Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 9, 2018

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 42C/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1718201253
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Belašičová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1718201253.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľov 1/ V. O., narodený XX.XX.XXXX, X/ V. O.Z., D.
XX.XX.XXXX, P. N. X. O. XXXX/XX, A., R. V. G. D. & Partners s. r. o. so sídlom Podjavorinskej 2,
Bratislava, IČO: 36 860 107 a povinného z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: O. G., D.
XX.XX.XXXX, N. Š. X/XXXX, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.06.2018 domáhali, aby sa povinný z
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len „povinný z návrhu“) zdržal výkonu záložného
práva k nehnuteľnosti a to bytu č. 6 nachádzajúceho sa na 3. poschodí v bytovom dome so súpisným
číslom 2676 na ulici 1. mája 45 v Pezinku, postavenom na parcele registra „C“, č. 3510/14, výmera:

415 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ku ktorému prináleží spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
XXXX/XXXXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. 4659 pre katastrálne územie: Pezinok, okres: Pezinok,
obec: Pezinok (ďalej len „nehnuteľnosť“). Ako navrhovatelia uviedli, domáhajú sa tým dočasnej úpravy
vzájomných práv do rozhodnutia súdu vo veci samej, pričom avizovali podanie žaloby o určenie, že
záložné právo k nehnuteľnosti neexistuje.

2. Účelom uzatvorenia záložnej zmluvy zo dňa 23.11.2015, na základe ktorej spoločnosť auctio, s.r.o.
vykonáva záložné právo na nehnuteľnosti (ďalej len ako „záložná zmluva“) bolo zabezpečenie zmluvy o
pôžičke zo dňa 01.11.2012 uzatvorenej medzi stranami (ďalej len ako „zmluva o pôžičke“). Navrhovatelia
v návrhu uviedli, že povinný z návrhu nikdy pôžičku v celkovej výške 60.000 eur v zmysle zmluvy o
pôžičke neposkytol a teda záložné právo k nehnuteľnosti nemohlo platne vzniknúť, následkom čoho

(neexistencia pohľadávky a neexistencia záložného práva) nie je možné uskutočniť výkon záložného
práva. Dôvodili, že povinný z návrhu ich uviedol do omylu pokiaľ ide o vyhlásenie obsiahnuté do textu
zmluvy o pôžičke, že pôžička im bola poskytnutá, pretože táto poskytnutá nikdy nebola. Navrhovatelia na
záver poukázali na to, že povinný z návrhu z toho dôvodu ani nedisponuje dôkazom, o tom, že pôžičku
skutočne poskytol a taktiež že pôžička takej výške nemohla byť poskytnutá v hotovosti, pretože takýto
postup by bol v rozpore so zákonom č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti.

3. Navrhovatelia na preukázanie svojich tvrdení súdu predložili: i/ záložnú zmluvu zo dňa
23.11.2015, ii/ zmluvu o pôžičke zo dňa 01.11.2012, iii/ oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo
dňa 28.03.2018, iv/ výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania jej ohodnotenia zo dňa
21.05.2018, v/ čiastočný výpis z Listu vlastníctva č. 4659 zo dňa 12.06.2018.

4. Súd vec rozhodol podľa nasledovných právnych predpisov:Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

5. Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len
vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je
zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že
navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť,
že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí

aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z procesného hľadiska je pritom
zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných
ahmotnoprávnychskutočností,ktorýchpravdepodobnosťmôževyústiťdozáveruolegálnostinariadenia
neodkladného opatrenia.

6. Súd dospel k záveru, že navrhovatelia v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčili,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovatelia sa v návrhu domáhali, aby sa povinný z návrhu zdržal realizácie výkonu záložného práva
na nehnuteľnosť s poukazom na to, že toto nemohlo platne vzniknúť, pretože pohľadávka povinného
z návrhu voči navrhovateľom nikdy nevznikla. Poukázali na to, že povinný z návrhu ich uviedol do

omylu pokiaľ ide o vyhlásenie obsiahnuté do textu zmluvy o pôžičke o reálnom poskytnutí pôžičky. Súd
konštatuje, že táto ničím nepodložená argumentácia sa javí ako účelová, pretože je formulovaná príliš
všeobecne a s poukazom na listinné dôkazy ju možno vyhodnotiť až ako nelogickú. Z predložených
listinných dôkazov a i s poukazom na tvrdenia navrhovateľov je nepochybné, že títo skutočne dňa
1.11.2012 uzavreli zmluvu o pôžičke a následne dňa 23.11.2015 záložnú zmluvu na nehnuteľnosť, v

ktorej bolo jasne uvedené že zmluvné strany touto zmluvou zriaďujú záložné právo na nehnuteľnosti
s cieľom zabezpečiť pôžičku pre prípad porušenia podmienok zmluvy o pôžičke zo strany dlžníkov
(bod 2.1.zmluvy), pričom zmluva o pôžičke bola jednoznačne konkretizovaná v bode 1.1. zmluvy nielen
prostredníctvom jej dátumu, ale aj požičanej sumy. Navrhovatelia nielenže neviedli, akým spôsobom
malo dôjsť k uvedeniu do omylu pri uzatváraní zmluvy o pôžičke (ktorá je formulovaná veľmi jednoducho

pričom v bode 2.1. navrhovatelia výslovne potvrdili prevzatie pôžičky) ale taktiež neozrejmili, z akých
dôvodov potom o viac než tri roky (aj za predpokladu že by im pôžička nebola poskytnutá) pristúpili k
uzavretiu záložnej zmluvy. Súd podotýka, že pravosť podpisov navrhovateľov na záložnej zmluve bola
overené pred notárom, čo ešte viac spochybňuje prezentovanú verziu. Argumentácia navrhovateľov je
v uvedenom smere pochybná a vôbec neosvedčuje nárok, ochrany ktorého sa domáhajú.

