP dvakrát zrušil rozhodnutia
vyšetrovateľa PZ, ktorým bolo trestné stíhanie prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné konanie, a ktorého rozhodnutie bolo výsledkom vyhodnotenia zákonným
spôsobom získaných dôkazov v súlade s ust. § 2 ods. XX TP podľa názoru poškodeného správne

a zákonné. U. k tomu, že žalobca ako obžalovaný bol spod obžaloby rozsudkom I. súdu Y., zo dňa
XX.XX.XXXX, č. k. XT/XXX/XXXX-XXX v spojení s uznesením V. súdu v V. zo dňa XX.XX.XXXX č. k.
XTo/XX/XXXX-XXX, ktorým V. súd v V. zamietol odvolanie prokurátora ta žalobca považuje uznesenie
vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX za prečin
ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods.1, ods. X písm. c/ TZ v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa ust. § 364 ods. X písm. a/ TZ, ktoré bolo vydané na základe pokynu dozorujúceho
prokurátora I. prokuratúry v Y. sp. zn. X PV XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX za rozhodnutie
nezákonné a je toho názoru, že sú splnené podmienky na náhradu škody, ktorú si uplatňuje v tomto
spore podľa zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov poukazujúc na ust. §§ X ods. 1, X ods. 1, 2, XX ods. X zák. č. XXX/

XXX Z.z. T. na ust. § 17 cit. zák. a § 18 ods. X v spojení s ust. § 18 ods. X cit. zákona si žalobca
ako poškodený uplatňuje v tomto spore nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške
X.XXX,XX€,ktorépoškodenýuhradilsvojmuobhajcovinazákladeriadnehovyúčtovaniatarifnejodmeny
v zmysle ust. § 12, ods. 3, písm. a/ vyhl. č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.
M. mu vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie s tým, že v rámci predmetného

trestného konania vedeného voči žalobcovi bol tento po vznesení obvinenia vyšetrovateľom PZ dňa
XX.XX.XXXX na základe vyššie uvedeného pokynu prokurátora zo dňa XX.XX.XXXX a neskôr už aj ako
obžalovaný pred OS Y. v konaní vedenom od sp. zn. XT/XXX/XXXX a v odvolacom konaní vedenom
na V. súde v V. pod sp. zn. XTo/XX/XXXX za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov
zastúpený splnomocneným obhajcom - advokátom R.. M. V., a to od XX.XX.XXXX až do právoplatného

skončenia veci. Za poskytovanie právnych služieb obhajoby žalobca uhradil právnemu zástupcovi za
poskytnuté právnych služieb v predmetnom trestnom konaní trovy v celkovej výške X.XXX,XX €, a to
na základe riadneho vyúčtovania tarifnej odmeny podľa ust. § 12 ods. X písm. a/ vyhl. č. XXX/XXXX Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov listom obhajcu poškodeného - R.. Ľuboša V. označeného ako
„U. trov právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX.“ M. žalobca uhradil dňa XX.XX.XXXX v hotovosti, o čom

bol žalobcovi vydaný aj pokladničný doklad č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. M. listinné dôkazy žalobca
predložil. G., že v danom prípade došlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých predpokladov vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu, a to: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia (uznesenie o vznesení
obvinenia sp. zn. I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX), 2/ vznik škody (vyššie špecifikovanétrovy obhajoby, ktoré žalobca preukázateľne uhradil v prospech obhajcu) 3/ príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody (nutnosť úhrady trov obhajoby, ako aj hotových výdavkov v
súvislosti s nezákonným trestným stíhaním žalobcu). V tejto súvislosti ešte poukázal na tú skutočnosť,

že trovy trestného konania v prípade úspešnej obhajoby obvineného súd v trestnom konaní v zmysle ust.
M. poriadku nepriznáva a preto je v takomto prípade žalobca nútený si uplatňovať náhradu škody, ktorá
mu tak vznikla konaním orgánov verejnej moci v dôsledku trestného konania vedeného voči jeho osobe
proti štátu, ktorá zodpovednosť je upravená zákonodarcom v zák. č. XXX/XXXX Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. T. ide o včasnosť uplatnenia si tohto nároku a otázku jeho

premlčania poukázala na zák. úpravu premlčania v tomto právnom predpise v ust. § 19 ods. 1, X cit.
zákona. G., že z ním predložených listinných dôkazov, ako aj ním uvedených skutočností je zrejmé, že
sa o vzniknutej škode - výške trov obhajoby v predmetnom trestnom konaní dozvedel dňa XX.XX.XXXX,
t.j. keď boli vyúčtované trovy právneho zastúpenia v čase po vydaní konečného rozhodnutia vo veci,
ktorým bol žalobca ako obvinený právoplatne oslobodený spod obžaloby, a teda nedošlo k premlčaniu
jeho nároku na náhradu škody, nakoľko neuplynula trojročná premlčacia doba. T. na ust. § 15 ods. 1, X

cit. zákona uviedol, že prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu požiadal príslušný orgán -
J. prokuratúru L. republiky, U. 2, XXX XX F. o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody
listom zo dňa XX.XX.XXXX - žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ust.
§ 15 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z., aby uspokojil jeho nárok na náhradu škody pozostávajúci z trov
právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX €, ktorá bola príslušnému orgánu na predbežné prerokovanie

nároku žalobcu doručená dňa XX.XX.XXXX. T. tieto listinné dôkazy (A. poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku v zmysle ust. § 15 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. zo dňa XX.XX.XXXX s návratkou
doručenky). J. prokuratúra L. republiky ako príslušný orgán prerokovala túto žiadosť o náhradu škody,
o čom upovedomila žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX pod č. VI/X Gc XXX/XX/XXXX-X, ktorý bol
právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa XX.XX.XXXX. M. súdu predložil ako listinný dôkaz. I. mu,

že ním uplatnený nárok na náhradu škody neuspokojí a okrem iného poukázala aj na nález D. súdu L.
republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tvrdiac, že ním bol doterajší právny názor
súdov zásadným spôsobom prelomený.
G., že podľa jej názoru uznesenie o vznesení obvinenia nemožno považovať za nezákonné len z
dôvodu, že žalobca nebol právoplatne odsúdený a v predmetnej veci ako to má vyplývať z obsahu

trestného spisu mali byť základné zásady trestného konania dodržané. Y. uviedla, že zistené okolnosti
nasvedčovali tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností mal byť
dostatočne odôvodnený záver, že tento trestný čin bol spáchaný podľa jej názoru určitou osobou a
to žalobcom, pričom preukázanie viny žalobcu ako obžalovaného bolo až vecou dokazovania pred
súdom. M. tvrdila, že uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá istotu, že sa skutok stal, že je

trestným činom, a že ho skutočne spáchal podozrivý, a preto uznesenie o vznesení obvinenia nie je
nezákonné z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu
sa neskôr počas jednotlivých štádií trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdila. I. toho tvrdila,
že by bolo v rozpore s dobrými mravmi v súlade s ust. § 3 OZ priznať žalobcovi náhradu škody. A.
uviedol, že podľa jeho názoru nemožno brať W. ÚS SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, na ktorý

poukázala J. prokuratúra L. republiky brať ako smerodajný a jej jednostranný výklad tohto rozhodnutia
za určujúci. T. na to, že D. súd L. republiky v cit. náleze vyslovil právny názor, že: „U. uznesenia o
vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba
z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou
osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“ G., že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia

orgánom činnom v trestnom konaní dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania
do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný
skutok spáchala konkrétna osoba v uznesení označená už ako obvinený. U. obvinenia je najdôležitejším
procesným úkonom v štádiu predsúdneho konania - v prípravnom konaní, ktorého význam spočíva v
tom, že sa začína viesť trestné stíhanie voči určitej osobe. Po vznesení obvinenia voči konkrétnej osobe

sa trestné konanie „posúva“ do štádia zisťovania skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre potvrdenie alebo
pre vyvrátenie trestného obvinenia, ktoré je de facto predpokladom pre toto vykonanie tohto šetrenia.
N. a jediným prostriedkom obrany voči vzneseniu obvinenia je podanie sťažnosti proti nemu, ktorú
možnosť žalobca využil riadne a včas, avšak o ktorej rozhodol nadriadený orgán - V. prokuratúra v V.
označeným uznesením tak, že sťažnosť žalobcu ako obvineného zamietla. T. názoru žalobcu v konaní,

