Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 7, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/269/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712220315
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Michálek

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712220315.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudcom JUDr. Tomášom Michálkom, v

právnej veci žalobcu: X. M., Q.. XX.XX.XXXX, U. Y. XX, XXX XX U., štátny občan SR, zastúpený: JUDr.
Ľubomírom Šablicom, advokát, so sídlom Trnávska cesta 13, 851 04 Bratislava, proti žalovanému: D.
Š., Q.. XX.XX.XXXX, U. M. XXX, XXX XX Y. E., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 45.143,73 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 39 781,20 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25

% od 14.1.2014 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 76 %.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v od n e n i e :

1] Žalobca sa návrhom doručeným na súd dňa 28.11.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie 45.143,73 eur so 17,6 % úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 8.11.2002 do zaplatenia.
Žalobca poukazoval na to, že dňa 23.4.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok

Okresného súdu v Pezinku sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 26.9.2011, ktorým Okresný súd rozhodol, že
obžalovaný D. Š. spolu s Z. U. na škodu majetku X. M. v januári 2000 seba spoločným konaním obohatili
a uviedli žalobcu do omylu a spôsobili týmto konaním na jeho majetku značnú škodu, čím spáchali
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom.
2]Žalovanývosvojompísomnomvyjadrenízodňa17.1.2014uviedol,žežiadanávrhzamietnuť,nakoľko
tento je nedôvodný s poukazom na to, že o náhrade škody už bolo raz rozhodnuté a to v občiansko-
súdnom konaní, čo vyplýva zo samotného trestného spisu 2T 66/2009. Poukazoval na to, že rovnakú

výšku škody, ktorú žalobca uplatnil si uplatnil v celom rozsahu voči Z. U., ktorú súd na plnenie v celom
rozsahu právoplatne zaviazal a to v konaní pred Okresným súdom Bratislava III sp. zn. R. XXC X/XXXX.

3] Prvostupňový súd rozsudkom sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 22.3.2016 žalobu zamietol.
Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa § 420 Občianskeho zákona, § 438 ods. 1 Občianskeho
zákona s použitím § 135 ods. 1 Občiansko-súdneho poriadku s poukazom na to, že v danom prípade
škoda, ktorá vznikla žalobcovi mala pôvod v tej skutočnosti, že mu nebola vyplatená čiastka v sume

1.360 000,- Sk za predaj bytu manželom W.. V tejto súvislosti prvostupňový súd ustálil skutkový stav
tak, že žalobca dňa 25.2.2000 splnomocnil pani Z. U. prevzatím finančných prostriedkov vo výške 1.360
000,- Sk od kupujúcich Z.. Š. W. G. J.. J. W., pričom sa jednalo o kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti
žalobcu a to bytu č. 17 na 3.poschodí v U. Q. X. I.. V tejto súvislosti má súd za preukázané, že pani Z.U. prevzala v mene predávajúceho - žalobcu od kupujúcich kúpnu cenu za byt a to dňa 29.2.2000 sumu
1.088 160,- Sk a rovnakého dňa sumu 271 840,- Sk. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné
a na základe týchto skutkových okolností i Okresný súd Bratislava III v konaní XXC X/XXXX zaviazal

Z. U. zaplatiť žalobcovi sumu 1.360 000,- Sk, nakoľko uvedenú sumu prevzala od kupujúcich a bolo
povinnosťou túto sumu odovzdať žalobcovi, čo však neurobila.

4] Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že rozsudkom XT XX/XXXX bol obžalovaný D. Š. uznaným za
vinného na tom skutkovom základe, že v januári 2000 spolu s Z. U. ako majitelia realitnej kancelárie ,,M.

G.“ so sídlom Š. cesta 1 Pezinok, predali byt poškodeného X. M. T. U. Q. X. I. XX/B za 1.450 000,- Sk, za
ktorý mu odovzdali len 80.000 ,- Sk pričom ostatné peniaze z predaja bytu mu odmietli odovzdať s tým,
aby podpísal doklad, že požičal obvinenému a Z. U. sumu 1.200 000,- Sk na rozbehnutie spoločnosti U.,
Y..N..K.. s čím poškodený súhlasil, aby mal takto zabezpečený návrat finančných prostriedkov z predaja
svojho bytu a potvrdenie o požičaní sumy 1.200 000,- Sk podpísal obvinený D. Š. a Z. U. za spoločnosť
U., Y..N..K.. a poškodený dňa 9.10.2000, avšak obvinený D. Š. Y. Z. U. ako spoločníci U., s.r.o. v mene

