Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9C/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203459
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218203459.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobkyne: F. C., C.. C., W.. XX.XX.XXXX, F. Š., V.
XX, právne zastúpená: Advokátska kancelária - JUDr. Ernest Csonga, so sídlom Dunajská Streda,
Jesenského 5026/13A, proti žalovanému: Š. J., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. H. L., adresa pre doručovanie:
N. XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:

I. Súd ukladá povinnosť žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov,
s výnimkou úkonov žalovaného v rámci trestného konania, priestupkového konania alebo civilného
konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť
žalovaného na týchto úkonoch.

II. Súd žalovaného poučuje, že súd toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán
zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 30.07.2018 podala na tunajšom súde návrh na vydanie neodkladného opatrenia,

ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému - jej bývalému druhovi nepribližovať sa k osobe žalobkyne,
ktorej telesná alebo duševná integrita môže byť žalovaným ohrozená, bližšie ako na vzdialenosť 10
metrov, a to do na dobu neurčitú. Svoj návrh odôvodnila tým, že s bývalým druhom sa zoznámili pred
troma rokmi a po krátkej známosti začali spolu chodiť, z ktorého vzťahu sa im dňa 28.07.2017 narodila
dcéra A.. V spoločnej domácnosti žili asi dva a pol roka v podnájme v H. L., pričom nájomná zmluva bola
uzatvorená na meno žalobkyne a náklady spojené s nájmom bytu boli uhrádzané výlučne ňou. Žalovaný

neprispieval na chod domácnosti, nakoľko nejavil záujem zamestnať sa a preto krátko po narodení
ich spoločnej dcérky bola žalobkyňa nútená vstúpiť opäť do pracovnoprávneho vzťahu a pokračovať
v hmotnom zabezpečení potrieb ich rodiny, pričom o ich dcérku sa staral žalovaný za pomoci svojich
rodičov. V návrhu ďalej uviedla, že v máji 2018 došlo k udalosti, kedy mala byť sestra žalovaného v M.
zavraždená. Od tejto udalosti sa správanie žalovaného radikálne zmenilo, došlo k rozvratu ich vzťahu a
preto mu žalobkyňa oznámila, že chce ukončiť ich vzťah, pričom ho požiadala, aby sa odsťahoval z bytu,

ktorý prenajímala výlučne žalobkyňa. Začiatkom júna 2018 sa žalovaný z bytu odsťahoval k rodičom
do N., odkedy začal javiť znaky agresívneho správania, neustále chodil za žalobkyňou na miesto jej
bydliska, kde búchal na dvere, vulgárne nadával a odmietal odísť. Stalo sa, že sedel pri vchodových
dverách a čakal na to, kým žalobkyňa opustí byt. Od tej doby žalovaný voči žalobkyni opakovane páchal
násilie, a to vo forme fyzických útokov ako aj psychického nátlaku za prítomnosti ich ročnej dcéry.
Žalobkyňa bola zo strany žalovaného viackrát fyzicky napadnutá a zároveň sa jej vyhrážal. K prvému

fyzickému útoku došlo dňa 04.06.2018, kedy si žalobkyňa išla do N. vyzdvihnúť ich dcéru. Vošla do bytu,
vzala si do rúk ich dcéru, žalovaný jej však odoprel odchod a trikrát ju udrel do tváre, bez ohľadu nato, že mala maloletú v rukách. Potom ju sotil, pričom žalobkyňa s dieťaťom v rukách spadla na posteľ.
Uvedené sa odohralo za prítomnosti matky žalovaného, ktorá bola svedkom incidentu, avšak sa len
nečinne prizerala od balkónových dvier. Následne dal žalovaný príkaz svojej matke, aby dieťa žalobkyni

vzala, keďže sa žalovaný chystal žalobkyni ublížiť. Následne ju chytil za vlasy a ťahal po celej izbe,
potom ju hodil za posteľ, pričom jej celý čas vulgárne nadával. Žalovaný ju z bytu nechcel pustiť, len
za podmienky, že ho odvezie do H. L., teda si odvoz vynútil. Žalobkyňa nemala v úmysle odviezť ho,
keďže sa bála, že jej opätovne ublíži, avšak dúfala, že na ňu nezaútočí počas jazdy, pokiaľ sa v aute
bude nachádzať aj ich dcéra. K druhému násilnému incidentu došlo dňa 24.07.2018, kedy si žalobkyňa

opätovne išla vyzdvihnúť dcéru k žalovanému do N.Í., pričom s ňou cestovala aj žalovaného 18-ročná
dcéra, ktorá pochádza z jeho prvého manželstva. Žalovaný po ich príchode vulgárne nadával aj na svoju
plnoletú dcéru, ako aj na žalobkyňu, následne na ňu opätovne fyzicky zaútočil a to vonku na ulici pred
bytom, udieral ju päsťou do tváre, do rúk ako aj do nôh a to za prítomnosti plnoletej dcéry žalovaného,
ktorá následne vystupovala ako svedok pri žalobkyňou podanom trestnom oznámení na Obvodnom
oddelení PZ.

2. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila lekárske nálezy, nakoľko po
útokoch žalovaného bola nútená podrobiť sa lekárskym vyšetreniam. Žalovaný sa jej okrem fyzickému
násilia aj niekoľkokrát nebezpečne vyhrážal ohľadne zásahu do jej telesnej integrity, najčastejšie
vyhrážaním smrťou a preto z dôvodu vážnej obavy, že žalovaný svoje vyhrážky naplní a nakoľko

má žalobkyňa strach o dcérinu ako aj svoju telesnú integritu, podala trestné oznámenie na Obvodné
oddelenie PZ v H. L. a ohľadne opísaného skutku je vedené trestné konanie voči žalovanému pre
prečin nebezpečného vyhrážania, o čom žalobkyňa k návrhu pripojila aj potvrdenia o podaných trestných
oznámeniach. Žalovaný je agresívny, viackrát na žalobkyňu fyzicky zaútočil za prítomnosti ich spoločnej
dcéry, opakovane ju udieral päsťou do hlavy, rúk, ramien a nôh, pričom použil takú silu, že si narazila

hlavu do steny. Na základe opísaných skutočností je zrejmé, že žalobkyňa je pod intenzívnym stresom
vyvolaným správaním žalovaného, ktoré je pre ňu neznesiteľné, keďže sa uvedené odráža na jej
mentálnom aj fyzickom zdraví. Nachádza sa v stave, kedy už nezvláda útoky žalovaného, ktoré zatiaľ
uskutočňuje len voči nej, avšak počas jeho agresívnych útokov má vážne obavy, že je len otázkou času,
kedy dôjde k situácii, že ublíži aj ich spoločnej dcére. Žalobkyňa poukazuje na ustálenú súdnu prax,

ktorej podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,
vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia
sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Vo svojom návrhu v závere žalobkyňa
uviedla, že má dôvodnú obavu z toho, že jej žalovaný opätovne ublíži na zdraví, či dokonca naplní

vyhrážky smrťou a preto považuje návrh za dostatočne odôvodnený. Žalobkyňa je zároveň toho názoru,
že účel ňou sledovaný nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči
žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalobkyňa navrhuje, aby súd neodkladným opatrením
zakázal žalovanému priblížiť sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/12015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

4. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne

súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 3 CSP uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania.

11. Vydanie neodkladného opatrenia prichádza teda do úvahy, ak je vzhľadom na okolnosti prípadu
osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania resp. iných osôb ako strán, pričom

sa jedná o právne, nie faktické pomery. Potreba dočasnej úpravy pomerov strán, je osvedčená vtedy,
ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi stranami je osvedčené aj ohrozovanie alebo
porušeniekonkrétnehoprávažalobcu,ktorémujemožnédorozhodnutiaovecisamejposkytnúťochranu
neodkladným opatrením. Všetky vyššie uvedené zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne
a je povinnosťou súdu ich dôsledne skúmať, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z

dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd len
skúma, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje a či je neodkladné
opatrenie nevyhnutné pre ochranu tohto nároku. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchle a pružné
riešenie situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu v záujme účinnej a neodkladnej ochrany práv a

oprávnených záujmov občanov a právnických osôb. Súd musí vyvodiť záver, že bez okamžitej úpravy
by bolo právo strany ohrozené, avšak musí aj dôsledne posúdiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia
nevytvorí stav, kedy by prišlo k zásahu do práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany,

či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a
osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia
exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne
možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); či navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený

nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1092 s.).13. Súd poskytuje ochranu práv žalobcu prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď
obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu žalovaného. Je

preto potrebné skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku rozhodnutia nedochádza k zásahu
do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej
úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie.
Žalobca, ktorý žiada o nariadenie neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom
opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho

záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia
a zároveň žalobca musí osvedčiť, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
práv žalobcu poskytovanej mu súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov
strán, ktorý neznesie odklad.

14. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenia neodkladného
opatrenia je dôvodný. Na uloženie zákazu priblíženia postačuje dôvodná obava žalobkyne o svoje
zdravie, ktorú žalobkyňa vo svojom podaní dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach. Ohrozenie
telesnej integrity bolo osvedčené lekárskymi správami ako aj potvrdeniami o podaných trestných

oznámeniach vo veci podozrenia z trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1 Trestného zákona.

15. Nakoľko súd zakázal žalovanému približovať sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť kratšiu ako 10
metrov, pričom pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch

budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných
orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na dobu vykonávania jednotlivých procesných
úkonov,súdpovinnosťuloženúžalovanémuzúžil.Zúžiljuprávepreprípadúkonovžalovanéhovcivilnom
konaní ako aj trestnom a priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný a to v rozsahu
nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

16. Vyhodnotiac všetky skutočnosti uvádzané žalobkyňou vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, zhodnotiac proporcionalitu následku a príčiny, súd zvážil pozitívne a
negatívne skutočnosti v kolízii stojacich záujmov a z vyššie uvedených dôvodov návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel.

17. Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to,
že už len samotným nariadením predmetného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov medzi stranami.

18. Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle ustanovenia § 337 CSP súd považuje za potrebné
uviesť, že od tohto poučenia upustil, pretože je toho názoru, že v danom prípade nie je potrebné viesť
osobitné konanie vo veci samej. Riadený sa však podľa čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 základných princípov
CSP súd poučil žalovaného o tom, že nariadené neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z
procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

19. Podľa ustanovenia § 234 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

20. Podľa ustanovenia § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.

21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.22. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ako plne úspešnej žalobkyni vznikol nárok podľa §
255 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v konaní neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu,
pričom o výške trov konania žalobkyne rozhodne súd, s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP,

samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Toto uznesenie čo do výroku I. je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).