Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 3, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 23C/244/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116218156
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116218156.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom

X. XXX/XX, XXX XX L., zast. Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova
2, 911 07 Bratislava, IČO 35 951 087 proti žalovanému Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX
T. o vypratanie nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe o odškodnenie ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Vzájomná žaloba s a z a m i e t a.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2016 po jej zmene pripustenej na pojednávaní dňa
07.06.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať chatu súp. č. XXXX, k.ú. T., obec
T. a odovzdať žalobcovi kľúče od tejto chaty a zároveň, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
užívania parciel reg. „C“ parc. č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X ako i chaty súp. č. XXXX, k.ú T., obec T..

2. Uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. V súčasnosti predmetné
nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu užíva žalovaný, ktorý napriek výzvam ich vypratanie

odmieta.

3. Žalovaný uviedol, že žalobu pokladá za nezákonnú. Chatu a nehnuteľnosti odkúpil v roku XXXX od
žalobcu za 200 000,-Sk. V roku 2004 sa medzi sebou dohodli, že ju žalobca nebude prepisovať na
žalovaného a žalovaný ju bude užívať doživotne, čo do roku 2015 dodržiavali obe strany. Ako žalovaný
uviedol na pojednávaní dňa 07.06.2017, dôvodom, že kúpna zmluva nebola písomne vyhotovená, bol v
tom, že žalovaný bol gembler a tak sa dohodli, že sa chata nebude na neho prepisovať, ale zriadi sa mu

tam právo doživotného bývania a to nielen chaty, ale aj všetkých ostatných nehnuteľností. V roku 2015
požiadal žalovaný žalobcu, aby chatu prepísal na deti žalobcovej sestry Y.. Na to mu žalobca odpovedal,
že tak urobí, keď mu doplatí 2 500 €, čo je zbytok sumy, ktorú zaplatil za chatu v roku 2001. Žalovaný
s tým nesúhlasil, nakoľko dohoda medzi nimi bola 200 000,-Sk. Uvedenú chatu prevzal s dlhom za
elektrinuadane,ktorévsumevdnešných250€muselzaplatiť.Doobývateľnostichatyinvestovalzhruba
2 700 € na vybudovanie kúpeľňového kúta, výmeny bojlerov, vybudovania žumpy, opravy el. zariadení,
osvetlenia, opravy vody. Chatu a nehnuteľnosti užíva nepretržite od roku 2003, o čom svedčí platenie

elektriny a daní z nehnuteľnosti, ako i za psa. Zároveň žiadal od žalobcu za spôsobené problémy a
spôsobenú ujmu 1 500 €, ktorú špecifikoval na pojednávaní dňa 07.06.2017 tým, že sa cítil urazený,
keď žalobca od neho pýtal sumu 2 500 € ako doplatok za chatu, keď boli dohodnutí na 200 000,-Sk a
následne pýtal aj 10 000 € ako úroky z omeškania.4. Žalobca ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť, že by vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo
prevedené, čo potvrdzuje zápis v katastri, kde je vedený ako vlastník žalobca. Uviedol, že žalobca

neoprávnene obýva a užíva nehnuteľnosti, neplatí žalobcovi žiadne nájomné, daň z nehnuteľností ani
akékoľvek poplatky. Podotkol, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že prevod doživotných užívateľských práv, ako i prevzatie 200 000,-Sk potvrdil
žalobcavosvojichvýpovediachpredOkresnýmsúdomTrenčínvovecisp.zn.15C/3/2011,čojeuvedené

v zápisniciach a v rozsudkoch Okresného súdu, Krajského súdu a Najvyššieho súdu. Žalovaný uviedol,
že výraz chata pre doživotné užívanie sa dotýkal aj priľahlých pozemkov, čo dokladal tým, že platí dane
za chatu i pozemky, čo svedčí o tom, že žalovaný chatu i pozemky od žalobcu kúpil.