7. Na základe uvedeného argumentácia navrhovateľov vo vzťahu k nariadeniu neodkladného
opatrenia nemá žiaden právny ani skutkový základ. Nie je jasné, akým spôsobom mal povinný z návrhu
uviesť navrhovateľov do omylu pokiaľ sa jedná o vyhlásenie obsiahnuté do textu zmluvy o pôžičke,
najmä s poukazom na skutočnosť, že o tri roky po podpísaní zmluvy navrhovatelia na zabezpečenie

(podľa ich vyjadrenia neexistujúcej) pohľadávky uzatvorili záložnú zmluvu. Argument navrhovateľov,
podľa ktorých povinný z návrhu nedisponuje žiadnymi dôkazmi o poskytnutí pôžičky nemajú v štádiu
nariadenia neodkladného opatrenia, keď ešte ani nebol podaný návrh vo veci samej, žiadnu relevanciu.
Sútoprávenavrhovatelia,ktorímusiauniesťbremenoosvedčeniadôvodovnanariadenieneodkladného
opatrenia, nie povinný z návrhu, ktorý o tomto konaní aktuálne ani nemá vedomosť. Takisto tvrdenie,

že pôžička nemohla byť poskytnutá vo výške 60.000 eur v hotovosti pretože uvedené je v rozpore so
zákonom č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, nemá s poukazom na § 5 predmetného
zákona žiadnu právnu relevanciu.8. Takisto námietka navrhovateľov, podľa ktorej dobrovoľná dražba, ku ktorej pristúpil povinný
z návrhu je bez akéhokoľvek právneho základu a ohrozí ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nemá
žiadne opodstatnenie, pretože v zmysle zákona č. 527/2005 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len

„zákon o dražbách“) v prípade splnenia v tomto zákone uvedených podmienok je osobou oprávnenou
navrhnúť dražbu aj záložný veriteľ a tým povinný z návrhu nepochybne je, čo preukázali doloženými
dôkazmi samotní navrhovatelia. Títo neuviedli jediný konkrétny dôvod, prečo by mala byť dražba
nezákonná, nimi prezentované nešpecifikované všeobecné dôvody žiadnym spôsobom neosvedčili.
Práve obsah samotného návrhu je pritom zásadným determinantom na osvedčenie tých procesných a

hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia
neodkladného opatrenia. Pretože súd ani pri najvyššej možnej miere opatrnosti nemohol z návrhu
vyvodiť ani len jeden jediný dôvod, ktorý by čo i len sčasti odôvodňoval nariadenie neodkladného
opatrenia, súd tento ako nedôvodný zamietol.

9. Navrhovatelia žiadnym spôsobom neozrejmili a najmä neosvedčili z akého dôvodu by mala byť

realizácia dražby nezákonná či neprípustná. Je potrebné zdôrazniť, že výkon záložného práva nie je
prejavom ľubovôle záložného veriteľa ale toto vykonáva na základe právneho titulu, ktorým je zmluva
o zriadení záložného práva, ktorá bola bezpochyby uzatvorená s navrhovateľmi a to na zabezpečenie
pôžičky, ktorej reálne poskytnutie navrhovatelia v tomto návrhu spochybňujú. Ich argumentácia sa javí
ako perfídna už len z tohto dôvodu, že záložná zmluva bola podpísaná až tri roky po poskytnutí pôžičky

a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia taktiež takmer tri roky po uzatvorení záložnej zmluvy
po tom, ako začal výkon záložného práva. Podľa názoru súdu nie je návrh na vydanie neodkladného
opatrenia ničím iným, ako snahou vyhnúť sa dražbe, ktorá evidentne (ak ju súd posudzuje na základe
dôkazov predložených samotnými navrhovateľmi) prebieha zákonným spôsobom.

10. V danom prípade teda navrhovatelia neuviedli a neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce
záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti povinného z návrhu úplne sa zdržať
výkonu záložného práva do rozhodnutia súdu vo veci samej. Záložné právo má k záväzkovému
právnemu vzťahu (zmluva o pôžičke, záložná zmluva) akcesorickú povahu, a teda bezpodmienečne
súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Žiaden zákon záložnému veriteľovi či vykonávateľovi dražby

nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za
predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom. Na nápravu prípadných pochybení v rámci
súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby
v zmysle zákona o dražbách.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, a návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Okrem toho, že tvrdenia navrhovateľov
samé o sebe ani neodôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovatelia tieto ani žiadnym
spôsobom neosvedčili a preto ich súd s poukazom na absenciu relevantných dôkazov vyhodnotil ako

ničím nepodložené.

12. Súd o trovách konania v rozpore v § 262 ods. 1 CSP rozhodol v tomto uznesení, pretože toto
konanie nie je viazané na meritórne konanie, navrhovatelia boli v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia neúspešní a z tohto dôvodu nemajú nárok na náhradu trov konania, povinnej osobe žiadne

trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.