Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200163
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6016200163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov Ing.

JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci navrhovateľa: Z. X., bytom
M. X/XXXX, Z. Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/50/2016-19 zo dňa
17. februára 2016, v konaní o výšku starobného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/50/2016-19
zo dňa 17. februára 2016 potvrdzuje.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom označeným vo výroku tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) ako vecne správne potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-R.. zo dňa
18.11.2014, ktorým odporkyňa navrhovateľke zvýšila starobný dôchodok od 30.10.2011 na sumu 341,30
€, od 01.01.2012 na sumu 352,60 €, od 01.01.2013 na sumu 363,80 € a od 01.01.2014 na sumu
372,60 € mesačne (ďalej len „Rozhodnutie I“) a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X-R.. zo
dňa 18.11.2014, ktorým odporkyňa navrhovateľke zvýšila starobný dôchodok od 01.01.2015 na sumu
377,80 € mesačne (ďalej len „Rozhodnutie II“). Zároveň krajský súd zastavil konanie vo veci rozhodnutia

odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2014 (ďalej len „Rozhodnutie III“) a navrhovateľke
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že postup odporkyne ako aj napadnuté rozhodnutia sú
v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľka podľa krajského súdu nepredložila dôkaz,
že uvedené rozhodnutia sú vecne nesprávne a nezákonné. Ďalej krajský súd uviedol, že potvrdenými
rozhodnutiami nebolo rozhodnuté o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok, ale len o jeho zvýšení.

Zastavenie konania o Rozhodnutí III krajský súd odôvodnil jeho zrušením v rámci autoremedúry
rozhodnutím odporkyne zo dňa 04.06.2015.

Proti napadnutému rozsudku (a zároveň proti rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 20Sd/157/2015-42 a č. k. 20Sd/204/2015-50, ktoré boli tiež vyhlásené dňa 17.02.2016 - o
odvolaniach proti týmto rozsudkom rozhodnú iné senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) podala
navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom uviedla, že už 19 rokov bojuje za jej ťažko zarobený dôchodok

a stále nedostala, čo jej patrí. Uviedla, že nechce cudzie, ale je v práve. Tvrdila, že dokazuje riadnymi
dokumentmi, pričom obvinila pracovníčky odporkyne, že dokazujú falošnými dôkazmi a iba tvrdia, že
nedisponujú jej evidenčným materiálom. Ďalej poukázala na dôkaz predložený na pojednávaní dňa
14.01.2015, na základe ktorého bola vo vtedy prebiehajúcom konaní úspešná. Nastolila otázku, akojej mohol byť prepočítaný dôchodok bez evidenčného materiálu a ako je možné, že 14.01.2015 bola
úspešná a o rok 17.02.2016 uvádza aj krajský súd (v rozsudku), že sú to irelevantné dokumenty.

Navrhovateľka v odvolaní navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dôkladne preskúmal tento
prípad od začiatku. Uviedla, že chce byť prítomná pri vyšetrovaní prípadu a jej dôchodok je falšovaný
od podania žiadosti o dôchodok v roku XXXX. Napokon navrhovateľka uviedla, že jej dôchodok má iná
osoba, ktorá zneužila jej identitu.

Odporkyňavosvojomvyjadreníkodvolaniuuviedla,žekrajskýsúdsprávnezistilskutkovýstavanáležite
právne posúdil vec. Odporkyňa trvala na správnosti Rozhodnutia I a Rozhodnutia II a navrhla, aby
odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 250s O. s. p. v spojení
s § 10 ods. 2 O. s. p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) preskúmal

rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania
skúmal aj predmetné rozhodnutia odporkyne, najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil ich
zákonnosť. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.
1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení
s § 250s O. s. p.), dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.12.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O. s. p.).

Odvolací súd zo súdneho spisu a z priloženého administratívneho spisu zistil, že odporkyňa vydala
dňa 18.11.2014 Rozhodnutie I, ktorými odporkyňa navrhovateľke zvýšila starobný dôchodok podľa § 66
ods. 3, § 112 ods. 1 a § 293l ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) od 30.10.2011 na sumu 341,30 €; podľa § 82 zákona
o sociálnom poistení a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.