6. Žalobca následné uviedol, že predmetom vypratania nie je iba chata, ale i parcela č. XXXX/X, pričom
žalovaný nijak nepreukazuje, že by sa dohodol so žalobcom aj na užívaní tejto parcely. K výpovedi

žalobcu na pojednávaní vo veci sp. zn. 15C/3/2011 uviedol, že obsahuje iba časť dohody strán podstatnú
pre merito vtedajšieho konania. Je pravdou, že žalobca súhlasil s užívaním chaty žalovaným, ale nie
bezvýhradne, ale za podmienky, že sa bude o ňu žalovaný riadne starať a túto kompletne zrekonštruuje
a nebude brániť žalobcovi v jej užívaní. Tieto podmienky žalobca nedodržal, chata je zanedbaná a
chátra. Je prasknutá ľavá obvodová stena a poškodený prístupový chodník z dôvodu erózie svahu, ktorý

žalovaný napriek prosbám nezabezpečil. Žalovaný znemožňuje žalobcovi prístup do chaty, jej užívanie
a rekonštrukciu, čím žalobcovi vzniká škoda. Žalovaný bráni žalobcovi aj v užívaní parcely. Žalovaný
napriek vôli žalobcu predáva hnuteľné veci nachádzajúce sa v chate a na priľahlej parcele, napríklad
predal obkladový kameň vo vlastníctve žalobcu. Zo strany žalovaného dochádza k opakovaným atakom
voči žalobcovi, keď sa snaží dostať ku chate, ale žalovaný ho obťažuje aj telefonicky a vulgárne mu

nadáva a vyhráža sa mu zabitím, ako je uvedené v Rozkaze o uložení sankcie za priestupok. K takýmto
atakom dochádza pravidelne a žalobca oznámil prípad, až keď už si so žalovaným nevedel rady. K
nadväznosti nato, žalobca odvolal svoj súhlas na užívanie chaty žalovaným resp. ho vypovedal. Právo
užívať chatu predstavovalo len záväzkovo právny titul a odvolaním súhlasu právo žalovaného zaniklo.
Uviedol, že má za to, že právo doživotného užívania nehnuteľnosti je možné nadobudnúť výlučne

formou vecného bremena, pričom táto zmluva nikdy nebola uzatvorená. Poukázal na to, že žalobca
umožnil žalovanému užívať chatu a v nej bývať (nie však priľahlý pozemok), avšak za podmienky, že
sa bude o chatu riadne starať a zrekonštruuje ju a nebude žalobcovi brániť v jej užívaní. Za daných
okolností, keď žalovaný dlhodobo nedodržiava dohodnuté podmienky a porušuje dobré mravy, nie je
možné predchádzajúci súhlas žalobcu, resp. dohodu považovať za zmluvu, ktorá zakladá nezrušiteľné

právo bývať v chate bez právneho titulu. Tým by došlo k nútenému trvalému obmedzeniu vlastníckeho
práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

7. K uvedenému žalovaný uviedol, že chata nie je zanedbaná, chodníky sú podporené železnými
tyčami a stena záchodu je dávno opravená. Nikdy v minulosti nebránil žalobcovi v prístupe do chaty.

Slová o ukradnutí obkladového kameňa označil za nehoráznosť. Ani o povinnosti zrekonštruovať chatu
nič nevedel. Uviedol, že nemá vedomosť o žiadnych atakoch, keď so žalobcom hovoril naposledy
05.09.2016 a predtým od októbra 2015 na žiadosť matky vôbec.

8. Žalobca označil nasledovné dôkazy: list vlastníctva č. XXX, výzvu na vypratanie nehnuteľnosti s

doručenkou, výsluch strán, výsluch svedkyne O. P., statické zhodnotenie s fotodokumentáciu.

9. Žalovaný označil nasledovné dôkazy: výpovede žalobcu pred Okresným súdom Trenčín a v rozsudku
sp. zn. 15C/3/2011, rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 25.11.2016, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 17Co/355/2012-372, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8Cdo/168/2014, žalovaného výpoveď na polícii dňa 06.09.2016, výpočet úrokov od žalobcu zo dňa
05.09.2016,rozhodnutieovyrubenídanespríjmovým dokladomadoručenkouč.850/2016,rozhodnutie
o vyrubení dane s príjmový dokladom a doručenkou č. 1179/2015, rozhodnutie o vyrubení dane s
príjmovým dokladom č. 1036/2017, geometrický plán, čestné vyhlásenie, snímka z pozemkovej mapy,
rez chatou, faktúru oblastného ústavu geodézie, ďakovný list.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením obsahu
zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 15C/3/2011 na čl. 28-30, zápisnicou o výsluchu zo dňa
06.09.2016, rozhodnutím o vyrubení dane s príjmovým dokladom a doručenkou č. XXX/XXXX,.rozhodnutie o vyrubení dane s príjmovým dokladom a doručenkou č. XXXX/XXXX, rozhodnutie o
vyrubení dane z príjmovým dokladom č. XXXX/XXXX, snímkou z pozemkovej mapy zo dňa 17.11.1972,
geometrickým plánom zo dňa 15.11.21972, listom adresovaným M. P., čestným prehlásením, faktúrou

