Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205044
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205044.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha
1, Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, proti žalovanému Z.
P., H. nad L., S. XXX/X, o zaplatenie zmenkového úroku a i., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
11C/395/2013-109 z 30.8.2016 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čo si žalobca návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl.4
ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie), doručeným mu 28.3.2013, uplatnil,
čím ho odôvodnil, že zaslal 9.11.2015 žalobcovi výzvu na základe tlačiva B podľa Nariadenia, aby svoj
žalobný návrh doplnil predložením zmluvy, na základe ktorej bola zmenka vystavená, reprodukoval
obsahpísomnéhopodaniažalobcu,doručenéhomu10.12.2015,žepodľaNariadeniazaslalžalovanému
tlačivo „C“ na odpoveď spolu s poučením a, že vykonal dokazovanie návrhom na uplatnenie zmenky

a ostatnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:
ŽalobcajezahraničnouprávnickouosobousosídlomnaúzemíČeskejrepubliky(ďalejlenČR),žalovaný
je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky (ďalej len SR) a žalovaná zmenka
bola vystavená na území SR, kde je aj jej platobné miesto. Jeho právomoc na rozhodovanie v tejto
veci je daná čl.2 ods.1 Nariadenia rady ES č.44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach. Právna predchodkyňa žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. (ďalej len
POHOTOVOSŤ, resp. Pohotovosť) uzavrela pôvodne so „žalovanou“ zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

ktorý bol zabezpečený blankozmenkou. Zo zmenky predloženej žalobcom mal za preukázané, že táto
bola vystavená žalovaným 27.7.2009 na zmenkovú sumu 463 €. Zmenkový úrok bol dojednaný vo
výške 0,25 % denne od 20.12.2009. Zmenka bola vystavená v Moldave nad Bodvou a POHOTOVOSŤ,
ako pôvodná veriteľka previedla zmenku indosamentom (rubopisom) na žalobcu, o čom bol na druhej
strane zmenky vykonaný písomný záznam. Tým sa stal majiteľom zmenky žalobca. Žalobca ako
indosatár sa stal nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila „žalovaná“ na zmenkovú
sumu 463 €, pričom sa zaviazal aj „k úhrade“ zmenkového úroku 0,25 % denne od 20.12.2009 do

zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia. Preskúmal návrh žalobcu a má za to, že v konaní je potrebné aplikovať
Nariadenie, pričom aj v konaní podľa Nariadenia musí byť zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa
a túto nie je možné obísť prostredníctvom konania podľa Nariadenia. Citoval znenie čl.3 ods.1,čl.4ods.1,4,čl.5 ods.1-4,čl.9 ods.1 Nariadenia,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1,2,3,5,§ 39 O. z., platného do
28.2.2010,§ 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 5b ods.1 zák.č.250/07 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa. Po oboznámení sa so žalobným návrhom, predloženými listinnými dôkazmi,

ako aj skutočnosťami, ktoré sú mu známe z jeho činnosti dospel k záveru, v tomto prípade „sa
nejedná“ o zmenkové konanie ako také, ale konanie podlieha režimu zák. o spotrebiteľských „úverov“
č.258/01 Z. z. a tiež podľa O. z. Je mu z jeho rozhodovacej činnosti známe, že právna predchodkyňa
žalobcu POHOTOVOSŤ, „a.s.“ ako remitent uvedená na zmenke, poskytuje spotrebiteľské úvery a
v SR vedie súdne spory o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov, pričom na

zabezpečenie týchto pohľadávok zo spotrebiteľských úverov vystavovala a prijímala zmenky, ktoré
mali zabezpečovaciu funkciu k pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa §
4 ods.6 Zák.č.258/01 Z. z., „účinnom“ od 1.8.2008. Podľa uvedeného vyplýva, že zmenka mohla byť
vystavená len na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a len v rozsahu určenom
v cit. ust. Zák. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale
navrhol vydať rozsudok podľa Nariadenia, a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny

preukazujúce oprávnenosť vymáhanej pohľadávky, nakoľko v tomto prípade „sa nejedná“ o konanie
podľa zák.č.191/50 Zb. zmenkového a šekového. Z uvedeného dôvodu nemohol vychádzať zo zmenky
ako jediného listinného dôkazu, ktorý predložil žalobca. Žalobca napriek jeho výzve prostredníctvom
vzorového tlačiva B, doplňujúce dokumenty podľa čl.4 ods.4 Nariadenia, konkrétne zmluvu, na základe
ktorej bola zmenka vystavená, splátkový kalendár a prehľad splátok, nepredložil. Samotná zmenka nie

