Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Anna Lisá

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312207631
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8312207631.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcov v 1. rade B. D., nar. XX. X. XXXX, a v 2. rade S. D.,

rod. Y., nar. XX. X. XXXX, obaja žalobcovia trvale bytom Mesto Y., obaja zast. JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník proti žalovaným v 1. rade G. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom
Y., D. A.., v 2. rade Dražby ZA, s.r.o. so sídlom Vrania 241/20, Žilina a v 3. rade SMART Capital, a.s., Pod
rovnicami 42, Bratislava, IČO: 43906915, zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vŕšku 12, Bratislava, o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dobrovoľná dražba zo dňa XX.XX.XXXX vykonaná v priestoroch Notárskeho úradu JUDr.
E. K. v zápisnici L. XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, predmetom ktorej bol byt č. XX

a podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlého pozemku v podiele XXXX/XXXXXX,
zapísaných na LV č. XXXX kat. územia Y. je neplatná.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% s
tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade žalobou podanou dňa 14.06.2012 žiadali proti žalovaným určiť, že dražba č.

NCRIsXXXXX/XXXX,konanádňaXX.XX.XXXXnaNotárskomúradeJUDr.E.K.,Š.XXvY.,predmetom
ktorej bola nehnuteľnosť a to byt č. XX, nachádzajúci sa na druhom poschodí bytového domu na T.
A. XXXX/XX v Y. so súpisným číslom XXXX, nachádzajúci sa na parcele XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXXX m2 vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané na LV č. XXXX kat. územia Y.,
obec a okres Y., správa katastra Y. vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v podiele XXXX/XXXXXX je neplatná. Zároveň žiadali

určiť, že sú vlastníkmi týchto nehnuteľností a žiadali tiež, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade vypratať
vyššie uvedenú nehnuteľnosť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX (č.l. 85) žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu
upresnili žalobu a trvali už len na určení neplatnosti dražby s tým, že žalobný nárok o určenie
vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a o vypratanie tejto nehnuteľnosti zobrali späť.

3. Na základe tohto podania Okresný súd Y. uznesením č. k. 5C/117/2012-92 zo dňa 16.10.2012 konanie
v časti v rozsahu späťvzatia zastavil.4. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoj návrh odôvodňovali tým, že dražba je neplatná z dôvodu nesprávnosti
ceny nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. Poukazovali na to, že X-izbový byt v tejto lokalite
má vyššiu cenu, než za akú bol vydražený a po upresnení žaloby na č.l. XX ako dôvod neplatnosti

žaloby uvádzali aj to, že úverová zmluva, ktorú uzavreli so žalovaným v 3. rade a záložná zmluva na
zabezpečenie tohto úveru sú neplatné.

5. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukazovali
na to, že žaloba nie je dostatočne odôvodnená a pokiaľ žalobcovia v 1. a 2. rade považujú ako

dôvod neplatnosti dražby nesprávnu cenu nehnuteľností, táto bola stanovená na základe znaleckého
posudku, ktorý vyhotovil znalec v odbore stavebníctvo, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a
prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, a preto nemohla byť táto cena žiadnym
spôsobom ovplyvnená. Žalovaný v 2. rade poukazoval naviac na to, že po ocenení predmetu dražby
bol žalobcom v 1. a 2. rade zaslaný znalecký posudok, ktorý si obaja prevzali dňa 15.02.2012. Cena
bola primeraná aj podľa stanovísk realitných kancelárií v tejto lokalite. Voči textu, obsahu, ani záverom

znaleckého posudku žalobcovia nevzniesli žiadnu námietku, pričom pohľadávka navrhovateľa Dražby v
dobe rozhodovania sa o najnižšom podaní bola viac ako 36.000 eur. Žalovaný v 1. rade ako vydražiteľ
poukazoval na to, že žalobcovia v 1. a 2. rade podali aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktoré
konanie prebiehalo pod sp. zn. 18C/36/2012, kedy súd rozhodnutím zo dňa 16.03.2012 tento návrh
týkajúci sa vykonania dražby zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí podali žalobcovia odvolanie, ktoré

vzali späť v plnom rozsahu, preto odvolací súd konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavil.
Žalovaný v 1. rade poukazoval na to, že žalobcovia sa dobrovoľne z bytu odsťahovali a až následne
podali túto žalobu o neplatnosť dražby.

6. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: z notárskej zápisnice L./XXXX, Nz XXXXX/

XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX zo dňa 29.03.2012 (č.l. 8 - 10) bolo zistené, že dňa 29.03.2012 o XX.XX
hod. v priestoroch Notárskeho úradu JUDr. E. K. na ul. Š. XX v Y. sa konala dobrovoľná dražba v
zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Dražobníkom bola spoločnosť Dražby ZA,
s.r.o., t.j. žalovaný v 2. rade, navrhovateľom dražby bol žalovaný v 3. rade SMART Capital, a.s., so
sídlom Pod rovnicami 42, Bratislava, IČO: 43906915. Predmetom dražby bol byt č. XX s prísl., zapísaný

na LV č. XXXX kat. územia Y. ako spoluvlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade. Vydražiteľom tohto bytu
bol žalovaný v 1. rade G. T.. Cena dosiahnutá vydražením predstavovala 20.000 eur. Cena predmetu
dražby bola stanovená podľa znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného znalcom Ing. C. C., K.
D. XX, Ž. na 24.000 eur, najnižšie podanie predstavovalo sumu 20.000 eur, minimálne prihodenie
predstavovalo sumu 200 eur a výška dražobnej zábezpeky predstavovala 5.000 eur. Po vydražení bol

na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník G. T., t.j. žalovaný v 1. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1.

7. Z výsluchu žalobcov, ale aj z konaní, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Y. a Krajským súdom v
G. bolo zistené, že žalobcovia v 1. a 2. rade podali aj samostatnú žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
o úvere a neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú uzavreli so žalovaným v 3. rade a na základe ktorej

bol žalovaný v 3. rade záložným veriteľom pri vykonaní dražby. Z týchto konaní bolo teda zistené, že
žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovaným v 3. rade zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
27.02.2009, ako aj záložnú zmluvu zo dňa 27.02.2009, ktorou bolo zabezpečené zaplatenie úveru.
Žalobcovia v 1. a 2. rade napadli neplatnosť týchto zmlúv v konaní 18C/36/2012 pred Okresným súdom
Y., a keďže táto vec mala význam pre posúdenie opodstatnenosti žaloby o neplatnosť dražby, súd

konanie o neplatnosť dražby prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde
Y. pod sp. zn. 18C/36/2012 uznesením č. k. 5C/117/2012-169. Súd pokračoval v konaní až po skončení
tohto konania o určenie, že zmluva o úvere a záložná zmluva je neplatná. Po pripojení spisu a rozsudkov
vo veci 18C/36/2012 bolo zistené, že Okresný súd Y. rozsudkom č.k. 18C/36/2012 zo dňa 18.12.2014
spolu s opravným uznesením č. k. 18C/36/2012-302 zo dňa 18.03.2016 bolo určené, že zmluva o úvere

č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a jeho manželkou S. D. ako spoludlžníčkou a
žalovaným v 3. rade je neplatná a zároveň bolo určené, že záložná zmluva zo dňa 27.02.2009 uzavretá
medzi žalobcami a žalovaným je neplatná. Voči tomuto rozsudku spolu s opravným uznesením, kde
bolo opravené číslo úverovej zmluvy bolo podané zo strany žalovaného odvolanie, o ktorom rozhodoval
Krajský súd v Prešove rozsudkom 3Co/89/2016-361 zo dňa 20.02.2018 tak, že potvrdil rozsudok v

spojení s opravným uznesením a žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v plnom rozsahu. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo, že Okresný súd Y.
správne posúdil žalobný nárok žalobcov o neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy. Pri posudzovaní
obsahu úverovej zmluvy súd zistil, že viaceré ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú mieru nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán sú v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný nesprávne uviedol v
zmluve RPMN, zmluvu považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa §39 O. z., lebo bola uzavretá
v rozpore so zákonom, v rozpore s dobrými mravmi a teda určil, že ako taká je celá neplatná. Aj odvolací

súd konštatoval, že pri uzatváraní úverovej zmluvy a záložnej zmluvy došlo zo strany žalovaného k
porušeniu zákazu uvádzať nepravdivé údaje, keďže spôsob výpočtu RPMN je v rozpore so zákonom
§8 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2018.

8. Po právoplatnom skončení konania vo veci právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade na pojednávaní
zotrval na podanej žalobe poukazujúc práve na rozhodnutia Okresného súdu v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu, a teda na to, že úverová zmluva, aj záložná zmluva sú absolútne neplatné v celom
rozsahu,apretonazákladetohtodôvodujeajdražbaneplatná.Uplatnilisinároknanáhradutrovkonania
voči žalovanému v 2. a 3. rade.

