Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12P/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217218743
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217218743.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKomárnosudkyňouJUDr.AdrianouKonkolovskouvprávnejvecinavrhovateľky-manželky:

S. W., K.. X.X.XXXX, O. O., S. XXX proti manželovi: X. W., K.. XX.X.XXXX, O. B. XXXX o návrhu na
rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. deťom: V. W., K..
XX.XX.XXXX U. Q. W., K.. X.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Komárno, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania X. W., K.. XX.X.XXXX a S. W., Y.. E.Á., K.. X.X.XXXX, uzatvorené
dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom Q. Š., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 15, ročník
XXXX, strana 264 por. č. 16

r o z v á d z a .

Súd maloleté deti PatY. W., K.. XX.XX.XXXX, U. Q. W., K.. X.X.XXXX na čas po rozvode z v e r u j e do
osobnej starostlivosti otcovi, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletého V. mesačne 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka je p o v i n n á platiť výživné na maloletú Q. mesačne 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výživné je splatné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletých detí.

U p r a v u j e sa styk matky s maloletými deťmi a to tak, že matka je o p r á v n e n á stretávať sa s
maloletými deťmi každý týždeň v sobotu od 13:00 hod. do 16:00 hod.

Otec je p o v i n n ý deti riadne a včas pripraviť a odovzdať matke v mieste bydliska maloletých detí a
matka je p o v i n n á deti riadne a včas vrátiť otcovi na tom istom mieste.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - manželka sa svojim písomne podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva
s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. deťom. Svoj návrh
odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorila z lásky, pričom manželstvo bolo harmonické do decembra
2016. Vtedy začali medzi nimi problémy, susedia ju začali obviňovať, vyhrážať sa jej a manžel verilsusedom a pred vyvolanými policajtmi bránil manžel susedku. Tiež uviedla, že manžela už neľúbi.
Maloleté deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a sama uviedla, že ju syn odmieta. Nevedela
uviesť koľko žiada výživné, nakoľko nepozná príjem svojho manžela.

2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Uviedol , že problémy začali približne pre dvoma
rokmi. Často sa spolu hádali. Manželka slovne aj fyzicky napádala syna. Za príčinu rozvratu manželstva
považuje predovšetkým psychický stav svojej manželky, ktorá vyvoláva konflikty medzi susedmi a
preto sa jej nezastane. Žiadal maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a určiť výživné len v

minimálnom rozsahu.

3. Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva doporučil maloleté deti zveriť do osobnej
starostlivosti otcovi a matke určiť výživné v minimálnom rozsahu . Styk nežiadal určiť, nakoľko sa rodičia
budú vedieť dohodnúť aj vzhľadom na finančnú situáciu matky.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom manžela a manželky, oboznámením sa s
nasledovnými dokladmi: sobášny list, RL mal. detí, oznámenie UPSVaR zo dňa 25.102017, úradný
záznam zo dňa 24.10.2017, dodatok k pracovnej zmluve č. 1, mzdový list otca za rok 2017, správa Q..
Q. , správa Q. K. G.Q., správa ORPZ Komárno zo dňa 18.12.2017, správa Obecného úradu O. zo dňa
18.12.2017, správa Q.. F. zo dňa 18.12.2017, správa z pohovoru s maloletou Q., úradný záznam zo dňa

15.2.2018,správaR.O.zodňa25.1.2018,správaCPPPaPzodňa23.1.2018,správaUPSVaRKomárno
zo dňa 26.1.2018 na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX pred
matričným úradom Q. Š.. Posledným spoločným bydliskom manželov bol O., S. XXX. Z manželstva

pochádzajú dve maloleté deti V. W., K.. XX.XX.XXXX U. Q. W., K.. X.X.XXXX . Obaja manželia za
príčinu rozvratu manželstva považujú neprekonateľné názorové nezhody a konflikty. Obnoviť spolužitie
nechcú. Manželské spolužitie definitívne prerušili počas konania o rozvod manželstva. Sexuálne sa však
nestýkajú už vyše pol roka a tiež nehospodária spolu. Manželka je nezamestnaná cca 2 roky. Bola
vyradená z evidencie, pretože neskoro odovzdala PN-ku. Na dotaz súdu kde si hľadá prácu odpovedá

neurčito a udáva, že ju bolí hlava a nie je tu vzduch. Poberá PND na dve deti 2x23,53 Eur. Vedľajší
príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem toho uvádza dlhy, ktoré by mala splácať po 70,-
Eur a po 30,- Eur. Manžel je zamestnaný v U. W. K. G. s hrubým príjmom 520,- Eur. Má vedľajší príjem
mesačne vo výške cca 600,- Eur. Zo svojho príjmu hradí výdavky na domácnosť ako aj výdavky na
maloleté deti. Pôžičku ktorú si zobrali vo výške 2000,- Eur spláca v mesačných splátkach vo výške po

