Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205856
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213205856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov Mgr.

Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1/ Z. Q., nar. X.X.XXXX, Y. XX, XXX XX H., 2/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX,
Y. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 907,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č. k. 7C/246/2013-150 z 30.11.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Nárok na náhradu trov konania priznal
žalovaným v 1.a 2.rade vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách, ust. § 39 OZ. Ďalej poukázal súd prvej inštancie na tú skutočnosť, že nebolo
preukázané, že by právny predchodca, teda Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá uzavrela so žalovanými v
1.a 2.rade zmluvu o poskytnutí úveru sa dohodli na možnosti postúpiť pohľadávku tretej osobe. Už toto
samotné považoval súd prvej inštancie za rozpor so zákonom, a teda neplatné postúpenie. Za týchto
okolností potom žalobca nemá aktívnu legitimáciu pre podanie žaloby a uplatňovanie nároku na plnenie.

Okrem toho je nesporné, že žalovaní v 1.a 2. rade majú postavenie spotrebiteľa, čo sa preukázalo aj
v tomto konaní a na tom nič nie je zmenené. Povinnosti banky sú v zmysle Zákona o bankách priamo
nasmerované k tomu, aby nebolo možné nakladať s informáciami, ktoré banka získa od svojich klientov
tak, aby ich mohla poskytnúť aj tretej osobe. Ústava SR zaručuje subjektom, ktoré uzatvárajú zmluvu
s bankou to, že sa bude dodržiavať ochrana ich informácií, ktoré poskytli subjektu, ktorý má daňovú
licenciu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 11Co/11/2015, z ktorého
vyplýva rovnaká právna argumentácia, ako si ju osvojil súd prvej inštancie, preto žalobu zamietol. O

trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 a § 262 ods. 2 C.s.p..

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Tento uviedol, že
súhlasí s tým, že právny predchodca žalobcu - postupca neukončil záväzkovo-právny vzťah uzatvorený
medzi postupcom na jednej strane a odporcom na druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy a žalobca ani
nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali. K predčasnému

ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 18. 7. 2012. Žalobca má za to, že výkladom ustanovení VOP možno dospieť k záveru, že
postupca a následne postúpením pohľadávky žalobca boli oprávnení, nie však povinní predčasne
ukončiť záväzkovo-právny vzťah. Na žalobcu prešli zmluvou o postúpení pohľadávok aj všetky právasúvisiace s danou pohľadávkou. Okrem toho postúpením pohľadávky sa stal sám žalobca veriteľom
pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka
záväzkového vzťahu. Žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu

s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia. Poukázal tiež na to, že výška RPMN je vypočítaná v súlade so zákonom platným v
čase uzavretia zmluvy a v zmluve o splátkovom úvere je teda uvedená v súlade s daným zákonným
výpočtom. Postupca pohľadávky teda pri poskytnutí úveru postupoval v súlade so zákonom. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 378 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania
(a contrário § 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych

záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

4. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
28.6.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu
pohľadávkuvočižalovanému.Postupcaažalovaní uzatvorilidňa6.2.2004zmluvuosplátkovomúvereč.

0620674962, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Z výzvy zo dňa 15.6.2010 /
č.l. 66 spisu / súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, ako veriteľ pohľadávky vzniknutej z vyššie uvedenej
zmluvy, oznámil dlžníkom, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 31.5.2010 vo
výške 1 024,34 eura s príslušenstvom. Vyzval ich na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 10 dní od
doručenia výzvy.

5. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 525 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani

pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

7. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaní síce aktívne nepopreli tvrdenie žalobcu o doručení predmetnej
výzvy, avšak z pasivity žalovaných nie je možné vyvodzovať nespornosť skutkových tvrdení žalobcu.

V opačnom prípade, by došlo k popretiu zmyslu osobitnej procesnej úpravy sporov s ochranou slabšej
strany, čo zákonodarca vyjadril aj ustanovením § 299 CSP, podľa ktorého nie je možné rozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie ( pre pasivitu spotrebiteľa ) v neprospech spotrebiteľa.

8. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) jeimanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

9. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový
subjekt poznamenáva, že uvedený záver bez ďalšieho nie je dôsledný a nevylučuje ho práve ust. §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

10. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené

v čase postúpenia pohľadávky.

11. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej
strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k

odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy
- preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.7.2011 (čl. 13).

12. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť

inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto
ustanoveniu(pôvodneišloo§92ods.7)doslovauvádza:„Vodseku7saupravujemožnosťpoužiťinštitút
postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“
Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru
v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r. o., postupovala v rozpore s § 92 ods.

8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo
k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s., nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z
28.6.2011 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Žalobcovi preto v spore chýba
aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným

poskytovať úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru je pritom úkonom, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca
zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

13. Žalobca argumentuje, že niet povinnosti na strane žalobcu či jeho predchodcu pristúpiť k strate

výhod splátok (de fault, zosplatnenie). S týmto názorom sa dá len súhlasiť a odvolací súd pripúšťa platné
postúpenie nezaplatených splátok po ich splatnosti.

14. Odvolací súd však poukazuje na to, že žalobca nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po
tom, čo boli žalovaní (klienti banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním

jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie
splatných pohľadávok nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. majúc za to, že napriek tomu, že žalovaní v 1.a 2.rade a aj osobitný subjekt, ktorý vystupoval
na strane žalovaných, preukázateľne im náhrada trov odvolacieho konania nevznikla, preto nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).