Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/74/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011182

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114011182.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. júna
2016 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Š. U., nar. X. P. XXXX v J., okr. X., trvale bytom X., X. XX,

j e v i n n ý

- zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona , ktorý spáchal tak,

ž e

- ako jediný konateľ spoločnosti A., Q.. J.. H.., P. X, X., D.: XX XXX XXX,

1./ zrazil z miezd zamestnancov spoločnosti

- za mesiace august 2007 až október 2009 a december 2009 až august 2013 poistné na sociálne
poistenie a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v celkovej výške 9.133,38 Eur neodviedol
Q. X., pobočka X.
- za mesiace január 2009 až august 2013 poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré v celkovej výške
2.205,92 Eur neodviedol V. I. X.Ť., pobočka X.
-zaroky2008,2009a2010daňzozávislejčinnostiafunkčnýchpožitkov,ktorévcelkovejvýške6.188,48
Eur neodviedol L. Ú. X.

čím uvedeným inštitúciám za uvedené obdobia po zrazení z miezd neodviedol zákonné odvody vo výške
najmenej 17.527,78 Eur

2./ nezaplatil

- za mesiace august 2011 až august 2013 splatné poistné na sociálne poistenie a príspevok na starobné
dôchodkové sporenie v celkovej výške 8.195,25 Eur Q. X., pobočka X.

- za mesiace august 2011 až august 2013 splatné poistné na verejné zdravotné poistenie v celkovej
výške 3.285,20 Eur V. I. X., pobočka X.čím uvedeným inštitúciám za uvedené obdobia nezaplatil poistné v celkovej výške najmenej 11.480,45
Eur

t e d a

v bode 1./

- vo väčšom rozsahu zadržal a neodviedol určeným príjemcom splatné poistné na sociálne poistenie,
verejné zdravotné poistenie a na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazil podľa zákona, v úmysle
zadovážiť sebe neoprávnený prospech

v bode 2./

- vo väčšom rozsahu nezaplatil splatné poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie a na
starobné dôchodkové sporenie

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona za
prevahy poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Tr. zákona za nezistenia priťažujúcich okolností

uvedených v § 37 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 6 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zákona trest zákazu
činnosti vykonávať činnosť štatutárneho zástupcu obchodných spoločností na dobu 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Š. U., svedkov G. A., D..
T. H., F.. H. Q., D.. D. A., prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov D.. P. X., P.. A. H., F.. X. A., T. P.. P.
E., výsluchom znalkyne z odboru ekonómia a manažment D.. T. B. a prečítaním ďalej v texte uvedených
listinných dôkazov.

Obžalovaný Š. U. poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu v obžalobe. Na svoju obhajobu uviedol,
žereálnenemalvdispozíciipeniazenaodvody,nakoľkomnohéfirmymudlhodobodlžilipeniaze.Navyše
mal exekútorom zablokované účty, preto nemohol platiť odvody. Vo firme A., Q.. J.. H.. bolo vedené
podvojné účtovníctvo, ktoré mu spracúvala externá pracovníčka A. R., ktorej pravidelne každý mesiac
odovzdával podklady. Obžalovaný priznal, že vedel o tom, že nie sú odvádzané odvody do jednotlivých

poisťovní a vedel aj to, že je to z dôvodu, že firma nemá financie. Tiež priznal, že o úhradách spoločnosti
rozhodoval on sám. K znaleckému posudku vypracovanému v tomto konaní obžalovaný uviedol, že ak
znalkyňa dospela k záveru, že v jeho spoločnosti bolo dostatok finančných prostriedkov v jednotlivých
obdobiach na platenie jednotlivých odvodov, tak to bolo z toho dôvodu, že znalkyňa vychádzala z
pokladničnej knihy, kde mal peniaze zapísané, avšak fyzicky, teda reálne v pokladni peniaze v takejto

