Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203874
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8313203874.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26429705, proti žalovanej R., o zaplatenie 391
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20. 12. 2016, č. k.
18C/105/2013-101 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. a Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Konanie z a s t a v u j e sčasti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 p r i z n á
v a vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778 vo
vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatňuje právo zo zmenky. Ako indosátor je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 23. 04. 2010 na zmenkovú sumu
391,- Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 27. 09. 2010.
Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 12. 2015 žalobca zobral návrh v časti zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne späť s tým, že v konaní si ďalej uplatňuje nárok na zaplatenie zmenkového
úroku 0,06 % denne. Súhlas žalovaného s čiastočným zastavením konania súd nežiadal z dôvodu, že
k späťvzatiu návrhu došlo ešte pred prvý pojednávaním vo veci. S poukazom na ust. § 144, § 145 ods.
1, 2, 3, § 146 ods. 1 CSP, konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.3. V tomto konaní súd zistil, že jeho predmetom sú spotrebiteľské právne vzťahy. Zo zmluvy o úvere
uzavretej medzi POHOTOVOSŤ-ou s. r. o. Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a žalovanou, číslo zmluvy

XXXXXXXXX zo dňa 23. 04. 2010 vyplýva, že zmluva neobsahovala údaj o výške úroku, ani údaj o
RPMN. Zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok, v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení
zmeniek vyplýva, že neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách a spotrebiteľka
nemala možnosť ich zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu -
veriteľom. Zmenkovú sumu si môže veriteľ vyplniť vo výške ako chce, vrátane istiny, poplatkov, úrokov

a rôznych sankcií bez ohľadu na vôľu dlžníka a bez možnosti kontroly.

4. Súd zistil, že súčasťou exekučného spisu je aj zmluva o úvere, ktorá má rovnaké číslo, ako je číslo
uvedené na zmenke a bola uzatvorená v ten istý deň, ako je uvedený deň vystavenia zmenky. V zmluve
je uvedená výška úveru, výška poplatku za poskytnutie úveru, celková suma, ktorú má dlžník zaplatiť
a údaj o splátkach. Zmluva neobsahuje údaj o výške úroku, ani údaj o RPMN. K predmetnej zmluve

boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 14 obsahujú dohodu o vyplnení
zmenky. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola prvostupňovým súdom
zamietnutá a uznesenie bolo potvrdené krajským súdom.

5. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorú žalobca predložil ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku. Táto zmenka zabezpečuje splnenie záväzku žalovanej zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila
so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Súdu je známe z jeho rozhodovacej
činnosti, že táto spoločnosť vykonáva poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná predmetnú
zmluvu uzatvorila ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ a je tiež vystaviteľom žalovanej zmenky. Súd

teda považoval veriteľa - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. za dodávateľa v rámci svojej obchodnej
činnosti podľa § 52 ods. 3 OZ a žalovanú za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ. Príslušnú zmluvu o
úvere vyhodnotil súd ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 OZ.

6. Keďže vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ a zmenkou bola zabezpečená pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, bolo povinnosťou súdu ex offo skúmať predmetnú zmenku až po úroveň dohody
o vyplňovacom práve. Bolo potrebné preveriť, či táto dohoda je zákonná a ak nie, prihliadnuť na možnú
absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má nárok základ. Vyplýva to aj z právnej úpravy Smernice
č. 93/13 EHS, podľa ktorej sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich
obsah.

7. Z uvedeného vyplýva, že i v rámci súdneho konania, ktoré je založené na zmenke, musí súd aj bez
námietok dlžníka skúmať nekalú povahu zmluvných podmienok, z ktorých zmenka vychádza, prípadne

ktoré sú priamo konkrétne premietnuté v zmenke a poskytnúť ochranu právam spotrebiteľa.

8. V danom prípade zmenka bola vystavená ako zabezpečovací právny prostriedok k spotrebiteľskej
zmluve. Zabezpečený (primárny) právny úkon je úverová spotrebiteľská zmluva a zabezpečovací právny
úkon (akcesorický) je zmenka. Zmenka má všetky formálne náležitosti. Po formálnej stránke je platným

právnym úkonom, ale pre svoju platnosť, vzhľadom k tomu, že ide o akcesorický zabezpečovací
právny úkon, je nevyhnutná aj platnosť primárneho právneho úkonu, ktorý zabezpečuje, teda úverovej
spotrebiteľskej zmluvy a platnosť príslušného článku všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na
základe ktorého blankozmenka bola veriteľom vystavená.

9. Bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná ani vyplnená zmenka (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007).

10. Oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy mal súd za preukázané, že v nej dlžník vyhlásil,
že „sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej

uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru obsahujú vopred veriteľom navrhnuté zmluvné podmienky, teda ucelený text, ktorý je súčasťou (na
zadnejstranezmluvy)predmetnejZmluvyoúvere.Ikeďdlžníkformálnevzmluvevyhlásil,ženemáknimžiadne výhrady, je zrejmé, že i v prípade jeho námietok tento nemal reálnu možnosť ovplyvniť podstatu
dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré boli formulované na veriteľom vopred pripravenom tlačive
zmluvy, a teda dlžník iba mohol akceptovať len zmluvu ako celok, alebo ju odmietnuť. Z uvedeného je

zrejmé, že všeobecné podmienky poskytnutie úveru nemožno považovať za individuálne dohodnuté,
resp. že neobsahujú individuálne dohodnuté zmluvné podmienky, a teda ani bod 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru nemožno považovať za individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku
(uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

11. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že uzavretie spotrebiteľskej zmluvy bolo
podmienené podpisom zmenky zo strany spotrebiteľa, čo vyplýva z rovnakého dátumu zmenky a
úverovej spotrebiteľskej zmluvy, ako aj z článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy. V momente uzatvárania úverovej spotrebiteľskej zmluvy obsahovou náležitosťou úverovej
zmluvy bola povinnosť dohodnúť sa na vypísaní zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok
úverovej zmluvy ako podmienky poskytnutie úveru.

12. Dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ, pretože spotrebiteľ nemal možnosť sa s týmto
ustanovením oboznámiť pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy.

13. Dohoda o vypĺňacom práve zmenky v článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. j) Občianskeho zákonníka, pretože výška úveru (dlhu) a úroku
mala byť takto určená až v čase splnenia, v tomto prípade splatnosti úveru, kedy vzniklo veriteľovi právo
vypísať zmenkovú sumu a splatnosť zmenkového úroku podľa článku 14 všeobecných podmienok.

14. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, pretože dojednanie umožnilo veriteľovi, aby pri
vyplnení zmenky v budúcnosti zaviazal spotrebiteľa zaplatiť za nesplnenie záväzku neprimerane vysokú
sankciu, ktorá mu pri uzavretí úverovej spotrebiteľskej zmluvy nebola známa. V zmenke je veriteľom
vypísaný zmenkový úrok vo výške 0,25% denne krát 365 dní = vo výške 91,25% ročne.

15. Dojednanie vypĺňacieho práva zmenky v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože v rozpore s kogentnými
ustanoveniamizákonamuuvedenédojednanieumožniloobísťzákonnéustanoveniaavpísaťdozmenky
pri jej vyplnení také plnenia, na ktoré mu vôbec nevznikol nárok. Úverová spotrebiteľská zmluva

neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zák. č. 258/2001 Z. z., § 9 ods. 9 zák. č.
129/2010 Z. z. Neobsahuje údaj o RPMN a neobsahuje rozpis splátok. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001
Z. z. a § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z. sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. V danom prípade je teda dojednanie v článku 14 všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej

zmluvy o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53 ods. 5 OZ zároveň
neplatne dojednanou zmluvnou podmienkou. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná
aj pre neurčitosť dojednania podľa § 37 ods. 1 OZ pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre
obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka.

17. Podľa § 154 ods. 4 OSP a podľa § 494 OZ, z neplatného právneho úkonu, z neplatnej zmenky súd
nemohol priznať navrhovateľovi zmenkové plnenie, preto návrh zamietol.

