Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010956
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115010956.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov Mgr.
Iva Maruščáka a JUDr. Petra Farkaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.10.2015, v trestnej
veci odsúdeného Y. V., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti okresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41Pp/16/2015 zo dňa 04.09.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Senát Okresného súdu Prešov napadnutým uznesením podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. podmienečne
prepustil odsúdeného Y. V., nar. XX.X.XXXX v T. W. U., trvale bytom W. L. XXX/XX, L., z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/63/2013 dňa
2.8.2013 podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.

Podľa § 68 ods. 1 veta druhá Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zároveň
nariadil nad odsúdeným probačný dohľad nad jeho správaním vo výmere 3 rokov a zakázal mu požívať
alkoholické nápoje.

Proti tomuto uzneseniu, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o verejnom zasadnutí okresný prokurátor podal sťažnosť, ktorú následne aj písomne
odôvodnil. S rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožnil, nakoľko, ako to vyplýva zo samotného
hodnotenia odsúdeného, ktoré spracoval ústav na výkon trestu odňatia slobody, je zrejmé, že nebol
ani raz disciplinárne odmenený a táto skutočnosť, že počas dvoch rokov neprejavil snahu dostať
disciplinárnu odmenu, svedčí o jeho pasivite, ako aj o samotnom jeho postoji k plneniu podmienok

na podmienečné prepustenie, keďže zrejme odsúdený nebral do úvahy skutočnosť, že udelením
disciplinárnejodmenymáväčšiušancunapodmienečnéprepustenie.Súdneprihliadalnacharakteristiku
ústavu, z ktorej je zrejmé, že resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania
je stredné, keďže ústav konštatuje, že odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok
na podmienečné prepustenie. Tým, že po dobu dvoch rokov, kedy bol vo výkone trestu odňatia
slobody, nepreukázal pri plnení svojich povinností a svojím správaním polepšenie, keďže nebol ani raz

disciplinárne odmenený, a samotná skutočnosť, že nebol disciplinárne potrestaný a že si plnil svoje
povinnosti podľa ústavného poriadku, nemôže byť dôvodom na podmienečné prepustenie. Taktiež by
mal súd brať do úvahy skutočnosť, že trest mu bol ukladaný pod dolnou hranicou zákonom stanovenej
trestnej sadzby a vzhľadom na charakter trestnej činnosti a predovšetkým následok, ktorý obvinený
spôsobil, by sa podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody zmaril
samotný účel trestu. V tejto súvislosti prokurátor dal do pozornosti okresného súdu aj skutočnosť, že

bol podaný návrh na obnovu konania v predmetnej trestnej veci vedený na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 33Nt/30/2014, kde bol aj nariadený termín verejného zasadnutia, keďže samotný poškodenýna následky zranenia spôsobené odsúdeným napokon zomrel, pričom bolo preukázané, že dôvodom
úmrtiajepríčinnásúvislosťsozraneniamispôsobenýmiodsúdeným.Pretonavrhol,abykrajskýsúdzrušil
uznesenie okresného súdu a aby bol odsúdený ponechaný naďalej vo výkone trestu odňatia slobody.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, na základe tohto preskúmania krajský súd
dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom k účelu trestu a k ďalším okolnostiam,
ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie i na slobode
riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Predpoklad, že páchateľ po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť odôvodnený

a založený na všestrannom a aktuálnom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia
výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, v ktorých sa po prepustení ocitne, pričom so
zreteľom aj na účel trestu a možnosti ďalšieho vplyvu pod hrozbou výkonom zvyšku trestu po stanovení
skúšobnej doby, vrátane prípadného probačného dohľadu či primeraných obmedzení a povinností.

Zákon preto predpokladá, že u niektorých podmienečne prepustených bude potrebné k dovŕšeniu ich
prevýchovy a k ich resocializácii ďalšieho pozitívneho pôsobenia v rámci podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody uplatniť určité opatrenia smerujúce k dovŕšeniu prevýchovy podmienečne
prepusteného. Na druhej strane samotná hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody môže v
niektorých prípadoch stačiť, aby sa zdržali odsúdení páchania ďalšej trestnej činnosti, to však prichádza

do úvahy len u páchateľov, ktorí nie sú hlbšie narušení, a u ktorých je možné dôvodne predpokladať, že
boli doterajším výkonom trestu dostatočne prevychovaní.