sume neboli. Konkrétne išlo o peniaze za predaj areálu G. A., od ktorého peniaze za predaj areálu
nedostal, nakoľko mu bol dlžný sumy peňazí a teda z jeho strany predajom areálu vrátil A. dlh. Preto
G. A. podpísal ich prevzatie len fiktívne. Celkovo si od A. postupne požičal 33.500.000,- Sk a predajná
cena areálu bola preto dohodnutá na 1.000.000,- Eur, čo je uvedená suma v slovenských korunách. I
keď požičaná suma bola uvedených 33,5 milióna Sk, reálne mu A. požičal cca 18 miliónov Sk, ktorá

však narastala o dohodnuté úroky. Areál, ktorý predal A. kúpil on v roku 2005 za 21.000.000,- Sk, pričom14.000.000,- Sk dostal úver od banky a zvyšok doložil v hotovosti z pôžičky od p. A.. Tieto hotovostné
peniaze nezaevidoval do pokladne, lebo si neuvedomil, že je to potrebné. Obžalovaný ďalej priznal, že
dlh L. z dane z príjmu uhradil vkladovým listom p. A., ale pretože L. potvrdil, že takúto sumu dane zaplatil

obžalovaný, zaviedol to do pokladne ako výdajovú položku.

Svedok G. A., ktorý bol vypočutý až na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pravdou, že spoločnosti
A., Q.. J.. H.. niekedy v roku 2005 požičal sumu 5 miliónov Sk. Išlo o bezúročnú pôžičku založenú
ručením nehnuteľnosťou, pričom bol dohodnutý úrok z omeškania cca 0,01 %, taktiež v roku 2005 až

2010 požičiaval obžalovanému finančné prostriedky a to opakovane v sumách 10 tisíc, 20 tisíc Sk, avšak
tieto pôžičky mu obžalovaný vrátil a nesplatená zostala len suma 5 miliónov Sk. Preto keď v roku 2010
kupoval od firmy A., Q.. J.. H.. areál, znížili dohodnutú cenu 1.265.000,- Eur o sumu 165.000,- Eur,
čo je cca 5.000.000,- Sk a za areál tak zaplatil 1.100.000,- Eur. Túto sumu odovzdal obžalovanému v
hotovosti v kancelárii obžalovaného v areály firmy A.. Pri odovzdávaní peňazí bol v kancelárii aj svedkov
spoločností F. X., ktorý mu aj väčšiu časť peňazí na kúpu areálu požičal a okrem toho aj F.. H. Q..

Peniaze boli prepočítané na čítačke peňazí, tieto prevzal obžalovaný a ako potvrdenie podpísal príjmový
aj výdajkový pokladničný doklad. Následne išlo k notárovi P.. Č., kde boli overené podpisy na kúpno -
predajnej zmluve, v ktorej obžalovaný uviedol, že celú dohodnutú kúpnu cenu prevzal pred podpisom
tejto zmluvy. Svedok tiež objasnil, prečo za areál platil v hotovosti a nie prevodom na účet, keďže podľa
jeho slov to bolo na požiadanie obžalovaného, ktorý mal v tom čase množstvo exekúcií a mal obavu,

že v prípade bezhotovostného prevodu by mu peniaze zobral exekútor. Svedok tiež potvrdil, a súčasne
doložil príjmovými dokladmi (č.l. 353-361), že vo svojom mene vyplatil exekúcie vedené na kupovaný
areál a to ešte pred kúpou areálu. Motívom bolo to, že ak chcel areál odkúpiť a previesť na svoju osobu,
musel najskôr vyplatiť všetky ťarchy, ktoré na tejto nehnuteľnosti viazli. Tak znela aj jeho ústna dohoda
s obžalovaným, teda že vyplatí exekúcie a navyše 1.100.000,- Eur dá v hotovosti obžalovanému.

