Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 15, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24C/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205324
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116205324.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom

811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka so sídlom 900 45 Malinovo, Slnečná 765/3, IČO:42 174 902, proti žalovanému: B. X.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. P. XXX/XX, Z. L., štátny občan SR, o zaplatenie XXX,XX M. s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť mu známy úrok vo
výške XXX,XX M. (vyčíslený pri sadzbe vo výške XX,XX% ročne zo sumy XXX M. od XX.X.XXXX do
X.X.XXXX), známy úrok z omeškania vo výške XX,XX M. (vyčíslený pri sadzbe vo výške 5% ročne zo
sumy XXX eur od XX.XX.XXXX do X.X.XXXX), poplatok v sume XX,XX Eur, poplatok za upomienky
v sume 10 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur, a náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX žalobca ako

veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške XXX Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
spolu s odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške XXX,XX Eur, a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom vo výške XX,XX M., teda zaplatiť celkovú sumu XXX M., a to najneskôr do
XX.XX.XXXX. H. XXX,XX Eur predstavovala ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške XXX,XX%
vypočítanú podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Úroková sadzba
39,15% ročne bola fixná na celé obdobie úveru a nebola naviazaná na žiadnu referenčnú úrokovú
sadzbu, a úrok predstavoval XX,XX Eur. Strany sa dohodli, že zmluva o úvere sa mení tak, že žalovaný

zaplatí žalobcovi celkovú čiastku XXX M. v X mesačných splátkach po XXX M., splatných vždy k
XX. dňu v mesiaci, počnúc dňom XX.X.XXXX. Vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil žiadnu sumu z
úveru, nesplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania
predmetnej Zmluvy o úvere a preto mu žalobca oznámil, že stratil výhodu splátok, dlh sa stal splatným v
celom rozsahu a vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu. Žalovaný dlh dobrovoľne neuhradil, a preto
sa žalobca obrátil na súd. V písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX žalobca doplnil, že žalovaný titulom
predmetnej úverovej zmluvy žalobcovi uhradil dňa X.X.XXXX sumu XXX M., dňa X.X.XXXX sumu XX

M., dňa XX.X.XXXX sumu XXX M., teda celkovo sumu XXX Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX. Žiadal žalobu zamietnuť z
dôvodu, že uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný, žalobca sa domáha priznania úžery. Uviedol,že žalobca zatajil, že predmetná zmluva o úvere bola už určená za bezúročnú a bez poplatkov a
žalovanému bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 17C XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. I. o úvere, ktorú predložil žalobca so žalobou je podpísaná

neznámou osobou. Žalobca na výzvu súdu z januára 2017 súdu oznámil, že trvá na podanej žalobe, hoci
vedelokonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.17C21/2016.Pretožežalobcašikanóznezahlcuje
súdy nezmyselnými žalobami s plneniami bez právneho dôvodu a falšuje listinné dôkazy v neprospech
spotrebiteľa, žalovaný proti žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia v sume 1.000 Eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného zo dňa X.X.XXXX vyjadril v podaní zo dňa X.X.XXXX. Poukázal
na to, že rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/21/2016 doposiaľ nenadobudol právoplatnosť,
nakoľko žalobca podal proti predmetnému rozsudku odvolanie. Preto má žalobca za to, že rozsudok
sp. zn.: XXC/XX/XXXX-XX (ktorý bol navyše žalobcovi doručený až po podaní návrhu na vydanie

platobného rozkazu) netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci ani prekážku litispendencie pre
žalobu na plnenie - návrh na vydanie platobného rozkazu. Žaloba žalobcu nie je nezmyselná a nejedná
sa o šikanózne zahlcovanie súdu, pretože žalobca má za to, že uplatnenie subjektívneho práva v
základnom konaní sa musí považovať za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že žalobca neuplatnil svoje právo vzájomnou žalobou priamo