je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie podľa Nariadenie. Na základe uvedeného žalobnému návrhu
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu, nemohol vyhovieť. O. i. poukazuje na
to, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, podľa
ktorej zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,
ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky je v rozpore s § 4 ods.6 zák.č.258/01 Z. z. v znení

platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a je podľa § 39 O. z. neplatná. Citoval znenie § 255 ods.1
a § 262 ods.1 CSP. Žalovaný mal v konaní úspech, a preto mal právo na plnú náhradu trov konania.
Náhradu trov si neuplatnil.
3.Protirozhodnutiupodalžalobcavcelostivzákonnejlehotetoto odvolanie zdôvodu,že:a)konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP]; b)

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b) CSP - súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Súd svoje rozhodnutie založil na
čl.4 ods.4 Nariadenia s tým, že ho vyzval na doplnenie návrhu o konkrétny právny titul, na základe

ktorého bola zmenka vystavená a vyplnená s uvedením prvotného právneho vzťahu medzi pôvodnými
účastníkmi konania, pretože táto informácia je potrebná pre určenie či ide o spotrebiteľský vzťah. 2. Súd
uvádza, že na jeho výzvu síce neodpovedal, a teda skutočnosti neoznámil a listiny nepredložil, preto
návrh zamietol. 3. S uvedeným postupom súdu nie je možné súhlasiť. Nie je prípustné, aby ho vyzýval
na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná a splnením takejto výzvy

podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne irelevantnej požiadavky
(pričom „irelenvatnosť“ bola z jeho strany v jeho odpovedi vysvetlená) dôjde k zamietnutiu návrhu, ide o
odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je neprijateľný v právnom štáte, predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl.46 ods.1 Ústavy SR, ako
aj čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 4. Je nevyhnutné uviesť, že nemá

vedomosťoinýchvzťahochmedzipôvodnýmvlastníkomzmenkyavystaviteľomzmenky(vtomtokonaní
žalovaným). Je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu.
Žiadne iné informácie, či dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani
nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s týmto cenným papierom spojené. Požadovanie
iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatnení zmenkového nároku, predovšetkým pri uplatnení

nároku zo strany indosatára, je neprípustné a nezákonné. 5. V súlade s konštantnou judikatúrou
českých a slovenských súdov [najmä Rozsudok Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR 5Obo 3/2008 z
22.10.2008 a rozsudok Nejvyššího soudu (ďalej len NS) ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002], ktorých
právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná a preto sú aplikovateľné
na prejednávanú vec, je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je

možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou
príslušných ust. o zmenke upravených v zák.č.191/50 Zb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec
nezaoberal a ignoroval predmet sporu. 6. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne
zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného,že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval a rozhodol, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok,
čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. 7. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a

práva Európskej únie. 8. Súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a
v každom druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah.
Zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať či ide o
spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie súdu
je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje zásah

do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci [odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]. 9. Cituje z odôvodnenia Nálezu Ústavného
súdu SR III.ÚS 36/2010 zo 4.5.2010. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy
v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd
ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. 10. Zásadne trvá na
tom, aby súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci

tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na
prejednávanú vec vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku
nemôžusúvisieť.11.Vneposlednomradejepotrebnézdôrazniť,žeskutočnostioexistenciiinéhovzťahu
medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného
bremena. Súd si sám vytvoril pochybnosť (nie reálny poznatok vykonaného dokazovania, ale čistý,

ničím nepodložený dohad) o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky (ktorý ani nie je
účastníkom tohto súdneho konania) a žalovaným mohol existovať iný (navyše celkom samostatný)
záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Súd teda vykonštruoval tvrdenie, ktoré
žiadal aby preukázal. 12. Súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých
tvrdeniach, ktoré sú produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod nachádza v

iných konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania. 13. Ak existuje jeho dôkazná povinnosť
vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam, ad absurdum tvrdí, že existuje aj dôkazná povinnosť súdu
vo vzťahu k súdom tvrdeným skutočnostiam. Opäť ad absurdum, ak súd svoje tvrdenie nepreukázal
(súd uvádza, že objektívne nebolo možné posúdiť, či ide o spotrebiteľský vzťah), neuniesol dôkazné
bremeno a nemôže na tomto základe založiť svoje rozhodnutie. Uvedená konštrukcia je samozrejme