Svedok F.. H. Q. vypovedal, že na požiadanie p. A. ako jeho priateľ mu vypracoval zmluvy o predaj
areálu spoločnosti A., Q.. J.. H.. s tým, že obžalovaný doniesol listy vlastníctva, kde boli podrobne
rozpísané stavby a parcely, ktoré boli kompletne zasypané ťarchami. Keďže p. A. chcel areál kúpiť, bolo
potrebné najskôr tieto ťarchy vyrovnať. Z uvedeného dôvodu spoločne s A. navštevovali všetkých, ktorí

boli zapísaní v časti ťarchy a týmto menovaným vyplácal jednotlivé sumy priamym vkladom. Svedok
potvrdil, že bol prítomný pri podpisovaní zmluvy o kúpe areálu od spoločnosti A., Q.. J.. H.., čo bolo
niekedy v mesiaci apríl alebo máj 2010. Podpis zmluvy aj odovzdanie peňazí prebehli v areály firmy A.
v administratívnej budove v kancelárií na prízemí. Prítomný bol on, p. A., p. X. a obžalovaný. Zmluvu
mal pripravenú v podobe súboru na USB kľúči pre prípad dodatočných zmien. Túto následne vytlačil a

za ten čas ostatní prítomní na počítačke peňazí počítali kúpnu cenu, keďže išlo o vysokú sumu peňazí.
Svedok potvrdil, že obžalovaný prijal od G. A. v hotovosti kúpnu cenu 1.100.000,- Eur.

Svedok P.. K. H., zástupca L., sa nevedel vyjadriť k tomu, či G. A. vyplácal, resp. uhrádzal konkrétne
sumy daňových povinností za spoločnosť A., Q.. J.. H.. Taktiež nevedel uviesť, či voči spoločnosti A.,

Q.. J.. H.. prebieha exekučné konanie na základe rozhodnutia L..

Svedkyňa D.. D. A., zamestnankyňa L. Ú. X. sa k predmetu konania nevedela bližšie vyjadriť.

Zo znaleckého posudku č. 51/14, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru ekonomika D.. T. B. vyplýva, že

po porovnaní účtovných dokladov a zistení disponibilných finančných prostriedkov spoločnosti je výška
neodvedeného poistného a preddavkov na daň v súlade so sumami, ktoré sú uvedené v obžalobe,
pričom znalkyňa skonštatovala, že obžalovaný v čase splatnosti jednotlivých preddavkov, resp.
poistného, mal v pokladni spoločnosti dostatok prostriedkov na plnú úhradu odvodov za zamestnancov
aj zamestnávateľa, ako aj dane za stíhané obdobie.

Z kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou A., Q.. J.. H.. a G. A. zo dňa 19.04.2010 (č.l. 339-341) je zrejmé, že
A., Q.. J.. H.. ako predávajúci predal G. A. nehnuteľností uvedené v článku 1 tejto zmluvy za dohodnuté
kúpnu cenu vo výške 1.100.00,- Eur, ktorú prevzal predávajúci pred podpísaním zmluvy. O tom svedčí
aj príjmový a výdavkový doklad na č.l. 350-351.

Zo zápisnice o pojednávaní vo veci vedenej na Okresnom súde X. sp. zn. XXC XXX/XX (č.l. 322- 337)
je zrejmé, že obžalovaný, ktorý v uvedenom konaní bol pôvodne žalovaným v 1. rade po zákonnom
poučení vypovedal, že G. A. mu vyplatil 1.100.000,- Eur v hotovosti za prítomnosti p. X. a p. Q., pričompeniaze prepočítal aj na počítačke. Ďalej v tomto konaní obžalovaný vypovedal, že uvedenú sumu, ktorú
prevzal od A. musel vrátiť jednej osobe, ktorej meno nechcel uvádzať, nakoľko mal voči nej záväzok v
takejto výške. Rozsudkom Okresného súdu X. zo dňa 22.12.2014 v tejto veci súd zamietol žalobu L.Š.