18. V nadväznosti na § 17 zák. č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 tak dospel súd k záveru, že v tomto

prípade sú splnené zákonné podmienky na skúmanie skutkových a právnych okolností, na základe
ktorých zmenka bola vystavená (kauzálny nexus), a to ex offo v záujme ochrany práv spotrebiteľa.
Súd mal preukázané, že subjekt pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka - spotrebiteľa
(porušil vedome kogentné zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa). V príčinnej súvislosti s
tým neprimerane navýšil svoju pohľadávku veriteľa na úkor (na škodu) spotrebiteľa a vystavením a

indosovaním zmenky sťažil, resp. znemožnil ochranu spotrebiteľa v príčinnej súvislosti so vzniknutou
škodou. Takému nekalému konaniu súd nemohol poskytnúť právnu ochranu. Súd má za to, že cieľom
idosovania zmenky na navrhovateľa bolo inkasovať zmenkovú sumu bez toho, aby zmenkový dlžník
nemohol vzniesť námietky a bez toho, aby súd z úradnej moci namiesto spotrebiteľa aplikoval kogentnézákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Preto sa súd domnieva, že aj keď žalovaná v tomto
konaní neprodukovala námietky, súd musí z úradnej moci chrániť práva spotrebiteľa, dané kogentnými
ustanoveniami zákona.

19. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na zaplatenie nárokov zo zmenky zamietol v celom
rozsahu.

20. Žalobca podal námietku neprípustnosti vstupu do konania vedľajšieho účastníka, o ktorej súd už

nerozhodoval, lebo účinnosťou zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku od 01.07.2016,
právne postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo. Nedošlo k jeho transformácii na osobitný
subjekt podľa § 95 CSP. Keďže Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. (ďalej len združenie) vstúpilo
do daného konania ako vedľajší účastník, a to z vlastného podnetu, až do rozhodnutia súdu o jeho
neprípustnosti v danom konaní vystupovalo na strane žalovanej a patrí mu náhrada trov konania za
jednotlivé úkony. Náhradu trov konania tomuto združeniu súd priznal v súlade s ustanovením § 255 ods.

1 CSP, lebo vystupovalo na strane sporu, ktorá bola v konaní úspešná.

21. Po podaní žaloby na súd, dňa 28.6.2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len
združenie) oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, v súlade s § 93
ods. 2 OSP. Dňa 21.11.2013 oznámilo, že vystupuje z konania ako vedľajší účastník, preto súd tomuto

združeniu už nedoručoval žalobu s prílohami. Dňa 15.10.2014 združenie uplatnilo náhradu trov konania
vprípadeúspechužalovanej,atoakoreakciunapodaniežalobcu,ktorýsavyjadrilkoznámeniuovstupe
vedľajšieho účastníka. Tomuto združeniu súd náhradu trov konania nepriznal, lebo ich nepovažoval za
dôvodné a účelne vynaložené, aj keď od jeho oznámenia o tom, že vstupuje do konania ako vedľajší
účastník, po vystúpenie z konania bol vedľajším účastníkom, v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 OSP

účinného do 30.6.2016.

22. Proti tomuto rozsudku, voči výroku o zamietnutí návrhu a voči výroku o priznaní trov konania
vedľajšieho účastníka podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak,abyjehonávrhunauplatneniepohľadávkybolovcelomrozsahuvyhovenéažalobcovibolapriznaná

náhrada trov odvolacieho konania vo výške 28,22 eur bez DPH za podané odvolanie a 8,84 eur bez
DPH režijný paušál, a to všetko navýšené o DPH. Namietal, že žalobca a ani žalovaný dokazovanie
úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec nenavrhli. Podľa ust. § 120 OSP dokazovanie v
sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdenýchúčastníkmiavykonávalentiedôkazy,ktoréúčastnícinavrhli.Ust.§120ods.1OSPinfinesíce

súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania,
avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže
rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania.
V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva

len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
a vykonaného dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba
vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Vo
vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné

ničím iným nahradiť. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné
námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal
dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľky. Žalovaná sa tejto obrany

žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky
uznala. Súd prvej inštancie navyše pri rozhodovaní vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za
nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s. r.o. uzatvorili zmluvu o úvere,
ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalobca uzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z