uvedenej spoločnosti takýto doklad podpísať nemohli, pretože v zmysle zápisu v Obchodnom registri
sa podpisovanie uskutočňuje tak, že k názvu spoločnosti sa podpíše ktorýkoľvek konateľ vždy však
najmenej traja spoločne, z ktorých dvaja vždy budú D. Š. G. D. Q., pričom D. Q. nemal o tejto pôžičke
vedomosť a k činnosti spoločnosti ani nedošlo, čím poškodenému X. M. spôsobili škodu vo výške 1.200
000,- Sk, pretože tieto peniaze získané z predaja bytu mu doposiaľ nevyplatili, k otázke ich vrátenia

ho tak uviedli do omylu spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že
uviedli niekoho do omylu a spôsobili mu takým činom na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchali
trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, k § 250 ods. 1, ods. 4 písmeno b Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku.

5] Napriek existencii tohto rozsudku, ktorým bol obžalovaný D. Š. uznaný vinným z trestného činu
podvodu v spolupáchateľstve s Z. U. súd návrh zamietol, keď nemal za preukázanú bezprostrednú
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného D. Š., ktoré malo spočívať v podpísaní
zmluvy o pôžičky a vznikom škody. Súd v trestnej veci založil rozhodnutie na tom skutkovom základe, že
sporný byt predali spoločne s Z. U. pričom finančné prostriedky z predaja odmietli odovzdať žalobcovi,

pričom žalovaný sa mal dopustiť protiprávneho konania spočívajúceho v tom, že v mene obchodnej
spoločnosti U., Y..N..K.. spoločne s Z. U. podpísali zmluvu o pôžičke na 1.200 000,- Sk, ktorú mal
poskytnúť žalobca a týmto konaním ho uviedli do omylu.

6] Napriek ustanoveniu § 135 ods. 1 Občiansko-súdneho poriadku súd pri výklade § 420 Občianskeho

zákona návrh zamietol, keď nemal za preukázanú bezprostrednú príčinnú súvislosť so vznikom škody
medzi konaním žalovaného D. Š. a vznikom škody, ktorá predstavovala neodovzdanie finančných
prostriedkov za predaj bytu. Keď z vykonaného dokazovania jednak v trestnej veci a jednak i v civilnej
veci jednoznačne vyplynulo, že zmluvu o predaji sporného bytu podpisoval sám vo svojom mene X.
M. dňa 16.2.2000. Ďalej mal súd za preukázané, že X. M. dňa 25.2.2000 splnomocnil výlučne pani U.

k prevzatiu finančnej čiastky vo výške 1.360 000,- Sk od kupujúcich Štefana Töröka a manželky J..
J. W. a na základe tohto potvrdenia i Iveta U. dňa 29.2.2000 prevzala finančné prostriedky vo svojom
mene.TrestnýrozsudokzaložilvinuIvetyBelkovejažalovanéhonatomskutkovomzáklade,žepodpísali
spoločne zmluvu o pôžičke v mene obchodnej spoločnosti U., na základe ktorej mal žalobca požičať
uvedenej obchodnej spoločnosti 1.200 000,- Sk, čím ho uviedli do omylu a spôsobili mu týmto škodu

1.200 000,- Sk. V konaní však bolo nesporne za preukázané, že v danom prípade nedošlo k naplneniu
uvedenejzmluvyopôžičkeanazákladetejtozmluvyopôžičkežalobcaX.M.žiadnefinančnéprostriedky
obchodnej spoločnosti U. reálne neposkytol a preto ak aj toto konanie bolo zo strany žalovaného
protiprávnym, keď ani nebol oprávnený podpísať takúto zmluvu o pôžičke v mene obchodnej spoločnosti
Bioplazma tak v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním nedošlo v danom prípade k vzniku

škody spočívajúcej v nevyplatení finančných prostriedkov za predaj bytu a z uvedeného dôvodu súd
návrh voči žalovanému zamietol, keď mal za to, že bezprostrednou príčinou vzniku škody, spočívajúcej
v nezaplatení kúpnej ceny za byt bolo protiprávne konanie Z. U., ktorá porušila svoju povinnosť z
príkaznej zmluvy a neodovzdala finančné prostriedky žalobcovi hoci takáto povinnosť jej z príkaznej
zmluvy vyplývala. Následne uzatvorenie tzv. zmluvy o pôžičke malo iba kryť protiprávne konanie Z. U.. Z

uvedeného dôvodu súd i vyložil ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. tak, že v danej veci je viazané iba tým,
že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, avšak nie je viazaný rozsahom náhrady škody s poukazom
na judikatúru N. XX/XXXX.7] Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nesprávne právne
posúdeniesúdomprvejinštancie,ktorýsadôslednenezaoberaljehožalobou,ktorousavočižalovanému

