Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214221739
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214221739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore strán žalobcu: SMSCREDITS
s.r.o. (predtým obchodné meno River Euro, s. r. o.), Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpenej
spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: C.
T., nar. XX.XX.XXXX, E. Q. XX, E. L. M., o zaplatenie 393,86 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 10C/705/2014-61 zo dňa 27.04.2015 v
jeho zamietajúcej časti v spojení s opravným uznesením sp. zn. 10C/705/2014-87 zo dňa 23.05.2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ktorou súd vo
zvyšnej časti návrh zamietol a závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e (druhý
a tretí odsek výroku).

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný (odporca) je povinný zaplatiť
žalobkyni 195,-- Eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.01.2014 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. §

1 ods.2, ods.2 a ods. 23, § 2 ods. 1 písm. a ), b), g), § ods.1, ods.2, § 4 ods.1 zákona o ochrane
spotrebiteľa, § 517 ods.1 a ods.2, § 37, § 39, § 40 ods.1, § 52 ods.1, 2, 3 a ods.4, § 53 ods.1,4 a 5,
§ 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ust. Smernica rady 93/13 EHA, § 3 ods. 1 Nar. Vlády SR č.
586/2008 Z.z ust. § 1 ods.3 písm. l), § 9 ods. 2 písm. f), § 11 ods. 1 písm. a) a b), ods. 3 písm. až
k),r),y), § 24 ods. 2, zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., zmluvnými podmienkami spol.
River Euro s.r.o a vecne tým, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 14.08.2013 Zmluvu o pôžičke č.
018994/14.08.2013 (č. l. 4), na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 250,-

EUR.Súd popreskúmanízmluvyopôžičkezistil,ževpredmetnejzmluveRPMNbolaurčenána4115,13
%, pričom podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska v čase uzavretia spotrebiteľského
úveru bola RPMN v priemere vo výške 16,42 %. Súd má za to, že takáto dohoda ohľadne RPMN je
neprijateľná, prieči sa dobrým mravom, a teda je v zmysle § 39 OZ neplatná, nakoľko takto určená
RPMN je mnohokrát vyššia než RPMN úverov poskytovaných za obdobné podmienky. Zmluva o pôžičke
obsahuje aj neprijateľné podmienky a to v bode 7. zmluvných podmienok žalobcu, pre krátkodobé
peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS - zmluvná pokuta ako

aj bod 8. zmluvných podmienok žalobcu, pre krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom
internetu a textových správ SMS - provízia za vymáhanie dlhu. Navrhovateľ v rozpore s § 53 ods.
1 a 4 písm. k) OZ požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Spôsobuje tým značnú nerovnováhu vprávach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho dojednania o zmluvnej
pokute sú písané veľmi drobným, skoro nečitateľným písmom ako aj celé úverové zmluvné podmienky.
Takto formulované dojednanie nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Bod 7. zmluvných podmienok navrhovateľa, pre krátkodobé peňažné pôžičky
dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS - spôsob započítania,je v rozpore s ust.
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Spôsob započítania v
úverových podmienkach je v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 01.12.2014 domáha proti odporcovi o zaplatenie
istiny vo výške 393,86 EUR, úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 393,86 EUR od
29.09.2013do13.01.2014,úrokuzomeškaniavovýške5,5%ročnezosumy338,86EURod14.01.2014
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia, a to z titulu Zmluvy o pôžičke č. 018994/14.08.2013 zo dňa 14.08.2013.Z návrhu žalobcu
vyplýva, že istina vo výške 393,86 EUR pozostáva zo zvyšnej časti istiny vo výške 195,- EUR, z odplaty

za poskytnutie pôžičky vo výške 41,55 EUR, zo zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok
navrhovateľa vo výške 53,73 EUR, z provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok navrhovateľa
vo výške 103,58 EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobca má
nárok na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov, bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov,
a to s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a ) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. a preto zaviazal

odporcu na zaplatenie istiny vo výške 195,-€ spolu s príslušným úrokom z omeškania od 14.01.2014
do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
O.s.p.. Navrhovateľ v danom prípade mal úspech len čiastočný a to vo výške 195,-€. V návrhu žiadal o
zaplatenie 393,86 € ( 100%). Úspech mal vo výške 195,-€ ( 49,61 %). Pomer jeho úspechu a neúspechu
je teda vo výške -0,78%.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na obsah žaloby, ako aj na odôvodnenie
rozsudku v jeho zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania, v ktorej časti považuje rozsudok