účastníkov konania. K týmto skutočnostiam sa účastníci nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob,
akým by súd prvej inštancie mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. K rozhodnutiu dospel na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickejpovahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie

iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za
zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné.
Žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť
žalovaná, tým menej tak môže činiť sám súd. Následkom tohto postupu bolo nesprávne rozhodnutie vo

veci. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, ak prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Vo vzťahu k záveru súdu o tom, že
dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
uviedol, že zákon č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského

úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu
v čase jej vyplnenia. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s
úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. V konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11, na
ktoré súd prvej inštancie poukázal je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať
prejednávanej veci. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku

nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto
zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda
ide o platnú zmenku. Žalobcom uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. V konaní sa dospelo
k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi, a teda
v tejto časti považoval súd prvého stupňa zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

Zmenku pritom vystavila samotná žalovaná. Túto dobrovoľne podpísala a išlo o prejav jeho slobodnej
vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky.
Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s
takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasila. Na podporu svojich argumentov poukázal
na rozhodovaciu činnosť NS ČR a niektorých súdov SR. Žalobca vo svojom odvolaní tiež poukázal na

zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016, v ktorom je inštitút vedľajšieho účastníka upravený ako
inštitút intervencia, následkom čoho, vedľajší účastník nemôže v predmetnom konaní vystupovať ani ako
intervenient a ani ako iný subjekt. Odvolateľ tiež napadol priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi.

23. Žalovaná ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

24. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a

2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti dôvodné.

25. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto
článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne

formulovanú štandardnú zmluvu.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

27. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.28. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

31. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

33. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému

záväzku žalovanej (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2010 (čo vyplýva z čísla uvedeného na zmenke, ktoré je zhodné
s číslom zmluvy o úvere). Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená podľa
slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR.

35. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.04.2010 okrem údajov potrebných na identifikáciu
žalovanej (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné
údajeuvedenéniesú.Kolónkyumožňujúceidentifikovaťžalovanúakosubjektkonajúcivrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo

živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní
je pritom známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na
základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom
a prideleným identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o
úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

36. Nie sú dôvodné odvolacie námietky spochybňujúce postup súdu pri vykonávaní dôkazov, ako ani
námietky týkajúce sa skúmania charakteru vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
súdom.

37. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov

alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.
s. I-10875, bod 32).

38. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento

spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).39. Je rozhodným konštatovanie, že aj pri nečinnosti spotrebiteľa má súd dbať o to, aby nevedomosť
spotrebiteľa nebola na jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva

spotrebiteľom, sa vzťahuje na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo dodávateľom
uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky z
dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto, že je odradený
od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie. (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C -473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 zo dňa

16.11.2010)Ochranaspotrebiteľajepredmetomverejnéhozáujmuajenevyhnutnáprezvýšenieživotnej
úrovne a kvality života občanov.

40. Ani proces podľa nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom obísť
princípy únijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie.

41. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov. Ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky
spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd, keď v jednom zo

svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel
toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou”(porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS
222/07).

42. Aj keď dlžník - spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, príp. uplatneniu
práv zo zmenky, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať platnosť predmetnej zmenky a dohody o
jej vyplnení, aktívnu legitimáciu majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu
pri vypĺňaní blankozmenky, a tiež nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej

zmluve, na základe ktorej vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky
predvídané. V prípade zistených nedostatkov je súd povinný tak, ako to správne urobil súd prvej
inštancie, konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. Ak má byť zabezpečené
naplneniecieľasledovanéhoprávnymipredpisminaochranuspotrebiteľa,jenutnéumožniťsúduskúmať
charakter právneho vzťahu, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky a v prípade zistenia, že

ide o vzťah spotrebiteľský, podrobiť skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. V
tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na závery NS SR vyslovené v stanovisku č. 93/2015
zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého, ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany

prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.
Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v
prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu

súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

43. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyjadrených v rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7Co 339/2014 zo dňa 26.2.2015, v ktorom uviedol: „V prejednávanom spore

predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike,ktorýnáslednesvojeprávavyplývajúcezozmenkyuplatňujepredsúdomSlovenskejrepubliky
v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade
písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu

k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ
by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo
veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež použitím príslušného tlačiva. Znenie
Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné dôkazné prostriedky ako príslušnétlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou
zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č. 861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov
pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických

a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej
zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s
malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne
pojednávanie pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa tohto nariadenia
je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na

nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom členského štátu
v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.Občiansky súdny
poriadok ako základný procesný predpis platný na území Slovenska v ustanovení § 120 upravuje
dôkaznú povinnosť. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danom prípade