ktoré predchádzalo súdnemu konaniu (S.: I. - XXX/X-VYS-MI-XXXX) neexistovali svedkovia, ani žiadne
inépriamedôkazyotom,žežalobcamalnapadnúťpoškodenéhoatomuublížiť,pričomsamotnýžalobca
sa v čase spáchania skutku nachádzal na úplne inom mieste, ktorá skutočnosť bola potvrdená ešte
pred začatím súdneho konania a to výpoveďami svedkov - rodičov žalobcu, a preto nebolo možné vtakomto prípade a za takéhoto skutkového stavu vzniesť obvinenie voči žalobcovi, a už vonkoncom nie
podať na tohto obžalobu. G., že aj samotný poškodený pri podaní trestného oznámenia nevedel popísať
páchateľov trestného činu konkrétnym znakom, ktorý by presne určoval osobu žalobcu a popis okolností

jeho spáchania, často ich počas svojich výpovedí a konfrontácii menil, ktorá skutočnosť už mohla a
mala nasvedčovať pre dozorujúceho prokurátora, že dôjde k jeho nedôvodnému obvineniu. G., že len
okolnosti tvrdené poškodeným v trestnom konaní nemôžu stačiť na to, aby bolo vznesené obvinenie
v súlade s ust. § 206 ods. X TP, nakoľko na vznesenie obvinenia sa vyžaduje určitý vyšší stupeň
pravdepodobnosti, že došlo konkrétnou osobou k spáchaniu skutku, ktorý napĺňa všetky zákonom

predvídané znaky skutkovej podstaty trestného činu, a preto tento vyšší stupeň pravdepodobnosti
sa nemôže zakladať len na tom, že poškodený trvá na svojich podozreniach voči určitej konkrétnej
osobe, ktorá sa mala dopustiť protiprávneho konania bez ďalších dôkazov preukazujúcich pravdivosť
tvrdenia poškodeného, ako napr. svedkov, kamerový záznam, a. i. G., že pri vznesení obvinenia by
mal byť postup orgánov činných v trestnom konaní založený na tom, že podstatné skutkové okolnosti,
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania sú v takej „sile“, že postačujú na prijate odôvodneného

záveru, že konkrétna osoba spáchala konkrétny trestný čin a to konkrétnym spôsobom. T. jeho názoru
žalobcu nemožno konštatovať, že ak existujú pochybnosti o nejakej okolnosti týkajúcej sa skutkových
okolností je nutné dať za pravdu poškodenému a vzniesť obvinenie voči podozrivej osobe. I. činne
v trestnom konaní zastupujú v trestnom konaní záujmy štátu a nie záujmy poškodeného, a preto by
nemali bez ďalších skutočností nasvedčujúcich, že skutok mala spáchať konkrétna osoba vychádzať

len z „prezumpcie pravdivosti tvrdení poškodeného a z prezumpcie nepravdivosti tvrdení, ktoré skutkovú
verziu poškodeného nepotvrdzujú, alebo túto vyvracajú.“ Z ustanovení zákona č. XXX/XXXX Z. z. M.
poriadku nemožno vyvodiť žiadne zásady, z ktorých by vyplývalo, že v pochybnostiach, ktoré nemožno
odstrániť, by mali orgány činné v trestnom konaní postupovať vždy v prospech poškodeného. V danom
prípade v trestnom konaní vedenom voči žalobcovi ako obvinenému sa nemalo voči jeho osobe na

základe zistených skutočností ani vznášať obvinenie, ale sa malo podľa názoru žalobcu postupovať
podľa ust. § 228 ods. X TP a trestné konanie malo byť prerušené, presne tak ako o tom rozhodol dvakrát
vyšetrovateľ PZ, ktorý však musel následne vzniesť obvinenie voči žalobcovi len na základe pokynu
dozorujúceho prokurátora. G., že je toho názoru, že úlohou orgánov činných v trestnom konaní nie je len
vykonávať výsluchy a viesť dokazovanie s tým, že ak vo veci existujú rozpory v dôkazoch tak je nutné

postupovať v neprospech takejto osoby a vzniesť jej obvinenie a následne podať obžalobu, nakoľko
rozpory aj naďalej pretrvávajú a tieto by mal riešiť ďalej súd. G., že orgány činné v trestnom konaní
porušili zásady trestného konania, a to predovšetkým zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu
náležitého zistenia skutkového stavu, nakoľko si nepočínali tak, aby odstránili vzniknuté rozpory, napr.
zabezpečením a zaistením kamerových záznamov, výsluchom svedkov, resp. zistením osôb, ktoré

mohli byť svedkami a pod. tak, aby zistili skutkový stav dostatočným spôsobom, o ktorom by neboli
dôvodnépochybnosti,aktorý byvkonečnomdôsledkubolpokladomprespravodlivérozhodnutievoveci
samej. V danom prípade podľa jeho názoru bola a je porušovaná zásada prezumpcie neviny podľa ust. §
2 ods. X TP, ktorá je vyjadrená v čl. XX ods. X D. SR, kde napriek skutočnosti, že žalobca bol oslobodený
spod obžaloby prokurátora I. prokuratúry v Y. na základe rozsudku I. súdu Y. č.k. XT/XXX/XXXX-XXX v

spojení s uznesením V. súdu v V. XTo XX/XXXX-XXX tak z obsahu listu GP SR zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorým bola predbežne prerokovaná žiadosť žalobcu o náhradu škodu na str. X posledný odsek je
uvedené: „M. stíhanie proti U. klientovi (t.j. žalobcovi) bolo vedené na základe trestného oznámenia
osoby, ktorá konaním U. klienta bola poškodená na zdraví.......“ Z uvedeného nepriamo vyplýva, že
žalobca je aj naďalej považovaný zo strany GP SR ako subjektu, ktorý má právne povedomie za osobu,

ktorá sa mala dopustiť trestnoprávneho konania, t. j. vinnú a to napriek zásade prezumpcie neviny,
podľa ktorej sa za nevinného považuje osoba, ktorá nebola právoplatným rozhodnutím súdu uznaná
za vinného. G. ďalej, že v danom prípade vyšetrovateľ PZ postupoval v súlade so zákonom a v jeho
intenciách keď trestné konanie v súlade s ust. § 228 ods. X TP prerušil, avšak na základe priameho
pokynu prokurátora vzniesol voči žalobcovi obvinenie, pričom napriek všetkému mohol prokurátor I.

prokuratúry v Y. na základe skutkového stavu zisteného v rámci prípravného konania postupovať v
súlade s ust. § 215 ods. X písm. c/ TP a trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému zastaviť. G., že
vzhľadom na tieto skutočnosti je naopak toho názoru, že nepriznanie práva na náhradu škody by bolo v
danom prípade v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko snahou zákonodarcu ako aj spoločnosti bolo a aj
je minimalizovať negatívny vplyv trestného konania na mladistvú osobu, a nie ju za takéhoto zisteného

skutkového stavu vystavovať celému trestnému konania a s tým spojených výsluchov, konfrontácii,
rekonštrukcií trestného činu a pod. A. si žalobca podľa § 517 ods. 1, X I.. zákonníka uplatnil nárok aj
na zaplatenie úrokov z omeškania z uplatňovanej sumy vo výške X,XX % zo sumy X.XXX,XX €, a to
od XX.XX.XXXX do zaplatenia. T. ide o ich výšku poukázal na ust. § 3 ods. X nar. vl. č. XX/XXXX Z.z.(účinného od XX.XX.XXXX) s tým, že tento si uplatňuje od X.X.XXXX z toho dôvodu, že list GP SR
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu oznámila, že jeho nároku na náhradu škody nevyhovie, čím došlo k
predbežnému prerokovaniu jeho nároku na náhradu škody mu bol doručený X.X.XXXX. U. k tomu, že

žalovaná ku dňu podania žaloby mu neuhradila uplatňovanú náhradu škody tak navrhol, aby súd jeho
žalobe vyhovel.