100,-Eur. Uviedol, že so synom má veľmi dobrý vzťah a taktiež má dobrý vzťah aj dcérou ak nie je pri
nej matka. Uvádza , že s deťmi sú výdavky bežného charakteru. Manžel uviedol, že od 2.12.2017 sa
spolu s maloletými deťmi odsťahoval zo spoločnej domácnosti do domácnosti svojej priateľky J. Q.. Deti
sú aktuálne spokojné a túto zmenu prijali dobre. Kolízna opatrovníčka uviedla, že vykonali konzultáciu
s oboma rodičmi ako aj s maloletými deťmi. Pohovor s maloletými deťmi bol vykonaný bez prítomnosti

rodičov a za prítomnosti oboch detí. Mal. V. verbalizoval, že matka ho týra jednoznačne vyjadril názor ,
že chce byť v starostlivosti otca. Mal. Q. verbalizovala, že matka na ňu neustále kričí a nevyjadrila sa
jednoznačne, ktorého z rodičov preferuje. Otec po presťahovaní sa na novú adresu zmenu bydliska
oznámil úradu. Úrad vykonal šetrenie pomerov na adrese B. XXXX a zistil , že otec s maloletými deťmi
obýva rodinný dom , ktorý je vo vlastníctve J. Q.. V súčasnej dobe prerábajú jednu izbu, ktorá bude k

dispozícii mal. deťom. Teraz deti obývajú obývačku, kde sú lôžka pre deti , priestor na hranie a na učenie.
Matka na pojednávaní sama uviedla, že na adrese, kde momentálne býva sa žiť nedá. Na dotaz
súdu kde chce vychovávať svoje deti uviedla, že na to je starosta aby to vyriešil. Zo správy R. O. zo
dňa 25.1.2018 súd zistil, že matka mal. detí nepožiadala obec o riešenie bytovej situácie. Zo správy
CPPPPaP zo dňa 23.1.2018 súd zistil, že vyšetrenie bolo realizované na základe žiadosti matky z

dôvodu separačnej úzkosti v prípade mal. Q.. Z vyšetrenia vyplýva, že maloletá zostala v miestnosti bez
matkybezťažkostí,spolupracovalaprimerane,jekomunikatívna,iniciatívnavhre,uvoľnená,usmievavá.
Počas stretnutia -zhruba 1 hod. a 45 min. - sa na matku nepýta a keď je dotazovaná, či ju zavolajú, rázne
odpovedá, že nie. Jednoznačne správa konštatuje, že maloletá netrpí separačnou úzkosťou lipnúcou
na matke. Zo správy Q. K. G. súd zistil, že o dieťa sa starajú obidvaja rodičia striedavo. Matka chodí

pre dieťa medzi poslednými. Dlho sa s ňou zdržiava v šatni. Q. sa nechce obliekať, nechce ísť s mamou
domov. Nerešpektuje ju. Mama na ňu zvyšuje hlas a je nervózna. S otcom je rada, teší sa, oblieka sa
bez problémov. Otec sa zaujíma o dianie v materskej škole, včas uhrádza poplatky. Otca Q. rešpektuje.
Na maloletej nie je badať znaky psychózy alebo napätia, ale fyzicko-psychická úroveň je nedostačujúcaoproti ostatným deťom v triede. Vidno na nej nedostatok spánku a únavy. Zo správy Q.. F. zo dňa
18.12.2017 súd zistil, že obe deti pravidelne absolvujú predpísané preventívne vyšetrenia a očkovanie.
Nedostatky v starostlivosti zistené neboli. Pri návštevách v ambulancii sa rodičia striedajú. Zo správy

R. O. zo dňa 18.12.2017 súd zistil, že rodinu finančne zabezpečuje otec. Mal. V. do školy nosí otec a
mal. Q. do škôlky nosí matka a niekedy otec. Sťažnosti na otca zo strany občanov písomne ani ústne
podané neboli. Na základe názoru občanov a susedov je konfliktnejší typ matka.

6.Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa
stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia
pomery.