s poukazom na jeho zodpovednosť podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákona domáha zaplatenia náhrady
škody spôsobenej mu jednoznačne trestným činom vo výške 45.143,73 eur spolu s príslušenstvom. Na
objasnenie uviedol, že s rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.9.2009 sp. zn. XT XX/XXXX,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.4.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 23.4.2012 sp. zn. XTo XX/XXXX vyplýva, že žalovaný (spolu s Z. U.) na škodu

jeho majetku v januári 2000 seba spoločným konaním obohatili, uviedli ho do omylu a spôsobením
značnej škody spáchali trestný čin podvodu spolupáchateľstvom. Mal za to, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku nesprávne aplikoval § 135 O.s.p. a použil značne zužujúci ,,gramaticky“
výklad tohto ustanovenia pričom dospel k nesprávnym záverom, nakoľko bol viazaný predmetným
trestným rozsudkom Okresného súdu Pezinok, tým, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
oprel svoje rozhodnutie o nesprávny, zúžený výklad § 135 O.s.p. necítil sa viazaný právoplatným

rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 26.9.2009 sp. zn. XT XX/XXXX o spôsobenej škode a snažil
sa reevidovať rozhodnutie predchádzajúceho trestného konania, pričom okrem iného nerešpektoval
jednoznačný fakt, že spôsobením škody, resp. značnej škody na cudzom majetku patrí k pojmovým
znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Ďalej dôvodil, že v predmetnom trestnom konaní
bolo konštatované, ako žalovaný (D. Š.) trestný čin spáchal a preto svoje zistenia a závery súdu prvej

inštancie o platnosti resp. neplatnosti či neexistencii zmluvy o pôžičke z hľadiska povinnosti nahradiť
škodu spôsobenú spáchaným trestným činom irelevantného. Vo vzťahu k judikátu publikovaného pod
N., o ktorý súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie pri aplikácii § 135 O.s.p. oponoval, že ide o výklad,
ktorý bol ďalšou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR prekonaný napr. rozsudkom sp. zn. XCz
XX/XXXX (N. XX/XXXX), v ktorom sa uvádza, že občianskom-súdnom konaní je súd viazaný nielen

rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou
kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladaného trestným zákonom.

8] Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť vec

na ďalšie konanie.

9] V zrušujúcom rozhodnutí citoval ustanovenie § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím
Ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavným
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný

rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich
spáchal ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

10] Na zodpovedanie otázky v akom rozsahu sú závery právoplatného odcudzujúceho trestného
rozsudku záväzné pre civilný súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom
je potrebné vziať do úvahy nasledovné trestnoprávne východiská; trestný čin je protiprávny čin, ktorého
znaky (tzv. znaky skutkovej podstaty) sú uvedené v trestnom zákone, a to jednak v osobitnej časti ako aj
vo všeobecnej časti, pričom tvoria nerozlučnú jednotu (zákon č. 300/2005 Z.z. trestný zákon). Skutková

podstata trestného činu obsahuje štyri základné kvalifikačné znaky

a) subjekt - páchateľa,
b) subjektívnu stránku - zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti,
c) objekt - záujem chránený trestným zákonom,

d) objektívnu stránku - konanie páchateľa, resp. opomenutie konania páchateľom v prípade, že bol
povinný konať.

11] V prípade niektorých trestných činov (napr. podvod, sprenevera a ďalšie) k týmto štyrom základným
kvalifikačným znakom povinne prispievajú aj ďalšie kvalifikačné znaky napr. vznik škodového následku

(spôsobenie škody inému), či kvalifikovaná škoda (t.j. minimálna výška škody potrebná na spáchanie
trestného činu). Aby bolo možné vo výroku trestného rozsudku ustáliť, že určitá osoba spáchala určitý
trestný čin, musia byť preukázateľne naplnené výkazy znaky skutkovej podstaty daného trestného
činu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že ak by trestný súd v rámci trestného konanianemal za preukázané naplnenie kvalifikačných znakov vzniku škodlivého následku (t.j. naplnenie
predpokladaného vzniku zodpovednosti za škodu) a kvalifikovanej škody pri tých trestných činoch, pri
ktorých to trestný zákon obligatórne vyžaduje, nemohol by v odcudzujúcom rozsudku ustáliť - kto je

páchateľom - škodcom a kto poškodeným, v čom spočíva protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, zavinenie škodcu ako ani minimálnu výšku spôsobenej
škody; a v takom prípade by trestný súd nemohol páchateľa uznať za vinného zo spáchania trestného
činu a poškodeného z jeho nároku na náhradu škody odkázať na civilné konanie.