2. A. navrhla voči nej žalobu zamietnuť. T. na to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej moci v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. XXX/XXXX Z.z. M., že

žalobca osobitne nepoukázal na žiaden nesprávny postup prokuratúry SR, ktorý by bol konštatovaný na
to oprávneným orgánom, resp. na nezákonný zásah orgánov prokuratúry do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb. M., že celý postup príslušných orgánov tak prokuratúry, ako aj
jednotlivých prokurátorov bol v súlade s platnou právnou úpravou procesného postupu orgánov činných
v trestnom konaní upravenou zákonom č. XXX/XXXX Z.z. M. poriadku. Má za to, že neboli splnené
podmienky na náhradu škody spôsobenej nezákonných rozhodnutím v zmysle zákona č. XXX/XXXX

Z.z. T. jej názoru pre osvedčenie nároku na náhradu škody musia byť jednoznačne preukázané všetky
atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny
úradný postup orgánu verejnej moci alebo musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť
zrušené príslušným orgánom a musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť a
nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorých z podmienok vzniku zodpovednosti štátu

za škodu, resp. nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. T. na §§ 5, X zákona č. XXX/XXXX Z.z. s
tým, že má za to, že vzhľadom na zásadu prezumpcie správnosti rozhodnutí v konaní o náhrade
škody titulom zodpovednosti štátu za vznik škody nie je možné posudzovať zákonnosť rozhodnutia
vydaného orgánom verejnej moci v trestnom konaní. T. nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy,
ak bolo toto rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené, alebo zmenené príslušným nadriadeným

orgánom a takéto rozhodnutie je pre uvedené konanie záväzné. G., že je zrejmé, že žalobca v
trestnom konaní bol úspešný keď bol oslobodený rozsudkom I. súdu Y. v spojení s uznesením V.
súdu v V., ale v rámci konania nedošlo k zrušeniu žiadneho rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, či už
v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom. M., že názor, že oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby má automaticky za následok nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia je zásadným

spôsobom prelomený nálezom D. súdu SR sp. zn. ÚS XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, z ktorého nálezu
vyplynulo,že„vydanieuzneseniaovzneseníobvinenianemožnobezďalšiehopovažovaťzanezákonné,
resp. odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o
spáchaní určitého skutku konkrétnou osobu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila.“ K záveru o
spáchaní trestného činu určitou osobou stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť

konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený. W. je však potrebné, aby trestná činnosť
bola spoľahlivo preukázaná, ako v prípade obžaloby. G., že k oslobodeniu navrhovateľa prispela tá
skutočnosť, že dôkazy, ktoré usvedčovali menovaného zo spáchania trestnej činnosti boli v rámci
hlavného pojednávania spochybnené. T. má za to, že prijatý názor, podľa ktorého z pohľadu nároku na
náhradu škody, má rovnaký význam, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť

aj oslobodenie spod obžaloby, nemôže byť prijímaný bezvýhradne, bez prihliadnutia na okolnosti
trestnej veci. V čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia, ako aj podania obžaloby boli splnené
všetky zákonom stanovené podmienky pre trestné stíhanie navrhovateľa - zo spáchania skutku bol
usvedčovaný jednak poškodeným, ktorý ho zo spáchania skutku jednoznačne usvedčoval, znaleckým
posudkom, lekárskymi správami, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi pripojenými k trestnému spisu. V

tomto kontexte poukázala na rozhodnutie X. vo veci N. proti S. republike, (sťažnosť XXXXX/XX) z
XX.X.XXXX, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatuje, že zlučiteľnosť zásahu pri vedení trestného konania
voči určitej osobe vyžaduje, aby zásah bol zákonný, bol vo všeobecnom záujme a bol primeraný. To
znamená, že musí predstavovať „spravodlivú rovnováhu“ medzi požiadavkami všeobecného záujmu
spoločnosti a požiadavkami na ochranu základných práv jednotlivca. V tomto kontexte X. odkázal

na svoju rozhodovaciu činnosť napr. F. proti M.. T. ide o podmienku zákonnosti, súd vo vzťahu k
predmetnému rozsudku X. uvádza, že aj v prejednávanej veci nič nenasvedčuje, že by vyšetrovateľ,
prokurátor a súd ustanovenia M. zákona, či poriadku uplatnil zjavne nesprávne alebo takým spôsobom,
aby dosiahli svojvoľné závery. W. ani známka toho, že by príslušné ustanovenia, podľa ktorých orgány
činné v trestnom konaní konali, neboli dostupné, presné či predvídateľné. L. v súlade s vysloveným

právnym názorom X. skúmal, či vedením trestného konania voči žalobcovi bol sledovaný legitímny
cieľ riadneho vedenia trestného konania. X. konštatoval, že vedením trestného konania ide o boj proti
trestnej činnosti a jej prevenciu, ktoré spadajú do všeobecného záujmu uvedeného článku X T. č. 1.
X. poznamenal, že skutočnosť, že bol sťažovateľ v prejednávanej veci zbavený obžaloby, neznamená,že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od začiatku inak vadné. X. konštatoval, že dôkazné
požiadavky, ktoré treba splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou (obvykle označované ako dôkaz
nad rozumnú pochybnosť) sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je treba splniť, aby mohla byť osoba

trestne stíhaná (v tomto prípade sú obvykle označované ako dôvodné podozrenia, že osoba spáchala
trestný čin). Z toho dôvodu teda môžu existovať prípady dôvodného podozrenia, ktoré pri súdnom konaní
nevyústia do odsúdenia. G., že má za to, že nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom
uplatneného nároku v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne rozhodnutie orgánu
verejnej moci nebolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené v rámci vedenia trestného konania.

3. A. vo vyjadrení žalovanej k žalobe v prvom rade poukázal na to, že J. prokuratúra SR je v tomto
prípade orgán, ktorý je príslušný konať v mene žalovanej - L. republiky čo vyplýva z právneho názoru
obsiahnutého v A. stanovísk NS SR č. X/XXXX pod por. č. 6: „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo
právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa
T. zboru alebo povereného príslušníka T. zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu,

orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. X písm. f/ zák. č. XXX/XXXX
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení zák. č. XXX/XXXX Z. z. je od 1. januára XXXX J. prokuratúra L. republiky. Na prípadnú zmenu
orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti.“ K tvrdeniu
žalovanej, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci v

zmysle ust. § 9 zák. č. XXX/XXXX Z. z.. a nepoukázal na žiadny nesprávny úradný postup prokuratúry
SR, ktorý podľa jej tvrdení bol v súlade s platnou právnou úpravou a v súlade s M. poriadkom uviedol,
že sa s týmto nestotožňuje a naopak je toho názoru, že všetky predpoklady na vznik zodpovednosti
žalovanéhonanáhraduškodysúsplnenéažeichpreukázalavI.častižalobypodrobnepopísalskutkový
stav veci, v časti II. žaloby podrobne zdôvodnil právny titul žaloby a v časti K.. žaloby špecifikoval

škodu a preukázal ju listinnými dôkazmi a preto odkazuje na obsah žaloby. T. na to, že žalovaná žiada
preukazovaťvkonanínesprávnyúradnýpostup,pričomžalobabolapodanáprenezákonnérozhodnutie,
ktoré právne zdôvodnil v podanej žalobe. K obrane žalovanej, že nie sú splnené predpoklady na
priznanie nároku žalobcu (preukázanie nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, zrušenie
rozhodnutia orgánu verejnej moci ako nezákonného, preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť)

uviedol, že naopak on je toho názoru, že sú splnené. G., že jej názor o nutnosti zrušenia nezákonného
rozhodnutia (G. o vznesení obvinenia) v trestnom konaní ako základná podmienka na priznanie nároku
žalobcu je nesprávny. T. na to, že žalovaná z povahy trestného konania veľmi dobre pozná vedenie
trestného konania, z ktorého je zjavné, že uznesenie o vznesení obvinenia a následné podanie obžaloby
nie je potrebné zrušiť žiadnym špeciálnym rozhodnutím, nakoľko rozsudok súdu, ktorým bol žalobca

oslobodený spod obžaloby svojim významom a povahou v trestnom konaní je rozhodnutím rušiacim
uznesenie o vznesení obvinenia vydaného v prípravnom konaní, a na ktorom základe bola postavená
obžaloba.Vovzťahukzákonnosti,resp.nezákonnostirozhodnutia,atouzneseniaovzneseníobvinenia,
ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie žalobca poukázal na konštantnú judikatúru. G., že
zákon č. XXX/XXXX Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže štát zbaviť a v

