Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 16, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010863
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317010863.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.04.2018 v Humennom samosudcom

JUDr. Ivanom Roháčom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

M. V. Z. U. P. Q. G. , G.. XX. X. XXXX Z. A., E. K. A., O. XXX/XX

j e v i n n ý , že

akofyzickáosobapoobchodnýmmenomM.V.Euro-Trans-TrucksosídlomPartizánska706/19,Stakčín,
IČO:XXXXXXXX,nazákladepracovnejzmluvyzodňa18.8.2015malvyplatiťmzduZ.K.vovýške456,-
eur brutto mesačne, pričom túto mzdu vo výplatné dni za obdobie od 18. 8. 2015 do 5. 10. 2015 nevyplatil
aj napriek tomu, že z výpisov z účtu a peňažného denníka podnikateľského subjektu M. V. Euro-Trans-
Truck Stakčín je zrejmé, že mal dostatok finančných prostriedkov v hotovosti v pokladni vo výplatných
dňoch 20. 9. 2015, 20. 10. 2015, 20. 11. 2015, ktoré nevyhnutne nepotreboval na výkon podnikateľskej
činnosti, čím svojím konaním spôsobil poškodenému Z. K. škodu celkom vo výške 622,04 eur,

t e d a

ako fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu za prácu, na ktorej
vyplatenie mal zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej
výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa,

č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona
na peňažný trest vo výške 200,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd ukladá obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodeného Z. K., E. K. M., X. M. G.G. XX/XX, F., O. K. P. X, U.
A. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Humennom podala na tunajší súd obžalobu na obžalovaného pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je

uvedené v obžalobe zo dňa 23.11.2017 č. 1Pv 82/17/7702-49 a aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Tunajší súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, oboznámil sa s obsahom
celého spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný k skutku uviedol, že poškodený bol zamestnaný na faktický pracovný pomer formou ústnej
dohody. Obžalovaný je majiteľ firmy aj konateľ Euro-Trans-Truck Stakčín - medzinárodná kamiónová
doprava. Mal asi tri kamióny. Vodiči jazdili na základe pracovnej zmluvy a všetkých potrebných
dokumentov. Z. K. nemal uzavretú pracovnú zmluvu, mal iba ústnu dohodu. Boli dohodnutí na vyplácaní
peňazí. Bola to ústna dohoda o výkone povolania vodiča. Poškodený ho oslovil na základe inzerátu,

chcel vykonávať prácu vodiča medzinárodnej dopravy, ale nemal pre túto činnosť žiadne dokumenty
a skúsenosti. Keďže nevedel, či by tu prácu zvládol, tak sa dohodil ústne na tom, že urobí skúšobné
jazdy a zhodnotí, či bude môcť to povolanie vykonávať alebo nie. Ak to zvládne, dokumenty si vybaví
a urobia pracovnú zmluvu. Zmluva zo dňa 18. 8. 2015 slúžila len ako doklad na preukázanie sa v
zahraničí, že ako ukrajinský vodič šoféruje na slovenskom vozidle, aby ho nepokutovali. Na základe

tejto ústnej dohody vykonal dve jazdy. Dohodnuté mali aj mzdové podmienky tak, že dostane 13 %
z vyfakturovaných súm. Obžalovaný priznal, že na základe tejto ústnej dohody o výkone povolania
neurobil on ako zamestnávateľ všetky zákonné povinnosti zamestnávateľa, t.j. nahlásenie na sociálnej
poisťovni a pod., a to z dôvodu, že poškodený nemal povolenie na prácu. Podľa neho pracovná
písomná zmluva neexistovala, poškodený mal len doklad na preukázanie sa v zahraničí. Podľa

obžalovaného z tohto dokladu mu nevyplývali podmienky ako z pracovnoprávneho vzťahu. Obžalovaný
poškodeného nezamestnal. Obžalovaný priznal, že v čase, kedy pre neho vykonal prácu vodiča, mal
dostatok finančných prostriedkov na výplatu mzdy. Na svoju obhajobu uviedol, že poškodenému mzdu
nevyplatil z dôvodu, že poškodený mu zobral auto na ďalšiu jazdu a peniaze, ktoré mu zveril.
Tieto peniaze odcudzil, odišiel z auta a auto nechal na parkovisku. Obžalovaný uviedol, že chcel

poškodenému mzdu vyplatiť, dvakrát ho vyzýval, poškodený ale nemal žiadne doklady. Obžalovaný
ho chcel nahlásiť aj na poisťovne, pretože ústnu dohodu dodatočne považoval za pracovnú zmluvu. Keď
vyzýval poškodeného, raz mu neposlal číslo účtu a druhýkrát to, že nepristúpil na dohodu. Obžalovaný
aj v deň pojednávania chcel vyplatiť mzdu poškodenému. Chcel mu poslať peniaze poštou, ale nemal
istotu, či by ich poškodený prevzal.

Obžalovaný pred súdom odovzdal za asistencie advokátky poškodenému Z. K. škodu, ktorá bola
vyčíslená znalcom a to 6 stoeurových bankoviek, jedna 20 -eurová, jedna dvojeurová minca, jedna
dvojcentová minca, dve jednocentové mince.

