Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by JUDr. Michaela Králová
Legislation area – Rodinné právo – Ostatné
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/68/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205614
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1316205614.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Králová a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: X/ U. X.,
B. J. XX.XX.XXXX H. X/ I. X., B. J. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátnych občanov SR, zastúpených
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny pracovisko
Senec, Krátka 1, Senec, maloleté deti rodičov - matky: T. X., G.. L., B. J. XX.XX.XXXX, X. J. XX, N. L.
J., štátnej občianky SR a otca: I. X., B. J. XX.XX.XXXX, X. X. XX, X., štátneho občana SR, o návrhu
otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12.
decembra 2017, č. k. 51P/95/2016 -66, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 12. decembra 2017, č. k. 51P/95/2016 -66, p o
t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením zo dňa 12.12.2017, č. k. 51P/95/2016 -66, súd prvej inštancie zastavil konanie z dôvodu
späťvzatia návrhu zo strany otca v celom rozsahu a súčasne o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí z toho, že na súde prvej inštancie prebieha pod
sp. zn. 51P/59/2016 na základe návrhu otca maloletých detí konanie o zníženie výživného. Za konania
vo veci samej, na pojednávaní konanom dňa 12.12.2017, vzal otec maloletých detí návrh späť a konanie
žiadal zastaviť. Súd prvej inštancie akceptoval dispozitívny úkon otca spočívajúci v späťvzatí návrhu a
konanie zastavil podľa § 29 ods. 1 CMP tak, ako je vo výrokovej časti uznesenia uvedené.
3. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 29 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (CSP). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 Civilného
mimosporového poriadku (CMP).
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol, že
podáva odvolanie z dôvodu, že tieto dôvody bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie. Na pojednávaní konanom dňa 12.12.2017 otec uviedol, že mení svoj návrh v tom
zmysle, že podáva „Návrh na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti podľa §
24 odsek 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.“ a chcel krátkou cestou uvedený návrh predložiť súdu.
Konajúcou sudkyňou bol vyzvaný, aby predmetný návrh podal prostredníctvom podateľne Okresného
súduBratislavaIII,nakoľkosajednáosamostatnékonanieasprejednávanouvecoujehonávrhnesúvisí.
Na maloleté deti platí mesačné výživné 300,- €, a to na základe rozhodnutia súdu zo dňa 11.06.2013,
sp.zn. 38P/67/2013. Na základe ústnej dohody medzi ním a odporkyňou sú maloleté deti fakticky už cca
2rokyvstriedavejosobnejstarostlivosti,striedavo1týždeňuotcaa1týždeňuodporkyne.Počasletnýchprázdnin 1 mesiac u otca a 1 mesiac u odporkyne, pričom súčasne platí aj výživné na maloleté deti. Z
tohto dôvodu má záujem o zverenie maloletých detí aj do jeho osobnej starostlivosti. Po pojednávaní
konanom dňa 12.12.2017 podal otec v podateľni Okresného súdu Bratislava III návrh na začatie konania
v právnej veci zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Odporkyňu následne -
konkrétne dňa 15.12.2017 o tejto skutočnosti informoval, pričom odporkyňa mu až vtedy oznámila, že
absolútne nesúhlasí s návrhom, aby deti boli v striedavej osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia
súdu. Odporkyňa sa totiž dňa 12.12.2017 nedostavila na pojednávanie, takisto na pojednávaní nebol ani
opatrovník z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok. Táto skutočnosť má zásadný vplyv na celú
situáciu. Bez jej súhlasu je návrh na zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti bezpredmetný.
Návrh na zníženie výživného je preto naďalej aktuálny.
5. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, avšak iba k meritu prejednávanej veci tak, že žiada, aby
vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom zostala zachovaná v uvedenej výške.
6. Odvolací súd preskúmal vec, súd pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66
Civilného mimosporového poriadku) a túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil (387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.
8. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.
9. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.
10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že otec svoj návrh na zníženie výživného podal dňa
05.04.2016. Dňa 12.12.2017 na pojednávaní svoj návrh na zníženie výživného zobral späť bez uvedenia
dôvodu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie vydal uznesenie o zastavení konania zo dňa 12.12.2017.
11. Späťvzatie návrhu je prejav navrhovateľa, ktorým voči súdu vyhlasuje, že žiada súd, aby o jeho
návrhu v rozsahu vymedzenom v tomto prehlásení ďalej nejednal a nerozhodoval. Pokiaľ je takýto prejav
navrhovateľom, t. j. pánom sporu uskutočnený, súd konanie zastaví v rozsahu, na ktorý sa späťvzatie
návrhu vzťahuje. Iba výnimočne, ak navrhovateľ vezme návrh späť, súd konanie nezastaví. A to iba
v prípade, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov. Na druhej
strane odvolací súd zdôrazňuje, že späťvzatie návrhu je jednostranným procesným úkonom účastníka
konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t. j. súdu. V
prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný
úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje,
pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje
procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 20.08.2010, sp. z n. 6Sžo/372/2009).
12.Vposudzovanomprípadedošlokjednoznačnémuprejavuvôleotca(navrhovateľa)vzačatomkonaní
nepokračovať a súd prvej inštancie túto jeho prejavenú vôľu aj správne posúdil ako späťvzatie návrhu
v celom rozsahu. Je síce pravdou, že súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 29 ods. 3 CMP
mal dopytovať matku, ako aj kolízneho opatrovníka, či súhlasia s uvedeným späťvzatím a v prípade,
že nesúhlasia, aby uviedli, z akých vážnych dôvodov nesúhlasia so späťvzatím. Vzhľadom na to, že
odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania podal výlučne navrhovateľ, t. j. nepodala ho ani matka
(odporkyňa) ani kolízny opatrovník, súd k uvedenému procesnému pochybeniu zo strany súdu prvej
inštancie neprihliadol, aby uvedené nebolo vyhodnotené na prospech odvolateľa.13. Odvolací súd súčasne uvádza, že odvolateľ v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne také
skutočnosti,vecnéaprávnerelevantnédôvody,ktorébyprivodiliprenehopriaznivérozhodnutie.Dôvody
uvedenéotcomvodvolaní,atokonkrétne,žežiadastriedavústarostlivosťobochrodičov,ktoráajfakticky
funguje, nie sú v tomto prípade dostatočnými dôvodmi na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia súdu prvej
inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že otec má možnosť podať si samostatný návrh na
zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov, a to bez ohľadu na to, či s uvedeným návrhom
matka súhlasí alebo nie. Predmetné konanie sa výlučne vzťahovalo k zníženiu vyživovacej povinnosti na
maloleté deti. Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z vyššie uvedených
dôvodov ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného odvolací súd
nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.