zmysle ktorej sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil
právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom
verejnej moci je výsledok tohto konania. V tomto smere žalobca v podanej žalobe v časti II. poukázal
na konštantnú judikatúru a zotrváva a aj naďalej poukazuje na obsah žaloby. G., že rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok

trestného konania, pričom z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa
PZ, zo dňa XX.XX.XXXX, S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a voči
ktorému v zákonnej lehote podal sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX. I. prokuratúra v Y. v rámci svojich
zákonných oprávnení a povinností vyplývajúcich z ust. § 230 Tr. por. aktívne vykonávala dozor nad
zákonnosťou predmetného trestného konania už pri vznesení obvinenia. Na základe rozhodnutia

prokurátora V. prokuratúry v V. uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX, X/X V. XXX/XX/XXXX-X bola sťažnosť
žalobcu ako obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá ako nedôvodná. M. bola zo
strany prokurátora I. prokuratúry v Y. podaná na žalobcu obžaloba zo dňa XX.XX.XXXX. Z dôvodu
oslobodeniaspodobžalobynazákladerozsudkuI.súdu Y.č.k.XT/XXX/XXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXX
v spojení s uznesením V. súdu v V. č.k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým krajský súd

zamietol odvolanie prokurátora, žalobca považuje uznesenie o vznesení obvinenia za rozhodnutie
nezákonné, a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedenú konštantnú judikatúru, pričom je žalobca toho
názoru, že sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zák. č. XXX/XXXX Z. z. Y. k tvrdeniu
žalovanej, že zásadným spôsobom bol prelomený právny názor, že oslobodenie obžalovaného spodobžaloby má automaticky za následok nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia nálezom D. súdu
SR z XX.XX.XXXX sp. zn. ÚS XXX/XXXX uviedol, že napriek tomuto W. existuje ustálená judikatúra
vo veci nároku na náhradu škody podľa zák. č. XXX/XXXX Z.z., ktorá neskoršia judikatúra rešpektuje

ustálenú súdnu prax a rozhodovaciu líniu. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený v
rozsudkoch V. súdu v A. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCo/XXX/XXXX a v uznesení V. súdu v F.
F. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, ktoré súdu predložil. A. poukázal na rozsudok V.
súdu v A. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, v ktorom súd bližšie právne analyzoval
problematiku nekonzistencie W. ÚS SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. II ÚS XXX/XXXX v zmysle ktorého:

„Q.podmienkamivznikuzodpovednostištátuzaškodupodľa§3ods.Xpísm.a/vspojenís§5ods.Xa§
6 ods. X A. č. XXX/XXXX Z. z. sú nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody..... W. na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa
A. č. XXX/XXXX Z. z.. L. judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté. C. meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia(vedenia) trestného stíhania je
neskorší výsledok trestného konania. M. závery prijaté v čase platnosti A. č. XX/XXXX Zb. sú napriek
zmene právnej úpravy stále použiteľné (uznesenie NS SR sp. zn.4M Z. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
a obdobné závery v rozsudku NS SR sp. zn. X Z. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).... Do istej miery sa

rozhodnutie D. súdu SR II. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX môže javiť ako zásadne revidujúce
vyššie citovanú dlhodobú konzistentnú judikatúru W. súdu SR. Ak by tomu tak bolo, nepochybne by sa
muselo bližšie vyrovnať s doposiaľ vyššie citovanou konzistentnou judikatúrou W. súdu SR, nevynímajúc
ajinérozhodnutieD.súduSRč.k.II.ÚSXX/XXXX-XXzodňaXX.XX.XXXX,ktorévplnejmierereflektuje
narozhodovaciučinnosťW.súduSRreprezentovanúvcitovanomuznesenímsp.zn.XMZ.XX/XXXX.V

tomto náleze D. súd uviedol, že zastáva názor, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania,
ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť,
ale rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo

preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. V citovanom W. č. k. II. ÚS XXX/
XXXX-XX napokon D. súd SR udáva, že dotknutá judikatúra W. súdu SR neprešla testom ústavnosti,
avšaktakýtotestD.súdSRzjavneanivtomtorozhodnutínevykonal.Ztýchtodôvodovvyslovenúprávnu
úvahu v predmetnom náleze nemožno chápať absolutizujúco a je ju nutné vykladať hlavne v kontexte
s individuálnymi okolnosťami konkrétnej veci. W. W. súd SR v rozsahu svojej pôsobnosti podľa článku

XXX ods. X D. SR zverejnil v roku XXXX (správne v r. XXXX) uznesenie sp. zn. X M Z. XX/XXXX v A.
stanovísk W. súdu a v rozhodnutí súdov SR č. X/XXXX pod publikačným číslom XX, ktoré rozhodnutie z
hľadiska jeho právneho významu je nutné považovať za rozhodnutie zásadného významu... Na obranu
odporcu, že skutok sa stal s poukazom na W. D. súdu SR č. k. II. ÚS XXX/XXXX-XX, z ktorého
dôvodu nie je možné uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné, poukázal na to, že pre

právnu kvalifikáciu akéhokoľvek skutku ako trestného činu, musí dôjsť k naplneniu tak objektívnej, ako
aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. V prípade, že tomu tak nie je, nie je z hľadiska
výsledku trestného konania, ako určujúceho faktoru pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podstatné,
či daný skutok obvinená osoba spáchala alebo nie. V danom prípade navyše navrhovateľka po vznesení
obvinenia tento nedostatok namietala už pri prvom úkone - sťažnosti proti uzneseniu o vznesení

obvinenia, pričom túto jej námietku prokurátor okresnej prokuratúry v rozhodnutí (uznesení) č. k. XPv
XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX) ojej sťažnosti vyhodnotil v danom štádiu trestného konania ako nie
dôvodnú a reflektoval ju len tým, že uložil policajtovi v priebehu konania zabezpečiť ďalšie dôkazy, aby
sa bolo možné vyporiadať s obranou obvinenej.... T. ide o námietku, že uznesenie o vznesení obvinenia
bolo zákonné, nakoľko navrhovateľka bola spod obžaloby oslobodená len s použitím zásady „in dubio

pro reo“, a preto prípravné konanie bolo vedené zákonne aj s poukazom na nález D. súdu SR sp. zn. II.
ÚS XXX/XX, odvolací súd tu poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s
ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.“ A. však žalobca poukázal na právny názor vyjadrený v W. ÚS SR
zo dňa XX.XX.XXXX č.k. zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX, v zmysle ktorého „....XX. D. súd zdôrazňuje, že nárok
na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným

odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. účinného
od 1. júla XXXX a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. XX/XXXX Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného do
XX. júna XXXX (ďalej len „zákon č. XX/XXXX Zb.“). H. súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnejúpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že
ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na

konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté. W. na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. C. meradlom opodstatnenosti (zákonnosti)
začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. M. závery prijaté súdnou
judikatúrou v čase platnosti zákona č. XX/XXXX Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné

[rozsudok W. súdu L. republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. X M Z. XX/XXXX] a svojou rozhodovacou
činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný súd (napríklad K.. ÚS XXX/XX, I. ÚS XXX/XXXX,
I. ÚS XXX/XXXX a iné)...... (str. XX predmetného nálezu, bod XX) ... Za správny treba považovať výklad,
v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo
preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie

uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. (str. XX predmetného
nálezu, bod XX).... D. súd zhodne so svojou judikatúrou pripomína, že v materiálnom právnom štáte
musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných
práv občana. T. posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní,
nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich

podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. D. súd konštatuje, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby
skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo (v danom
prípadetátosituácianastalazdôvodu,žeprokurátorustúpilodobžalobypodľa§X39ods.2M.poriadku),
uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností
vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. (str. XX predmetného nálezu, bod

XX)...“ I. sa na tento právny názor ÚS SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít, s ohľadom na právne
názorysúdovSR,naktorépoukázalžalobeavovyjadreníakoajnačl.Xods.1,XZ.sporovéhoporiadku,
v zmysle ktorého: „(1) I. ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodliváaúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.(2)T.istotajestav,vktoromkaždýmôže
legitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenourozhodovacoupraxounajvyšších

súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ uviedol, že má za to, že uznesenie o vznesení
obvinenia, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie je rozhodnutím nezákonným, zakladajúcim jeho
nárok na náhradu škody (skutočnej škody) voči žalovanej v súlade s ustanoveniami zák. č. XXX/XXXX
Z. z. a preto navrhol, aby súd jeho žalobe vyhovel a priznal mu tento nárok v plnom rozsahu.

