Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 17, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 42Csp/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116222899
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116222899.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: Z. P.,
P..XX.XX.XXXX,X.Y.Y.XXXX/XX,XXXXXŽ.,právnezastúpenýSTEHURA&partners,v.o.s.,sosídlom
Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanej: E. W. H., H..Z..A.., H. H.I. E. XX,
XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 5.072,97 EUR s príslušenstvom,

takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.072,97 EUR s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 5.072,97 EUR od 09.09.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom zo dňa 09.09.2016 osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 09.09.2016

sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 5.072,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.072,97
EUR od podania návrhu do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so
žalovanou uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011 na sumu
1.500,- EUR, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011 na sumu 1.500,-
EUR, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2013 na sumu 1.500,- EUR,

zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 na sumu 1.500,- EUR a zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 na sumu 1.500,- EUR. Predmetné zmluvy
uzatváral z dôvodu zlej finančnej situácie. Pri uzatváraní mu zástupcovia žalovanej predložili zmluvné
predtlače, ktoré podpísal bez toho, aby bližšie porozumel ich obsahu. Zástupcovia žalovanej mu pri
podpise povedali, že ak chce pôžičku, musí predmetné zmluvy podpísať a že sa nemusí obávať, nakoľko
ide o štandardné zmluvy. Predmetné zmluvy považoval za zmluvy spotrebiteľské s jednoznačným
spotrebiteľským účelovým určením, pre ktorých kvalifikáciu a právny režim sú smerodajné ustanovenia

Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase ich uzatvorenia. Mal za to, že v danom prípade
ide čisto o spotrebiteľský vzťah, pričom predmetné zmluvy musia obsahovať všetky náležitosti, ktoré
zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje. Bol názoru, že predmetné zmluvy
nespĺňajú viaceré podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. Citoval § 2 písm. i), g), h), § 9 ods. 2 písm. j) a
k) zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle citovaných zákonných ustanovení mal za to, že celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť musí byť vyjadrená ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom sa zarátavajú všetky náklady vrátane úrokov, provízií,daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere. Poukázal, že v predmetných zmluvách je celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť uvedená vo výške 3.375,54 EUR. Zdôraznil, že žalovaný pri uvádzaní celkovej čiastky, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť však nepostupoval správne, nakoľko do nej nezahrnul poplatok za možnosť
odkladu splátok úveru vo výške 215,75 EUR (bod 8.1 zmlúv). Zdôraznil, že celková čiastka, ktorú musel
žalobca zaplatiť predstavuje až 3.591,29 EUR. Mal tiež za to, že žalovaný v predmetných zmluvách
uviedol chybne údaj o RPMN. V predmetných zmluvách sú uvedené dva údaje o RPMN, čo už samo o
sebe nezodpovedá zákonnej úprave a pôsobí pre spotrebiteľa zmätočne. V zmluve č. XXXXXXXXXX

a č. XXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 70,01 % (bod 5 zmluvy) a 69,29 % (bod 6 zmluvy),
pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 92,98 %. V zmluve č. XXXXXXXXXX je uvedená RPMN
vo výške 70,01 % (bod 5 zmluvy) a 69,30 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavuje
až 92,98 %. V zmluve č. XXXXXXXXXX je uvedená RPMN vo výške 70,01 % (bod 5 zmluvy) a 68,22
% (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN predstavuje až 92,98 %. V zmluve č. XXXXXXXXXX je
uvedená RPMN vo výške 70,01 % (bod 5 zmluvy) a 69,72 % (bod 6 zmluvy), pričom v skutočnosti RPMN

predstavuje až 92,98 %. Uviedol, že do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s
poskytovaným úverom. Žalovaná však do výpočtu RPMN nezahrnula poplatok za možnosť odkladu
splátok úveru vo výške 215,75 EUR. Konanie žalovanej pri poskytovaní úveru tým, že do celkových
nákladov spotrebiteľa a do výpočtu RPMN nezahrnie všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom

(215,75 EUR) a tieto poplatky skryje pod samotnú dohodu o poskytovaní služby, čím bolo znemožnené
dosiahnuť reálnu predstavu o poskytovanom úvere zodpovedajúcu skutočnosti označil za mimoriadne
závažnú nekalú obchodnú praktiku. Takúto obchodnú praktiku považoval za konanie v rozpore s dobrými
mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti tým, že ide o mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože
žalobca nemal zabezpečenú reálnu objektívnu možnosť porovnania úverov z hľadiska výšky RPMN

a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Zo znenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č . 129/2010 Z.z. mal za jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj
úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Upozornil, že v danom prípade tento
údaj v úverovej zmluve absentuje. Citoval znenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uviedol, že
nesprávne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy je potrebné považovať ako keby tieto náležitosti

neboli uvedené vôbec. Konštatoval, že zo strany žalovanej pri podpise úverovej zmluvy boli porušené
ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere, daný úver sa musí považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Mal za to, že nakoľko predmetné úverové zmluvy sú zo zákona považované za bezúročné a
bez poplatkov, žalobca bol povinný vrátiť žalovanej len sumy, ktoré si od žalovanej požičal. Poukázal, že
žalovaná žalobcovi vyplatila na základe predmetných zmlúv č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č..

XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. Č.. XXXXXXXXXX len sumy 1.284,25 EUR (1.500,- EUR - 215,75
EUR), nakoľko poplatok uvedený v bode 8.1 predmetných zmlúv si hneď započítala na poskytnuté
úvery podľa bodu 8.4 zmlúv. Celkovo tak žalovaná poskytla žalobcovi sumu 6.421,25 EUR. Žalobca
žalovanej postupnými platbami vrátil až sumu 11.981,16 EUR (zmluva č. XXXXXXXXXX suma 3.136,41
EUR, zmluva č. XXXXXXXXXX suma 3.285,40 EUR, zmluva č. XXXXXXXXXX suma 1.950,59 EUR,

zmluva č. XXXXXXXXXX suma 1.789,85 EUR a zmluva č. XXXXXXXXXX suma 1.818,91 EUR), pričom
žalobcabolpovinnýuhradiťvzhľadomnavyššieuvedenénedostatkyzmlúvlensumu6.421,25EUR.Bez
právneho dôvodu žalovanej zaplatil sumu 5.559,91 EUR. Z dôvodu prípadného premlčania uplatneného
nároku sa žalobca však domáhal zaplatenia sumy 5.072,97 EUR, čo predstavujú platby, ktoré žalovanej
zaplatil počnúc 02.10.2013 až do podania žalobného návrhu. Citoval § 451 Občianskeho zákonníka,

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konštatoval, že žalovaná ako podnikateľ,
ktorej predmetnom podnikania je aj dlhodobo poskytovanie úverov sa uvedeným konaním bezdôvodne
obohatila na úkor žalobcu a to tým, že so žalobcom uzatvorila zmluvy o spotrebiteľskom úvere s
nedostatkami vytýkanými vyššie. Namietal, že žalovaná neuviedla všetky skutočnosti prináležiace k
zmluve o spotrebiteľskom úvere, hoc o tejto povinnosti dlhodobo vedela. Rovnako namietal, že žalovaná

od žalobcu požadovala rôzne plnenia, hoc vedela, že uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú
bezúročné a bez poplatkov.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 28.09.2016, doručenom okresnému súdu dňa 10.10.2016,
k podanej žalobe uviedla, že pri uzatvorení zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 26.10.2011, č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2013, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 boli medzi stranami osobitne
uzatvorené aj Dohody o poskytnutí služby, ktorých predmetom bola možnosť poskytnutia odkladu
max. troch splátok úveru za splnenia podmienok predpokladaných v ich obsahovom znení. Dohoda oposkytnutí služby je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy
o úvere, a teda má právnu povahu individuálneho dojednania. Poukázala na bod 8. ods. 8.6 Dohody o
poskytnutí služby, s tým, že je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní

jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho
samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Poukázala, že dohoda o poskytnutí služby je
osobitne podpisovaná. Je samostatná od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Podpísaním
zmluvysanepristupujeaautomatickysaneuzatváradohodaoposkytnutíslužby.To,žeuzavretiedohody
o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí

služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Definovala pojem priemerný spotrebiteľ a v súvislosti s tým
konštatovala, že spotrebiteľ si je vedomý, že dohodu neuzatvára automaticky so zmluvou o úvere, že
jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Tvrdila, že aj v
prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné. Žalobca vedel o jej význame, právach a
povinnostiach z nej vyplývajúcich. Tvrdila, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním
v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vylučovala záver o jej neprijateľnosti. Uvedená dohoda

bola dohodnutá ako individuálny právny úkon, ktorého využitie alebo nevyužitie vyplýva zo slobodnej
vôle zmluvnej strany, v prospech ktorej bola dojednaná, teda dlžníka. Poukázala, že žalobca v dohode o
poskytnutí služby sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný vzťah. Výška odplaty predstavuje dohodu
o cene služby, a teda nie je v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou.
Mala za vylúčené, aby odplata za poskytnutie odkladu splátok bola zahrnutá do celkovej výšky RPMN

z dôvodu doplnkového a dobrovoľného charakteru tohto zmluvného dojednania. Z uvedeného mala za
nepochybné, že služba je nepovinná, a pre jej uzatvorenie sa žalobca rozhodol sám a dobrovoľne.
S poukazom na § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. uviedla, že keď táto dohoda bola dobrovoľná
a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla
zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Citovala § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedla, že do

výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich
podmienku pre získanie úveru. Poukázala, že aj poskytnutá služba v zmysle dohody o jej poskytnutí
je voliteľná. Konštatovala, že ak by teda žalobca dohodu nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ
by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by bol taký postup v
rozpore so zákonom. Poprela dôvodnosť tvrdení o nesprávne uvedenej RPMN. Údaj o RPMN, čo do

vymedzenia jej výšky, je obsiahnutý v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Tu sa vzhľadom na
dohodnutý predmet zmluvného vzťahu, vymedzuje pri uvádzaní ročnej percentuálnej miery nákladov
samostatne predpokladaná hodnota RPMN (bod 5) a samostatne výsledná hodnota RPMN (bod 6). Údaj
o predpokladanej RPMN slúži predovšetkým ako informácia pre priemerne obozretného spotrebiteľa,
s ohľadom na možnosť posúdenia, či bude daný úver pri takto určenej sadzbe pre neho výhodný

alebo nie. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala zmätočný
charakter údaja o RPMN. Mala za to, že zmluvy uzatvorené medzi stranami sporu obsahujú výšku
splátok, termín ich splatnosti, ako aj počet splátok. Poukázala, že zmluvy v bode 6 obsahujú zákonom
požadovanú výšku splátky (80,37 EUR), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - v prípade
zmlúv č. XXXXXXXXXX N. Č.. XXXXXXXXXX je termín splatnosti stanovený na 29. deň v kalendárnom

mesiaci, v prípade zmlúv č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. Č.. XXXXXXXXXX je tento údaj
uvedený v Splátkovom kalendári, ako aj v Zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy) a počet splátok (42), teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k.) zákona č. 129/2010 Z.z..
Zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi,
ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Mala za to, že by nebolo reálne možné vypočítať údaj o

ročnej percentuálnej miere nákladov. Uviedla, že pri výpočte RPMN sa vychádza z výšky splátky. Výška
splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Pri výpočte
RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu splátka, teda že má ísť o súčet splátky istiny, alebo splátku
úroku a pod. Musí ísť o celú splátku, pretože inak by bol daný výpočet nesprávnym a mylným. Bola
názoru, že zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by zmluva mala ešte obsahovať aj samostatný údaj

o ich súčte. Vyjadrila presvedčenie, že záver o rozpisovaní splátky znemožňuje výpočet RPMN. Pri
výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného pre tento výpočet sa má použiť výška
splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Rovnako mala za to, že tak zákon neurčuje, že
pre účely tohto výpočtu sa jednotlivé rozpísané položky majú spočítavať. Zdôraznila, že pri výklade
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné vychádzať zo smernice Rady 2008/48 (čl.