7.Ustanovenie § 23 Zákona o rodine upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Podľa
ods. 1 môže súd manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zákon o rodine teda nevypočítava konkrétne dôvody,

ale ako dôvod uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi. Pri
skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia súd
berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku a najmä u
starších manželov treba tiež skúmať mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú,

mravnú a materiálnu pomoc. Ďalšou podmienkou je i skutočnosť, či od manželov možno, resp. nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Príčiny rozvratu manželstva môžu spočívať v objektívnych
okolnostiach, ktoré sú mimo vôle manželov ( napr. choroba, neplodnosť, atď.. ), alebo spočívajú
v subjektívnom správaní sa manželov vo vedomom porušovaní manželských práv a povinností.
Objektívneokolnosti,alebosubjektívnesprávaniemanželovsúpríčinamirozvratulenvtedy,keďjemedzi

nimi a rozvratom manželstva príčinná súvislosť.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvale
a vážne rozvrátené a v tejto podobe neplní svoj spoločenský účel. Vážnosť rozvratu manželstva saodráža v dĺžke oddeleného žitia ako aj intenzite rozporov vyskytujúcich sa medzi manželmi. Manželstvo
v takejto podobe predstavuje len formálny zväzok, neplní svoj spoločenský účel a preto súd manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Súd poznamenáva, že manžel má nadviazanú mimomanželskú známosť

a preto niet perspektívy ani na obnovenie ich manželského spolužitia.

8.Súd zároveň rozhodol o úprave práv a povinností rodičov voči maloletým deťom a to tak, že mal. deti
zverildoosobnejstarostlivostiotcovi,nakoľkostarostlivosťodetioddecembrazabezpečujeotecamána
to vytvorené vhodné podmienky. Naopak matka sama uviedla, že adresa na ktorej býva nie je vhodná na

bývanie a nepreukázala žiadnu snahu zabezpečiť pre seba a pre deti bezpečný domov. Svoju snahu len
verbalizuje, vyhovára sa a očakáva pomoc bez vlastnej angažovanosti. Súd pri rozhodovaní prihliadol
aj na názor maloletých deti. Z vyjadrenia mal. detí vyplýva, že mal. V. jednoznačne preferuje otca a v
prípade maloletej Q., ktorá sa jednoznačne nevyjadrila súd zistil, že rešpekt a autoritu u nej vzbudzuje
otec,naktoréhosavždytešíarešpektujeho.Taktiežjednoznačne pridokazovanívyplynulo,žemaloletá
netrpí separačnou úzkosťou lipnúcou na matke a pri vyšetrení, ktoré trvalo cca 2 hodiny matku ani

nespomenula a dokonca odmietla jej prítomnosť. Súd zároveň prihliadol aj na súrodenecké väzby,
ktoré sa plnohodnotne môžu rozvíjať hlavne vtedy ak deti vyrastajú v jednej domácnosti. Z výsledkov
vykonaného dokazovanie mal súd jednoznačne za preukázané, že v súčasnej dobe bezpečný domov
pre maloleté deti je schopný zabezpečiť otec.

9. Súd určil vyživovaciu povinnosť matke v minimálnom rozsahu ako to pripúšťa zákon a to vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrene neplnoleté dieťa a to v prípade oboch detí. Súd pri určovaní
výživného vychádza predovšetkým zo zárobkových pomerov rodičov a zistil, že otec je zamestnaný
s príjmom cca 1000,- Eur a matka je nezamestnaná neevidovaná a bez príjmu. Ďalším kritériom pri
určovaní výživného sú potreby maloletých detí. Z vyjadrenia rodičov vyplýva, že s deťmi sú spojené

výdavky bežného charakteru súvisiace so stravovaním ošatením a školou. Mimoriadne výdavky nie
sú. Všetky finančné potreby maloletých detí zabezpečuje otec.

10. Súd zároveň rozhodol aj o úprave styku matky s maloletými deťmi a to tak, že matka je oprávnená
stretávať sa s maloletými deťmi každý týždeň v sobotu od 13,00 hod. do 16,00 hod. Takto určený styk

zabezpečí pravidelný kontakt s matkou a jej prípadné výchovné pôsobenie. Širší styk súd nezvažoval
z dôvodu, že matky nemá usporiadane bytové pomery a deťom zatiaľ nie je schopná vytvoriť vhodné
prostredie počas styku.

11.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zák. o rodine.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska podľa § 27 ods. 2 zák. o rodine.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).