Decision was made at the court Okresný súd Martin
Judgement was issued by JUDr. Dušan Pagáč
Legislation area – Občianske právo – Nájom a podnájom nebytových priestorov
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/53/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211784
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717211784.3
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: J.. R. Š., C.. X. X/XX, XXX XX
R., V.. XX.XX.XXXX proti žalovanému: R. Q., P. R. R., V.. XX.XX.XXXX, v konaní o zaplatenie 160 € takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 160 € a úrok z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 31.08.2017
až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie 70 € sa zastavuje.
III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, ktorý bol doručený dňa 31.10.2017, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu dlžné nájomné vo výške 160 € a zmluvnú pokutu vo výške 70 €. Žalobca si uplatnil aj právo na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania.
2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý bol následne zrušený, pretože sa ho
nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovaného. Pobyt žalovaného sa súdu zistiť nepodarilo. Žalovaný
má v evidencii obyvateľov evidovaný trvalý pobyt Mesto Martin. Z tohto dôvodu súd žalobu spolu s
listinnými dôkazmi, ako aj predvolanie na pojednávanie doručoval žalovanému prostredníctvom webovej
stránky súdu a oznámením na úradnej tabuli súdu. Žalovaný si tieto písomnosti v zákonnej 15-dňovej
lehote neprevzal a preto sa považujú za doručené.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobcu, listinami založenými v spise a zistil:
Sporové strany uzatvorili dňa 08.02.2017 Zmluvu o krátkodobom nájme bytu a to podľa Zákona č.
98/2014 Z.z. Na základe tejto zmluvy žalobca prenajal žalovanému 3-izbový byt č. 25, ktorý sa nachádza
na ul. Š. X L. R. a to na obdobie od 08.02.2017 do 08.02.2019. V článku IV sa žalobca ako prenajímateľ
a žalovaný ako nájomca dohodli na výške nájomného vo výške 390 € mesačne. Žalovaný sa zaviazal
toto nájomné platiť vždy vopred do 25. dňa predchádzajúceho mesiaca. Žalovaný túto svoju povinnosť
platiť nájomné splnil za mesiac jún 2017 len čiastočne, zaplatil len 220 €. Žalobca si žalobou uplatnil
nedoplatok na nájomnom za mesiac jún 2017 vo výške 160 €. Žalovanú pohľadávku vo výške 160 €
žalovaný písomne uznal. Zaviazal sa tento dlh zaplatiť v náhradnej lehote do 30.08.2017. Dohodu o
uznaní tohto dlhu zmluvné strany podpísali dňa 03.08.2017. Svoj prísľub zaplatiť dlžné nájomné vo výške
160 € v náhradnej lehote žalovaný nesplnil.
4. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Podľa § 3 Zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím
nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt, alebo jeho časť do
užívania a to na dobu určitú, najdlhšie na 2 roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody
zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky a to dvakrát.
5. Bolo preukázané, že na základe citovaného ustanovenia zákona o krátkodobom nájme bytov zmluvné
strany uzatvorili nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt vlastnícky patriaci žalobcovi. Žalobca si
dohodnutý záväzok platiť nájomné za mesiac jún 2017 splnil len čiastočne a vznikol mu dlh vo výške
160 €. Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal, aby túto sumu zaplatil žalobcovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Tieto skutočnosti žalobca preukázal zmluvou o nájme, Pokusom o zmier zo dňa
02.10.2017. dohodou o uznaní dlhu zo dňa 03.08.2017 a protokolom o odovzdaní a prevzatí sporného
bytu zo dňa 08.02.2017 a zo dňa 03.08.2017.
Súd žalobcovi priznal právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 160 € od
31.08.2017 až do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.).
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 23.10.2018, žalobca žalobu v časti o nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 70 € vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Z tohto dôvodu súd konanie v časti o zaplatenie
sumy 70 € zastavil (§ 144 a § 145 Civilného sporového poriadku).
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal uplatnenú náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným rozhodnutím, ktoré vydá
súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.