v konaní sp. zn. 17C/21/2016, ale uplatnil svoje právo samostatnou žalobou bez existencie vady konania
(litispendencia, rei iudicata) nemôže byť považovaná za šikanózny výkon práva na základe ktorého
by žalovanému vzniklo právo na vydanie finančného zadosťučinenia. Aj v prípade, ak by tvrdenie
žalovaného o šikanóznom výkone práva žalobcu bolo pravdivé, malo by to za následok porušenie
procesných povinností, ktoré by malo nanajvýš za následok stratu sporu a nie vznik práva žalovaného

na finančné zadosťučinenie. Ďalej žalobca uviedol, že právo na vydanie finančného zadosťučinenia
si žalovaný uplatnil aj v konaní sp. zn. 17C/21/2016, pričom Okresný súd Trenčín žalobu v časti
uplatnenia sumy finančného zadosťučinenia zamietol. Žalobca taktiež popiera tvrdenia žalovaného
týkajúcesafalšovanialistinnýchdôkazov,nazákladektoréhosadomáhavzájomnoužaloboufinančného
zadosťučinenia. Dokumenty, ktoré tvoria prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu boli súčasne

prílohou žaloby na podklade ktorej sa uskutočňovalo konanie sp. zn. 17C/21/2016 a boli v tomto
konaní dostatočne preskúmané. Zo strany žalobcu a jeho zástupcu nikdy nedošlo k manipulácii s
predmetnými listinami a údajmi v nich (zmluva, dohoda o plnení v splátkach, žiadosť o úver a iné).
Navyše žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne údaje mali byť falšované, iba všeobecne konštatoval
falšovanie, čo nasvedčuje nepravdivosti jeho tvrdenia. Z uvedených dôvodov žiadal žalobca vzájomnú

žalobu žalovaného zamietnuť.

4. Súd daný spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu podľa §
180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorí boli riadne a včas
predvolaní na pojednávanie, no nedostavili sa, pričom neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby

sa pojednávalo v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, dohody o plnení v splátkach zo dňa XX.X.XXXX, všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, výpisu z obchodného registra ohľadom žalobcu, podaní žalobcu zo dňa

XX.X.XXXX, X.X.XXXX, písomných podaní žalovaného zo dňa X.X.XXXX, XX.XX.XXXX, rozsudku
H. súdu K. č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, odstúpenia od zmluvy zo dňa XX.X.XXXX,
podacieho lístku zo dňa XX.X.XXXX, a zistil nasledujúci skutkový stav:

6. Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
úver v sume XXX M., a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi túto sumu zvýšenú o celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške XXX M., t.j. celkovú sumu XXX M., a
to najneskôr do termínu konečnej splatnosti XX.XX.XXXX. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške XX,XX% ročne z poskytnutého úveru,

čo predstavuje sumu 45,08 eur, a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 164,32 Eur.
Ročná percentuálna mieru nákladov (RPMN) je vo výške 382,68% a bola vypočítaná podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch a vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Vzmluve je uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 72,15%. V spodnej
časti zmluvy sa nachádza ustanovenie o tom, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej

strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie
zmluvy vrátane všeobecných podmienok. Podľa bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa
uzavretia zmluvy. Spotrebiteľ zašle veriteľovi oznámenie o odstúpení od zmluvy buď písomne alebo na
inom trvanlivom médiu dostupnom veriteľovi na adresu sídla veriteľa uvedenú v záhlaví zmluvy. Lehota

naodstúpenieodzmluvysapovažujezadodržanú,akspotrebiteľzašleveriteľovioznámenieoodstúpení
od zmluvy najneskôr v posledný deň uvedenej 14-dňovej lehoty. Ak spotrebiteľ uplatní právo odstúpiť
od zmluvy v predmetnej lehote, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa
spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne, avšak najneskôr do 30
kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Úrok sa vypočíta na základe
dohodnutej úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Ak spotrebiteľ uplatní právo odstúpiť od zmluvy v

predmetnej lehote, veriteľ nemá nárok na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie
nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským
úverom.

7. Dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvné strany aj dohodu o plnení v splátkach, v ktorej sa žalovaný zaviazal

zaplatiť žalobcovi na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX celkovú čiastku XXX M. v X pravidelných
mesačných splátkach po XXX M., splatných vždy k XX. dňu v mesiaci, počnúc dňom XX.X.XXXX s tým,
že J. bola uvedená vo výške XXX,XX%.

8. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že v

tomto konaní sa žalovaný (v citovanom konaní v postavení žalobcu) proti žalobcovi (v citovanom konaní
v postavení žalovaného) žalobou podanou dňa X.X.XXXX domáhal zaplatenia sumy XXX Eur s úrokom
z omeškania a zaplatenia finančného zadosťučinenia XXX,XX Eur, a určenia neplatnosti zrážok zo mzdy
žalovaného. V žalobe žalovaný uviedol, že zmluvné strany uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX, od ktorej žalovaný v lehote 14 dní, a to dňa XX.X.XXXX odstúpil. Žalobca odstúpenie

neakceptoval s odôvodním, že nebola dodržaná lehota na odstúpenie od zmluvy. I. po odstúpení od
zmluvy istinu úveru žalobcovi uhradil, a následne mu uhradil aj úrok z omeškania v sume XX Eur.
Napriek tomu žalobca listomzo dňa XX.X.XXXX od žalovaného požadoval zaplatenie sumy XXX,XX Eur
a zamestnávateľovi žalovaného doručil žiadosť o zrážky zo mzdy žalovaného, pričom zamestnávateľ
žalovanému strhol z jeho mzdy sumu XXX Eur. Vzhľadom na platné odstúpenie od zmluvy neexistuje

žiadna pohľadávka z tejto zmluvy, preto sú zrážky z jeho mzdy v rozpore so zákonom. Sumou 100 Eur
sa žalobca bezdôvodne obohatil podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, plnením bez právneho
dôvodu. Preto je povinný vydať toto bezdôvodné obohatenie. Došlo k porušeniu jeho práv a v rozpore
so zákonom od neho žalobca vymáha neexistujúcu pohľadávku, čo žalovaného psychicky a fyzicky
vyčerpáva a spôsobuje mu zdravotné problémy. Takisto ho uviedli do registra dlžníkov. Preto žiadal

žalovaný priznať finančné zadosťučinenie v sume, ktorú od neho žalobca vymáha, t.j. XXX,XX Eur.
Citovaným rozsudkom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému bezdôvodné obohatenie v sume XXX
Eur, a finančné zadosťučinenie v sume 200 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
100 Eur od X.X.XXXX do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania. V rozsudku súd uzavrel, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver,

keďže úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace, pričom žalovaný platne odstúpil od
zmluvy o úvere, keďže si toto právo strany dojednali v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, v dôsledku čoho zanikli zmluvné práva a povinnosti od počiatku, a preto žalobca nemá nárok na
úroky ani poplatky zo zmluvy, a je povinný vydať žalovanému sumu XXX Eur, ktorá mu bola nad rámec
istiny úveru strhnutá zo mzdy. Pretože žalovaný ako spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. XXX/XXXX Z.z. a osobitnými predpismi, za ktoré
zodpovedá žalobca, priznal súd žalovanému primerané finančné zadosťučinenie v sume XXX Eur a
vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Žalobca porušil ust. § 4 ods. X písm. a/ zákona č. 250/2007
Z.z., pretože žalovanému ukladal povinnosti bez právneho dôvodu, bezdôvodne požadoval od neho
zaplatenie sumy 505,61 Eur, dokonca formou zrážok zo mzdy si vymohol sumu 100 Eur. Rozsudok zatiaľ

nenadobudol právoplatnosť, pretože žalobca ho napadol odvolaním, o ktorom doposiaľ nebolo súdom
druhej inštancie rozhodnuté.9. Žalovaný na pojednávaní žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému primerané finančné
zadosťučinenie vo výške X.XXX Eur. Uviedol, že žalovaný od zmluvy o úvere platne odstúpil. Potvrdil,
že titulom predmetnej zmluvy o úvere žalovaný žalobcovi uhradil sumy, ako to uviedol žalobca vo

svojom podaní zo dňa XX.X.XXXX. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie odôvodnil žalovaný s
poukazomnaustanovenie§3ods.3,5zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,vzmyslektoréhomá
každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a v prípade porušenia
zákonamánárokvočidodávateľovinaprimeranéfinančnézadosťučinenie. Poukázalnato,žežalobcovi
viackrát Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie uložil pokutu pre porušenie právnych predpisov