B. proti G. A., pričom v odôvodnení súd konštatoval, že bolo preukázané, že od pôvodného žalovaného
v 1. rade, teda spoločnosti A., Q.. J.. H.. v zastúpení jej konateľom Š. U. odkúpil G. A. areál, za ktorý mu
vyplatil 1.100.000,- Eur. Tento rozsudok bol v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v X. zo dňa 13.01.2016, sp. zn. XCo XXX/XX.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivé ako aj v ich súhrnne
súd dospel k záveru, že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a tento
skutok spáchal obžalovaný Š. U.. Z vykonaných výsluchov, prečítaných listinných dôkazov, ale najmä
zo znaleckého posudku znalkyne z odboru ekonómia a manažment bolo preukázané, že obžalovaný Š.
U. ako konateľ spoločnosti A., Q.. J.. H.. v jednotlivých obdobiach uvedených vo výrokovej časti tohto
rozsudku neodviedol jednotlivým poisťovniam zrážky na verejné zdravotné poistenie, ako aj správcovi

danedaňzozávislejčinnosti,tietozrážkybolizrazenézmiezdjeho zamestnancov,pričomvjednotlivých
obdobiach splatnosti poistného a dane z príjmu zo závislej činnosti mal subjekt A. Q..J..H.. v pokladni
finančné prostriedky dostatočné na úhradu odvodov a dane. Uvedeným konaním po objektívnej stránke
došlo k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nezaplatenia dane a poistného

podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr.
zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem štátu na riadnom plnení
odvodových a daňových povinností a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný Š. U. sa bránil tým, že znalkyňa brala do úvahy pri hodnotení množstvá finančných
prostriedkov v pokladni spoločnosti A. aj sumu 1.100.000,- Eur, ktorá však reálne fyzicky v pokladni
nikdy nebola. Argumentoval pritom skutočnosťou, že táto suma bola v pokladni len účtovne, pričom išlo
o sumu, ktorú mu svedok G.M. A. nikdy fyzicky nevyplatil, ale išlo v podstate o zápočet dlhov, ktoré

mala spoločnosť A., resp. obžalovaný voči G. A.. Uvedená obhajoba obžalovaného však bola vyvrátený
listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami, ktoré preukázali opak. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi spoločnosťou A., Q.. J.. H.. a G. A. jednoznačne vyplýva, že obžalovaný jej podpisom okrem
iného potvrdzuje aj tú skutočnosť, že kúpnu cenu 1.100.000,- Eur prevzal pred jej podpisom. Táto
skutočnosť je navyše podporovaná aj príjmovým aj výdajkovým pokladničným dokladom, kde svojím

podpisom obžalovaný potvrdil prevzatie sumy 1.100.000,- Eur. Nemohol súd prehliadnuť ani výpoveď
obžalovaného v pozícii žalovaného v 1. rade v konaní vedenom na Okresnom súde X. pod sp. zn. XXC
XXX/XX, v ktorej uviedol, že sumu 1.100.000,- Eur skutočne od G.A. A. prevzal a dokonca uviedol, že
túto sumu vrátil ako svoj dlh osobe, ktorú nechcel v tomto civilnom konaní označiť. Okolnosti uzatvárania
kúpnejzmluvy aodovzdávaniapeňazípotvrdzujeokremvýpovedesvedkaG.A.ajvýpoveďďalšejosoby

prítomnej pri podpise kúpnej zmluvy a to F.. H. Q.. Obaja potvrdili fyzické odovzdanie peňazí svedkom
A. obžalovanému, pričom uviedli, že peniaze boli pred odovzdaním prepočítané na počítačke peňazí,
čo nepostráda logiku, keďže išlo o vysokú sumu peňazí. Neušlo pozornosti súdu, že túto skutočnosť,
teda predchádzajúce prepočítanie peňazí (kúpnej ceny) na počítačke peňazí uviedol aj obžalovaný v
uvedenom civilnom konaní. Ak by súd pripustil, že výpovede svedkov A. a Q. sú vopred dohodnuté za