Spoločným predpokladom podmienečného prepustenia podľa ustálenej súdnej praxe je, že odsúdený
vo výkone trestu odňatia slobody preukázal polepšenie svojím správaním a chovaním a plnením

svojich povinností. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení ide práve o to, rozlíšiť, kedy chovanie
odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody, sú prejavom iba vonkajšej
adaptácie odsúdeného na prostredie väznice a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti
odsúdeného oprávňujúce predpokladať, že i v budúcnosti povedie riadny život. O plnení povinností
odsúdeného a o jeho polepšení bude svedčiť, ak riadne plnil povinnosti, ktoré pre odsúdeného vyplývali

zo zákona a iných predpisov (napr. vyživovacia povinnosť, povinnosť nahradiť škody a pod.) a tiež
povinnosti mu uložené podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody. Z tohto hľadiska bude rozhodujúci
spôsob plnenia základných povinností odsúdeného, teda ako odsúdený dodržiaval stanovený poriadok
a ako plnil pokyny a príkazy príslušníkov väzenskej služby, ako plnil pracovné úlohy, ak bol zaradený
do práce, ako používal jemu veci zverené, či dodržiaval zásady slušného správania sa s osobami, s

ktorými prichádzal do styku a ako inak zachovával vnútorný poriadok väznice, či rešpektoval zákaz
výroby, prechovávania, konzumácie alkoholických nápojov a iných návykových látok, zákaz výroby a
prechovávania ďalších nebezpečných predmetov.

Pozitívna prognóza budúceho chovania páchateľa predstavuje požiadavku a je nevyhnutným

predpokladom pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Takáto prognóza musí
vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia a dôležité je aj zistenie, v akom prostredí bude
páchateľ po prepustení pracovať a žiť.

Súd prvého stupňa správne zistil, že Y. V. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov dňa 2.8.2013, sp. zn.

1T/63/2013, právoplatný dňa 2.8.2013, uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov, pre výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení sťažnosťou napadnutého uznesenia správne ustálil formálnu

podmienku pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody ku dňu
22.8.2015, keďže odsúdený začal vykonávať trest odňatia slobody dňa 14.8.2013, pričom do doby
výkonu trestu sa mu započítala doba väzby od 22.4.2013 do 14.8.2013.Správne vyhodnotil závery správy z ÚVV T., keď konštatoval, že správanie a vystupovanie odsúdeného
vo výkone väzby bolo na požadovanej úrovni. Vo výkone trestu odňatia slobody správanie odsúdeného
bolo bezproblémové, v sociente odsúdených sa snažil vyhýbať konfliktom, prejavy agresivity u neho

neboli zaznamenané. Počas doby výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Pracovne
zaradený odsúdený nebol a to z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí. Taktiež bolo
konštatované, že dodržiava príkazy a nariadenia príslušníkov ZVJS. V čase osobného voľna sa
pravidelne zapájal do aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti.

Krajský súd len dopĺňa, opierajúc sa o vykonané dokazovanie súdom prvého stupňa, že sám odsúdený
potvrdil, že je si vedomý závažnosti svojho protiprávneho konania a je ochotný bezodkladne nastúpiť aj
protialkoholické liečenie ústavnou formou. V súčasnosti je onkologickým pacientom, po operácii, preto
bol často hospitalizovaný v nemocnici v M.. Chce sa vrátiť k manželke do spoločnej domácnosti.

Správne vyhodnotil súd prvého stupňa, že odsúdený bol síce v minulosti 2-krát súdne trestaný, avšak

vzhľadom na dlhý čas ostatného odsúdenia 40 rokov, na tieto už neprihliadal.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že obžalovaný nebol pracovne zaradený z dôvodu
nedostatku vhodných pracovných príležitostí a skutočnosť, že z dôvodu zlého zdravotného stavu bol
často hospitalizovaný v nemocnici, čo mohlo mať za následok nevyhodnotenie správania obžalovaného

počas výkonu trestu odňatia slobody pre udelenie disciplinárnej odmeny.

Preto konštatovanie súdu prvého stupňa, že má v danom prípade za to, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a možno teda od neho očakávať, s
prihliadnutím na jeho vek a zdravotné problémy, že v budúcnosti povedie riadny život, považuje krajský

súd za odôvodnené, keďže na posilnenie účelu podmienečného prepustenia súd zároveň nariadil nad
jeho správaním probačný dohľad a zakázal mu požívať alkoholické nápoje.

Toto boli podstatné dôvody, prečo krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za zákonné
a odôvodnené a prečo postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora

zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.