žalobcom predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky obsiahnutej vo
všeobecných úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu. Za takejto situácie súd prvého
stupňa musel z úradnej povinnosti skúmať, či medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo
k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého
pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať jedine z predloženej zmenky predstavujúcej

samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú
spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl.
10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách
iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej

ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový
právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa,

aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil
pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.
Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver.
Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora.

Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu
predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/
EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť

hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide
o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V
takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ
domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť
zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa

(nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle ustanovenia
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky
konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak
dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto
požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od

zavinenia veriteľa“.

44.Odvolacienámietkyžalobcunebolispôsobiléprivodiťzáverodvolaciehosúduotom,ževyhodnotenie
dojednania o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda jej neplatnosti v zmysle §
53 OZ súdom prvej inštancie bolo nesprávne.

45. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zmenka, na základe
ktorej sa žalobca domáha plnenia od žalovanej, je v rozpore so zákonom.46. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

47. Za daného stavu odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti
zamietnutá, ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

48. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovanej v
súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

49. K odvolacej námietke žalobcu o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania (bod II.
odvolania), odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

50. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

51. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

52. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami platí princíp okamžitej
aplikability novej procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších

(zrušených) predpisov.

53. Okrem toho platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony
subjektov civilného súdneho konania (súdu a aj strán sporu) vykonané počas platnosti a účinnosti
skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné

aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Teda následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia
procesná úprava už s takýmito následkami nepočíta.

54. Podľa čl. 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje

inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu,
v ktorom sa konanie vedie.

55. Podľa § 93 ods. 2 OSP účinného do 31.12.2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu.

56. Podľa § 93 ods. 3 OSP účinného do 31.12.2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

57. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 28. 06. 2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778,
ktorým uvedené občianske združenie oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného v súlade s § 93 ods. 2 OSP.

58. Dňa 29.07.2013 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzniesol námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní.59. Dňa 21.11.2013 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie Združenia na ochranu občana
spotrebiteľaHOOS,ktorýmuvedenéobčianske združenieoznámilo,ževystupujezkonaniaakovedľajší
účastník a následne si podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.10.2014 uplatnil trovy konania.

60. Z obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že dňa 11.11.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené
podanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., IČO: 42309166, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, ktorým uvedené občianske združenie oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného v súlade s § 93 ods. 2 OSP.

61. Dňa 28.01.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktorým vzniesol námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní.

62. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie o predmetných námietkach neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva doposiaľ nerozhodol.

63. Vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP (princíp justifikácie účinkov procesných úkonov) o
námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníctva je potrebné rozhodnúť, keďže tak ustanovoval § 93
ods. 3 OSP účinný v čase vznesenia námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.

64. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom bude rozhodnúť o námietkach neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva v konaní. V prípade, ak súd prvej inštancie vysloví, že vedľajšie účastníctvo Združenia na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS a Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. je v predmetnom konaní
prípustné, bude potrebné následne rozhodnúť o trovách konania vedľajšieho účastníka.

65. Súd prvej inštancie je povinný primárne zohľadniť skutočnosti, na ktoré už vyššie poukazoval
odvolací súd ako aj článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého sa členské štáty zaviazali k vytvoreniu účinných
mechanizmov, aby sa predchádzalo súvislému používaniu neprijateľných (nekalých) zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Práve vedľajší účastník môže privodiť naplnenie tohto cieľa

svojou aktivitou.

66. Vzhľadom vyššie uvedené, odvolaciemu súdu neostávalo iné ako výroky, ktorými súd prvej inštancie
rozhodol o náhrade trov konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a Združenia
spotrebiteľov Slovenska, o. z. zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods.1 písm.

c) CSP).

67. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).