Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Beáta Svediaková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/79/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207843
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116207843.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: M. I.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C., o zaplatenie 4.127,65 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.312,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne z tejto sumy od 08.10.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu zamieta.
Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 24.03.2016 sa žalobca domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu nesplatenej časti úveru
4.127,65 eur, úrok 213,35 eur, nezaplatené úroky z omeškania 4,53 eur, spolu s úrokom 15,90 % ročne
zo sumy 4.127,65 eur od 08.10.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy istiny
4.127,65 eur a zo sumy úrokov 213,35 eur od 08.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2.Svojnárokskutkovoodôvodniltým,žežalobcaažalovanýuzatvorilidňa03.05.2012 úverovúzmluvuč.
XX/XXX/XX. Na základe zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver na účet žalovaného v sume 5.000,-
eur a žalovaný sa úver zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach s dohodnutým úrokom, celý
úver bol povinný splatiť do 12.05.2017. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil zmluvné
povinnosti, a preto žalobca listom zo dňa 12.09.2013 vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru
do dátumu uvedeného vo výzve, no žalovaný dlh neuhradil.
3. Podaním doručeným súdu dňa 30.05.2016 žalobca žalobu doplnil a uviedol, že žalovanému poskytol
úver v sume 5.000,- eur a do dátumu zosplatnenia žalovaný uhradil na istinu sumu 872,35 eur, a teda
žalovaná istina predstavovala sumu 4.127,65 eur. Predložil prehľad splácania, z ktorého vyplýva, že
žalovaný uhradil celkovo sumu 1.687,04 eur, z toho suma 814,69 eur bola započítaná na úroky a suma
872,35 eur na istinu.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 26.09.2017, na ktoré sa strany nedostavili. Žalobca svojím
písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 08.09.2017 (č.l.74) žiadal svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlniť s tým, že súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), svoju
neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Súd na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
5.Súd mal preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
03.05.2012 uzatvorená Úverová zmluva č. XX/XXX/XX-optim pôžička, ktorou sa žalobca zaviazal
poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, pri dojednanej úrokovej sadzbe 15,90% ročne, RPMN bola dojednaná na 18,28 % a priemerná RPMN na 21,06 %. Žalovaný sa zaviazal
úver splácať v 60 pravidelných anuitných mesačných splátkach vo výške 120,86 eur, vždy k 12. dňu
kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná v najbližší deň splatnosti splátky, ktorý nasleduje po
dni čerpania úveru klientom, najskôr však druhý pracovný deň po dni čerpania úveru klientom a posledná
splátka bude vykonaná v kalendárnom mesiaci, v ktorom nastane deň amortizácie istiny. Celý úver mal
byť splatený do 60 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. Celková čiastka k zaplateniu bola určená na
sumu 7.371,- eur.
6. Súdu boli predložené aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.05.2012 a od 15.03.2016,
ktoré ďalej bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán.
7. Súdu bola predložená výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 12.09.2013, ktorou vyzval žalobca
žalovaného na splatenie dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere zo dňa 03.05.2012, pričom žalovaný bol
vyzvaný na úhradu v lehote do 04.10.2013. Predčasnému splateniu úveru predchádzalo doručenia
upomienky zo dňa 17.07.2013, ktorou bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžných splátok do 22.07.2013
s upozornením, že ak v určenej lehote nebude dlžná suma uhradená, žalobca bude požadovať
jednorazové splatenie celej dlžnej sumy.
8. Z prehľadu splácania vyplýva, že žalovaný po vyčerpaní úveru vo výške 5.000,- eur uhradil celkovo
sumu 872,35 eur, čo bolo započítané na splatenie istiny, ďalej suma úhrad vo výške 814,69 eur bola
započítaná na úroky, teda celkovo zaplatil žalovaný sumu 1.687,04 eur.
9. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení do 31.01.2013: Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
10. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo
zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami
na základe úverovej zmluvy uzavretej dňa 03.05.2012, je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné
naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
11. Z predloženej zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 03.05.2012 možno ustáliť, že strany sporu uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 5.000,-
eur. Uvedenú sumu mal žalovaný splácať v 60 mesačných splátkach po 120,86 eur. Keďže sa jedná
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o
spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Po
jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti:
- podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
12. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, súd konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaný je povinný
zaplatiť 60 mesačných splátok po 120,86 eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže
tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského
práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom
a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva
neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné
poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Preto nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená
len celková suma splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov, ale mala by byť v nej oddelene
uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to
však v danom prípade tak nebolo a v úverovej zmluve bola uvedená iba úhrnná suma splátky, a teda
požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená nie je. Uvedenie časti, ktorá
z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných
poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100%
z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že
hocižalovanýsplácaúver,istinapraktickyjehosplátkamisplácanánieje,nakoľkonímuhrádzanésplátky
sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej
istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť
na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť dlžníkom uhradené
splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.13. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje splatiť úver v 60 splátkach vo výške po 120,86
eur. Prvá splátka bola splatná v najbližší deň splatnosti splátky, ktorý nasleduje po dni čerpania
úveru klientom, najskôr však druhý pracovný deň po dni čerpania úveru klientom a posledná splátka
bude vykonaná v kalendárnom mesiaci, v ktorom nastane deň amortizácie istiny. Celý úver mal byť
splatený do 60 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. V zmluve bola nedostatočne vymedzená aj náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a mesiacov
od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom
sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru
súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek
matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,
t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem
termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie
je možné nahradiť uvedenú náležitosť odpočtom termínov splatnosti 1. až 60. splátky tak, že sa sám
spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť.
14. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver považuje
z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené, je
možné žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov a poplatkov po odčítaní úhrad. Žalovaný
vyčerpal celkovo sumu 5.000,- eur. Ako už bolo uvedené, žalovaný uhradil celkovo sumu 1.687,04 eur.
Z uvedeného vyplýva, že zostatok nesplatenej istiny predstavuje sumu 3.312,96 eur, a keďže v konaní
nebolo preukázané, že by žalovaný uvedenú sumu uhradil, súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku
žiadanej istiny z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobu zamietol.
15. Žalobca ďalej požadoval priznať aj nezaplatené vyčíslené úroky vo výške 213,35 eur. Vzhľadom
na to, že sa úver považuje za bezúročný, súd žalobu v časti žiadaných úrokov zamietol, a to aj
spolu s úrokmi z omeškania, ktoré si žalobca z kapitalizovaných úrokov uplatnil. Žalobca sa domáhal
tiež zaplatenia vyčíslených úrokov z omeškania v sume 4,53 eur. Tieto úroky boli vyčíslené z každej
jednotlivej nezaplatenej splátky až do predčasného splatenia úveru. Z toho vyplýva, že tieto úroky z
omeškania boli vyčíslené z celej splátky skladajúcej sa z istiny a úrokov, teda aj z tých častí, na ktoré
nárok pre bezúročnosť úveru nevznikol (aj z úroku), a teda v sume 4,53 eur je zahrnutý aj úrok z
omeškania z úrokov obsiahnutých v splátke. Žalobca však nepredložil žiadnu takú špecifikáciu ani
listinný dôkaz, z ktorého by vyplývala, aká bola výška čistej istiny v splátkach, z ktorých si uplatnil
naakumulovaný úrok z omeškania, keďže takto naakumulované úroky z omeškania by bolo možné
priznať iba z tejto čistej istiny. Keďže však súd nemal k dispozícii dôkaz o výške istiny obsiahnutej v
jednotlivých splátkach, súd nemohol prepočítať úroky z omeškania len z čistej istiny a tieto priznať, a
preto súd úroky z omeškania vyčíslené v sume 4,53 eur, ktorá suma obsahovala aj úroky z omeškania
z úrokov, na ktoré nárok nevznikol, zamietol. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, súd nepriznal
žalobcovi ani úrok vo výške 15,90 % ročne uplatnený zo sumy 4.127,65 eur od 08.10.2013 do
zaplatenia.
16. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 3.312,96 eur aj úroky z omeškania. Žalobca
vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru do 04.10.2013, teda dňom 05.10.2013 sa žalovaný
dostal do omeškania. K tomuto dňu úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. predstavovali 8,5 % ročne. Žalobca si teda uplatnil úroky z omeškania v sadzbe nižšej
než zákonnej - len v sadzbe 8% ročne a keďže súd nemohol prekročiť žalobný petit, priznal úroky z
omeškania v uplatnenej nižšej sadzbe a to od od požadovaného dňa 08.10.2013, keďže je zrejmé, že v
tento deň bol žalovaný už v omeškaní s úhradou predčasne zosplatnenej istiny úveru. Súd pre úplnosť
konštatuje, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, keďže vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru predchádzala výzva na úhradu
dlžných splátok zo dňa 17.07.2013 s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.
17. Súd poukazuje na to, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z
09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok a v zmysle ktorého, nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvere obsahovala rozčlenenie splátok v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky.Pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu
tohto rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho
platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z. prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí
vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu
aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami
je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať
aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Tento
nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad
nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak
eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj
zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať
bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z.,
ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu contra legem. Súčasne, ak by aj súd
v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v predmetom rozsudku Súdneho dvora, má
za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu
od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého
právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Žalobca sa domáhal celkovom zaplatenia sumy 4.127,65 eur, sumy 213,35 eur, sumy 4,53 eur,
úrokov 15,9 % ročne zo sumy 4.127,65 eur od 08.10.2013 do zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku
prestavujú 2.607,20 eur), úrokov z omeškania 8 % ročne zo sumy 4.341,- eur od 08.10.2013 do
zaplatenia (ku dňu vyhlásenia rozsudku prestavujú 1.379,60 eur). 100%-ným úspechom žalobcu by bolo
priznanie sumy 8.332,33 eur.
20. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 3.312,96 eur a úrokov z omeškania 8 % ročne zo sumy
3.312,96 eur od 08.10.2013 do zaplatenia ( čo je ku dňu vyhlásenia rozsudku suma 1.052,88 eur).
Žalobca bol teda úspešný čo do zaplatenia sumy 4.365,84 eur, čo je 52,40 % z celku. Vo zvyšku
bol úspešný žalovaný, čo predstavuje jeho úspech v rozsahu 47,60%. Nakoľko úspech oboch strán
je približne rovnaký, súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd konštatuje,
že pri určení pomeru úspechu a neúspechu bral do úvahy aj príslušenstvo istiny, nakoľko niet
dôvodu nezohľadniť na účely výpočtu pomeru úspechu a neúspechu aj príslušenstvo, ktoré pri jeho
kapitalizovaní dosahuje (resp. v prejednávanej veci aj presahuje) rozsah uplatnenej istiny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.