za nesprávny. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu vyhovel v plnom
rozsahu. Poukázal na spôsob uzatvárania pôžičky formou sms správy z registrovaného telefónneho
čísla.V ďalšej časti odvolania citoval časť odôvodnenia rozsudku prvej inštancie. Namietal, že so
záverom súdu prvej inštancie, ktorý označil body 7. a 8. zmluvných podmienok za neprijateľné zmluvné
podmienky sa nestotožňuje. Zmluvná pokuta bola v danom prípade dojednaná pre prípad porušenia

zmluvnej a zároveň zákonnej povinnosti dlžníka riadne a včas vrátiť veriteľovi pôžičku vrátane odplaty
za poskytnutie pôžičky, pričom zmluvná pokuta bola dojednaná písomne a bol určený spôsob jej výpočtu
(10,-- Eur + 15 % z celkovej dlžnej sumy). Žalovaný nesplnil svoj záväzok voči veriteľovi, nevrátil mu
poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti a to aj napriek skutočnosti, že mu bol známy termín, ako aj
výška finálnej sumy pôžičky vrátane odplaty za jej poskytnutie a na jej vrátenie bol žalobcom opakovane

vyzvaný tak pred dátumom splatnosti, tak aj po jeho uplynutí. Keďže žalovaný svoj záväzok riadne a
včas nesplnil, žalobcovi vznikol nárok požadovať od odporcu zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 53,70
Eur, ktorá pozostáva zo sumy 10,-- Eur ako režijný paušál za administratívne poštové a telekomunikačné
výdavky a zo sumy 43,73 Eur, ktorá predstavuje 15 % z celkovej dlžnej sumy. Zmluvná pokuta bola teda
dojednaná platne, táto nie je neprimerane vysoko vo vzťahu k výške k poskytnutej pôžičky, preto nie je

dôvod, aby súd nepriznal k takémuto dojednaniu zmluvných strán právnu ochranu. Obdobne namietal
posúdenie postavenia zmluvných strán, ako nerovnovážneho dojednania zmluvných podmienok v
zmysle ktorého si žalobca uplatnil voči žalovanému províziu za vymáhanie dlhu. Žalobca poskytol
žalovanému pri pôžičke značné výhody v podobe možnosti požiadať o predĺženie lehoty splatnosti
pôžičky a ďalšie výhody, preto bolo namieste pristúpiť k vyváženiu práv a povinností jednotlivých strán

zmluvného vzťahu, to znamená k vyváženiu nerovnováhy v právach a povinnostiach spôsobené v
poskytnutí vyššie uvedených výhod v prospech žalobcu, čo sa dosiahlo tým, že bola dohodnutá provízia
pre prípad, že žalobca bude v dôsledku porušenia povinností zo strany žalovaného prinútený pristúpiť
k procesu vymáhania dlžnej sumy. Nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi, teda nevrátil
mu poskytnutú pôžičku, žalobca si uplatňuje voči žalovanému dohodnutú províziu, ktorá predstavuje

náklady žalobcu spojené s uplatnením pohľadávky v predsúdnom štádiu zahŕňajúce cestovné náklady
a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením zročnej pohľadávky žalobcu. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel s tým,
že si uplatňuje aj náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktoré vyčíslil v sume 43,93 Eur.3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359
Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne§363Civilnéhosporového
poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm.
d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent § 365
ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil
(§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario, 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku.) a dospel k záveru, že

odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie je v napadnutom výroku vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutom a v závislom výroku
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

4. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 393,86 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah

a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvého stupňa skutkovo
a právne správne posúdil jeho nárok v časti zamietnutia žaloby o uplatnenú zmluvnú pokutu a províziu.

5. Z obsahu spisu vyplýva, žalobca a žalovaný uzavreli dňa 14.08.2013 Zmluvu o pôžičke č.
018994/14.08.2013 na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 250,- EUR.

Predmetná zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 24 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Istina vo výške 393,86 EUR pozostáva zo zvyšnej časti istiny vo výške 195,- EUR,
z odplaty za poskytnutie pôžičky vo výške 41,55 EUR, zo zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7 zmluvných
podmienok navrhovateľa vo výške 53,73 EUR, z provízie v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok

navrhovateľa vo výške 103,58 EUR.

6. Podľa § 1 Občianskeho zákonníka, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby,
nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže

nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

8. Podľa § 40 ods. 4 vety prvej Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho odovzdanie v určenom čase bez ďalšieho požiadania žalovanej, druhové označenie

veci (peniaze), povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času vrátenia, pričom následne došlo
aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke,
keďže táto predstavuje reálny kontrakt.

9. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko žalobca vystupoval ako

dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu však nebolo možné podľa § 1 ods. 3 písm. l/
zákona č. 129/2010 Z. z. subsumovať pod spotrebiteľský úver, ale aj napriek tomu sa na tento záväzkovývzťah podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. aplikovala právna úprava tohto zákona uvedená v
§ 7, 9 a 11 a iné.

10. Ochrana spotrebiteľa obsiahnutá aj v Občianskom zákonníku je daná jeho nerovným postavením
vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ, vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily, z ekonomickej
nerovnosti a neúmernosti zdrojov (vo veciach spotrebiteľského úveru je to spotrebiteľ, ktorý pre
nedostatok finančných prostriedkov žiada úver u veriteľa, ktorý má úverovanie v predmete podnikania).
Systém ochrany spotrebiteľa (zavedený Smernicou Rady EHS č. 93/13 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnomernom
postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska ako vyjednávacej sily, tak úrovne
informovanosti, čo vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo
poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

11. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti nároku žalobcu

v súvislosti so zmluvnou pokutou. Predmetná časť zmluvy je zakomponovaná do bodu 7 zmluvných
podmienok žalobcu. Nejde o platne dojednanú zmluvnú pokutu uzavretú v súlade s § 544 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd v súvislosti s dojednaním zmluvnej pokuty poukazuje na nález Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 11.11.2013 sp. zn. I. ÚS 3512/2011 a následné rozhodnutia podľa
ktoréhovrámcispotrebiteľskýchzmlúvdojednaniezakladajúceprávonazmluvnúpokutu,rovnakoakoaj

rozhodcovskádoložka,zásadnenemôžubyťsúčasťoutzv.všeobecnýchobchodnýchpodmienok,alelen
súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmluvná
pokuta nebola v danom prípade individuálne dojednaná, ale je súčasťou všeobecných obchodných
podmienok, pričom zmluvu mohol žalovaný - spotrebiteľ buď ako celok prijať alebo ako celok odmietnuť.
Vzhľadom na uvedené nie je zmluvná pokuta uzavretá v súlade s ustanovením § 544 Občianskeho

zákonníka (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21.01.2014 sp. zn 9Co/202/2013).
Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme umiestnil dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa

nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad i
dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu
poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu.Naviac je potrebné konštatovať,
že takáto zmluvná pokuta by neobstála ani v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Zmluvná

pokuta špecifikovaná v Zmluvných podmienkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
nakoľko požadovaná zmluvná pokuta vo výške 53,73 Eur predstavuje viac ako 1/3 z požičanej istiny,
navyše si v nej žalobca určitým paušálnym spôsobom uplatňuje zaplatenie nákladov v súvislosti so

zaslaním upomienky až v sume 10,-- Eur, ktorá je vzhľadom na bežné poštovné a prípadné vecné
náklady žalobcu za zaslanie jednej upomienky neprimerane vysoká.

12. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej provízii za vymáhanie dlhu v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok
žalobcu sa odvolací súd tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neprijateľnosti takejto

zmluvnej podmienky. K bodu 8 zmluvných podmienok, ktorý podľa svojho obsahu predstavuje nárok
na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, treba uviesť, že takéto náklady nemožno
ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok v
spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom ide o nárok definovaný ako príslušenstvo
pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj

na účelnosť týchto nákladov. Znamená to, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu
vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky a nie o ich paušálnu náhradu. Žalobca v danom
prípade vôbec nepreukázal aké náklady mu v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vznikli. Súd považuje
dojednanie uvedené v bode 8 zmluvných podmienok (teda dojednanie o vzniku nároku žalobcu na
províziu za vymáhanie) za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

13. Okrem toho je zrejmé, že ani ustanovenie bodu 8 zmluvných podmienok nebolo so žalovaným
individuálne dojednané a ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože od neho požaduje neprimeranevysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Dojednaná provízia za vymáhanie dlhu
predstavuje ďalšiu samostatnú sankciu za nesplnenie dlhu, ktorej výška 103,58 Eur je neprimerane
vysoká a žalobca sa prostredníctvom takéhoto zmluvného dojednania snaží obísť prípadnú požiadavku

presne vyčísliť náklady na vymáhanie pohľadávky. Klauzula sa tiež dostáva do rozporu s § 54 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré neumožňujú priznať vyššie náklady na uplatnenie pohľadávky ako
náklady skutočne vynaložené.

14. Z uvedených dôvodov, reagujúc na odvolacie námietky žalobcu , odvolací súd potvrdil rozsudok

v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov
prvostupňového konania s prihliadnutím na čiastočný úspech žalobcu i žalovaného, ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému

žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).