9. Na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 bol prítomný právny zástupca žalovaného v 3. rade, ktorý
žiadal žalobu zamietnuť a to aj po skončení konania o neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy. Poukázal
na to, že tento dôvod, ktorý uplatnili žalobcovia ako dôvod neplatnosti dražby, bol uplatnený až po
uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby, preto súd nemôže o takejto žalobe
rozhodovať po uplynutí prekluzívnej lehoty a rozhodnúť, že dražba je neplatná z dôvodu neplatnosti

úverovej a záložnej zmluvy. Zaklatá to totiž iný nárok na iné konanie a iný typ žaloby. Prvotná žaloba bola
podaná s odôvodnením, že hodnota nehnuteľností, ktorá bola predmetom dražby, bola podhodnotená,
teda bol namietaný znalecký posudok. Žalovaný v 3. rade uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí, k
čomu sa už aj vyjadroval v konaní a ak by to bola aj pravda, tak to nezakladá nárok na neplatnosť
dražby, ale aj eventuálne nárok na náhradu škody voči znalcovi. Poukázal na to, že svoj postoj a

právnu argumentáciu opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu uverejnené v zbierke rozhodnutí NS SR
č. 124/2014 a pokiaľ ide o túto okolnosť, súd má ex offo prihliadať aj k plynutiu prekluzívnej lehoty a
nemožno dodatočne rozširovať skutkové odôvodnenia o neplatnosti dražby po podaní žaloby bez toho,
aby na ne súd prihliadal. Poukázal tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 9Co/126/2013.

10. Právna zástupkyňa žalobcov zotrvala na žalobe a svoj nárok oprela taktiež o rozsudok Krajského
súdu v Prešove 6Co/131/2011 zo dňa 11.10.2012. Vyjadrila však presvedčenie, že ak už raz bolo
vyslovené, že je celá úverová a záložná zmluva neplatná, na základe takýchto zmlúv bola vykonaná
dražba, táto dražba nemôže byť platná, a preto žiadala rozhodnúť o žalobnom návrhu aj z tohto dôvodu.

11. Podľa §7 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. platného v čase vykonania dražby navrhovateľom dražby
je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná
osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa §12 ods. 1 citovaného zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej

hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu
pamiatku, alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania
dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo
iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.

Podľa §21 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli
porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach,
požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa
neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so

spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník
predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade
je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa §21 ods. 4 účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ
dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.Podľa §21 ods. 7 citovaného zákona o neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie
osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného
odkladunadobunajmenej30dníspôsobomvmiesteobvyklým.Akbolooznámenieodražbeuverejnené

v registri dražieb, dražobník tam uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe
zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní
aj oznámenie o neplatnosti dražby.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia podali žalobu o neplatnosť dražby

s poukazom na to, že cena nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX na sumu 24.100 eur je veľmi nízka a trhová hodnota X-izbového bytu je podľa ich predstáv
okolo 40.000 eur. Túto okolnosť považovali za porušenie zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách.

13. Žalobcovia súdu predložili aj písomný podnet na výkon dohľadu nad postupom dražobníka a znalca,

adresovaný Ministerstvu spravodlivosti SR, obsahom ktorého je ich nesúhlas so stanovením hodnoty
nehnuteľnosti vedenej v znaleckom posudku. Ministerstvo spravodlivosti SR odpovedalo, že podnet
prešetrívzmysle§33bpísmenab)Zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchvzneníneskorších
predpisov a §29 ods. 1 písm. a) Zákona č. 382/04 Zbierky o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch
a o zmene a doplnení niektorých ustanovení. Z výsluchu žalobcov na č.l. 166, kde žalobcovia uviedli,

že Ministerstvo spravodlivosti dalo odpoveď, že nie je oprávnené a kompetentné preskúmať postup
znalca. Odpoveď však v písomnej podobe do konania nepredložili a na tomto pojednávaní konanom
dňa 19.03.2013 uviedli ako dôvod neplatnosti dražby aj tú skutočnosť, že úverová záložná zmluva je
neplatná a na Okresnom súde Humenné je začaté konanie o neplatnosť týchto zmlúv, vedie sa pod sp.
zn. 18C/36/2012.

14. Žalobcovia v konaní ničím nepreukázali, aby postup znalca bol v rozpore so zákonom a nepredložili,
ani nenavrhli na preukázanie tohto tvrdenia žiadne dôkazy. Žalovaný v 3. rade ako záložný veriteľ
poukazoval na to, že cena bola stanovená znaleckým posudkom, zodpovedá aj reálnej trhovej cene v
tomto období, a keďže žalobcovia nepreukázali iným hodnoverným dôkazom, že cena bola stanovená v

rozporesozákonom,žiadalinávrhoneplatnosťdražbyvcelomrozsahuzamietnuť.Žalovanípoukazovali
na to, že oznámenie o dražbe si žalobcovia prevzali dňa 01. a 02.03.2012, nevzniesli voči znaleckému
posudku žiadne námietky, z bytu sa aj dobrovoľne odsťahovali. Až následne začali viesť konania o
neplatnosť dražby a neplatnosť záložnej a úverovej zmluvy.