zo dňa 20.11.19782, rezom chaty zo dňa 07.03.1973, statickým zhodnotením s fotodokumentáciou,
listom vlastníctva č. XXX, výzvou na vypratanie, rozkazom o uložení sankcie za priestupok, rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/35/2012-372, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k. 8Cdo/168/2014-405 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú T. je preukázané, že vlastníkom chaty súp. č. XXXX je žalobca. F.
chata je postavená na parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria. Žalobca je takisto
vlastníkom parc. reg. „C“ parc. č. XXXX/X, ako i parc. č. XXXX/X. Ako vyplýva z čestného prehlásenia zo
dňa 11.04.2001, žalobca túto chatu aj s parcelami kúpil od P. a P. O. za sumu 270 000,-Sk, na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 12.04.2001.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetnú chatu obýva a užíva žalovaný, ktorý takisto užíva
priľahlý pozemok parc. č. XXXX/X napríklad tým, že tam griluje, oberá ovocie zo stromov a zároveň
má v zadnej časti koterec pre psa. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný uhrádza daň z týchto
nehnuteľností, čo preukazujú aj rozhodnutia o vyrubení dane s príjmovým dokladom.

13. Obsah zápisnice z pojednávania vo veci sp. zn. 15C/3/2011, konkrétne z výsluch svedka M. P.,
žalobcu, preukazuje, že k chate bolo zriadené právo doživotného užívania pre žalovaného, a to na
základe dohody o doživotnom užívaní medzi žalobcom a žalovaným, keď žalobca uvádza, že pokiaľ ide
o predmetnú chatu, otec tam mal právo doživotného užívania. Uvedeným spôsobom sa tak dohodli ešte
predtým, ako sa tam nasťahoval. V konaní nebolo preukázané, že okrem práva doživotného užívania

chaty boli v tejto dohode zriadené ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobca totiž ohľadne
týchto tvrdených skutočností neuniesol dôkazné bremeno. Preto súd vychádza z takého skutkového
stavu, že ďalšie práva a povinnosti neboli medzi stranami dojednané. Konkrétne sa malo jednať o to,
že sa bude žalovaný riadne starať a túto kompletne zrekonštruuje, pričom však žalovaný poprel túto
skutočnosť, keď uviedol, že starostlivosť o chatu dohodnutá nebola vo svojej výpovedi na pojednávaní

a zároveň v písomnom vyjadrení uviedol, že o rekonštrukcii nič nevie.

14. Sporné medzi stranami bolo, či bolo medzi stranami dojednané právo doživotného užívania
žalovaného len ku chate alebo aj k priľahlému pozemku. Žalovaný uvádza, že má právo doživotného
užívania nielen na chatu, ale aj priľahlé pozemky, zatiaľ čo žalobca uvádza, že predmetom práva

doživotného užívania bola iba chata. Súd dospel k záveru, že medzi stranami bolo dojednané doživotné
užívacie právo žalovaného nielen chaty, ale i pozemkov. Totižto ako vyplýva z čestného prehlásenia,
žalobca chatu i s pozemkami kupoval za celkovú sumu 270 000,-Sk. Na pojednávaní dňa 04.10.2017
žalobca uviedol, že pre neho by nemalo zmysel užívať chatu samostatne. Z rozkazu o uložení sankcie
za priestupok vyplýva, že pôvodne plánovali strany medzi sebou uzavrieť kúpnu zmluvu, keď žalobca