absurdná, pretože súd nie je účastníkom konania, nemá povinnosť, ale ani oprávnenie kreovať skutkové
tvrdenia a má len limitované oprávnenie vo vzťahu k rozsahu dokazovania. Súd však zjavne a zreteľne
porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a presiahol voju právomoc. V tomto konaní vystupuje nie proti
2 žalovaným (1. Samotný žalovaný, 2. súd), ale proti jedinému žalovanému, pričom súd je nezávislým
arbitrom, ktorý rozhodne na základe tvrdení účastníkov a vykonaného dokazovania. 14. Súd ignoroval

§ 17 ZŠZ (cituje jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho
odôvodnenia cituje). 15. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv.

kauzálnenámietkyvočinemu,avšaknámietkamusíbyťvznesenázostranyžalovanéhoapredovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby
túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného.
Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je
oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods.1 O. s. p.). 16. V danom prípade následkom bolo

nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s.
p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti
a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. 17. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej

samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom,
ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 18. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a 6 Nariadenia
vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté,
a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je
legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky voči

zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania
a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 19. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie,
ktoré údajne preukázalo jeho charakter ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobomnedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd iniciatívne
rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad
pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec

navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného v
tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle. 20. Súd požadoval od neho preukázanie skutočností,
o ktorých objektívne nemal žiadnu vedomosť a tobôž nemal k dispozícii požadovaný listinný dôkaz.
Súdompožadovanédoplnenienávrhu,atedatvrdenáúdajnájehopovinnosťmaťdokumenty,nazáklade

ktorých mala údajne byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany súdu
fabulované. Zmenka je celkom samostatným nárokom, nič ďalšie k nej nie je potrebné. Z uvedeného
vyplýva nesprávne právne posúdenie veci. 21. Súd nesúhlasil s jeho názorom o tom, že významnou pre
konanie je výlučne zmenka, a to s odôvodnením, že toto jeho tvrdenie je v rozpore so spotrebiteľským
právom. Súd síce poukazuje na predpisy európskeho i vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak
zo žiadnych ust. (citovaných, či necitovaných) súdom tvrdený rozpor nevyplýva. Tvrdenie súdu je tak

opäť fabulované, ničím nepodložené a neodôvodnené. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a zakladá odvolací
dôvod. 22. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (cituje jeho znenie). Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi
zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní

nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok
NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia cituje). 23. Z uvedeného vyplýva, že je síce
prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu (teda prípustné by mohlo
byť zaoberanie sa vzťahom medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným), avšak námietka musí
byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na

preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto „úlohy“ a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného)
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto
v záujme zachovania rovnosti strán, súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5
ods.1 O. s. p.). 24. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil
poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých

dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz:
Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 25. Poukazuje na rozsudok NS ČR 25Cdo 1839/2000
z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č.59/2004; z jeho odôvodnenia
cituje). 26. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je

aplikovateľnáajvtomtokonaní,jetentojudikátaplikovateľnýnaprejednávanúvec.Zuvedenéhojudikátu
vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom. Zmenkový záväzok je priamy,
bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. 27. Z uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že súd nemôže od neho požadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný

právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak bola
celkom neopodstatnená a ak požadované (pre prejednávanú vec irelevantné) dokumenty nedoplnil,
nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl.4 ods.4 Nariadenia. 28. Považuje za potrebné obiter dictum
vyjadriťsaajkzáverusuduotom,žedohodaovyplňovacompráveblankozmenkybymalapredstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na

to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia
vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských
úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje
použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek

doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve.
Súčasne z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia v čase vyplnenia, ako aj zo slov vyplnenú veriteľom,
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z
uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť

neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove
10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Cituje, čo KS ako
odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. Takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery.
Cituje, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu
žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa

mu náhrada trov odvolacieho konania: 28,22 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný
paušál. Príloha: Rozsudok NS SR 5Obo/3/2008 z 22.10.2008, Uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013
z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.
4. Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
8. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu

konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký a medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na nezávislý a

nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vyslúchnutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz
ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. O naplnenie odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte
celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).
10. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby bolo porušené jeho právo na

spravodlivý proces a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom
na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.7) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí

zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmipodľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia

zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.
14. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s

uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č.93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.