12] Ďalej poukázal na to, že civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného
odsudzujúceho rozsudku. Výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a skutkovú časť (§
163 ods. 3 trestného poriadku). Z výroku o vine treba vždy vychádzať ako z celku a brať do úvahy i
jeho právnu aj skutkovú časť. Práve skutková časť výroku rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty
trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. (R 22/1979). V prípade, že došlo k spáchaniu trestného
činu, ktorého kvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku, či kvalifikovaná škoda súčasťou

skutkovej časti výroku je aj ustálenie naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, určenie
kvalifikovanejškodyaoznačeniepoškodenéhosubjektu.Skutkovúčasťvýrokuodcudzujúcehorozsudku
v takomto prípade teda deklaruje nielen zavinené protiprávne konanie páchateľa - škodcu, ale aj vznik
škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, prípadne aj
(minimálnu) výšku spôsobenej škody.

13] Ďalej uviedol, že v civilnom konaní konajúci súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky
skutkovej podstaty určitého trestného činu. Pokiaľ je súčasťou skutkovej podstaty aj vznik škodlivého
následku je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní
páchateľa, ale aj o vzniku škody a existencie príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním

páchateľa a spôsobenou škodou. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na Ústavný súd
Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých svojich rozhodnutiach poskytol návod ako správne vykonať a
aplikovať § 193 C.s.p. (nález Ústavného súdu SR zo dňa 29.5.2014 sp. zn. Z. I. XXX/XXXX, nález
Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011 sp. zn. Z. I. XXX/XXXX).

14] Odvolací súd sa tak nestotožnil s dôvodmi, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu uplatneného
nároku z dôvodu nepreukázania vzniku škody žalobcovi v súvislosti s protiprávnym konaním, ktoré
súviselo z uzatváraním zmluvy o pôžičke medzi Bioplazma, s.r.o. a žalobcom, s tým, že k reálnemu
kontraktu zo zmluvy o pôžičke nikdy nedošlo a preto porušenie právnej povinnosti nebolo v priamej
bezprostrednej príčinnej súvislosti so vznikom žalobcom uplatňovanej škody; súd prvej inštancie si

nemohol urobiť úsudok o tom, či boli alebo neboli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu
podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 250 ods. 1 a ods. 4 písm. b trestného zákona a pokiaľ
bola súčasťou skutkovej podstaty aj vznik (existencia) škodlivého následku, bol viazaný nielen záverom
trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní žalovaného, ale aj o vzniku škody a existencii príčinnej
súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou škodou.

15] Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil prvostupňové rozhodnutie a uložil súdu prvej inštancie
riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p.
viazaný. Uložil prvostupňovému súdu opätovne posúdiť dôvodnosť nároku na zaplatenie náhrady škody
45.143,73 eur spolu s príslušenstvom v naznačenom smere.

16] Prvostupňový súd vo veci dňa 7.11.2017 nariadil pojednávanie a opätovnej vo veci rozhodol.

17] Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18] Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákona zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

19] Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákona ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.20] Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

21] Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

22] Súd na vytýčenom pojednávaní vec opätovne prejednal, pričom bol viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p.

23] Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom
Okresného súdu v Pezinku XT XX/XXXX uznaný za vinného, že v januári 2000 spolu s Z. U. ako majitelia
realitnej kancelárie ,,M. G.“ so sídlom Š. X, R., predali byt poškodeného X. M. v U. Q. X. I. Č.. XX/B za
1.450 000 ,- Sk, za ktoré mu odovzdali 80 000,- Sk, pričom ostatné peniaze z predaja bytu mu odmietli

odovzdať s tým, aby podpísal doklad, že požičal obvinenému a Ivete Belkovej sumu 1.200 000,- Sk
na rozbehnutie spoločnosti U., Y..N..K.. s čím poškodený súhlasil, aby mal takto zabezpečený návrat
finančných prostriedkov z predaja svojho bytu a potvrdenie o požičaní sumy 1.200 000, - Sk podpísal
obvinený a Z. U. za spoločnosť U., Y..N..K.. a poškodený dňa 9.10.2010, avšak obvinený s Z. U. ako
spoločníci U., Y..N..K.. v mene uvedenej spoločnosti takýto doklad nemohli, pretože v úmysle zápisu v

