Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 22Csp/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618201793
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Mochnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5618201793.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Martinou Mochnáčovou, v právnej veci žalobcu:

Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02
Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. - D. X, XXX XX
F. K., v spore o zaplatenie 908,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 493,47 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 01. 06. 2018 do zaplatenia, a to v splátkach po 40,- eur mesačne s tým, že prvá splátka je splatná
do 25. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, ostatné splátky sú splatné do 25. dňa

príslušného mesiaca. Nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 21. 06. 2018 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia
istiny vo výške 908,10 eur, dlžných úrokov z istiny do 31. 05. 2018 vo výške 923,35 eur, zmluvného
úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 908,10 eur od 01. 06. 2018 do zaplatenia, zákonného úroku z

omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 908,10 eur od 01. 06. 2018 do zaplatenia, ako aj bankových
poplatkov vo výške 14,65 eur. Žalobca si zároveň uplatnil v spore nárok na náhradu trov konania.
Uviedol, že dňa 22. 04. 2013 uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou Zmluvu o úvere č. 2550405113.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného Obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské
úvery, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu a Sadzobník poplatkov žalobcu. Žalovaná svojím
podpisom na zmluve potvrdila, že sa s týmito dokumentmi oboznámila a súhlasí s ich obsahom. Na
základe zmluvy žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 1.000,- eur. Žalovaná sa

zaviazala vrátiť žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných
dokumentov. Žalovaná neplnila úver riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovanej s plnením úveru
žalobcavzmysle§565Občianskehozákonníka,vspojenís§53ods.9Občianskehozákonníka,vyhlásil
dňa 21. 09. 2015 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná dlžnú
sumu z úveru neuhradila, a to ani len sčasti. K žalobe bola pripojená Zmluva zo dňa 22. 04. 2013 vrátane
Obchodných podmienok, Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov, Upozornenie
- Výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 03. 09. 2015, podací hárok, Aktuálny stav úveru ku dňu

31. 05. 2018, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21. 09. 2015 a doručenka o doručení danej listiny
žalovanej.2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2018 uviedla, že
keby mala finančné prostriedky, tak by dlh splácala. Navrhla, aby jej bolo umožnené splatiť dlžnú
sumu žalobcovi v splátkach po 40,- eur mesačne. Poukázala na to, že pracuje pre spoločnosť Syráreň

Bukovina, jej mesačný príjem predstavuje približne 350,- eur mesačne. Má 12-ročného syna, s otcom
dieťaťa býva v spoločnej domácnosti, ktorý prispieva na domácnosť. Jej partner má príjem približne
700,- eur mesačne. Partner pracuje v Ikei na 3 zmeny a keďže bývajú ďaleko, musia mať auto a z tohto
dôvodu im vznikajú ďalšie mesačné náklady. Autobusové spoje neexistujú, a preto musia používať auto.
Syn študuje na Základnej škole Kvačany.

3. Okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom zistil
skutkový stav nasledovne.

4. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 22. 04. 2013 Zmluvu o úvere „dostupná pôžička“ č. 2550405113,
na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý mal byť splatený v 72

splátkach po 30,62 eur. Celková výška nákladov spotrebiteľky mala dosiahnuť sumu 865,39 eur, úroková
sadzba bola dojednaná na 25,50 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 28,70 %
a priemerná ročná percentuálna miera nákladov 26,96 %. Dátum prvej splátky bol dojednaný na 11. 05.
2013 a konečná splatnosť úveru na 11. 04. 2019. V zmluve bol deklarovaný „základný súbor poistenia“.

5. Z listiny označenej ako: „Aktuálny stav úveru ku dňu 31. 05. 2018“, súd zistil, že žalovaná vyčerpala
úver v sume 1.000,- eur a celkovo zaplatila na základe zmluvného vzťahu sumu 506,53 eur. Výšku
splatených prostriedkov potvrdila žalovaná aj na pojednávaní.