na ochranu práv spotrebiteľa a pre porušenie zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca koná nečestne pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľom. Zmluvy nemajú predpísané náležitosti. V
dôsledku konania žalobcu žil žalovaný pod neustálym tlakom, keď žalobca telefonátmi domov, ale aj do
práce žalovaného neustále vyzýval na úhradu plnení zo zmluvy, na ktoré nemal nárok, keďže žalovaný
od zmluvy o úvere odstúpil. Žalovanému sa zhoršil aj zdravotný stav, má zvýšený krvný tlak. Zároveň
žalobca zaslal zamestnávateľovi žalovaného žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalovaného, v

ktorej žiadal z jeho mzdy strhnúť plnenia, na ktoré nemal nárok.

10. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní žiadala, aby súd zastavil konanie, pretože sa jedná o
neodstrániteľnú prekážku konania, keďže v tej istej veci medzi tými istými účastníkmi konania prebieha
na Okresnom súde Trenčín konanie pod sp. zn. 17C/21/2016, v ktorom konaní súd rozhodol rozsudkom.

Žiadala, aby súd priznal žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur, pretože
žalobca zahlcuje súdy zbytočnými žalobami, uplatňuje si voči spotrebiteľom neexistujúce pohľadávky.
Vo zvyšku poukázala na vyjadrenie žalovaného k žalobe.

11. Podľa § 497 Obchodné zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej

len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods.3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. Spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí

splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 2 písm. a/zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania

alebo povolania,

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Z vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa XX.X.XXXX
uzavretá zmluva o úvere podľa § 497 H. zákonníka. Na základe tejto zmluvy v spojení s dohodou o

plnení splátkach uzatvorenou v ten istý deň žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver v sume 700 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi, a to zaplatením 2
mesačných splátok po 455 Eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl.
Občianskehozákonníkaapodľazákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Žalovanýobsahzmluvy

a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť.
Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy, všeobecných podmienok
používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanému poskytol úver
veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra je oprávnený
podnikať poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ,
čo je zrejmé aj z jeho označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho
preukazu, adresou trvalého pobytu.

13. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Predmetný úver však nie
je spotrebiteľským úverom, a to s poukazom na ust. § 1 ods.3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z., v
zmysle ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri
mesiace. V danom prípade mal byť úver splatený do 2 mesiacov, a preto nemožno predmetný úver

posudzovať ako spotrebiteľský úver. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, ktoré
z jeho ustanovení sa vzťahujú aj na zmluvy o úvere, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa §
24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Na

predmetnú zmluvu o úvere sa teda nevzťahujú ustanovenia § 13 ods. 1 až 4 zákona č. 129/2010 Z.z.,
označené nadpisom „Právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere“, ktoré zakotvujú právo
spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a následky s tým spojené, vrátane
povinnosti spotrebiteľa uhradiť veriteľovi v prípade, že spotrebiteľ odstúpi od zmluvy o spotrebiteľskomúvere okrem istiny aj úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa
splatenia istiny.

14. Súd nezistil, žeby o danom spore prebiehali na súde dve konania a nezistil ani inú neodstrániteľnú
prekážku, pre ktorú by bolo potrebné zastaviť konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP. Zistenie existencie
prekážky skôr začatej veci (litispendencie) v každom štádiu konania musí viesť k zastavenie neskôr
začatého konania v zmysle § 159 CSP. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom neskôr začatom
konaní prejednaná tá istá vec, ktorá už je prejednávaná v skôr začatom konaní. O tú istú vec ide vtedy,

ak v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo začaté konanie a ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Tieto osoby môžu mať v novom konaní rovnaké ale
aj rozdielne procesné postavenie. Totožnosť predmetu konania je daná ak ten istý nárok vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. O tú istú vec ide aj
vtedy ak v novom konaní vystupuje právny nástupca pôvodného účastníka konania. Strany sa zhodli
na tom, že žalovaný titulom predmetnej úverovej zmluvy žalobcovi uhradil dňa 6.5.2014 sumu 700