4. T. § 3 ods. X písm. a/, ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. A. podľa odseku X sa nemožno zbaviť.

5. T. § 4 ods. X písm. f cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu J. prokuratúra L. republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. (§ 38
zákona č. XXX/XXXX Z.z. o prokuratúre).

6. T. § 5 ods. X cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

7. T. § 6 ods. X cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. L., ktorý rozhoduje o
náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

8. T. § 6 ods. X cit. zákona, právo podľa odseku X možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti

nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. L. tejto podmienky
sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.9. T. § X5 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § X
a XX.

XX. T. § 16 ods. 4 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí

iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nárokualebojehoneuspokojenejčastinasúde.T.uplatnenínárokunasúdemôžepoškodenýpožadovať
úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na

náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

XX. T. § X7 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

XX. T. § X8 ods. 1 cit. zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

XX. T. § 18 ods. X cit. zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. L. trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred

príslušným orgánom.

XX. T. § 19 ods. 1, 2, X cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. W. sa právo na náhradu
škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie,
ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú
rozhodnutím podľa § 7 a 8. N. neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

XX. A. si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím, a to rozhodnutím o vznesení obvinenia vydanom vyšetrovateľom OR PZ v
Y. sp. zn. ORP-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. W. na náhradu škody predstavuje sumu
X.XXX,XX € titulom zaplatených trov právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové

výdavky a odmenu za zastupovanie žalobcu v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. V
konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom I. súdu v Y.
č.k. XT/D./XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením V. súdu v V. č.k. XTo/XX/XXXX-XXX
zodňaXX.XX.XXXX,ktorýnadobudolprávoplatnosťavykonateľnosťdňaX.X.XXXX,ktoráskutočnosťaj
vyplýva z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/XXX/XXXX. L. ďalej z obsahu spisu mal

za preukázané tvrdenia žalobcu, že na základe trestného oznámenia Y. H. dňa XX.XX.XXXX uznesením
vyšetrovateľa PZ S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX bolo začaté trestné stíhanie voči nemu vo veci prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 154 ods. 2, X písm. c) M. zákona za prečin výtržníctva podľa § 264 ods.
X písm. a) M. zákona. U. PZ, I. riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície, 1. I. vyšetrovania v Y. (ďalej
len vyšetrovateľ PZ) uznesením S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa ust. § 228 ods.

X zákona č. XXX/XXXX Z. z. M. poriadku (ďalej len TP) prerušil trestné stíhanie, ktoré bola začaté v
tejto veci na základe vyššie cit. uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko sa nepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z odôvodnenia cit. uznesenia
vyplýva, že vyšetrovateľ PZ vo veci vypočul okrem poškodeného, žalobcu, aj rodičov žalobcu, ktorípotvrdili skutočnosti tvrdené žalobcom, ktorý vystupoval v tomto procesnom štádiu trestného konania
ešte ako svedok, že tento nemohol spáchať skutok, ktorý sa stal, nakoľko tento nemohol byť v danom
čase na mieste činu, keďže býva v obci W. U. a do mesta Y. nikdy nechodí sám a už vôbec nie vo

večerných hodinách keď už je tma, nakoľko po nociach nechodí ani po obci, v ktorej býva a väčšinou
sa zdržuje doma spolu so svojimi rodičmi a sestrou. T. I. prokuratúry v Y. uznesením sp. zn. X PV
XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol vo veci tak, že podľa ust. § X30 ods. 2 písm. e/ TP
uznesenie vyšetrovateľa PZ S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vyšetrovateľ PZ
prerušil začaté trestné stíhanie zrušil ako nezákonné a predčasné a uložil mu aby vo veci znovu konal

a rozhodol. G., že z odôvodnenia cit. uznesenia prokurátora I. prokuratúry okrem iného vyplýva, že
podľa jeho názoru rozhodnutie vyšetrovateľa PZ nedáva na právnu podstatu veci na základe čoho má
vykazovať prvky arbitrárnosti, svojvoľnosti a nezákonnosti. Po vrátení veci vyšetrovateľovi PZ, tento
vykonal vo veci ďalšie potrebné procesné úkony za účelom vyšetrenia trestného činu a zistenia jeho
páchateľa. U. PZ po vykonaní ďalších procesných úkonov smerujúcich k zisteniu páchateľa a objasneniu
trestného činu vo veci uznesením S.: I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX opätovne rozhodol

tak, že prerušil trestné stíhanie vo veci, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe, kde v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že: „M.
stíhanie bolo začaté v zmysle ust. § X99 ods. 1 TP. T. začatie trestného stíhania postačuje len to,
že nie je dôvod na odmietnutie, odovzdanie alebo odloženie veci. M. na základe právnej úpravy sa
začne trestné stíhanie vo veci len na základe okolností, ktoré uvedie oznamovateľ, a ktoré sú takmer

vždy len jednostranné a všeobecné. N. okolnosti tvrdené poškodeným a existujúce alternatívne závery
odborného lekárskeho vyjadrenia, sami o sebe nemôžu a nestačia na vznesenie obvinenia v zmysle ust.
§ 206 TP. G. ustanovenie vyžaduje určitý vyšší stupeň pravdepodobnosti, že došlo konkrétnou osobou
k spáchaniu skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.“ T. I. prokuratúry v Y. v
rámci výkonu dozoru vykonávaného v prípravnom konaní uznesením sp. zn. X Pv XXX/XX/XXXX-X

zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol opätovne tak, že zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa zo dňa XX.XX.XXXX
ako nezákonné a neopodstatnené a uložil vyšetrovateľovi PZ, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Po
preskúmaní vyšetrovacieho spisu dozorujúcim prokurátorom vydal pokyn sp. zn. X PV XXX/XX/XXXX-
X zo dňa XX.XX.XXXX na postup podľa ust. § 206 ods. TP, t.j. na vznesenie obvinenia voči určitej
osobe, ktorou bol žalobca ako obvinený v tom čase ešte ml. C. F. z dôvodu, že mal za to, že dôkazný

stav postačuje na postup podľa ust. § 206 ods. X TP voči osobe žalobcu. Na základe tohto pokynu
dozorujúceho prokurátora bolo zo strany vyšetrovateľa PZ vydané uznesenie o vznesení obvinenia sp.
zn. I.-XXX/X-VYS-MI-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX voči žalobcovi ako obvinenému z prečinu ublíženia
na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1. ods. X písm. c/ TZ a za prečin výtržníctva podľa ust. § 364 ods. X
písm. a/ TZ, a to na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. v Y. na

presne nezistenom mieste medzi OC A. a L. mostom, teda na mieste verejnosti prístupnom, mal žalobca
bezdôvodne fyzicky napadnúť Y. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX XXX XX Y., a to tým
spôsobom, že ho mal najmenej 1x nohou kopnúť do pravej ruky a následne do lýtka pravej nohy, čím mu
mal spôsobiť zranenia, a to vykĺbenie palca pravej ruky, pomliaždenie - natiahnutie pravého lýtkového
svalu s vnútro svalovým krvným výronom, poúrazovú distálnu flebotrombózu žilného systému pravého

predkolenia ako komplikácia zranenia pravého predkolenia v priamej príčinnej súvislosti s úrazom,
spojené s dobou liečenia a PN X mesiace, podľa odborného lekárskeho vyšetrenia. H. XX.XX.XXXX
vydal vyšetrovateľ PZ opravné uznesenie, ktorým len nahradil text v časti „... C. F., nar. XX.XX.XXXX ...“
textom „....ml. C. F., nar. XX.XX.XXXX....“Voči uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX
podal žalobca ako obvinený prostredníctvom splnomocneného obhajcu sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX,