Obchodnom registri na podpisovanie uskutočňuje tak, že k názvu spoločnosti sa podpíše ktorýkoľvek
konateľ, vždy však najmenej traja spoločne, z ktorých dvaja vždy budú D. Š. G. D. Q., pričom D. Q.
nemal o pôžičke vedomosť a k činnosti spoločnosti ani nedošlo, čím poškodenému X. M. spôsobili škodu
vo výške 1.200 000,- Sk, pretože tieto peniaze získané z predaja bytu mu doposiaľ nevyplatili a k otázke
ich vrátenia ho tak uviedli do omylu. Teda spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného

obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili takým činom na cudzom majetku značnú škodu,
čím spáchal trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b
trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

24] Civilný súd je v konaní o náhradu škody viazaný výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

Výrok odsudzujúceho rozsudku obsahuje právnu časť a skutkovú časť. Z výroku o vine treba vždy
vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť. Práve skutková časť výroku
rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. V prípade,
že došlo k spáchaniu trestného činu, ktorého kvalifikačným znakom je vznik škodlivého následku či
kvalifikovaná škoda, súčasťou skutkovej časti výroku je aj ustálenie naplnenia predpokladaného vzniku

zodpovednosti za škodu, určenie kvalifikovanej škody a označenie poškodeného subjektu. Skutková
časť výroku odcudzujúceho rozsudku v takomto prípade deklaruje nielen zavinené protiprávne konanie
páchateľa - škodcu, ale aj vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a
vzniknutou škodou, prípadne aj výškou spôsobenej škody.

25] Súd prvej inštancie, ktorý je v súlade s § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný týmto právnym názorom
odvolacieho súdu v danej veci v intenciách tohto právneho názoru rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
na zaplatenie náhrady škody vo výške 39 781,20 eur (1.200 000,-Sk) pričom striktne vychádzal zo
skutkovej vety, na základe ktorej bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu podvodu spoločným
konaním s Z. U.. Súčasťou tejto skutkovej vety ako i súčasťou tejto skutkovej podstaty trestného činu je

i škodlivý následok, teda spôsobenie škody v danom prípade žalobcovi pričom súčasťou skutkovej vety
odsudzujúceho rozsudku je výška škody ustálená sumou 1.200 000,- Sk. Prvostupňový súd v súlade
s § 193 C.s.p. ako i právnym názorom odvolacieho súdu v danej veci je viazaný i týmito skutkovými
okolnosťami, z ktorých je ustálená výška škody skutkovej vete odcudzujúceho rozsudku na 1.200 000,-
Sk (39 781,20 eur) a z uvedeného dôvodu súd uvedenú sumu žalobcovi priznal, keď porušenie právnej

povinnosti, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody mal za preukázané z rozsudku Okresného
súdu Pezinok XT XX/XXXX.26] Pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 45 143,73 eur, tak súd žalobný nárok prevyšujúci sumu
39 781,20 eur zamietol, keď nemal za preukázané protiprávne konanie žalovaného, ktoré by bolo v
príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcu, ktorá spočívala v nezaplatení ceny za predaj bytu, keď

mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že finančné prostriedky za predaj bytu prevzala na
základe príkaznej zmluvy Z. U., ktorej povinnosťou bolo tieto finančné prostriedky odovzdať žalobcovi,
čo však nespravila. V konaní súd nemal za preukázané, že by žalovaný uvedené finančné prostriedky
mal k dispozícii, že by s týmito akýmkoľvek spôsobom nakladal, či už vo svojom mene alebo v mene
obchodnej spoločnosti U., Y..N..K..

27] Žalobca žiadal o priznanie úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 8.11.2002 pričom žiadnym
skutkovým tvrdením nezdôvodňoval, kedy sa náhrada škody stala splatnou. V zmysle ustanovenia § 563
Občianskeho zákona je v danom prípade dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Teda náhrada škody je splatná na druhý deň po tom, čo bol škodca vyzvaný na náhradu
škody. V konaní bol preukázateľne žalovaný vyzvaný na náhradu škody doručením žalobného návrhu

dňa 13.1.2014 a preto súd priznal úrok z omeškania od 14.1.2014.

28] Súd v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákona priznal i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne
v súlade s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

29] Vo zvyšku v tejto časti návrh rovnako zamietol.

30]Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.pričomsúdpriznalpomerný
nárok na náhradu trov konania vo výške 76 %, keď tým, že priznal sumu 39 781,20 eur, keď žalovaný
sa domáhal priznania 45 143,73 eur, tak bol úspešný vo výške 88 % neúspešný vo výške 12 % (88 -

12 = 76 %) súd priznal teda nárok na náhradu trov konania vo výške 76 %.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 363 C.s.p., môže byť podané v rozsahu podľa § 364 C.s.p. a

z odvolacích dôvodov podľa § 365 C.s.p.