22 ods. 1 smernice), ktorá má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Konštatovala, že
znenie smernice tvrdenie žalobcu o rozpisovaní splátky popiera. Citovala článok 10 ods. 1 písm. h)
smernice. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Žalovaná ďalej
poukázala, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravenýspotrebiteľským právnym režimom, teda aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by žalobca požadoval vrátenie čiastky,
ktorá má byť bezdôvodným obohatením, bez prihliadnutia na akékoľvek úroky a poplatky, ktoré boli

zmluvnými stranami pri podpise zmluvy dohodnuté a ktoré žalovanej vznikli v súvislosti s nesplnením
povinností žalobcom, jednalo by sa práve z jeho strany o bezdôvodné obohatenie na úkor žalovanej,
ktorá finančné prostriedky skutočne žalobcovi poskytla. Práve s prihliadnutím na uvedené skutočnosti
žalovaná konštatovala deficit pravidelnosti splácania úveru žalobcom, ktorý viedol žalovanú k uplatneniu
nároku na sankcie definované v bode 14 Zmluvných dojednaní. Obsahom práv a povinností zmluvných

strán nebolo len poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, ale aj spôsobilosť niesť zodpovednosť
za porušenie povinností, v tomto prípade nesplácania záväzkov v dohodnutých termínoch splatnosti.
Žiadny právny predpis neurčuje, že má spotrebiteľ nárok na poskytnutie úveru bezodplatne, resp. bez
primeraného a zákonného zabezpečenia svojich záväzkov veriteľom. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo
dňa 13.12.2016, doručenom okresnému súdu dňa 23.12.2016 poukázala na argumenty obsiahnuté vo
vyjadrení k žalobe, kde bolo vysvetlené, prečo odplata za odklad splátok nemôže byť započítaná do

celkovej výšky RPMN. Ďalej uviedla, že v bode 5 formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru
sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN
za úver. Poukázala, že presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Konštatovala, že
údaj o RPMN sa určuje až s ohľadom na schválený úver na základe údajov úveru, a teda v otázke RPMN
nemožno hovoriť o nejakej zmätočnosti. Uviedla, že rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a

RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po
jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne. Uviedla, že pre výpočet RPMN majú totiž
význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru
a dátum splatnosti každej splátky. Nesúhlasila s tvrdením, že výsledná výška RPMN nemôže byť nižšia
ako ročná úroková sadzba úveru, nakoľko RPMN sa dojednáva striktne na základe zákonného vzorca

určeného pre jej výpočet. Vzhľadom na uvedené zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a žiadala
žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 17.02.2017. Súd vec prejednal za splnenia
podmienok podľa § 180 CSP, v neprítomnosti žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu, ktorí vyslovili

súhlas s pojednávaním bez ich účasti.

4. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na podanej žalobe ako aj na všetkých
písomných vyjadreniach a poukázal na to, že všetkých päť uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere
neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch pre daný typ úveru vyžaduje,

pričom nesplnenie, resp. nesprávne uvedenie týchto náležitostí zákon sankcionuje tým, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvou o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011 znejúcu na sumu 1.500,- EUR spolu s prehľadom platieb k

predmetnej zmluve zo dňa 28.06.2016 (č.l. 4-5 spisu), zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 26.10.2011 znejúcu na sumu 1.500,- EUR spolu s prehľadom platieb k predmetnej zmluve zo
dňa 28.06.2016 (č.l. 6-7 spisu), zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2013
znejúcunasumu1.500,-EURspolusprehľadomplatiebkpredmetnejzmluvezodňa28.06.2016(č.l.8-9
spisu), zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 znejúcu na sumu 1.500,-

EUR spolu s prehľadom platieb k predmetnej zmluve zo dňa 28.06.2016 (č.l. 10-11 spisu) a zmluvou
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 znejúcu na sumu 1.500,- EUR spolu s
prehľadom platieb k predmetnej zmluve zo dňa 28.06.2016 (č.l. 12-13 spisu), vyjadreniami žalovanej zo
dňa 28.09.2016 a zo dňa 13.12.2016 (č.l. 18-20 a 42-43 spisu), vyjadrením žalobcu zo dňa 24.11.2016
(č.l. 39-40 spisu), špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 23.01.2017 (č.l. 54-55 spisu).

6. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil
podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou
v čase vzniku zmluvných vzťahov a dospel k nasledovným záverom.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitévzmluváchuzatvorenýchsospotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa

a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

16. Podľa§11ods.1zákona, poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až l), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z

omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.21. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

22. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej nároky vzniknuté
z titulu bezdôvodného obohatenia odvodzujúceho od uzavretých zmlúv o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011 na sumu 1.500,- EUR, č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011 na sumu

1.500,- EUR, č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2013 na sumu 1.500,- EUR, č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.10.2013 na sumu 1.500,- EUR a č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 na sumu 1.500,- EUR. Žalobca
zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetných
zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní
konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel
k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe predmetných zmlúv je

vzťahom občianskoprávnym a na predmetné zmluvy sa tak hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy.
Súd má tak za to, že právny vzťah založený úverovými zmluvami je potrebné kvalifikovať ako vzťah
spotrebiteľský.

23. Z predložených úverových zmlúv je možné ustáliť, že strany sporu uzavreli päť zmlúv o

revolvingovom úvere, na základe ktorých žalovaná poskytla žalobcovi spotrebiteľský úver s úverovým
rámcom vo výške 1.500 EUR pri každej uzavretej zmluve. Vyčerpané sumy sa žalobca zaviazal splácať v
42splátkachmesačnevovýške80,37EURsosplatnosťouk29.dňuvmesiaci(zmluvač.XXXXXXXXXX
N.Č..XXXXXXXXXX)avprípadezmlúvč.XXXXXXXXXX,č.XXXXXXXXXXN.Č..XXXXXXXXXXtento
údaj v predmetných zmluvách absentuje. Žalovaná žalobcovi vyplatila na základe predmetných zmlúv

č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX N. Č.. XXXXXXXXXX len
sumy 1.284,25 EUR (1.500,- EUR - 215,75 EUR), nakoľko poplatok uvedený v bode 8.1 predmetných
zmlúv si hneď započítala na poskytnuté úvery podľa bodu 8.4 zmlúv. Celkovo tak žalovaná poskytla
žalobcovi sumu 6.421,25 EUR. Žalobca žalovanej postupnými platbami uhradil sumu 11.981,16 EUR
(zmluva č. XXXXXXXXXX suma 3.136,41 EUR, zmluva č. XXXXXXXXXX suma 3.285,40 EUR, zmluva

č. XXXXXXXXXX suma 1.950,59 EUR, zmluva č. XXXXXXXXXX suma 1.789,85 EUR a zmluva č.
XXXXXXXXXX suma 1.818,91 EUR). Žalovaná tieto skutočnosti vo svojich písomných vyjadreniach k
žalobe nerozporovala.

24. V zmysle článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa preto súd zaoberal otázkou, či zmluvné podmienky inkorporované do štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy nepredstavujú neprimerané zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa. Súd
pritom dospel k záveru, že výška úrokov uvedená v zmluve o revolvingovom úvere je v rozpore s dobrými
mravmi z dôvodu ich neprimeranosti.

25. Vychádzajúc z obsahu zmlúv o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX N. Č.. XXXXXXXXXX bod
6 vyplýva, že RPMN bola „dohodnutá“ vo výške 69,29 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01
%. V zmluve č. XXXXXXXXXX v bode 6 vyplýva, že RPMN bola „dohodnutá“ vo výške 69,30 % a ročná
úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %. V zmluve č. XXXXXXXXXX v bode 6 vyplýva, že RPMN
bola „dohodnutá“ vo výške 68,22 % a ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01 %. V zmluve č.

XXXXXXXXXX v bode 6 vyplýva, že RPMN bola „dohodnutá“ vo výške 69,72 % a ročná úroková sadzba
úveruvovýške70,01%.Zuvedenéhojenepochybné,žeakvýškaRPMN(69,29%,resp.69,30%,68,22
%, 69,72 %) je nižšia ako ročná úroková sadzba (70,01 %), výška RPMN nezodpovedá realite. Žalovaná
totiž ako veriteľ v predmetných zmluvách nemohla uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako bola ročná úroková
sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, ktorých úrok je len jednou jeho súčasťou.

Preto RPMN musí byť logicky vyššia ako je úroková sadzba.

26. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnutý úver vo výške
70,01 % a 76,21 % za poskytnutý revolving ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac ako
šesťnásobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere.

Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa
31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej
čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je
ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totižmusí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak

dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39
Občianskeho zákonníka).

27. Ako teda vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v spotrebiteľských

zmluvách podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Ak žalovaná poskytla žalobcovi pri jednotlivých vyššie uvedených
zmluvách finančné prostriedky vo výške 1.284,25 EUR a tieto žiadala splácať v 42 mesačných splátkach
po 80,37 EUR, t. j. spolu 3.375,54 EUR, znamená to, že zmluvná odmena za poskytnutie každého úveru
a za poskytnutie revolvingu spolu v sume 2.091,29 EUR je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými
mravmiaževdanomprípadeideoduplicitnúodmenu,nakoľkoodmenazaposkytnutieúverujezahrnutá

v úrokovej sadzbe za poskytnutý úver. Poskytnuté úvery sú teda z uvedeného dôvodu bezúročné.

28. Keďže sa jedná o zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd ďalej
zisťoval, či zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto
zákona.

29. Preskúmaním obsahu jednotlivých zmlúv, vrátane preskúmania predložených splátkových
kalendárov, súd zistil, že vo všetkých predložených zmluvách o spotrebiteľskom úvere absentuje
obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), t. j. výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

30. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že
povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy
v prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká
časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej
položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku
a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na
presnosť vyžadovanú uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Súd dodáva, že uvedenie časti,

ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných
poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na
úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci spotrebiteľ
ako dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa
používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej

istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť
na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky
započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. Uvedenie tejto náležitosti v súlade s vyššie
uvedeným výkladom z predmetných zmlúv o úvere ani z predložených splátkových kalendárov, či dohôd
o plnení v splátkach nevyplýva. Súd naviac v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že ani z

predmetných zmlúv o úvere ani zo samotných splátkových kalendárov nevyplýva, že by tieto splátkové
kalendáre mali byť neoddeliteľnou súčasťou predmetných zmlúv, resp. že by k týmto bezpochyby
prináležali a tvorili s nimi jeden celok.

31. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu absencie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného

zákona sa v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnuté úvery považujú za bezúročné a
bez poplatkov. Keďže poskytnuté úvery sa považujú za bezúročné a bez poplatkov už v dôsledku
absencie jednej obligatórnej náležitosti vyžadovanej citovaným zákonom, súd pre rozhodnutie vo
veci, resp. pre rozhodnutie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov,nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať ďalšími namietanými skutočnosťami ohľadne náležitostí
predmetných spotrebiteľských zmlúv. Odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere považoval vzhľadom na
vyššie uvedené právne závery za nadbytočné.

32. Súd dospel k záveru, že žalovanej tak v danom prípade nemohol vzhľadom na ustanovenie § 11 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov alebo
poplatkov. Prijatím takéhoto plnenia bez právneho dôvodu tak vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné
obohatenie. Žalovaná mala pri právnom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských

úverov nárok len na zaplatenie čistej istiny úveru t.j. skutočne poskytnutých finančných prostriedkov
úveru 6.421,25 EUR (5 x 1.284,25 EUR). Súd na tomto mieste dodáva, že za neprijateľný považuje
postup žalovanej, ktorá pri vyplatení poskytnutej sumy úveru žalobcovi odpočítala odplatu za službu
v zmysle bodu 8.8.1 písm. a) Dohody o poskytnutí služby vo výške 215,75 EUR, ktorou službou
bol žalobcovi umožnený odklad troch splátok úveru, pričom túto odplatu si vyúčtovala už v čase
uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobca vôbec o takúto službu bude alebo nebude mať záujem,

a či túto službu v čase trvania úverového vzťahu vôbec využije. Okresný súd má za to, že zmluvné
dojednanie, ktoré oprávňuje žalovanú na takúto odplatu za poskytnutie služby, splatnosť odplaty ihneď
pri poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie
schválenýchúverovýchprostriedkovhneďpriposkytnutíúveru,jeneprijateľnýpostupžalovanej,výrazne
v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa. Nepochybne by túto dohodu bolo možné vyhodnotiť nielen

ako neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ale zároveň aj ako absolútne neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Výška stanoveného poplatku
predstavovala takmer 15 % poskytnutého úveru. Táto zmluvná odmena je neprimerane vysoká, keďže
jej suma takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené. Žalovaná nemala právo na
takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítala na pohľadávku

žalovanej na poskytnutie úverovej sumy. Z tohto dôvodu súd pri rozhodovaní v danej veci o rozsahu
bezdôvodného obohatenia vychádzal len zo skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi.