ktorou splnomocnený obhajca žalobcu ako obvineného navrhoval, aby prokurátor sťažnosti obvineného
vyhovel a v súlade s ust. § 215 ods. 1, písm. c/ TP trestné stíhanie vedené voči žalobcovi ako
obvinenému zastavil, nakoľko je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený, ktoré skutočnosti vyplývali
predovšetkým z výpovede samotného žalobcu, ale aj výpovedí svedkov, a to C. F. st. - otca žalobcu a
L. H. - matky žalobcu, z ktorých výpovedí bolo preukázané, že ich syn - žalobca bol v čase spáchania

skutku doma s nimi a týmto pomáhal so skladaním nábytku a do mesta Y. nikdy nechodí sám, ale
len s rodičmi. V. prokuratúra v V. ako nadriadení orgán uznesením sp. zn. X/X V. XXX/XX/XXXX-X
zo dňa XX.XX.XXXX sťažnosť žalobcu ako obvineného zo dňa XX.XX.XXXX zamietla. Z odôvodnenia
uznesenia V. prokuratúry v V. okrem iného vyplýva, že: „M. poriadok stanovuje, za akých konkrétnych
okolností má byť rozhodnutie o vznesení obvinenia vydané. T. je, že z trestného oznámenia alebo

zistených skutočností po začatí trestného stíhania vyplýva dostatočne odôvodnený záver o spáchaní
trestného činu určitou osobou. M. okolnosti je možno stručne označiť ako dôvodnosť obvinenia. V
podstate je to zákonom požadovaný stupeň poznania alebo zistenia, že bol spáchaný trestný čin a
ktorou osobou. U. „dostatočne“ nasvedčuje, že sa nevyžaduje istota, ale stačí dostatočne zdôvodnenápravdepodobnosť. Po zistení tejto miery pravdepodobnosti, ktorá predstavuje zistenie skutkového stavu
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o vznesení obvinenia, je povinnosťou orgánu činného v trestnom
konaní vzniesť obvinenie.“ Po skončení vyšetrovania prokurátor I. prokuratúry v Y. na základe výsledkov

vyšetrovania získaných v rámci prípravného konania vedeného voči žalobcovi ako obvinenému podal
na tohto obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1, X písm. c/ TZ v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa ust. § 364 ods. X písm. a/ TZ, o ktorej skutočnosti bol žalobca ako
obvinený upovedomený podaním I. prokuratúry Y. sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré bolo obhajcovi žalobcu doručené dňa XX.XX.XXXX, pričom samotná obžaloba podaná na I. súd

v Y. proti obžalovanému ako obvinenému zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX-XX bola
obhajcovi žalobcu doručená až dňa XX.XX.XXXX, t.j. po viac ako X mesiacoch od podania obžaloby I.
prokuratúrou v Y. na príslušný súd. H. XX.XX.XXXX bol žalobca ako obžalovaný rozsudkom I. súdu v Y.
č. k. XT/XXX/XXXX-XXX oslobodený spod obžaloby prokurátora, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný, t.j. žalobca. U. tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor I. prokuratúry v Y. zo
dňa XX.XX.XXXX, v ktorom navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec

mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V. súd v V. o odvolaní okresného prokurátora rozhodol
uznesením č. k. X To XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že toto zamietol. Z odôvodenia cit.
uznesenia V. súdu v V. vyplýva, že tento sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím I. súdu Y., ako
aj s jeho odôvodnením a uplatnením zásady „in dubio pro reo“, ktorú tento aplikoval pri existujúcich
pochybnostiach.

XX. T. ide o otázku, či si žalobca v tomto prípade uplatnil svoj nárok na náhradu škody na príslušnom
orgáne, ktorý je orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa ust. § 4 ods. X písm.
f zák. č. XXX/XXXX Z.z. tak toto medzi stranami nebolo sporné. Na zdôraznenie však súd zhodne so
žalobcom poukazuje na rozhodnutie NS SR zverejnené v A. stanovísk NS SR č. X/XXXX pod por. č. 6:

„Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa T. zboru alebo povereného príslušníka T. zboru a podal v trestnej
veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4
ods. X písm. f/ zák. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení zák. č. XXX/XXXX Z. z. je od 1. januára XXXX J. prokuratúra

L. republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z
úradnej povinnosti.“.

XX. Y. nebolo sporné medzi stranami sporu a vyplýva to aj z listinných dôkazov predložených žalobcom,
že žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu si uplatnil právo na náhradu škody

u príslušného orgánu - J. prokuratúry L. republiky podaním žiadosti o predbežné prerokovanie svojho
nároku na náhradu škody listom zo dňa X.XX.XXXX podľa § X5 ods. 1 zák. č. XXX/XXXX Z.z., aby
uspokojil jeho nárok na náhradu škody pozostávajúci z trov právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX €,
ktorá bola príslušnému orgánu na predbežné prerokovanie nároku žalobcu doručená dňa X.XX.XXXX.
J. prokuratúra L. republiky ako príslušný orgán prerokovala túto žiadosť o náhradu škody, o čom aj

upovedomila žalobcu listom zo dňa XX.X.XXXX pod č. VI/X Gc XXX/XX/XXXX-X, ktorý bol právnemu
zástupcovi žalobcu doručený dňa X.XX.XXXX s tým, že mu oznámila, že ním uplatnený nárok na
náhradu škody neuspokojí a okrem iného poukázala aj na W. D. súdu L. republiky sp. zn. II. ÚS XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tvrdiac, že ním bol doterajší právny názor súdov zásadným spôsobom
prelomený. A. si uplatnil svoj nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci

u príslušného orgánu prostredníctvom ktorého koná štát v zmysle vyššie cit. ust. § 3 ods. X písm.
a/ v spojení s § 4 ods. X písm. f/ cit. zákona a to J. prokuratúry SR čo tiež nebolo medzi stranami
sporné. T. ide o včasnosť uplatneného nároku žalobcom ani táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporná. A. ako vyplýva z vyššie uvedeného ako súd aj mal za preukázané z predložených listinných
dôkazov žalobcom a to žiadosťou o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody zo dňa

X.XX.XXXX a oznámenie J. prokuratúry L. republiky zo dňa XX.X.XXXX pod č. VI/X Gc XXX/XX/XXXX-
X o prerokovaní žiadosti žalobcu o náhradu škody doručeného právnemu zástupcovi žalobcu dňa
X.X.XXXX a žalobca podal žalobu na súd žalobu na náhradu škody dňa XX.X.XXXX, teda v lehote
šiestich mesiacov od doručenia oznámenia o prerokovaní tejto žiadosti.

XX. A. predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v prípade
nezákonného rozhodnutia sú: 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci, 2/ existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody. A. podmienkou pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonnýmrozhodnutím podľa vyššie cit. ust. § 6 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. je existencia právoplatného
rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom a súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu s

tým, že podmienkou je aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok
podľa osobitných predpisov (§ 6 ods. X cit. zák.). V tomto prípade bolo medzi stranami sporné, či aj
oslobodzujúci rozsudok je takýmto rozhodnutím, ktorý má rovnaký následok ako zrušenie uznesenia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

XX. A. poukázal na to, že podľa jeho názoru v tomto smere je už súdna prax ustálená a poukázal
na vyššie uvedené rozsudky krajských súdov, NS SR a hlavne na právny názor ÚS SR ako jednej z
najvyšších súdnych autorít vyjadrený v W. I. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. A. tvrdila, že názor,
že oslobodenie obžalovaného spod obžaloby má automaticky za následok nezákonnosť uznesenia o
vznesení obvinenia je zásadným spôsobom prelomený označeným nálezom D. súdu SR sp. zn. ÚS
XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, z ktorého nálezu vyplynulo, že „vydanie uznesenia o vznesení obvinenia

nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobu sa neskôr z
rôznych dôvodov nepotvrdila.“ G., že síce žalobca v trestnom konaní bol úspešný keď bol oslobodený
rozsudkomI.súduY.vspojenísuznesenímV.súduvV.,alevrámcikonanianedošlokzrušeniužiadneho
rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, či už v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom.