Eur, dňa 7.1.2015 sumu 20 Eur, dňa 11.6.2015 sumu 100 Eur, teda celkovo uhradil sumu 820 Eur.
Týchto zaplatených nárokov sa žalobca proti žalovanému v tomto konaní už nedomáha, ale uplatnil proti
žalovanému nárok na neuhradené úroky z úveru, úroky z omeškania, poplatky, upomienky, zmluvnú
pokutu, ktoré majú základ v predmetnej zmluve o úvere, a ktoré eviduje žalobca ako neuhradené. V
konaní vedenom na Okresnom súde pod sp. zn. 17C 21/2016 sa žalovaný proti žalobcovi domáhal

zaplatenia sumy 100 Eur, ktorá bola bezdôvodne strhnutá zo mzdy žalovaného, teda domáhal sa
vydania plnenia, ktoré prijal žalobca na úkor majetku žalovaného a žiadal od žalobcu aj zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 505,61 Eur. V posudzovanej veci je teda zrejmé, že
totožnosť účastníkov je daná, avšak nie je daná totožnosť predmetu konania, keďže v oboch konaniach
sa neprejednávajú nároky na totožné peňažné plnenia.

15. V danom prípade žalovaný preukázal, že listom zo dňa 13.9.2013, ktorý v rovnaký deň odoslal
žalobcovi poštou (preukázané z podacieho lístka zo dňa XX.X.XXXX) odstúpil bez uvedenia dôvodu
od zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzavretej so žalobcom dňa XX.X.XXXX. Právo odstúpiť od zmluvy
môže podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvná strana využiť, ak toto právo vyplýva zo

zákona alebo zo zmluvy. Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, konkrétne bodu 15 vyplýva,
že zmluvné strany si dojednali právo žalovaného ako spotrebiteľa písomne odstúpiť od zmluvy bez
uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy s tým, že lehota na odstúpenie
od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak spotrebiteľ zašle veriteľovi oznámenie o odstúpení od zmluvy
najneskôr v posledný deň uvedenej 14-dňovej lehoty. Keďže zmluva bola uzatvorená dňa 30.8.2013,

podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka od nasledujúceho dňa 31.8.2013 začala plynúť lehota 14
dní na odstúpenie od zmluvy, s tým, že posledný deň tejto lehoty (dňa 13.9.2013) podal žalovaný na
pošte odstúpenie od zmluvy adresované žalobcovi, a preto v zmysle bodu 15 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru odstúpil platne od zmluvy o úvere. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
následkom tohto platného odstúpenia od zmluvy o úvere je to, že sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie

je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Ustanovenie § 13 ods. 3 zákona
č. 129/2010 Z.z. nie je možné na danú zmluvu o úvere aplikovať z dôvodov uvedených v odseku 13
tohto odôvodnenia. Hoci je predmetná zmluva o úvere absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3
písm. d/ Obchodného zákonníka, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktorá právna úprava je špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k

ustanoveniam Obchodného zákonníka. Ak sú tie isté inštitúty práva (premlčanie, odstúpenie od zmluvy)
riešené jednak v Obchodnom zákonníku ako aj v Občianskom zákonníku, je v prípade že sa jedná o
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy nutné aplikovať úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Úprava
odstúpenia od zmluvy v Občianskom zákonníku je kogentná, a ak je zmluvné ustanovenie, ktoré vopred
pripravil dodávateľ odlišné od ustanovení Občianskeho zákonníka, a na neprospech spotrebiteľa, nie

sú takéto zmluvné ustanovenia platné. Žalobca do formulárového znenia ustanovenia bodu 15 veta 4
všeobecných podmienok poskytnutia úveru zahrnul pravidlo, v zmysle ktorého ak spotrebiteľ uplatní
právo odstúpiť od zmluvy v lehote 14 dní od uzavretia zmluvy o úvere, je povinný zaplatiť veriteľovi
istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny,
a to bezodkladne, avšak najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od