účelom potvrdenia fyzického odovzdania peňazí obžalovanému, ku ktorému v skutočnosti nemalo dôjsť,
postrádalobylogiku,abysvedkamiuvádzanáskutočnosť,prepočítavaniepeňazínapočítačkeuvádzaná
v trestnom konaní v rokov 2015 - 2016, uvádzal v civilnom konaní aj samotný obžalovaný už v roku 2013
(č.l. 330). Z uvedeného teda vyplýva, že ak obžalovaný už v roku 2013 priznáva prepočítavanie peňazí
na počítačke, ktorú skutočnosť v trestnom konaní potvrdili aj dvaja svedkovia, tak potom jeho tvrdenie,

že mu nebola fyzicky odovzdaná žiadna suma peňazí javí sa byť nedôveryhodným.

Účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona umožňuje zákon
uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.

Obžalovanýboluznanývinnýmajzprečinunezaplateniadaneapoistnéhopodľa§278ods.1Tr.zákona,
pri ktorom Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol uznaný vinným zo spáchania dvoch trestných činov,
ukladal mu súd úhrnný trest v intenciách § 41 ods. 1 Tr. zákona, keďže tieto trestné činy spáchal v

jednočinnom súbehu. Porovnaním trestných sadzieb je na prvý pohľad zrejmé, že najprísnejšie trestným
zozbiehajúcichsatrestnýchčinovjezločinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.2Tr.zákona.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody súd u obžalovaného aplikoval ustanovenie § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona a § 39 ods.
1, 3 písm. e) Tr. zákona. U obžalovaného vzal súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že viedol

pred spáchaním trestných činov riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona), keďže trestne stíhaný nebol.
Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nezistil žiadnu.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného dospel k záveru, že na výchovné
pôsobenie na obžalovaného nie je potrebné uložiť trest, ktorý je spojený s obmedzením osobnej slobody.

Súd je toho názoru, že vzhľadom na doterajší život páchateľa, ktorý pred spáchaním trestných činov
viedol riadny život, je pri ukladaní trestu potrebné aplikovať ust. § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zákona,
teda mimoriadne zníženie trestnej sadzby. K tomuto kroku pristúpil súd aj s ohľadom na odstup času
od spáchania žalovanej trestnej činnosti, ktorá do značnej miery oslabuje potrebu prísneho trestania z
pohľadu generálnej aj individuálnej prevencie.

Na základe uvedeného je súd toho názoru, že na potrestanie a prevýchovu obžalovaného postačí uložiť
trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní jedného roka. Počas skúšobnej doby je obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu,
že aj hrozba trestu postačí nato, aby sa do budúcna vyvaroval akéhokoľvek protiprávneho konania. V

opačnom prípade súd, a to i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu.

Keďže súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu neodvedenia dane a poistného
podľa § 277 ods. 2 Tr. zákona, obligatórne uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vykonávať činnosť
štatutárneho zástupcu obchodných spoločností. Pri určení výšky tohto trestu súd taktiež aplikoval

ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zákona, a uložil trest zákazu činnosti na dobu šesť mesiacov,
teda na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru súdu by uloženie trestu
zákazu činnosti v zákonom predpokladanej výmere nad päť a pol roka (§ 61 ods. 6 Tr. zákona) bolo
trestom likvidačným a nezodpovedajúcim potrebe dosiahnuť nahradenie spôsobenej škody štátu, resp.
zdravotných poisťovniam, ktorú škodu obžalovaný bude môcť reálne nahradiť práve vtedy, ak mu bude

umožnené vykonávať podnikateľskú činnosť, v ktorej do roku 2008 v podstate prosperoval.

Takto uloženým trestom bude, podľa názoru súdu, dosiahnutý účel trestného zákona a to jeho
individuálna ale aj generálna prevencia.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na
Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.