uvádza, že mal v roku 2003 predať otcovi chatu za 200 000,-Sk a keď ten doplatí zvyšnú sumu 70
000,-Sk, bude chata prepísaná na neho, pričom vždy keď mal príležitosť sa mal otca od roku 2003
na doplatok pýtať. Zároveň na výsluchu dňa 04.10.2017 žalovaný potvrdil, že suma 70 000,-Sk bola
doplatok za chatu s pozemkami. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca používa výraz chatu ako skratku,
ktorá sa vzťahuje nielen na stavbu, ale aj na ostatné pozemky parc. č.. a č. XXXX/X,. nakoľko sám

pokladá užívanie pozemkov bez chaty za nezmysel, teda výraz predať otcovi chatu uvedený v rozkaze
za sumu 270 000,-Sk, zahrňuje i pozemky, keďže by podľa žalobcu užívanie iba pozemkov bez chaty
nemalo zmysel. To, že výraz používaný žalobcom zahŕňa i pozemky preukazuje i kúpna cena, ktorú mal
žalobca pôvodne chcieť, ktorá zodpovedá cene za ktorú žalobca kúpil chatu i pozemky od manželov O..
Vzhľadom, že výraz chata používaný žalobcom v sebe zahŕňal i pozemky, má súd zato, že rovnako výraz

chata, na ktorú mal otec právo doživotného užívania použitý žalobcom na výsluchu vo veci 15C/3/2011
zahŕňal i pozemky. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný má právo doživotného užívania nielen
k chate, ale i pozemkom. To, že predmetom dohody bol aj pozemky nasvedčuje platenie daní za
tieto pozemky žalovaným, ako aj už od roku 2003, t.j. dlhú dobu žalobcom tolerovaný stav užívania
pozemkov žalovaným. Tento záver, že predmetom doživotného užívania sú aj pozemky, je zhodný zo

závermi rozhodnutí Okresného súdu Trenčín č.k. 15C/3/2011-342 zo dňa 26.06.2012, ktorý ako vyplýva
z rozsudku Krajského súd v Trenčíne, dospel k záveru, že na všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania má právo užívať žalovaný na doživotie na základe dohody uzavretej medzi žalobcom M. P.
a žalovaným Y. P.. Súd si však tento záver nemohol osvojiť bez ďalšieho, ale len na základe vykonanéhodokazovania v tomto konaní sp. zn. 23C/244/2016, pričom dospel k zhodnému záveru ako v odôvodnení
rozsudku Krajského súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 15C/3/2011, ktoré však pre súd záväzné nie je,
záväzným je len samotný výrok.

15. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný mu bráni v užívaní chaty a parcely, tak žalovaný
tieto tvrdenia poprel. Rovnako poprel aj tvrdenia o ukradnutí obkladového kameňa, ktoré označil za
nehoráznosť a uviedol, že nikdy žalobcovi nebránil v prístupe do chaty a žalobca nepreukázal opak.

16. Čo sa týka atakov na žalobcu z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by šlo o opakované ataky,
alebo o ataky provokačné. Z rozkazu o uložení sankcie za priestupok síce vyplýva, že žalovaný dňa
05.09.2016 o 21:00 telefonicky kontaktoval žalobcu a vyhrážal sa mu, že príde za ním a zastrelí ho a
zároveň mu nadával, že je kokot, čurák a hajzlík a touto skutkovou vetou je súd viazaný, inak povedané
je nepochybné, že sa tento skutok stal, avšak ako vyplýva z odôvodnenia, bola to reakcia na to, že
žalobca ho bol navštíviť a požadoval od neho doplatok 70 000,-Sk spolu s úrokom z omeškania v

sume 10 000 €, pričom však z výpovede žalobcu nevyplývajú žiadne skutočnosti, že by malo dôjsť k
ostrému konfliktu už počas ich stretnutia na chate. Pričom zjavne mala žalovanému vadiť suma úrokov,
keď sa žalobcu pýtal v telefonickom rozhovore odkiaľ prišiel na úroky, čo sa mu mal snažiť žalobca
vysvetliť. Uvedené potvrdzuje aj výpoveď žalobcu zo dňa 06.09.2016, pričom ani z jeho výpovede
nevyplýva intenzívny konflikt počas tohto stretnutia, keď žalovaný, ako vyplýva z jeho výpovede, sa

žalobcovi nanajvýš vysmial a povedal mu, že sa vidia naposledy a požiadal ho o opustenie chaty. To,
že žalovaný agresívne nevyhrocuje vzťahy, vyplýva aj zo zhodného tvrdenia účastníkov na pojednávaní
dňa 04.10.2017, keď žalobca mal napísať žalovanému, že je bulo a ten mu odpísal, aby ho už žalobca
neotravoval.

