Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116212620
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116212620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci navrhovateľa:

Z. D., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, J., toho času V. P., M. XX/XXX, P., proti oprávnenej prijímať výživné:
E. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. D. XX, J., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ruší vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej prijímať výživné určenú mu rozsudkom
Okresného súdu Trnava č.k. 8P/25/2013-41 zo dňa 19.9.2013, s účinnosťou od 1.6.2016.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej
prijímať výživné, jeho dcére, z dôvodu, že ku dňu 31.8.2014 ukončila štúdium, je plnoletá a schopná

samostatnesaživiťavčasepodanianávrhubolazamestnanánazákladepracovnejzmluvy.Vyživovacia
povinnosť voči oprávnenej prijímať výživné, mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
8P/25/2013-41 zo dňa 19.9.2013, vo výške 115 eur mesačne. Výživné v takejto výške si plnil riadne a
včas až do 31.5.2016. Zrušenia vyživovacej povinnosti sa domáhal od 1.6.2016.

2. Oprávnená prijímať výživné s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej
súhlasila.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávnenej prijímať výživné, oboznámil sa s potvrdením o
návšteve školy oprávnenou prijímať výživné, s jej pracovnou zmluvou, a zistil nasledovný skutkový stav
veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na
pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal predvolanie riadne doručené, na pojednávanie
sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, pričom sa
navrhovateľ v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

4. Navrhovateľovi bola vyživovacia povinnosť voči jeho dcére určená rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
8P/25/2013-41 zo dňa 19.9.2013 vo výške 115 eur mesačne a od tej doby nebola žiadnym spôsobom
menená. Vyživovaciu povinnosť si navrhovateľ plnil riadne a včas až do 31.5.2016, teda aj v období,
kedy bola oprávnená prijímať výživné už zamestnaná.

5. Oprávnená prijímať výživné s návrhom súhlasila a uviedla, že štúdium na Strednej odbornej škole

obchodu a služieb v Trnave ukončila dňa 31.8.2014. Následne bola evidovaná na úrade práce a neskôr
sa zamestnala na základe Dohody o pracovnej činnosti od 9.3.2015 v spoločnosti SMARTCALL s.r.o.
Bratislava. Naposledy pracovala v spoločnosti SIMIO s.r.o. Trnava, kde bola zamestnaná od 1.11.2017
do 31.7.2018, kedy jej bol pracovný pomer ukončený. V súčasnej dobe je opäť evidovaná na úradepráce a bude jej poskytovaná podpora v nezamestnanosti. Navrhovateľ jej prispieval na výživu ešte pár
mesiacov po tom, ako ukončila štúdium, i keď v nižšej výške ako mu bolo výživné určené.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

8. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záver, že v súčasnej dobe nie sú dané podmienky pre trvanie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca voči oprávnenej prijímať výživné, ktorá medzičasom
ukončila štúdium ktorým sa pripravovala na svoje budúce povolanie a od 9.3.2015 bola zamestnaná na
základe pracovnej zmluvy. Za týchto okolností, pri existencii návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti,

bolo potrebné návrhu vyhovieť, keď oprávnená prijímať výživné už nadobudla schopnosť samostatne sa
živiť a táto schopnosť je u nej v takom rozsahu, ktorý neodôvodňuje ani čiastočné ponechanie výživného.
Z týchto dôvodov preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd potom podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v
mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil
naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnej obranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.