6. Dňa 04. 09. 2015 žalobca zaslal žalovanej Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru vo

výške 288,62 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 277,47 eur, poplatkov vo výške 11,15
eur a poistného vo výške 0,- eur.

7. Veriteľ vyzval žalovanú listom zo dňa 21. 09. 2015 na splatenie celej dlžnej časti úveru, ktorý k danému
dňu predstavoval 1.094,01 eur (dlžná istina 908,10 eur, úrok 171,26 eur, poplatky za upomienky 14,65

eur a poistné 0,- eur).

8. Po právnej stránke súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 22. 04. 2013). Žalobca pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). V zmluve je identifikovaná na strane dlžníka, a to svojím menom a priezviskom, rodným
číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou bydliska. Daný vzťah bol aj vzťahom zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 22. 04. 2013 (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

9. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov. Pokiaľ uvedené absentuje, úver treba považovať za bezúročný a
bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Treba zdôrazniť, že údaj
o RPMN a nákladoch na úver má slúžiť pre orientáciu spotrebiteľa pri výbere finančných produktov a táto

musí byť stanovená na základe všetkých úrokov a poplatkov spojených s poskytnutím spotrebiteľského
úveru tak, aby dávala pravdivý obraz o cene finančného produktu. Ak dodávateľ skresľuje informácie
o poskytovanej službe tak, že uvedie nesprávny údaj o nákladoch na úver, potom zjavne ovplyvňuje
ekonomickésprávaniezákazníkaatotojehopočínanietrebaposudzovaťrovnako,akobyúdajevzmysle
citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva neobsahovala.

10. Zákon v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d/ priamo sankcionuje nesprávnosť údaja o výške ročnej
percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Súd má za to, že použitie tejto regulácie je možné aj na prípady nesprávnosti údaja o výške nákladovna úver, pretože vo svojom dôsledku ide o rovnaký typ informácie pre spotrebiteľa ako je výška RPMN
a takisto môže vyvolať klamlivý pohľad na výhodnosť toho ktorého produktu dodávateľa.

11.Zobsahuzmluvyuzavretejmedzižalobcomažalovanoujezrejmé,žejejpredmetomboloposkytnutie
finančných prostriedkov v sume 1.000,- eur, ktoré mali byť splatené v 72 splátkach po 30,62 eur.
Jednoduchým matematickým výpočtom možno dospieť k záveru, že celková suma, ktorú mala žalovaná
zaplatiť, dosiahla sumu 2.204,64 eur (72 x 30,62 eur). Náklady na úver tak predstavovali 1.204,64
eur (predpokladaná suma, ktorá sa mala splatiť 2.204,64 eur mínus úver v sume 1.000,- eur). Pokiaľ

zmluva obsahovala údaj o celkových nákladoch na úver vo výške 865,39 eur, išlo o položku, ktorá
nezodpovedala parametrom uvedeným v zmluve. Žalobca tento nesúlad nevysvetlil a na pojednávaní,
kde mohol byť konfrontovaný s predbežným právnym posúdením súdu, sa nezúčastnil. Jedným zo
základnýchprincípovsporovéhokonaniajeprincípústnosti(čl.12ZákladnýchprincípovCSP),ktorýmsa
umožňujestranámsporuefektívneuplatňovaťprocesnéprávaadosiahnuťtaknaplnenieprávanasúdnu
ochranu. Ak sa strana sporu nezúčastní na pojednávaní, je to jej výlučné právo, ktoré však môže viesť

k strate možnosti efektívne zabezpečiť ochranu hmotných práv. Žalobca zjavne uvádzal v zmluve nižšiu
sumu nákladov na úver, ktorú mala žalovaná splatiť, ako bolo reálne stanovené na základe výšky a počtu
splátok, čím mohol získať konkurenčnú výhodu a tento postup nebol objasnený nijakými skutkovými
tvrdeniami.