17. Zo statického zhodnotenia vyplýva záver, že chata vykazuje statické poruchy, ktorých príčinou je
erózia pôdy vyvolaná odpadovými a dažďovými vodami vypúšťanými tesne pod svah. Nebola na nej
realizovaná riadna údržba, brániaca vzniku porúch. Zo zhodnotenia stavu vplýva, že v prednej časti
prízemia sú trhliny sanované neodborne pur penou. Uvedené dokladajú aj fotografie, ktoré dokladajú aj
prepadnutú podlahu terasy ako i zabezpečenie chodníka iba železnými tyčami.

18. Z odôvodenia rozkazu o uložení sankcie, z výpovede žalobcu, je preukázané, že dňa 05.09.2016
mal žalobca navštíviť žalovaného z dôvodu doriešenia peňazí za chatu, ale nakoľko otec nesúhlasil ani
so splátkami, mal odísť. Stretnutie potvrdzuje aj výpoveď žalovaného zo dňa 06.09.2016, ktorý tvrdí, že
so žalobcom boli dohodnutí, že sa stretnú o 12:30. Následne videl žalobcu kráčať k chate s papiermi,

ktoré mu dal do ruky s tým, že ide o tabuľku s úrokmi, pričom mu mal povedať, že ak chce chatu prepísať,
má mu zaplatiť ešte 70 000,-Sk, a že vypočítal aj úroky ktoré sú v sume 10 000 €.

19. Súd návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne O. P. nevykonal, nakoľko tá mala vypovedať
o skutočnostiach ktoré sú zdokumentované v rozkaze o uložení sankcie za priestupok. Nakoľko je

súd rozhodnutím o priestupku viazaný, bol výsluch svedkyne ku skutočnostiam v ňom uvedených
nadbytočný, nakoľko tá bola len svedkyňou telefonického rozhovoru, ktorého obsah je uvedený v
skutkovej vete rozkazu.

20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti

tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od
toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

21. Podľa § 133 ods. 2, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

23.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 582 ods. 1 OZ, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú
činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v
lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

26. Podľa § 582 ods. 2 OZ, výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti, ak z
jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.

27. Podľa§ 11 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

28. Podľa§ 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.05.1995 do 31.12.2008 ,výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska2) platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. V období od 18.11.2002 do 25.09.2003 bola diskontná sadzba NBS 6,5%.

31. Z § 126 ods. 1 OZ vyplýva, že vlastník má právo na ochranu iba za predpokladu, že do jeho
vlastníckeho práva zasahuje iná osoba neoprávnene. V prípade, že osoba odlišná od vlastníka zasahuje
do vlastníckeho práva vlastníka tým, že užíva jeho nehnuteľnosti a to oprávnene je vylúčená aplikáciu
ustanovení zákona slúžiacich na ochranu vlastníckeho práva v rozsahu, v ktorom tretia osoba vykonáva

svoje právo oprávnene.

32.Oprávnenieužívaťvdanomprípadechatuapozemkynemusívyplývaťibazprávazodpovedajúcemu
vecnému bremenu t.j. z vecnoprávneho vzťahu, ale môže vyplývať aj zo záväzkovoprávneho vzťahu -
dohody uzavretej medzi vlastníkom a treťou osobou. Toto obmedzenie vlastníckeho práva požíva právnu

ochranu skrz ustanovenie § 494 OZ. V tejto veci bolo v konaní preukázané, že žalobca ako vlastník sa
dohodol so žalovaným na tom, že môže chatu a dotknuté pozemky doživotne užívať, a to bez dohodnutia
ďalších povinností. To, že takáto dohoda medzi stranami existuje, bolo v konaní preukázané. Obsahom
tejto dohody je právo žalovaného doživotne užívať chatu a pozemky, pričom tomuto právu na druhej
strane zodpovedá povinnosť žalobcu toto právo strpieť. To, že sa v danom prípade jednalo o dohodu