zmluvy veriteľovi. Toto zmluvné ustanovenie nepochybne zhoršuje postavenie spotrebiteľa, pretože ho
núti zaplatiť veriteľovi plnenia zo zmluvy aj po platnom odstúpení od zmluvy, hoci podľa ustanovenia
§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 457 Občianskeho zákonníka, platí, že ak je
zmluva odstúpením od nej zrušená, zanikajú zmluvné práva a povinnosti od začiatku a nastupuje medziúčastníkmi režim bezdôvodného obohatenia, a každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko,
čo podľa nej dostal. Dôsledky odstúpenia od zmluvy v zmysle tohto zmluvného ustanovenia, ktoré
nebolo individuálne vyjednané možno v danom prípade hodnotiť ako nevýhodnejšie v porovnaní s

dôsledkami odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Ustanovenie všeobecných podmienok ,
podľa ktorého má spotrebiteľ zaplatiť žalobcovi úroky z úveru, zmluvné pokuty, poplatky, aj napriek
odstúpeniu od zmluvy zhoršuje zmluvné postavenie spotrebiteľa a pre žalovaného je výhodnejšie úprava
v ustanovení § 48 Občianskeho zákonníka. Preto citovaná časť uvedeného zmluvného ustanovenia
je neplatná v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a nezaväzuje žalovaného ako spotrebiteľa. Aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k.
17Co/150/2013-119 zo dňa 26.3.2014 uzavrel, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy o úvere dochádza k
zrušeniu zmluvy od začiatku podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vznikajú práva a povinnosti zo
zrušenej zmluvy (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody) a akékoľvek zmluvné rozšírenie záväzkov
spotrebiteľa, vrátane platenia úrokov aj po zrušení zmluvy s účinkami ex tunc, pritom postavenie
spotrebiteľa zhoršuje. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky, koncipované v

rámci štandardnej typovej zmluvy, ich nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie
oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo).
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovanému v dôsledku odstúpenia od zmluvy vznikla
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, teda nevrátenú časť poskytnutých peňažných
prostriedkov. Zo zhodných tvrdení strán súd ustálil, že žalovaný žalobcovi uhradil dňa 6.5.2014 istinu

úveru v sume 700 Eur, a keďže splatnosť úveru nastala dňa 25.10.2013, od nasledujúceho dňa sa
žalovaný dostal do omeškania s plnením tohto peňažného dlhu a žalovaný bol podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. povinný žalobcovi uhradiť
aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 700 Eur od 26.10.2013 do 6.5.2014 v sume 18,51 Eur,
a túto zákonnú sankciu uhradil žalovaný žalobcovi dňa 7.1.2015 platbou v sume 20 Eur, čo tiež vyplýva

zo zhodných tvrdení strán.
Vzhľadom na tieto skutočnosti za situácie, keď zmluva bola odstúpením od nej od začiatku zrušená, a
žalobcovi nevzniklo právo voči žalovanému na zaplatenie úrokov z úveru, poplatkov, zmluvných pokút ,
ktoré uplatňoval v tomto konaní na základe zmluvy o úvere, súd uzavrel, že žalovaný ku dňu vyhlásenia
rozsudku nemá voči žalobcovi žiaden dlh.

16. Vzájomnú žalobu žalovaného súd považoval za nedôvodnú. Súd mal za to, že neboli splnené
podmienky ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pre priznanie
finančného zadosťučinenia. Tento nárok nevyplýva automaticky zo zákona. Má satisfakčnú povahu.
Týmto nárokom sa má reparovať ujma, ktorá nie je majetkovo nahraditeľná. Žalovaný mal tvrdiť a

preukázať, že porušenie povinností žalobcom bolo spôsobilé žalovanému ako spotrebiteľovi privodiť
ujmu a v čom spočívala táto ujma, do akých práv imateriálnej povahy bolo zasiahnuté a v akej intenzite.
Žalovaný nárok zdôvodnil tým, že žalobca koná nečestne, keď do zmlúv neuvádza zákonom predpísané
náležitosti. Ďalej žalovaný dôvodil tým, že žalobca falšoval listinné dôkazy na neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa a uplatňuje proti žalovanému plnenia bez právneho dôvodu. V dôsledku konania