344/2011 Z. z. od 01.01.2012 na sumu 352,60 €; podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení
a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. od
01.01.2013 na sumu 363,80 €; podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 Opatrenia Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z. z. od 01.01.2014 na sumu 372,60
€ mesačne. V rozhodnutí uviedla, že podľa § 293l ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa starobný

dôchodok navrhovateľky zvyšuje za obdobie dôchodkového postenia získané po 31.07.2006 podľa § 66
ods. 2 až 9 zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedla osobné mzdové body navrhovateľky za obdobie
od 19.10.2006 do 15.11.2007, ktorých súčet bol 0,6307. Do výpočtu zvýšenia starobného dôchodku
vstúpila jedna polovica tohto súčtu (0,31535) a aktuálna dôchodková jednotka (k 16.11.2007 v sume
232,51 Sk), čo po súčine a konverzii na menu EURO činilo 2,43384518 €. Po pripočítaní tejto sumy k

sume starobného dôchodku navrhovateľky k 29.10.2011 (338,80 € mesačne) a zaokrúhlení nahor bola
určená suma starobného dôchodku 341,30 €, k čomu prislúchali následné zvýšenia kvôli každoročnej
valorizácii starobných dôchodkov. Zároveň odporkyňa uviedla, že starobný dôchodok navrhovateľky
zvýšila tri roky spätne od uplatnenia nároku na zvýšenie, teda tri roky spätne od 30.10.2014, v zmysle
§ 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Rozhodnutím II z toho istého dňa odporkyňa navrhovateľke zvýšila starobný dôchodok podľa § 82
zákona o sociálnom poistení a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky č. 295/2014 Z. z. od 01.01.2015 na sumu 377,80 € mesačne, čiže o 5,20 € mesačne.

Rozhodnutím III zo 04.12.2014 odporkyňa rozhodla o zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky o
5,20 € na sumu 375,20 € od 01.01.2015, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z.

Navrhovateľka podala proti týmto rozhodnutiam včas (26.01.2015) opravný prostriedok, v ktorom

poukázala na to, že jej boli priznané dve rozličné zvýšenia (na 377,80 € a 375,20 €). Domáhala sa
priznania úpravy starobného dôchodku podľa platného zákona. Ďalej uviedla, že odporkyňa sa vo veci
jej starobného dôchodku dopustila viacerých prešľapov.Následne navrhovateľka v podaní z 10.03.2015 označenom ako „Urgencia“ a zaslanom odporkyni
uviedla, že sa odporkyňa nevyjadrila k jej žiadosti o prepočet starobného dôchodku za obdobie od
19.10.2006 do 11.11.2007 a žiadala o zvýšenie dôchodku.

Následne odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 04.06.2015, ktorým podľa § 112 ods.
1 zákona o sociálnom poistení zrušila Rozhodnutie III ako nadbytočne vydané. Odporkyňa vo svojom
vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že Rozhodnutie III zrušila s tým, že Rozhodnutie II zostáva
v platnosti. Okrem toho pre úplnosť uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 15.04.2015 bol

starobný dôchodok navrhovateľky podľa § 293di zákona o sociálnom poistení zvýšený na sumu 378,20
€ mesačne. Odporkyňa navrhla, aby krajský súd konanie o Rozhodnutí III zastavil.

Na nariadenom pojednávaní pred krajským súdom navrhovateľka trvala na opravnom prostriedku a
tvrdila, že došlo k falšovaniu dokladov. Zástupkyňa odporkyne žiadala potvrdiť napadnuté rozhodnutia.
Poukázala na to, že dôchodok navrhovateľky bol zvýšený za obdobie, keď pracovala počas poberania

starobného dôchodku. Ďalej uviedla, že v odôvodnení rozhodnutia sú uvedené aj presné podklady,
z ktorých odporkyňa vychádzala a že navrhovateľka neuviedla konkrétne, v čom sú výpočty chybné.
Krajský súd na tom istom pojednávaní vyhlásil napadnutý rozsudok.

Odvolací súd po preskúmaní postupu a rozhodnutia krajského súdu dospel k záveru, že odôvodnenie

rozsudku, napriek svojej stručnosti správne reaguje na navrhovateľkou vyslovený nesúhlas s
preskúmavanými rozhodnutiami. Preto sa odvolací súd s týmto odôvodnením stotožňuje a následne
ho doplňuje a rozvíja. Aj s ohľadom na uvedené, odvolací súd v odvolacom štádiu konania (v ktorom
sa povinné zastúpenie nevyžaduje - § 250a O. s. p.) po splnení podmienok pre rozhodnutie vo veci
samej, za daných okolností aj s poukazom na ustanovenie § 30 v spojení s § 138 O. s. p. nevidel

ako účelnú potrebu právneho zastúpenia navrhovateľky prostredníctvom Centra právnej pomoci, preto
žiadosť navrhovateľky v tomto smere uvedenú v odvolaní nepovažoval za dôvodnú.