medzistranamianieovýprosu,kedyzáväzoknevzniká,aktorájenezáväzná,vyplývaajztoho,žestrany
si dojednali čas trvania, a to doživotne. Nakoľko sa jedná o vzťah záväzkovo právny - zmluvu, možno ju
ukončiť len niektorým so spôsobov, ktorý právo pripúšťa, napríklad dohodou. Nemožno ju však ukončiť,
narozdielodvýprosy,ibaodvolanímsúhlasu,nakoľkosajednáozáväzok,nazákladektoréhojepovinná
strana niečo povinná strpieť (§ 494 OZ) a oprávnená strana je oprávnená to požadovať. V uvedenom

prípade je vylúčené aj ukončenie záväzku výpoveďou, nakoľko „doživotne“ je potrebné považovať z
hľadiska povahy tohto dojednania za dojednanie zmluvy na dobu určitú, pričom vypovedať možno iba
zmluvy na dobu neurčitú (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 26/2012-33
zo dňa 25.04.2012). V danej veci sa strany dohodli na tom, že žalovaný má právo doživotne užívať
chatu, ako i priľahlé pozemky, ktorému na druhej strane zodpovedá povinnosť žalobcu toto právo strpieť.

Nakoľko žalovaný užíva chatu a pozemky na základe dohody, t.j. oprávnene, je vylúčená neoprávnenosť
ich užívania, a preto žalobca ako vlastník nie je oprávnený domáhať sa vypratania, odovzdania kľúčov
a uloženia povinnosti zdržať sa užívania chaty a pozemkov, nakoľko je povinný toto na základe svojho
záväzku strpieť a nakoľko nebol preukázaný ani iný riadny spôsob zániku záväzku, súd jeho žalobu
zamietol.

33. V danej veci nie je možné ani konštatovať, že by žalovaný vykonával svoje oprávnenie v rozpore s
dobrými mravmi, resp. že by právo užívania zneužíval. Je síce pravda, že je poškodená prízemná stena
ako i chodník, no k ich poškodeniu nedošlo zlomyseľne, ale v dôsledku užívania chaty (vypúšťanímodpadových a dažďových vôd), pričom je možné konštatovať, že tu bola snaha o odstránenie týchto
nedostatkov, i keď vykonaná amatérsky spočívajúca v spevnení steny pur penou a zabezpečením
chodníka železnými tyčami. V danom prípade tak nemožno hovoriť o zneužívaní práva žalovaným,

nakoľko k poškodzovaniu nedochádza cieľavedome a je tu vidieť vôľa opraviť toto poškodenie. Navyše
žalobcovi nič nebráni v tom, aby realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce z vlastníckeho práva a vec
opravil sám.

34. Čo sa týka vzájomných vzťahov medzi stranami - synom a otcom, je zrejmé, že sú do určitej miery

narušené a je pravda, že žalovaný sa dopustil voči žalobcovi priestupku, keď mu hrozil a nadával. No
na druhej strane treba podotknúť, že žalobca prišiel za žalovaným a uplatňoval si uňho dlh 70 000,-Sk s
úrokmi z omeškania vo výške 10 000 €, načo ho žalovaný vysmial a povedal, že nech opustí chatu. Na
tieto úroky sa v tom telefonickom rozhovore žalovaný pýtal žalobcu, v dôsledku čoho došlo k rozčúleniu
žalovaného. Súd podotýka, že pri sadzbe úroku z omeškania v roku 2003, t.j. 13% ročne, by úrok z
omeškania za obdobie od začiatku roka 2003 do konca roka 2013 dosiahol sumu 118300,-Sk, t.j. 3

926,84€,čojepodstatnemenejnežpožadovaných10000€,čižereakciažalovanéhobolapochopiteľná,
i keď nie je ju možné pokladať za správnu. Z uvedeného dôvodu tak, takého správanie nemôže súd
kvalifikovať výlučne na ťarchu žalovaného, pričom žalobca, ak má zato, že mu žalovaný niečo dĺži, má si
to uplatňovať nie cestou vypratania/zdržania sa užívania nehnuteľností, ale iným zákonným spôsobom.