žalobcu, ktorý si uplatňuje neexistujúce pohľadávky, žil žalovaný pod neustálym tlakom, keď žalobca
telefonátmi domov, ale aj do práce žalovaného neustále vyzýval na úhradu plnení zo zmluvy, na ktoré
nemal nárok, a žalobca zaslal zamestnávateľovi žalovaného žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
žalovaného, v ktorej žiadal z jeho mzdy strhnúť plnenia, na ktoré nemal nárok, keďže žalovaný platne
od zmluvy o úvere odstúpil. V dôsledku toho sa žalovanému zhoršil aj zdravotný stav, má zvýšený krvný

tlak. Súd podotýka, že pokiaľ zmluva o úvere nemá zákonom predpísané náležitosti, táto skutočnosť
je irelevantná, pretože zmluva bola od začiatku zrušená tým, že žalovaný od nej platne odstúpil 14.
deň od uzavretia zmluvy o úvere. Nebolo v konaní nijako preukázané, žeby žalobca falšoval listinné
dôkazy, ako tvrdil žalovaný. Žalobca toto tvrdenie poprel. Žalovaný uvádzal, že jeho podpis na zmluve
o úvere bol sfalšovaný, avšak potvrdil, že predmetnú zmluvu so žalobcom uzavrel, a následne od nej

odstúpil, pričom odstúpiť možno len od platne uzavretej zmluvy. Skutočnosť, že žalobca uplatnil právo na
peňažnéplnenie(naúrokyzúveru,poplatky,zmluvnúpokutu)osobitnoužalobouanievkonanívedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17C 21/2016 vzájomnou žalobu nemôže byť považované za
šikanózny výkon práva, a nemôže zakladať právo na priznanie finančného zadosťučinenia v zmysle § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobu o zaplatenie úrokov, poplatkov a zmluvnej

pokuty podal žalobca na tunajší súd dňa 1.4.2016, teda pred tým, ako mu bol doručený rozsudok
Okresného súdu Trenčín 17C 21/2016 zo dňa 13.12.2016, v ktorom bolo konštatované, že žalobca
nemá nárok na úroky z úveru, poplatky zo zmluvy o úvere a zmluvnú pokutu, v dôsledku odstúpenia
od zmluvy o úvere. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17C 21/2016-47 zo dňa13.12.2016 bolo preukázané, že žalobca sa skutočne proti žalovanému domáhal predsúdnymi výzvami,
žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy žalovaného zaplatenia peňažných plnení zo zmluvy, na ktoré
žalobcovi nevzniklo právo z dôvodu, že zmluva a práva a povinnosti z nej boli zrušené od začiatku

odstúpením od zmluvy. Pokiaľ veriteľ od spotrebiteľa žiada splniť povinnosti bez právneho dôvodu, jedná
sa o porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Za toto porušenie
zákona, s ktorým je spojená ujma na právach a oprávnených záujmoch žalovaného, spočívajúca v tom,
že žalovaný žil pod tlakom, zhoršil sa mu zdravotný stav a bola z jeho mzdy neoprávnene strhnutá
suma 100 Eur už Okresný súd Trenčín rozsudkom č.k. 17C 21/2016-47 zo dňa 13.12.2016 žalobcovi

uložil zaplatiť žalovanému finančne zadosťučinenie v sume 200 Eur. Iné porušenie zákona o ochrane
spotrebiteľa alebo iného predpisu zo strany žalobcu, ktoré by odôvodňovalo vzhľadom na jeho intenzitu
a dôsledky priznanie ďalšieho finančného zadosťučinenia, súd nezistil.

17. S poukazom na uvedené dôvody súd podľa citovaných ustanovení právnych predpisov výrokom I.
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu a výrokom II. zamietol súd aj vzájomnú žalobu žalovaného

o zaplatenie finančného zadosťučinenia. Súd sa nezaoberal podaním žalobcu doručeným súdu dňa
XX.XX.XXXX, pretože rozsudok bol vyhlásený dňa XX.XX.XXXX.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

19. Keďže žalobu žalobcu súd zamietol a rovnako súd zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného, súd
uzavrel, že obe strany boli úspešné čiastočne, a preto výrokom III. podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.