Predovšetkým považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že predmetom prieskumu v tomto
súdnom konaní boli len Rozhodnutie I a Rozhodnutie II, ktorými odporkyňa rozhodla o zvýšení

starobného dôchodku navrhovateľky. Krajský súd a ani odvolací súd sa preto nemohli zaoberať
staršími rozhodnutiami o priznaní a zvýšení starobného dôchodku navrhovateľky, hoci navrhovateľkina
argumentácia v odvolaní proti rozsudku k tomu smerovala. Preto keď krajský súd preskúmal postup
odporkyne pri výpočte zvýšenia dôchodku a po zistení jeho správnosti rozhodol o potvrdení napadnutých
rozhodnutí, rozhodol správne. Aj podľa odvolacieho súdu odporkyňa v Rozhodnutí I vychádzala z

riadne zisteného skutkového stavu, pokiaľ ide o získaný osobný vymeriavací základ, resp. súčet
osobných mzdových bodov, správne aplikovala príslušné zákonné ustanovenia, vypočítala sumu
zvýšenia starobného dôchodku a po jej pripočítaní k starobnému dôchodku navrhovateľky vyplácanému
do 29.10.2011 určila novú sumu starobného dôchodku od 30.10.2011, čiže tri roky spätne od uplatnenia
nároku, v zmysle § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; následne vždy od 01.01. nasledujúcich rokov

priznala príslušné zvýšenie. Odvolací súd má za to, že odporkyňa týmto rozhodnutím vyhovela žiadosti
navrhovateľky o zvýšenie dôchodku, čo navrhovateľka osobitným podaním z 10.03.2015 urgovala.

Valorizačným Rozhodnutím II zo dňa 18.11.2014 potom odporkyňa zvýšila takto určený starobný
dôchodok o 5,20 € na sumu 377,80 € v zmysle príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, s

účinnosťou od 01.01.2015. Ani pri tomto rozhodnutí odvolací súd nenašiel dôvod na jeho zrušenie. Vo
vzťahu k obom rozhodnutiam má odvolací súd za to, že ich odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné
a presné.

Navrhovateľke však treba dať za pravdu, že odporkyňa vydaním Rozhodnutia III spôsobila mätež, keď

Rozhodnutím II a Rozhodnutím III oznámila navrhovateľke rozdielne sumy jej starobného dôchodku od
01.01.2015, pričom obe rozhodnutia boli odôvodnené rovnako.

Z postupu odporkyne, ktorá v priebehu súdneho konania zrušila Rozhodnutie III ako „nadbytočne
vydané“, odvolací súd má rovnako ako krajský súd za to, že sa tým v tejto časti vyhovelo

navrhovateľkinmu opravnému prostriedku tzv. autoremedúrou, kedy nesprávne rozhodnutie zruší sám
orgán, ktorý ho vydal. V tomto prípade nebolo potrebné vydávať rozhodnutie nové, pretože o zvýšení
starobnéhodôchodku(valorizácii)došloužRozhodnutímII,ktoréneboloRozhodnutímIIIdotknuté.Preto
krajský súd postupoval správne, keď v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 250o O. s. p. Odvolacísúd sa domnieva, že k vydaniu Rozhodnutia III došlo tak, že si odporkyňa nevšimla, že už pred jeho
vydaním došlo k zvýšeniu starobného dôchodku navrhovateľky Rozhodnutím I.

Vo vzťahu k námietkam navrhovateľky, že odporkyňa vychádza z nesprávnych podkladov, resp. že
došlo k zámene (krádeži) identít, odvolací súd opäť uvádza, že pokiaľ sa tieto tvrdenia vzťahujú na
určenie pôvodnej výšky starobného dôchodku pri jeho priznaní, táto otázka nemôže byť skúmaná v
súdnom konaní o Rozhodnutí I a Rozhodnutí II, pretože tieto sa týkajú iba zvýšenia dôchodku za
novozískané doby poistenia (tzv. práca popri dôchodku) a každoročnej valorizácie. Vo vzťahu k týmto

rozhodnutiam neuviedla navrhovateľka nijaké konkrétne vecné výhrady, okrem spomenutej nejasnosti
vyvolanej medzičasom zrušeným Rozhodnutím III. Ani odvolací súd pri prieskume Rozhodnutia I a
Rozhodnutia II nezistil také vady, ktoré by odôvodňovali ich zrušenie.

Podľa odvolacieho súdu odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav, správne ho právne posúdila a
vydala rozhodnutie, ktoré je v súlade so zákonom. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k

záveru, že krajský súd dôvodne a v zmysle zákona opravnému prostriedku navrhovateľky nevyhovel.
O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 v spojení s § 250ja ods. 3 O. s. p. potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení

s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.