33. Pri zisťovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z prehľadu prijatých platieb, z
ktorého vyplýva, že žalovaná na základe predmetných spotrebiteľských zmlúv o revolvingovom úvere

vyplatila žalobcovi celkovo sumu 6.421,25 EUR a žalobca uhradil k zmluvám celkovo sumu 11.981,16
EUR. Z priloženej špecifikácie žalovanej sumy, t.j. v akej reálnej výške bol poskytnutý úver a koľko
žalobca uhradil mal súd preukázané, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2011 na
sumu 1.500,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 1.284,25 EUR (1.500 EUR - 215,75 EUR), celkovo
bolo splatené 3.136,41 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 1.852,16 EUR a suma uplatnená v

žalobe predstavovala sumu 1.608,67 EUR. Na základe zmluvy č. 8200040297 zo dňa 26.10.2011 na
sumu 1.500,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 1.284,25 EUR (1.500 EUR - 215,75 EUR), celkovo
bolo splatené 3.285,40 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 2.001,15 EUR a suma uplatnená v
žalobe predstavovala sumu 1.757,70 EUR. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.08.2013 na
sumu 1.500,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 1.284,25 EUR (1.500 EUR - 215,75 EUR), celkovo

bolo splatené 1.950,59 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 666,34 EUR a suma uplatnená v
žalobe predstavovala sumu 666,34 EUR. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2013 na
sumu 1.500,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 1.284,25 EUR (1.500 EUR - 215,75 EUR), celkovo
bolo splatené 1.789,85 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 505,60 EUR a suma uplatnená v
žalobe predstavovala sumu 505,60 EUR. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.10.2013 na

sumu 1.500,- EUR bola poskytnutá istina vo výške 1.284,25 EUR (1.500 EUR - 215,75 EUR), celkovo
bolo splatené 1.818,91 EUR, platené bez právneho dôvodu bolo 534,66 EUR a suma uplatnená v
žalobe predstavovala sumu 534,66 EUR, t.j. postupnými platbami vychádzajúc z právneho záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov preplatil žalobca žalovanej sumu
5.559,91 EUR. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku sa domáhal zaplatenia sumy 5.072,97 EUR.

Táto suma 5.072,97 EUR tak predstavuje rozsah bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej, resp.
majetkový prospech na strane žalovanej získaný plnením bez právneho dôvodu, ktorý je žalovaná
povinná podľa § 451 Občianskeho zákonníka žalobcovi vydať.

34. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 v znení účinnom od 01.02.2013 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktoré si uplatnil odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 09.09.2016 do zaplatenia.35. Súd pri posudzovaní nároku na úroky z omeškania mal za to, že úroky z omeškania možno priznať
iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia je treba podľa ustanovenia § 563

Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný vydať bezdôvodné obohatenie prvý deň
po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Uvedený právny názor súd považuje za relevantný aj pri
bezdôvodnom obohatení pozostávajúcom z jednotlivých platieb. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania
odo dňa podania návrhu na súd, t. j. od 09.09.2016. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.072,97 EUR od 09.09.2016 do zaplatenia.

36. Súd tak považoval žalobu za dôvodnú a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na zaplatenie sumy
5.072,97 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.072,97 EUR od 09.09.2016
do zaplatenia.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
tento bol v konaní plne úspešný.

40. O súdnom poplatku, resp. poplatkovej povinnosti v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď žalobca ako poplatník v konaní o
zaplatenie sumy 5.072,97 EUR s príslušenstvom je podľa ustanovenia § 4 ods. 2. písm. u) citovaného
zákona oslobodený od súdnych poplatkov, rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.