XX. T. vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým
existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.
A. štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému
rozhodnutiu. U. tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda

zbavilo právoplatnosti. V tomto prípade žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje z uznesenia
o vznesení obvinenia, ktoré neúspešne napadol sťažnosťou a považuje ho za nezákonné tvrdiac,
že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené, nakoľko spáchanie skutkov, z ktorých bol
obvinený, nebolo preukázané a aj preto bol aj súdom spod obžaloby oslobodený. V. konkrétne toto
uznesenie nebolo pre nezákonnosť zrušené podľa § 4 ods. X citovaného zákona tak je potrebné

zaoberať sa otázkou, či oslobodenie spod obžaloby môže mať z hľadiska cit. ust. § 6 zák. č. XXX/
XXXX Z.z. rovnaký význam ako jeho zrušenie pre nezákonnosť. T. posudzovaní tejto otázky treba vziať
do úvahy, že po oslobodení spod obžaloby už neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku
proti uzneseniu o vznesení obvinenia, lebo z hľadiska trestného konania je to už bezpredmetné. A.
odpoveď na položenú otázku by nezodpovedala zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej

v citovanom zákone. Tá sleduje, aby každá zákonom predpokladaná majetková ujma spôsobená
nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe, bola odčinená. A. odpoveď by viedla
k tomu, že fyzická osoba, proti ktorej bolo vznesené obvinenie, by musela niesť materiálne dôsledky
takéhoto rozhodnutia, aj keď sa ukázalo nesprávnym a trestné konanie skončilo tak, že na ňu treba
hľadieť ako na nevinnú. M. výklad predstavuje už ustálenú súdnu judikatúru a súdnu prax. L., že nedošlo

(resp. objektívne nemohlo dôjsť) k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič
nemení. T. nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť alebo nesprávnosť
postupuorgánovčinnýchvtrestnomkonaníprizačatítrestnéhostíhania,alenasamotnývýsledokcelého
trestného stíhania. L. poukazuje na rozhodnutie W. súdu SR sp. zn. 4M Z. XX/XXXX: „T. posudzovaní
nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,

zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov). T. rozhodnutia o zastavení
trestného stíhania sa trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a

vznesení obvinenia. (R XX/XXXX)“ M. rozhodnutie bolo podľa článku XXX ods. X D. SR zverejnené v A.
stanovísk W. súdu a v rozhodnutí súdov SR č. X/XXXX pod publikačným číslom XX, ktoré rozhodnutie
z hľadiska jeho právneho významu je nutné považovať za rozhodnutie zásadného významu.

XX. L. na rozdiel od názoru žalovanej je naopak toho názoru, že prelomovým rozhodnutím týkajúcim sa

tejto problematiky je nález ÚS SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX, ktorý vychádzal z
dovtedy platnej judikatúry a vychádzal z vyššie cit. uznesenia NS SR sp. zn. X M Z. XX/XXXX. M. v ods.
XX. uvádza: „ D. súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľazákona č. XXX/XXXX Z. z. účinného od 1. júla XXXX a rovnako aj podľa predtým platného zákona č.
XX/XXXX Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom účinného do XX. júna XXXX (ďalej len „zákon č. XX/XXXX Zb.“). H. súdna judikatúra

dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková
ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola
odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod
obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin
nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. W. na náhradu škody spôsobenej začatím

trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
C. meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok
trestného konania. M. závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. XX/XXXX Zb. sú
napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné [rozsudok W. súdu L. republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. X M Z. XX/XXXX] a svojou rozhodovacou činnosťou ho v prevažnej miere potvrdzuje aj ústavný
súd (napríklad K.. ÚS XXX/XX, I. ÚS XXX/XXXX, I. ÚS XXX/XXXX a iné)......

XX. V ods. XX. je uvedené: „T. správnu interpretáciu § 6 ods. X prvej vety zákona č. XXX/XXXX Z. z. však
nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné
uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru,
že aplikácia § X8 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť
na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto
podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad

o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. T. rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné
konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia. A. trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že
nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a

vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho súdu z XX.
októbra XXXX sp. zn. X M Z. XX/XXXX zverejnené v A. stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
L. republiky X/XXXX).

XX. V ods. XX D. súd SR uvádza: „U. na uvedené ústavný súd konštatuje, že právne závery

krajského súdu vychádzajúce zo zistenia, že výsledky prípravného konania odôvodňovali záver, že
sťažovateľ spáchal skutky, ktoré mu boli v obžalobe kladené za vinu, v dôsledku čoho nebolo možné
uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné tak, ako sú tieto formulované v jeho rozsudku,
nevychádzajú z už uvedených právnych úvah, ktoré ústavný súd považuje za ústavno-konformné s
obsahom sťažovateľom označených práv a osobitne s čl. XX ods. X ústavy. D. súd zhodne so svojou

judikatúrou pripomína, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za
konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. T. posúdenie nezákonnosti
rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v
trestnomkonanívyhodnotilipôvodnépodozrenie,aleto,čisaichpodozrenievtrestnomkonanípotvrdilo.
D. súd konštatuje, že ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho

rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo (v danom prípade táto situácia nastala z dôvodu,
že prokurátor ustúpil od obžaloby podľa § XXX ods. X M. poriadku), uznesenie, ktorým bolo obvinenému
vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do
základných práv jednotlivca. T. konajúce súdy dospeli k záveru, že priznanie nároku na náhradu škody
sťažovateľovi bolo v rozpore s dobrými mravmi, ústavný súd je nútený konštatovať, že tento ich záver

nebol odôvodnený ústavne konformným spôsobom, ktorý by vylučoval akúkoľvek svojvôľu týchto súdov
pri prerokúvaní danej veci. T. nemožno považovať rozsudok krajského súdu za ústavne udržateľný.

XX. L. poukazuje aj na závery rozsudku V. súdu v V. zo dňa XX.X.XXXX č. sp. zn. XCo XXX/XXXX,
ktorý uvádza: „V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím

(vedením)trestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatnýmodsudzujúcimrozhodnutímtrestnéhosúdu.
M. zásada bola vyjadrená už vo viacerých rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej
štátnym orgánom v zmysle zákona XX/XXXX Zb. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. C. súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený
spod obžaloby má podľa § 1-4 zákona č. XX/XXXX Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej
uznesením o vznesení obvinenia (R XX/XXXX). Na to nadviazal záver, že ten, proti ktorému bolo trestné

stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov podľa § 1-4 zák. č. XX/XXXX Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia. M. právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom
konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď R XX/XXXX).
Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd, vzniknutých

za účinnosti zákona č. XX/XXXX Zb. zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. XXX/XXXX Z.z.. A. č.
XXX/XXXX Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie) ktorej sa nemôže
zbaviť. W. sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil. C. kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok
tohto konania. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. X vety prvej zák. č. XXX/XXXX Z.z. je zrušenie alebo

zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu
právnej úpravy zodpovednosti za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď. bližšie rozhodnutie W. súdu SR sp. zn. 4M Z. XX/
XXXX uznesením občianskoprávneho kolégia W. súdu SR zo dňa X.XX.XXXX navrhnuté na uverejnenie
v zbierke stanovísk W. súdu SR a rozhodnutí súdov SR). A. č. XXX/XXXX Z.z. výslovne neupravuje

nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. R. dospela k záveru, že
ide o špecifický prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri
ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu
spôsobené nezákonným rozhodnutím. C. význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie

spod obžaloby. L., že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na tom nič
nemení. T. nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť, resp. nesprávnosť
postupuorgánovčinnýchvtrestnomkonaníprizačatítrestnéhostíhania,alesamotnývýsledoktrestného
stíhania (rozsudok W. súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX).“

XX. L. vychádzajúc z vyššie citovaných platnej judikatúry W. súdu SR a D. súdu SR je jednoznačne
toho názoru a stotožňuje sa aj tvrdením žalobcu, že oslobodzujúci rozsudok má rovnaké následky ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, čo je základná
podmienka pre uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (§ 6 ods. X
citovaného zákona). X. nezákonného rozhodnutia, v tomto prípade o vznesení obvinenia voči žalobcovi

vyplýva zo samotných dôvodov oslobodzujúceho rozsudku, ktorý vychádza zo záverov, že nebolo
preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z uvedených dôvodov tak má súd za to,
že v danom prípade je splnená prvá základná podmienka pre záver o zodpovednosti štátu.