35. Súd dodáva, že aj za predpokladu, že by sa účastníci dohodli na práve doživotného užívania iba
chaty, by výkon práva žalobcu požadujúceho zdržanie sa užívania pozemkov bol v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko on sám na svojom výsluchu uviedol, že samostatne užívať tieto pozemky by preňho
nemalo zmysel, teda v prípade uloženia povinnosti zdržania sa užívania žalovaným by nastal stav,
kedy by ich síce žalovaný užívať nemohol, ale zároveň pre vlastníka by ich užívanie nemalo zmysel,

čo je neželaný stav, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, keď by síce mal žalovaný súdny zákaz ich
užívať, no vzhľadom nato, že užívanie iba pozemkov by pre žalobcu bolo nezmyselné, mohlo by to viesť
k znehodnoteniu pozemkov, ich zarastaniu a v konečnom dôsledku zníženia pohodlia užívania chaty
žalovaným, a to všetko bez primeraného prospechu žalobcu, nakoľko preňho užívanie pozemkov nemá
zmysel.

36. Súd dodáva, že v prípade, ak by žalovaný bránil žalobcovi v prístupe na chatu či pozemky, prípadne
vykonaniu opráv chaty alebo ak má žalobca zato, že mu je žalovaný dlžný nejakú peňažnú tak, právny
poriadok obsahuje iné inštitúty, ktoré by v prípade preukázania takýchto skutočností mohol žalobca
využiť, žaloba na vypratanie však medzi ne nepatrí. Zriadenie práva doživotné užívania totiž nevylučuje

možnosť užívať nehnuteľnosti samotným žalobcom, avšak obe strany musia tieto svoje práva na
užívanie nehnuteľností vykonávať s vedomím toho, že toto právo prislúcha i druhej osobe.

37. Žalovaný sa vzájomnou žalobou voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 1 500 € za spôsobené
problémy a spôsobenú ujmu spočívajúcu v tom, že sa cítil urazený, keď žalobca od neho pýtal sumu

2 500 € ako doplatok za chatu, keď boli dohodnutí na 200 000,-Sk a následne pýtal aj 10 000 € ako
úroky z omeškania.

38. Nárok na zaplatenie tejto sumy nie je dôvodný. V danom prípade nemožno konštatovať
neoprávnenosť zásahu spočívajúci v tom, že žalobca od žalovaného pýtal doplatok za chatu, ako i

v požadovaní úroku z omeškania. V danom prípade totiž nemožno konštatovať zásah do osobnosti
tým, že žalovaný si u žalobcu uplatnil svoje domnelé právo. Jeho uplatnenie nemožno považovať
za neprimeraný a neoprávnený zásah. Uplatnenie tohto domnelého práva žalobcom nebolo žiadnym
spôsobom neprimerané, keď ten navštívil žalovaného a iba mu oznámil, čo od neho požaduje, pričom
žiadnemu právnemu prepisu sa neprieči takýto spôsobom uplatnenia svojho domnelého práva. V danom

prípade tento spôsob uplatnenia nebol objektívne spôsobilý porušiť žalovaného právo na ochranu
osobnosti, keď ten, ako vyplýva i z tvrdenia žalovaného v bode 16., iba za ním prišiel a nie neslušnou
formou predostrel svoje požiadavky. Tento spôsob uplatnenia práva nemôže spôsobiť zásah do
osobnosti. Opačný výklad by totiž viedol k stavu, kde by každé riešenie vzájomných sporov automaticky
vytváralo u dotknutej strany právo na uhradenie jej ujmy, pričom práve mimosúdne riešenie sporov medzi

ľuďmi treba preferovať, pred riešením sporov na súde. Z uvedeného dôvodu súd vzájomnú žalobu
zamietol.39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

40. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe neúspešný v celom rozsahu a takisto aj žalovaný bol v konaní
o svojej vzájomnej žalobe neúspešný v celom rozsahu. Nakoľko žalobca ani žalovaný vo svojej veci
nedosiahol úspech, súd o trovách rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.