Poškodený si voči obžalovanému uplatnil škodu vo výške podľa zmluvy, t. j. 456,- eur. Je to škoda, ktorá
mu doposiaľ nebola vyplatená. Uplatňoval si aj ďalšiu škodu, výšku ktorej ale doposiaľ nemal vyčíslenú.
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná od roku 2015, pracuje u obžalovaného
podľa pracovnej zmluvy, ktorú spísali v roku 2015. Vykonáva prácu vodiča kamióna. Do pojednávania
mzda mu nebola vyplatená za obdobie od 18. 8. 2015 do 5. 10. 2015. Potvrdil, že obžalovaný mu chcel

v kancelárii právnika dňa 18.03.2016 pri mimosúdnom jednaní nahradiť 622,- eur, on to ale neprevzal,
pretože sa dohodli, že mu to pošle poštou. Následne na hlavnom pojednávaní mu obžalovaný vyplatil
sumu 622,04 eur.

Právny zástupca poškodeného predložil na hlavnom pojednávaní záznam z rokovania o mimosúdnej

dohode, ktorý účastníci uzavreli 18. 3. 2016 v čase o 13.15 hod. s tým, že podpísaním tejto dohody uznal
obžalovaný skončenie pracovného pomeru k 5. 10. 2015 podľa poškodeného. Poškodený sa vyjadril,
že pokiaľ zamestnávateľ má záujem na uhradení sumy 576,05 eur, môže to vykonať prostredníctvom
slovenskej pošty na jeho meno.Vinu obžalovaného a dôvodnosť podanej obžaloby preukazuje listinný dôkaz, ktorým je znalecký
posudok vypracovaný znalcom Ing. Štefanom Tichým, znalcom z odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo.
Z posudku vyplýva, že poškodený ako zamestnanec sa spolu so zamestnávateľom ako obžalovaným

dohodli, že zamestnanec nastúpi do práce 18.08.2015 ako vodič MKD, podľa potreby zamestnávateľa.
Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Mzdové podmienky boli dohodnuté na 456 ako hrubá
mzda mesačne. Výplatný termín bol 20. Deň v mesiaci. Bola dohodnutá skúšobná doba na tri mesiace.
Zo mzdového listu vyplýva, že poškodený ako zamestnanec nastúpil do práce 18.08.2015 a ukončil
pracovný pomer dňa 05.10.2015. Za obdobie 08/12/2015 evidoval zamestnávateľ kladné zostatky

finančných prostriedkov v pokladni, často aj prevyšujúce sumu 10.000 eur. Obžalovaný v uvedenom
období hospodáril so ziskom a mal dostatok finančných prostriedkov v pokladni. Na bankovom účte
bol čerpaný kontokorent, preto bol v peňažnom denníku uvedený v zápornom stave. Podnikateľ
nemá pohľadávky a záväzky po lehote ich splatnosti. Obžalovaný ako zamestnávateľ mal počas
celého obdobia 08/12/2015 dostatok finančných prostriedkov na uhradenie mzdy zamestnanca -
poškodeného.

Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto ako
štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista
nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné,
na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné

prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby
alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu
vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Je nepochybné, že skutok, ktorý bol obžalovanému kladený
za vinu, sa stal, pretože skutočnosť, že obžalovaný nevyplatil v lehote splatnosti, a ani dodatočne v
lehote 60 dní ( § 86 ods.1 písm. c/ Tr. zák.), bola potvrdená jednak výpoveďou samotného obžalovaného,

ako aj poškodeného. Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný ako zamestnávateľ mal v deň splatnosti
mal peňažné prostriedky na jej výplatu, a tieto nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti
zamestnávateľa.

Po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne, nadobudol súd vnútorné

presvedčenie a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok uvedený vo výrokovej časti
rozsudku. Súd tak uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa §214ods.1Tr.zák.,pretožemalzapreukázané,že akofyzickáosoba,ktorájezamestnávateľom,
nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu za prácu, na ktorej vyplatenie mal zamestnanec nárok v deň
jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval

na zabezpečenie činnosti zamestnávateľa. Konanie obžalovaného súd považuje za závažné, pretože
vlastne bezdôvodne ukrátil svojho zamestnanca o včasné vyplatenie jeho mzdových nárokov. Nemožno
také konanie obžalovaného bagatelizovať a považovať ho za nezávažné.

Obžalovaný nemá v Registri trestov GP SR záznam. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd

zohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku. Prihliadol pri výmere
trestu na

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery,

ako aj možnosti jeho nápravy. U obžalovaného boli oproti neexistencii priťažujúcich okolností zistené
poľahčujúce okolností § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny
život, k spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznal, oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom. Na základe týchto skutočností súd za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložil
obžalovanému peňažný trest vo výške 200 eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného

trestu uložil zodpovedajúci náhradný trest odňatia slobody, a to v trvaní dvoch mesiacov. Súd má za
to, že nie je nutné na dosiahnutie účelu trestu okamžite ukladať trest spojený s hrozbou či s priamym
výkonom trestu odňatia slobody. Nateraz je predpoklad, že už takýto postih bude viesť obžalovaného
k tomu, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu
obžalovaného postačujúci jednak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie, pre preventívny

a výchovný účel trestu a zabezpečenie ochrany spoločnosti v danom prípade postačuje aj takýto trest.

Pokiaľ sa týka adhézneho konania, v rámci tohto súd bral v úvahu uplatnenie nároku poškodeného.
Keďže poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil, na hlavnom pojednávaní mu bolazo strany obžalovaného nahradená škody vo výške 622,04 eur, súd odkázal poškodeného so zvyškom
nároku na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.