XX. T. ide splnenie ďalších dvoch podmienok zodpovednosti štátu, a to existencia škody a príčinná

súvislosť s nezákonným rozhodnutím z ustálenej súdnej judikatúry taktiež vyplýva, že ak v súvislosti
s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, fyzická osoba
vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov na
obvineného,takzataktovzniknutúškoduzodpovedáštátbezohľadunaskutočnosť,čivtrestnomkonaní
bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Je však potrebné vždy skúmať, či trovy

obhajoby boli v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. C. orgánu činného v trestnom konaní,
ktoré nie je v súlade so zákonom, totiž môže vyvolať zo strany obhajoby procesné úkony smerujúce na
odstránenie nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného, ktoré by v prípade správneho rozhodnutia
neboli potrebné. M. rozhodnutia môžu byť príčinou vzniku trov za úkony obhajoby v záujme obvineného
a náklady vynaložené na ne sú v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami, lebo boli týmito

rozhodnutiami vyvolané. G. znamená, že jednotlivé úkony vykonané obhajcom na účelnú ochranu
obvineného sú podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. T. škody
ako kategórie občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej
sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. v peniazoch. L. škodou
sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného. V tomto spore žalobca odvolávajúc sa na ust. § 18

ods.1, X citovaného zákona tvrdil, že v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia (uznesenia o
vznesení obvinenia vyšetrovateľom PZ) mu vznikla škoda, ktorú predstavujú náklady vynaložené na
splnomocneného obhajcu (trovy konania), ktorého si zvolil na zastupovanie v trestnom konaní vo
výške X.XXX,XX €, ktorú sumu mu žalobca uhradil čo vyplýva zo žalobcom predloženého príjmovéhopokladničného dokladu č. XXXX vyhotoveného obhajcom - právnym zástupcom žalobcu R.. M. V. dňa
X.XX.XXXX a táto skutočnosť bola žalobcom preukázaná (žalovaná to nespochybňovala). M. finančné
prostriedky, ktoré žalobca uhradil titulom trov obhajoby v rozsahu, v akom došlo k zmenšeniu jeho

majetku, predstavujú jeho škodu. Y. stranami sporu nebola sporná výška uplatňovaných trov obhajoby,
žalovaná nespochybňovala správnosť ich vyčíslenia. M. boli vyčíslené obhajcom žalobcovi „U. trov
právnych služieb“ zo dňa X.XX.XXXX pod zn. LK/XX/XXXX (č.l. XX) podľa ust. vyhl. MS SR č. XXX/
XXXX Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že hodnota
jedného úkonu právnej služby pri obhajobe v trestnom konaní predstavovala sumu XX,XX € za úkony

vykonané v roku XXXX a sumu XX,XX € za úkony vykonané v roku XXXX (§ 12 ods. X písm. a/ cit.
vyhl.). U. boli trovy právneho zastúpenia - obhajoby za tieto úkony: 1/ prevzatie a príprava obhajoby
dňa XX.X.XXXX á XX,XX €, 2/ podanie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia dňa XX.X.XXXX
á XX,XX €, 3/ účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy OR PZ Y. dňa XX.X.XXXX á XX,XX €, 4/ účasť
na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy OR PZ Y. dňa X.X.XXXX á XX,XX €, 5/ účasť na vyšetrovacích
úkonoch - výsluchy OR PZ Y. dňa XX.X.XXXX á XXX,XX €, 6/ účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy

OR PZ Y. dňa XX.X.XXXX á XX,XX €, 7/ účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy OR PZ Y. dňa
XX.X.XXXX á XX,XX €, 8/ účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy OR PZ Y. dňa X.X.XXXX á XX,XX
€, 9/ porada s klientom pred ukončením prípravného konania a pred oboznámením sa s výsledkami
vyšetrovania dňa XX.X.XXXX á XX,XX €, XX/ oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania pred OR PZ
Y. dňa XX.X.XXXX á XX,XX, XX/ účasť na vyšetrovacích úkonoch - výsluchy OR PZ Y. dňa XX.X.XXXX

á XX,XX €, XX/ účasť na vyšetrovacích úkonoch - rekonštrukcia + výsluchy OR PZ Y. dňa XX.X.XXXX
á XX,XX €, XX/ oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania pred OR PZ Y. dňa XX.X.XXXX á XX,XX,
XX/ porada s klientom pred hlavným pojednávaním dňa XX.X.XXXX á XX,XX €, XX/ účasť na hlavnom
pojednávaní pred OS Y. dňa XX.X.XXXX á XX,XX €, XX/ účasť na verejnom zasadnutí odvolacom KS v
V. dňa X.X.XXXX á XX,XX €, cestovné s náhradami za XX. úkon Y. - V. XX,XX €, režijný paušál v roku

XXXX á X,XX € x XX úkonov, t.j. XXX,XX €, režijný paušál v roku XXXX á X,XX € x Xúkony, t.j. XX,XX
€, spolu trovy obhajoby X.XXX,XX €. A. zároveň predložil ako listinné dôkazy o vykonaní úkonov: T.
o vykonaní úkonu právnej služby zo dňa XX.X.XXXX /porada s klientom/ (č.l. XX), A. cestovného a
náhrady za stratu času (č.l. XX) a pokladničný doklad o zakúpení T. zo dňa X.X.XXXX (č.l. XX), technický
preukaz osob. motorového vozidla zn. U. I., z ktorého vyplýva spotreba vozidla X,X l/XXXkm č.l. (XX-

XX), A. o nazretí do vyšetrovacieho spisu z XX.X.XXXX č.l. XXX, T. o vykonaní úkonu právnej služby zo
dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX - porada s klientom č.l. XXX-XXX. Z obsahu pripojeného trestného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 3T XXX/XXXXXX bolo súdom zistené, že úkony právnej služby, za ktoré bola
náhrada trov obhajoby obhajcom vyúčtovaná boli skutočne vykonané. A. uhradil vyúčtovanú sumu trov
obhajoby dňa X.XX.XXXX o čom svedčí pokladničný doklad predložený žalobcom (č.l. XX spisu), ktorá

skutočnosť tiež nebola medzi stranami sporná.

XX. L. vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná
a žalobcovi v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikol nárok na náhradu škody v zmysle
ust. § 18 ods. 1, X zákona č. XXX/XXXX Z.z. predstavujúci náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom

konaní, v ktorom došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a preto súd uložil žalovanej povinnosť
nahradiť žalobcovi škodu tak ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku.

XX. T. § 5X7 ods.1 veta prvá, odsek X I. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. T. § 3 ods. X W. vlády L. republiky č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
I. zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba X. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. T. ide o nárok na náhradu škody podľa zákona č.XXX/XXXX Z.z., tak pri určení splatnosti náhrady
škody je potrebné vychádzať z vyššie cit. ust. § 16 ods. X cit. zákona, podľa ktorého, ak nedôjde
k uspokojeniu nároku na náhradu škody do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde. Ak súd rozhodnutím o
náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, ak súd neurčí začiatok jej
plynutia neskôr. V tomto prípade žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodyJ. prokuratúru SR listom zo dňa X.XX.XXXX. N. J. prokuratúry SR zo dňa XX.X.XXXX, ktorým mu
oznámila, že nevyhovuje jeho žiadosti na náhradu škody bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu
dňa X.X.XXXX a tým došlo aj de facto k predbežnému prerokovaniu jeho nároku čo znamená, že sa

žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu nasledujúcom dňom a to X.X.XXXX tak
ako si ich od uvedeného dňa správne uplatnil správne žalobca. U. úrokov z omeškania k prvému dňu
omeškania predstavuje 5% (úroková sadzba X. X,XX% + päť percentuálnych bodov) a súd teda vyhovel
žalobe aj v tejto časti a priznal žalobcovi aj nárok na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z
priznanej sumy X.XXX,XX € od X.X.XXXX do zaplatenia.

XX. T. § 255 ods. X Z., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. T. § 262 ods. X Z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. L. priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej v pomere XXX%,
pretože mal vo veci plný úspech (§ 255 Z.) o výške, ktorých rozhodne súd osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia

na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči

žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).