Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200806
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200806.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci
navrhovateľky: U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX U. proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. februára 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. februára 2016 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote, sa navrhovateľka domáhala preskúmania
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 02. 2016, ktorým odporkyňa zamietla jej žiadosť o invalidný
dôchodok zo dňa 28.01.2016. a prehodnotenia posúdenia jej zdravotného stavu, nakoľko od 14 rokov
trpí Crohnovou chorobou.

2. Na odvolanie navrhovateľky reagovala odporkyňa zaslaním opravného prostriedku Sociálnej
poisťovni pobočka Bratislava, za účelom komplexného prehodnotenia správnosti, úplnosti a
presvedčivosti jej posudku, v lehote stanovenej podľa platných pracovných postupov, najmä v súlade s
metodickým usmernením Sociálnej poisťovne č. 6/2015, v znení dodatku č. 1.

3. Vo vyjadrení, doručenom súdu spolu s opravným prostriedkom dňa 19.05.2016, po opätovnom

posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 05.05.2016, odporkyňa rozviedla právne a skutkové
dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V skutkových dôvodoch
poukázalanaposudokposudkovéholekárasociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovnepobočkyBratislava
zo dňa 28.01.2016, podľa ktorého nie je navrhovateľka v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“), invalidná, nakoľko jej miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 40 %. V uvedenom posudku
posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky

a zistené zdravotné postihnutie zaradil do príslušnej kapitoly podľa Prílohy č. 4 k zákonu. Keďže
zdravotný stav navrhovateľky nie je podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia na
úrovni zakladajúcej vznik invalidity podľa ustanovenia § 71 ZSP, žiadosť o invalidný dôchodok bola
napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Dňa 14.04.2016 bol posudkovým lekárom pobočky Bratislava
a dňa 05.05.2016 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne opätovne posúdený zdravotný
stav navrhovateľky, s rovnakým posudkovým záverom: miera poklesu jej schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 40 %. Odporkyňa poukázala na to, že
navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku, predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornýmilekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity a napadnuté
rozhodnutie navrhla ako vecne správne potvrdiť.

4. Na žiadosť konajúceho súdu bol dňa 06.12.2017 opätovne prehodnotený zdravotný stav
navrhovateľky, s rovnakým posudkovým záverom, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 40 %. Na pojednávaní súdu dňa
10.01.2018 navrhovateľka zotrvala na svojom opravnom prostriedku, s tým, že lekárske správy, ktoré k
svojmu posudzovaniu predložila neboli zobraté do úvahy komplexne, lekárka SP neprihliadla na fistule

a vredy uvedené v náleze z magnetickej rezonancie a odvolávala sa len na Crohnovu chorobu. Podľa
jej názoru je viditeľné, že jej zdravotný stav je horší ako vyplýva lekárskych posudkov a zo správy SP.
Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a dôvodoch uvedených v jej
rozhodnutiach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a

§ 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci
konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu
predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1
O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu
opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na

ktorom sa oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii,
písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia
veci, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako
vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.).

6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok
na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala
invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov
veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského

štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia,ktorébolizohľadnenénanároknainvalidnývýsluhovýdôchodokpodľaosobitnéhopredpisu.Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby

a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe

č. 4 k ZSP.

Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z
predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak
sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 ZSP sa dávka vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na
nárok na výplatu dávky.

Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa
posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť.

Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods.1/ pís. b/ aj
určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

8. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne

sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

9. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

10. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet
a zhodnotenie nie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale
je obsahom posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia odporkyne. V ňom musia
byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a

jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej
správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne.8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite

návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu

prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

11. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred
vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,

dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

9. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly X Choroby tráviacej sústavy, miera poklesu

schopnosti zárobkovej činnosti je podľa oddielu C choroby tenkého čreva a hrubého čreva, bod
2 ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba, pís. b/ hemoragické, purulentné
štádium (znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej pasáže,
kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby) 30-40%.

10. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia
účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať
aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú
schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je
takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom
špecializačnom odbore.11. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné
lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené
posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z

dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu
jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že
navrhovateľka bola poučená o podmienkach posúdenia jej zdravotného stavu na účely poskytnutia
invalidného dôchodku, zakotvených v ust. § 71 ods. 1 ZSP, vrátane toho, že dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa

predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
V lekárskom posudku zo dňa 05.05.2016, k súčasnému ochoreniu posudkoví lekári uviedli, že
navrhovateľka je od 14 rokov liečbe gastroenterológa s dg Crohnova choroba, histologicky verifikovaná,
opakovane hospitalizovaná, v roku 2009 bola operovaná, v časti kde tenké črevo prechádza
do hrubého jej vybrali 17 cm z čreva, vybrali jej aj slepé črevo a cystu z pravého vaječníka. Na
základe uvedeného poberala IČ od 09/2001, pri KLP 05.12.2005 zánik invalidity, MPSVZČ 40 %.

Od 02.11.2006 v súlade s nálezom Ústavného súdu už nie je čiastočne invalidná. Subjektívne udáva,
že stále čaká na biologickú liečbu, keď si dá akékoľvek jedlo, aj diétne, alebo sa napije, musí
ísť na WC a najhoršie je to pri zmenách počasia, kedy musí ísť aj desaťkrát. Už ju preháňa aj
čierny čaj, stolica je iba tmavá voda, keď sa naje, má strašné vetry, strašne jej napuchne brucho,
potom radšej neje, od januára schudla 2 kg. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu bolo

lekárske vyšetrenie posudkovou lekárkou, posúdenie správy z gastroenterologického vyšetrenia zo
dňa 24.11.2015 a MR enterografia z 06.11.2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková
lekárka určila choroby tráviacej sústavy podľa kapitoly X, oddiel C - Choroby tenkého a hrubého
čreva, Položka 2.b/ Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída. Crohnova_choroba, hemoragické,
purulentné štádium, (znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej

pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby),
40%. V posudku lekári uviedli, že nové lekárske správy navrhovateľka nedoložila, a posúdenie jej
zdravotného stavu dňa 28.01.2016 bolo správne. Jej chronické zápalové ochorenie čreva nedosahuje v
súčasností taký stupeň ani závažnosť (floridné štádium s komplikáciami, tvorba vredov a polypov, ťažké
poruchy výživy, prederavenie čreva), aby umožňovalo priznať invaliditu. Na dožiadanie tunajšieho súdu

bol zdravotný stav navrhovateľky prehodnotený opäť, dňa 06.12.2017, s nezmeneným posudkovým
záverom,žeinvaliditaunavrhovateľkynevznikla,nakoľkojejMPSVZČužbola iniciálneurčenánahornej
hranicipercentuálnehorozmedziapredanúpoložku, vovýške40%.Naposúdenieboldoloženýodborný
lekársky nález z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 19.09.2017, ktorý podľa posudkového lekára
v porovnaní s gastroenterologickým vyšetrením z roku 2015 poukazuje na zlepšenie stavu (v roku

2015 súviselo zhoršenie s vynechaním liečby preparátom Remicade), interný nález je negatívny, z
biochemickéhovyšetreniakrviakrvnéhoobrazusazlepšili parametrezápalu,klinickyjelenveľmimierna
symptomatológia. Priebeh invalidizujúceho ochorenia je v porovnaní s rokom 2015 mierne zlepšený. V
náleze sú popisované bolesti viacerých kĺbov, avšak chýbajú odborné vyšetrenia, ktoré by postihnutie
kĺbov verifikovali (ortopedické, zobrazovacie, reumatologické a iné), preto nie je možné na tieto príznaky

(symptómy) zvýšiť MPSVZČ.

12. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.02.2016 č. XXX
XXX XXXX X právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa

28.01.2016, pretože jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti.
Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní
predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a
aj osobného vyšetrenia navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 28.01.2016 a aj zo dňa

05.05.2016 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň
invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili postihnutie
zaradené pod choroby tráviacej sústavy podľa kapitoly X, oddiel C - Choroby tenkého a hrubého
čreva, Položka 2.b/ Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída. Crohnova_choroba, hemoragické,

purulentné štádium, znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej
pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby), a
mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia
30 - 40 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojoupodstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkoví lekári nenavýšili percentuálnu mieru
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Na konanie o opravnom prostriedku sa navrhovateľka síce
dostavila, ale písomnými dôkazmi, t.j. novými lekárskymi správami o svojom zdravotnom stave svoj

opravný prostriedok nepodporila. Predmetom preskúmavacieho konania tak zostali lekárske správy
prehodnocované už dňa 28.01.2016 a nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní
zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť
v jej prospech, posudkoví lekári pri opätovnom posúdení nezistili a nezistil ich ani súd. Navrhovateľka v
podanom opravnom prostriedku žiadne konkrétne námietky neuviedla, neprodukovala žiadne dôkazy,

ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, žiadala len prehodnotenie posúdenia jej nároku
s tým, že od 14 rokov trpí Crohnovou chorobou, čo samo o sebe nie je spôsobilé ovplyvniť výsledky
odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu vychádzajú
predovšetkým z predložených lekárskych nálezov a zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby.
Odporkyňa sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadala so
zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľky a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver

o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy
v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti
vykonávaťzárobkovúčinnosťakoodporkyňouurčenej,vrozsahu 40%.Zuvedenéhomožnouzavrieť,že
navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik
invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných

problémov,tvoriacichsekundárnepostihnutie.Naopak,posudkyposudkovýchlekárovsúdpovažovalza,
presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky,
riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické
úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o
miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom

posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené súd nezistil. Ani dodatočne
doložený ambulantný nález z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 19.09.2017 nepreukázal
pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť ako priznaných 40%.
13. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní

zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto
zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená
v týchto kapitolách. Za potrebné považuje súd ešte zdôrazniť, že navrhovateľka, v prípade zmeny vo
vývoji jej zdravotného stavu, a na základe nových, či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne

odporkyňu požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP).
14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.02.2016 je vecne správne a preto
ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.
15. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením

§250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania
jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.