12. Vzhľadom na to, že zmluva obsahovala údaj o „základnom súbore poistenia“, venoval súd pozornosť
aj tejto skutočnosti, keďže uvedené mohlo znamenať modifikáciu výšky nákladov na úver v porovnaní
s argumentáciou uvedenou v predchádzajúcom odseku. V žalobe úplne absentovali skutkové tvrdenia
pre posúdenie právnych vzťahov týkajúcich sa poistenia úveru (§ 132 ods. 2 CSP). Súdu nebolo
vzhľadom na chýbajúcu argumentáciu jasné, akým spôsobom sa vysporiadať s touto časťou právneho

vzťahu sporových strán, a to najmä v kontexte zisteného rozporu medzi obsahom zmluvy (uvádzajúcou
existenciu základného súboru poistenia) a výzvami na plnenie zo dňa 04. 09. 2015 a 21. 09. 2015,
kde bola deklarovaná nulová výška poistného. Ak by aj súd nezapočítal výšku poistenia do celkových
nákladov na úver (§ 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch), potom by rovnako dospel k záveru
o nesprávne určenej celkovej sume majúcej sa zaplatiť. Podľa listiny Aktuálny stav úveru bola výška

poistného 2,62 eur mesačne, teda samotná splátka dosiahla sumu 28,- eur. Z uvedeného vyplýva
celková výška finančných prostriedkov, ktoré by žalovaná zaplatila v sume 2.016,- eur (28,- eur x počet
splátok 72), a teda celková suma nákladov predstavovala 1.016,- eur (2.016,- eur mínus výška úveru
1.000,- eur). V zmluve sa uvádza suma 865,39 eur, ktorá je stále nižšia ako by žalovaná po odpočítaní
poistného reálne zaplatila v zmysle parametrov uvedených v zmluve. Pre úplnosť na tomto mieste

súd uvádza, že v zmysle § 791 Občianskeho zákonníka platí v zásade pre právne úkony týkajúce
sa poistenia písomná forma. V danej veci okrem chýbajúcich skutkových tvrdení v žalobe, v zmluve
absentovali elementárne regulácie potrebné pre posúdenie prípadného nároku na dané plnenie, preto
súd eventuálny poistný vzťah sporových strán nezohľadnil pre posúdenie výšky priznávaného plnenia.

13. Vychádzajúc zo záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia §
11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch (a analogicky aj podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona
o spotrebiteľských úveroch), okresný súd priznal žalobcovi len rozdiel medzi istinou úveru a splatenými
prostriedkami vo výške 493,47 eur (1.000,- eur mínus 506,53 eur). O úrokoch z omeškania rozhodol súd
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom

počiatok omeškania stanovil od momentu uvedeného v petite žaloby. Ak žalobca odkázal na skutočnosť,
že k omeškaniu už došlo skôr, súd nemohol priznať úrok z omeškania od mimoriadnej splatnosti úveru
(21. 09. 2015), pretože by zjavne prekročil žalobný návrh formulovaný samotným žalobcom. Pokiaľ však
ide o výšku úroku z omeškania, tento bol stanovený podľa času, kedy sa žalovaná v zmysle tvrdení
žalobcu do omeškania dostala (21. 09. 2015).

14. Na pojednávaní dňa 20. 11. 2018 požiadala žalovaná o možnosť splácania dlhu po 40,- eur, čo
súd podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP akceptoval. Žalovaná uviedla, že jej mesačný príjem dosahuje 350,-
eur mesačne a má 12-ročného syna (odsek 2 tohto rozsudku), ktoré okolnosti boli podstatné pre
konštatovaniejejnespôsobilostizaplatiťdlhokamžite.Žalovanásícežijespartnerom,otcomjejsyna,ten

však voči nej nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Záujmy veriteľa budú aj pri tomto postupe ochránené,
keďže nezaplatenie čo i len jednej splátky bude mať za následok okamžitú splatnosť dlhu.15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, keď žalovanej
ako čiastočne úspešnej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že si túto náhradu
neuplatnila

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov