Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, July 9, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817212800
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817212800.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.KlaudiouŠiškovouvprávnejvecižalobcu:V.R.,nar.XX.X.XXXX,

bytom W., A. T. XX/XX, zastúpeného Podhorský & Partners, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v
Bratislave, Zámocká 36, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 3.229,81 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.801,42 eur s 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.229,18 eur od 30.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 572,24 eur od 17.5.2018 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,54%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.657,57 eur spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania od 4.10.2017 do zaplatenia a uplatnil si nárok na náhradu trov
konania. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 15.12.2010 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8400031269, na základe ktorej sa mu žalovaný zaviazal poskytnúť sumu 810,- eur. V súvislosti s touto

zmluvou rozhodoval Okresný súd Prievidza v konaní sp.zn. 15C/50/2015, kde sa žalovaný domáhal
voči žalobcovi zaplatenia sumy 700,83 eur s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko zmluvu považoval za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež vzhľadom k neplatným ustanoveniam týkajúcim sa
odmeny a úrokov. V uvedenom konaní bolo preukázané, že žalovaný v skutočnosti poskytol žalobcovi
len sumu 693,58 eur, pričom žalobca mu splatil sumu vo výške 1.121,97 eur. Rozdiel medzi poskytnutou
a uhradenou sumou predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Okrem toho žalobca

uvádzal, že so žalovaným mal uzavrieť 4.11.2011 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500008030 a
dňa 17.5.2012 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500011947. V žalobe žalobca uviedol, že o týchto
zmluvách nemá žiadnu vedomosť a zdá sa mu, že ich nikdy nepodpísal a žalovaný mu na ich základe ani
neposkytol žiadne finančné prostriedky. K týmto zmluvám boli formulárovo uzavreté Dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 4.11.2011 a 17.5.2012, na základe ktorých sa vykonávajú zrážky z jeho mzdy. Tieto
dohody sú neplatné, pretože neboli individuálne dojednané. Podľa názoru žalobcu výkon uvedených
dohôd je neprimeraný, v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaný by ich výkonom získal majetkový

prospech z úžerníckych úrokov a poplatkov. Za obdobie od januára 2017 do 31.8.2017 mu bola zo mzdy
zrazená suma celkom 1.229,18 eur. Aj táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na
jeho úkor.2. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 3.5.2018 žalobu rozšíril o zaplatenie sumy 572,24 eur,
ktorá predstavuje ďalšie zrážky z jeho mzdy v prospech žalovaného na základe dohôd o zrážkach
zo mzdy, a to za obdobie september až november 2017. Okrem toho si uplatnil nárok na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.000,- eur, a to podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti uviedol, že predpoklad na priznanie uvedeného
nároku bol naplnený konaním Okresného súdu Prievidza sp.zn. 15C/50/2015. Celkovo sa teda voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.229,81 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
1.657,57 eur od 4.10.2017 do zaplatenia a zo sumy 572,24 eur od 18.12.2017 do zaplatenia titulom

vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia sumy 1.000,- eur z titulu primeraného finančného
zadosťučinenia. Tunajší súd zmenu žaloby uznesením zo dňa 5.6.2018 pripustil.

3. Žalovaný s nárokom žalobcu nesúhlasil, voči pôvodne uplatnenému nároku vzniesol námietku
premlčania z dôvodu, že nárok je uplatnený po uplynutí subjektívnej a aj objektívnej premlčacej lehoty,
keďže posledná úhrada žalobcu v súvislosti so zmluvou, ktorá bola predmetom konania vo veci sp.zn.

15C/50/2015, bola realizovaná dňa 14.1.2013 a žaloba bola súdu doručená až dňa 5.10.2017. V
súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500008030 uviedol, že žalovanému bola vyplatená
časť úveru v sume 1.284,25 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 4.11.2011 a uvedený účet patrí
žalobcovi, pretože z neho prijal platbu v sume 80,37 eur dňa 12.1.2012 a ako majiteľ účtu je uvedený
V. R.. V prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011947 žalovaný uviedol, že časť úveru vo

výške 1.001,83 eur bola vyplatená dňa 17.5.2012 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, t.j. na účet patriaci
žalobcovi. Tvrdenia o nevedomosti žalobcu o uvedených zmluvách a neprijatí finančných prostriedkov
žalovaný považoval za účelové. Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o neprimeranej výške
úrokovej sadzby, nakoľko výška odplaty za úver bola upravená ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia predmetných zmlúv bola hodnota priemernej odplaty

určovanej Ministerstvom financií SR pre zmluvy vo výške 44,57% a dohodnutá odplata v zmluve
priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný považoval za platne uzavreté, ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre
ktorej uplatnenie sa nevyžaduje žiadne súdne rozhodnutie. Zákon pritom presne stanovuje, aká suma
môže byť zrazená na základe výkonu zrážok a ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k výkonu

zrážok vo vyššej výške, ako umožňuje zákonný predpis. Poprel tvrdenie o tom, že by žalobca mal
byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s rozšírením žaloby žalovaný namietol
premlčanie uplatneného nároku na primerané finančné zadosťučinenie a uviedol, že žalobca si v konaní
15C/50/2015 neuplatnil žiadne práva, v dôsledku čoho nie je naplatená požiadavka ust. § 3 ods. 5
posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z.. Poukázal na to, že aj z rozsudku v uvedenom konaní vyplýva,

že žalobca sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, t.j.
z jeho strany nedošlo k uplatneniu porušenia práva. Podľa jeho názoru žalobca neuviedol ani žiadnu
skutočnosť, na základe ktorej by si tento nárok uplatňoval alebo mohol uplatňovať. Žalobu žiadal v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil
a vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, oboznámením obsahu žiadostí o
vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 20.1.2017, Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500008030 zo dňa
4.11.2011, Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500011947 zo dňa 17.5.2012, prehľadu o vykonaných
zrážkach zo mzdy, Žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500008030 zo dňa 4.11.2011 a č.

8500011947 zo dňa 17.5.2012, prehľadu vykonaných platieb k jednotlivým úverovým zmluvám,
štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, vyjadrení žalovaného zo dňa 8.2.2018,
18.5.2018, 8.6.2018 a doručeného dňa 11.6.2018, rozšírenia žaloby zo dňa 3.5.2018, vyjadrenia žalobcu
doručeného súdu dňa 18.6.2018, oboznámením obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.
15C/50/2015, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a

právny stav:

5. V konaní pred tunajším súdom sp.zn. 15C/50/2015 si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi nárok na
zaplatenie sumy 700,83 eur s prísl. z titulu nezaplateného úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere
zo dňa 15.12.2010, na základe ktorej mu poskytol úver v sume 810,- eur. V uvedenom konaní súd

rozhodol rozsudkom zo dňa 7.5.2015 č.k. 15C/50/2015-25 tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu
nesprávne uvedenej výšky RPMN v neprospech spotrebiteľa a tiež nesprávneho údaja o ročnej úrokovej
sadzbe. Súd tiež uviedol, že celková výška úroku v danej veci (t.j. 1.012,01 eur) vo vzťahu k skutočneposkytnutej čiastke 693,58 eur (nie 810,- eur) nemôže požívať právnu ochranu, pretože takáto odmena
za poskytnutie úveru je neprimerane vysoká (146% z celkovej poskytnutej čiastky) a je v rozpore s § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z rozsudku tiež vyplýva, že žalobca bol žalovanému povinný uhradiť len

skutočne poskytnutú sumu, t.j. 693,58 eur, pričom žalovanému uhradil sumu 1.121,97 eur. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 10.6.2015. Z obsahu spisu - z karty klienta - tiež vyplýva, že žalobca
žalovanému poukázal poslednú úhradu dňa 14.1.2013. V uvedenom konaní bol žalobca nečinný, t.j.
napriek riadne doručenej žalobe a výzve súdu, aby sa k žalobe v určenej lehote vyjadril, sa žalobca
k žalobe nevyjadril; napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie sa na toto pojednávanie

bez ospravedlnenia nedostavil.

6. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500008030 zo dňa 4.11.2011 vyplýva, že žalobca ako dlžník
požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti uviedol, že požaduje úver vo
výške 1.500,- eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach k 24. dňu v mesiaci, pričom mesačná
splátka (vrátane úrokov) je 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (ktorá predstavuje úver

a úroky za celú dobu čerpania úveru), je 3.375,54 eur, predpokladaná RPMN 70,01%, ročná úroková
sadzba 70,01%, priemerná RPMN 45,11%; ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu
790,84 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 1.928,88 eur, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Ako účel čerpania
úveru je uvedené „kúpa nábytku“. V žiadosti/zmluve sa ďalej nachádzajú v bode 6. zmluvy údaje o

schválenom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.500,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov k 24. dňu
v mesiaci, mesačná splátka 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (ktorá predstavuje
úver a úroky za celú dobu čerpania úveru), je 3.375,54 eur, RPMN za úver 66,33%, ročná úroková
sadzba úveru 70,01%, priemerná RPMN 45,11%, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková
čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí

revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21%. V bode 8.1 pod názvom „Dohoda o
poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“ je upravená dohoda o odplate
za poskytnutie služby za odklad splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur. V ďalších ustanoveniach
zmluvyjeupravenásplatnosťtejtoodplatyaspôsobzapočítania,atokudňuposkytnutiaúveružalobcovi.
Zmluva je podpísaná žalobcom 2.11.2011 a žalovaným 4.11.2011.

7. Z prehľadu platieb v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8500008030 vyplýva, že žalovaný
poukázal dňa 4.11.2011 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.284,25 eur. Dňa 12.1.2012 bola z
tohto účtu na účet žalovaného poukázaná platba v sume 80,37 eur s tým, že úhrada bola vykonaná
žalobcom (V. R.). Následne bola poukázaná žalovanému platba dňa 30.1.2012 v sume 160,74 eur a od

14.2.2012 boli poukazované žalovanému úhrady zo strany zamestnávateľa žalobcu. Posledná úhrada
bola realizovaná dňa 11.5.2018 v sume 80,37 eur. Celkovo bola žalovanému uhradená suma 2.569,99
eur. Zamestnávateľ žalobcu úhrady vykonával na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500008030
zo dňa 4.11.2011.

8. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500011947 zo dňa 17.5.2012 vyplýva, že žalobca ako dlžník
požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru, pričom v žiadosti uviedol, že požaduje úver vo
výške 1.170,- eur so splatnosťou úveru v 42 mesačných splátkach k 24. dňu v mesiaci, pričom mesačná
splátka (vrátane úrokov) je 62,69 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (ktorá predstavuje úver
a úroky za celú dobu čerpania úveru), je 2.632,98 eur, predpokladaná RPMN 70,02%, ročná úroková

sadzba 70,02%, priemerná RPMN 45,23%; ďalej sa v žiadosti uvádza poskytnutá suma revolvingu
616,87 eur, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 1.504,56 eur, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21%. Ako účel čerpania
úveru je uvedené „dovolenka“. V žiadosti/zmluve sa ďalej nachádzajú v bode 6. zmluvy údaje o
schválenom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.170,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov k 24. dňu

v mesiaci, mesačná splátka 62,69 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (ktorá predstavuje
úver a úroky za celú dobu čerpania úveru), je 2.632,98 eur, RPMN za úver 68,53%, ročná úroková
sadzba úveru 70,02%, priemerná RPMN 46,52%, poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 eur, celková
čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 1.504,56 eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu 70,02%, ročná úroková sadzba revolvingu je 76,21%, ročná úroková sadzba úrokov z

omeškania 9%. V bode 8.1 pod názvom „Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka“ je upravená dohoda o odplate za poskytnutie služby za odklad splatnosti
splátok úveruvovýške168,17eur.Vďalšíchustanoveniachzmluvyjeupravenásplatnosťtejtoodplatyaspôsob započítania, a to ku dňu poskytnutia úveru žalobcovi. Zmluva je podpísaná žalobcom 14.5.2012
a žalovaným 17.5.2012.

9. V súvislosti so zmluvou o revolvingovou úvere č. 8500011947 žalovaný poukázal dňa 17.5.2012
sumu 1.001,83 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, t.j. na účet, na ktorý boli poukazované
finančné prostriedky žalobcovi aj zo zmluvy zo dňa 4.11.2011. V súvislosti s touto zmluvou bola
žalovanému uhradená suma celkom 1.685,02 eur s tým, že prevažne boli úhrady zasielané žalovanému
prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu, ktorý žalobcovi vykonával zrážky zo mzdy na základe dohody

o zrážkach zo mzdy č. 8500011947 zo dňa 17.5.2012.

10. Žalobca v konaní pôvodne uvádzal, že o zmluvách č. 8500008030 a č. 8500011947 nemá žiadnu
vedomosť a ani mu finančné prostriedky na ich základe poskytnuté neboli. V priebehu konania právny
zástupcažalobcuuviedol,žeúčetč.XXXXXXXXXX/XXXX,naktorýžalovanýpoukazovalsumu1.284,25
eur a sumu 1.001,83 eur, patril žalobcovi a tento od žalovaného uvedené sumy aj obdržal. Uzavretie

zmlúv už nepopieral, uviedol však, že k uzavretiu zmlúv, resp. k akceptácii návrhu zmlúv nedošlo,
nakoľko žalobca žiadosti o úver (t.j. návrh zmluvy) podpisoval v iný deň ako boli zmluvy schválené
žalovaným a v oboch zmluvách sú rozdielne údaje uvádzané v bode 5 „Údaje o požadovanom
revolvingovom úvere“ a v bode 6 „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“, a to rôzne údaje týkajúce
sa RPMN za úver a za RPMN po poskytnutí revolvingu. Poukázal aj na to, že v oboch zmluvách je iba

v bode 6 uvedený údaj o výške sadzby úrokov z omeškania. Keďže k akceptácii zmluvy nedošlo, ani
jedna z uvedených zmlúv nevznikla, a preto žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému iba to, čo
mu v skutočnosti bolo poskytnuté.

11. Žalobca si voči žalovanému preto uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.229,81 eur z titulu

vydania bezdôvodného obohatenia. Táto suma predstavuje úhrady navyše v súvislosti so zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8400031269 zo dňa 15.12.2010 (ktorá bola predmetom konania vedeného
tunajším súdom pod sp.zn. 15C/50/2015) vo výške 428,39 eur, úhrady navyše v súvislosti so zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8500008030 v sume 962,59 eur a v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere
č. 8500011947 v sume 838,83 eur. Okrem toho si v priebehu konania uplatnil aj nárok na zaplatenie

primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v sume 1.000,- eur, a to v súvislosti s konaním sp.zn. 15C/50/2015. V súvislosti s
týmto nárokom poukázal na to, že podľa citovaného zákonného ustanovenia k vzniku nároku postačuje,
ak došlo k úspechu spotrebiteľa v základnom konaní, čo v danom prípade je splnené. Podľa jeho názoru
už samotný súdom judikovaný rozpor s dobrými mravmi a zamietnutie nároku žalovaného v konaní

sp.zn. 15C/50/2015 zakladá pre žalobcu nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Výška nároku
by mala byť v rozpätí od 50 do 60 % zo spôsobenej majetkovej ujmy. V konaní sp.zn. 15C/50/2015
išlo o preplatenie sumy 428,39 eur a žalovaný si navyše uplatňoval v uvedenom konaní nárok na
zaplatenie sumy 693,58 eur. Žalovaný naďalej vykonával zrážky zo mzdy žalobcu (i keď v súvislosti s
inými zmluvami o úvere) a žalobca to pociťuje, akoby išlo o jedno konanie, preto si sumu primeraného

finančného zadosťučinenia odvodil aj zo sumy týchto ďalších zrážok, hoci nesúvisia s konaním sp.zn.
15C/50/2015.

12. Žalovaný s nárokom žalobcu nesúhlasil, vzniesol voči nemu (vrátane nároku na primerané finančné
zadosťučinenie) námietku premlčania. Poukázal na to, že žaloba na súd bola podaná dňa 5.10.2017 a

posledná úhrada zo strany žalobcu (zrejme v súvislosti so zmluvou č. č. 8400031269 zo dňa 15.12.2010)
bola realizovaná dňa 14.1.2013. Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná po uplynutí nielen subjektívnej,
ale aj objektívnej premlčacej doby. Okrem toho v súvislosti so zmluvami č. 8500008030 a 8500011947
uviedol, že žalobcovi poukázal sumu 1.284,25 a sumu 1.001,83 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, z
ktoréhožalobcaajuhradiljednusplátkuvovýške80,37eur.Nestotožnilsastvrdenímžalobcu,žezmluvy

obsahovali neprimeranú výšku úrokovej sadzby, táto podľa jeho vyjadrenia bola regulovaná ust. § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v čase uzatvorenia predmetných zmlúv bola hodnota
priemernej odplaty, určovanej Ministerstvom financií SR, pre zmluvy vo výške 44,57% a dohodnutá
odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala. Dohody
o zrážkach zo mzdy žalovaný považoval za platne uzavreté, ide o zákonný spôsob zabezpečenia

pohľadávky, pre ktorej uplatnenie sa nevyžaduje žiadne súdne rozhodnutie. Zákon pritom presne
stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok a ani dohodou zmluvných strán
nemožno dospieť k výkonu zrážok vo vyššej výške, ako umožňuje zákonný predpis. Poprel tvrdenie o
tom, že by žalobca mal byť nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s nárokom nazaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že žalobca bol v konaní sp.zn. 15C/50/2015
nečinný, neuplatnil si žiadne práva a ani nič netvrdil. Nie je preto zrejmé, akého práva sa žalobca
domáhal a v akom konaní - tak, ako to ustanovuje § 3 ods. 5 veta posledná zákona č. 250/2007 Z.z..

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona

nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

18. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu

na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

19. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je

však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

20. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

21. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.22. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

23. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný len čiastočne.

24. Žalobca si uplatňuje voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na
strane žalovaného z titulu prijatia plnenia v súvislosti so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8400031269
zo dňa 15.12.2010 vo výške 428,39 eur. Je nepochybné, že v súvislosti s touto zmluvou došlo na
strane žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške, táto skutočnosť vyplýva z
rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 7.5.2015 č.k. 15C/50/2015-25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

10.6.2015. Voči tomuto nároku však žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto súd skúmal, či je
uvedený nárok premlčaný alebo nie. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia najneskôr premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V danom prípade sa
žalobca najneskôr dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia právoplatnosťou rozsudku v konaní
vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn. 15C/50/2015, t.j. dňa 10.6.2015 a najneskôr od tohto dňa
začala plynúť 2-ročná subjektívna doba na uplatnenie nároku voči žalovanému. Keďže žaloba bola na
súd podaná až dňa 5.10.2017, je zrejmé, že nárok žalobcu je premlčaný. Okrem toho je potrebné uviesť,

že žalobca žalovanému v súvislosti s touto zmluvou (zo dňa 15.12.2010) poukázal naposledy úhradu vo
výške 43,40 eur dňa 14.1.2013, t.j. všetky ostatné úhrady boli poukázané ešte skôr, čo znamená, že od
uvedeného dňa začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba na vydanie tejto sumy a táto uplynula
dňa 14.1.2016. Keďže subjektívna premlčacia doba nemôže prekročiť trvanie objektívnej premlčacej
doby, doba na podanie žaloby žalobcovi v súvislosti s nárokmi vyplývajúcimi zo zmluvy č. 8400031269

uplynula najneskôr dňa 14.1.2016. Nároky uplatnené po tomto dátume už preto nie je možné žalobcovi,
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, priznať.

25. Žalobca si uplatnil tiež nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj v súvislosti so zmluvami o
revolvingovom úvere č. 8500008030 a č. 8500011947. V oboch prípadoch ide o zmluvy, účelom ktorých

bolo poskytnutie úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný poskytol
žalobcovi finančné prostriedky, ktoré sa žalobca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.
V konaní nie je sporné, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane žalobcu - príjemcu služby -
fyzická osoba. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách.

26. V prípade oboch zmlúv ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd skúmal, či
tieto zmluvy o úvere spĺňajú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v bode 5 každej zo zmlúv sú uvedené údaje zo strany žalobcu
v súvislosti s požadovaným úverom a v bode 6 zmluvy sú údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere.

Zo strany žalobcu bola zmluva č. 8500008030 podpísaná dňa 2.11.2011 a žalovaný ju podpísal dňa
4.11.2011. V prípade zmluvy č. 8500011947 táto bola podpísaná žalobcom dňa 14.5.2012 a žalovaným
dňa 17.5.2012. Podpísanie zmlúv a poskytnutie finančných prostriedkov na ich základe žalobca v konaní
spočiatku popieral, neskôr tieto skutočnosti už nenamietal. Vzhľadom k tomu, že údaje v bodoch 5 a
6 zmlúv sú zhodné (okrem údaja o výške RPMN, ktorý však nie je vecou dohody, ale výška RPMN

vyplýva z ostatných dohodnutých parametrov zmluvy a údaja o výške úroku z omeškania, ktorý však
vyplýva zo zákona - ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995
Z.z.), je potrebné uviesť, že žalovaný oba návrhy na uzavretie zmluvy žalobcu akceptoval a teda medzi
sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi
finančné prostriedky vo výške 1.500,- eur a 1.170,- eur a žalobca sa zaviazal úvery žalovanému splácať

v 42. mesačných splátkach po 80,37 eur (v prípade zmluvy zo dňa 4.11.2011) a po 62,69 eur (v
prípade zmluvy zo dňa 17.5.2012), vždy k 24. dňu v mesiaci. Celková čiastka, ktorú sa žalobca zaviazal
uhradiť, t.j. úver a úroky za celú dobu čerpania úveru, bola dohodnutá vo výške 3.375,54 eur (v prípade
zmluvy zo dňa 4.11.2011) a vo výške 2.632,98 eur (v prípade zmluvy zo dňa 17.5.2012). V prípadezmluvy zo dňa 4.11.2011 bola ročná úroková sadzba úveru vo výške 70,01% ročne, RPMN za úver
vo výške 66,33%, priemerná RPMN za úver 45,11%. Okrem toho bola v zmluve dohodnutá čiastka
revolvingu vo výške 790,84 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí žalobca zaplatiť v sume

1.928,88 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%, ročná úroková sadzba
revolvingu 76,21%. V prípade zmluvy zo dňa 17.5.2012 bola ročná úroková sadzba úveru vo výške
70,02% ročne, RPMN za úver vo výške 68,53%, priemerná RPMN za úver 46,52%, čiastka revolvingu
bola dohodnutá vo výške 616,87 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí žalobca zaplatiť, v sume
1.504,56 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,02%, ročná úroková sadzba

revolvingu 76,21%. Obe zmluvy v bode 7 odkazujú aj na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej „zmluvné podmienky“). Zmluvné podmienky
súdu v konaní predložené neboli. Z iných konaní týkajúcich sa nárokov zo zmlúv o revolvingovom úvere
uzavretých so žalovaným je však súdu známe, že v zmluvných podmienkach žalovaného sa uvádza, že
súčasťou zmluvy je okrem iného aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (zvyčajne bod 7 ods.
7.1. zmluvných podmienok). V konaní sporové strany však takéto oznámenia nepredložili. Súd v tejto

súvislosti uvádza, že mu je opäť z jeho rozhodovacej činnosti známe, že oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi je vystavované žalovaným jednostranne spolu s akceptáciou návrhu zmluvy a okrem
obsahových náležitostí uvedených v bode 6 zmlúv o úvere sa tam uvádzajú aj ďalšie údaje, ako je dátum
splatnosti jednotlivých splátok, dátum splatnosti prvej splátky úveru, ako aj dátum konečnej splatnosti
úveru. Údaje o termínoch splátok úveru a konečnej splatnosti úveru sú obligatórnymi náležitosťami

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Tieto údaje však neboli
súčasťou návrhu zmlúv o spotrebiteľskom úvere, žalovaný ich uvádza len do oznámenia veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi (čo je známe z rozhodovacej činnosti súdu), preto toto oznámenie je podľa
§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za nový návrh zmluvy. Vzhľadom k tomu, že
zo strany žalobcu k akceptácii týchto oznámení nedošlo, súd tieto oznámenia (pokiaľ boli k úverovým

zmluvám vystavené) nepovažuje za súčasť predmetných zmlúv o úvere. Okrem toho v oboch zmluvách
je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške presahujúcej 70%. Ide o neprimerane vysoký
úrok neadekvátny k výške úveru, ktorý predstavuje viac ako polovicu z hodnoty úveru, čo v danej situácii
jemožnépovažovaťzaúžerupodľa§39aObčianskehozákonníka. Porovnanímpriemernýchúrokových
mier z úverov poskytnutých v eurách v čase poskytnutia úverov žalobcovi bolo zistené, že priemerná

úroková miera pre podobné typy úverov bola 11,32% (so začiatkom fixácie v mesiaci november 2011)
a 11,15% (so začiatkom fixácie v mesiaci máj 2012). Dojednaný zmluvný úrok z úverových zmlúv teda
podstatne prevyšuje priemernú úrokovú mieru z obdobných spotrebiteľských úverov poskytovaných
obchodnými bankami. Súd preto dojednanie o výške zmluvného úroku vyhodnotil v prípade oboch zmlúv
o revolvingovom úvere ako neplatné dojednanie. V dôsledku toho potom zmluvy neobsahujú ani riadny

údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru.

27. Z uvedeného potom vyplýva, že obe zmluvy o úvere nemajú všetky obligatórne náležitosti
vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v nich absentuje údaj o konečnej splatnosti
úveru, ako aj údaj o úrokovej sadzbe úveru a v nadväznosti na to je v zmluvách uvedený aj nesprávny

údaj o RPMN. Vzhľadom k tomuto nedostatku je potom potrebné obe zmluvy považovať za bezúročné
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmlúv č. 8500008030 a č. 8500011947.

28. Keďže úvery v oboch prípadoch sú bezúročné a bez poplatkov, žalovaný má nárok len na vrátenie

istiny úveru, ktorá bola žalobcovi poskytnutá, nie na úroky a poplatky. Z tvrdení žalovaného, ako aj
ním predložených prehľadov o platbách vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi sumu 1.284,25 eur
na základe zmluvy zo dňa 4.11.2011 a žalobca mu celkovo uhradil sumu 2.569,99 eur. V súvislosti
so zmluvou zo dňa 17.5.2012 bola žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutá suma 1.001,83 eur
a žalobca mu celkovo uhradil sumu 1.685,02 eur. Žalobca potom žalovanému uhradil navyše (bez

právneho dôvodu) sumu 1.285,74 eur v súvislosti so zmluvou zo dňa 4.11.2011 a sumu 683,19 eur v
súvislosti so zmluvou zo dňa 17.5.2012, celkovo uhradil žalovanému o 1.968,93 eur. Súd tiež z prehľadu
úhrad vykonaných žalobcom zistil, že v oboch prípadoch žalobca začal uhrádzať nad rámec toho čo
bol povinný až od 14.2.2017 (v prípade zmluvy zo 4.11.2011) a od 12.7.2017 (v prípade zmluvy zo dňa
17.5.2012), z čoho vyplýva, že jeho nárok, ktorý si v konaní voči žalovanému uplatnil dňa 5.10.2017 a

7.5.2018 (rozšírením žaloby), nie je premlčaný. Pokiaľ si teda žalobca voči žalovanému uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 1.801,42 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia v súvislosti s predmetnými
zmluvami o revolvingovom úvere, súd tento nárok považoval za dôvodný.29. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne, a to od 4.10.2017 zo
sumy 1.657,57 eur a od 18.12.2017 zo sumy 572,24 eur až do zaplatenia s tým, že vznik nároku na úrok
z omeškania odvíja odo dňa vypracovania žaloby (v prípade sumy 1.657,57 eur) a odo dňa vystavenia

výpočtu ďalších úhrad žalobcom (v prípade sumy 572,24 eur). Podľa názoru súdu sa však žalovaný
do omeškania s plnením sumy 1.229,18 eur (t.j. pôvodne žalovanej sumy po odpočítaní premlčaného
nároku vo výške 428,39 eur) dostal až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a s plnením sumy
572,24 eur (t.j. sumy, o ktorú bola žaloba v priebehu konania rozšírená) až odo dňa nasledujúceho po
doručení tejto rozšírenej žaloby, pretože až zo žaloby žalovaný zistil, v akej výške si voči nemu žalobca

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a z akého dôvodu uplatňuje. Súd preto žalobcovi priznal
nároknaúrokzomeškaniazosumy1.229,18eurod30.1.2018aždozaplateniaazosumy572,24eurod
17.5.2018 až do zaplatenia, a to v zmysle § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom
znení. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol.

30. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa §

3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vo výške 1.000,- eur.

31. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

32. V danej veci žalobca svoj nárok odvodzoval od právoplatne skončeného konania vedeného pred
tunajšímsúdompodsp.zn.15C/50/2015.Zobsahuuvedenéhospisusúdzistil,žežalobcasivuvedenom
konaní žiadnym spôsobom neuplatnil porušenie práva či povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane

spotrebiteľa, v uvedenom konaní bol nečinný, na výzvu súdu sa nevyjadril k podanej žalobe, napriek
riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Nárok, ktorý si
žalovaný voči nemu v uvedenom konaní uplatnil, posúdil súd z úradnej moci bez akejkoľvek súčinnosti
žalobcu. Za tohto stavu súd zastáva názor, že zo strany žalobcu nie je splnený predpoklad podľa § 3
ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. k tomu, aby mu vznikol nárok na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Vzhľadom k uvedenému preto tento nárok žalobcu súd ako nedôvodný
zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku
(CSP). Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy celkom 3.229,81 eur, súd mu priznal

sumu 1.801,42 eur. Úspech žalobcu potom predstavuje 55,77%, neúspešný bol v rozsahu 44,23%. Čistý
úspech v konaní potom mal žalobca v rozsahu 11,54% a v tomto rozsahu mu súd nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).