15. Z vykonaného dokazovania ma súd teda za preukázané, že ako prvotný dôvod neplatnosti dražby v
3-mesačnej lehote uplatňovali vo všeobecnosti žalobcovia len tvrdenie, že cena stanovená na hodnotu
bytu je nízka. Na preukázanie opodstatnenosti tohto tvrdenia nepredložili do konania žiaden relevantný
dôkaz. V priebehu konania však podali na Okresnom súde Humenné žalobu o neplatnosť záložnej a
úverovej zmluvy a to žalobou podanou dňa 24.02.2012 a vzhľadom na priebeh tohto konania aj tvrdenia,

že zmluvy boli uzavreté v rozpore so zákonom, súd konanie o neplatnosť dražby prerušil a po skončení
týchto konaní opäť v konaní pokračoval. Žalobcovia v 1. a 2. rade následne nežiadali vykonať žiadne
dokazovanie a žiadali určiť neplatnosť dražby z dôvodu toho, že zmluva o úvere a záložná zmluva
uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 3. rade je neplatná, a teda nemôže byť platná ani dražba na
nehnuteľnosti na základe týchto zmlúv.

16. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 13.09.2018 však mal za to, že takýto dôvod bol
uplatnený po 3-mesačnej prekluzívnej lehote, a preto by na neho súd nemal prihliadať. Návrh by mal
zamietnuť, pretože žalobcovia nepreukázali stanovenie ceny nehnuteľnosti v rozpore so zákonom a na
iné dôvody, ktoré uplatnili až po uplynutí prekluzívnej lehoty by teda nemal prihliadať. Súd mal za to, že

námietka žalovaných o tom, že by súd nemal prihliadať na tú skutočnosť, že úverová a záložná zmluva,
ktorá bola základom pre vykonanie dobrovoľnej dražby je neopodstatnená, ba práve naopak, súd na
túto okolnosť musí prihliadať a na základe tohto dôvodu aj súd rozhodol, pretože tým, že súd vyslovil, že
záložná zmluva a úverová zmluva sú neplatné, nemal záložný veriteľ oprávnenie navrhnúť vykonanie
dražby, pretože z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy nebol záložným veriteľom, oprávneným navrhnúť

dražbu v zmysle §7 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Zároveň treba uviesť, že aj neplatnosť
úverovej zmluvy v celom rozsahu je dôležitá pre posúdenie tohto nároku, pretože tým, že bola úverová
zmluva vyhlásená za neplatnú, nevznikla vlastne pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať a
na základe tohto záveru súdu súd vyhlásil, že dražba je neplatná.17. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi vo vzťahu k žalovaným v
2. a 3. rade súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a vo vzťahu žalobca a žalovaný v 1. rade súd
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal priznať. Súd mal za to, že žalobcovia
boli v rozsahu 100% úspešní a to napriek tomu, že po začatí konania upresnili svoj žalobný petit a
zobrali v časti žalobu späť. Toto späťvzatie žaloby však nebolo samostatným iným nárokom, o ktorom
by súd musel rozhodovať. Žalobcovia totiž žiadali po vyslovení neplatnosti dražby určiť, že sú vlastníkmi

nehnuteľností, ktorý výrok bol len nadbytočný, keďže po rozsudku o neplatnosti dražby sa obnoví stav, a
teda vlastnícke právo žalobcov a príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor len záznamom zmení zápis
v katastri nehnuteľnosti. Preto túto časť nároku žalobcu, aj keď žalobca v tejto časti zobral žalobu späť,
nepovažoval súd za neúspech. Rovnako žalobcovia zobrali žalobu späť o vypratanie nehnuteľnosti,
ktorý tak isto považoval súd za predčasný a nadbytočný, keďže až po obnovení vlastníckeho vzťahu
a určení neplatnosti dražby v prípade, že sa preukáže nedobrovoľné odovzdanie nehnuteľnosti, môže

nasledovať žaloba o vypratanie nehnuteľnosti. Všetky výroky však vzájomne súvisia, sú viazané na
základný nárok o neplatnosť dražby, preto súd mal za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli vo veci plne
úspešní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.