Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114232165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114232165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: N. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. X, ul. A. č. XXX/XX, Česká republika, zastúpený právnou zástupkyňou JUDr.
Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom R., O. D.. X proti žalovanej: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R., ul. G. G. č. XXXX/X, zastúpená právnym zástupcom Advokátska kancelária Andrea Havelková, s.r.o.,
so sídlom Žilina, ul. D. Dlabača č. 2748/28, IČO: 36 854 956, o určenie neplatnosti notárskej zápisnice,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/299/2014-76 zo dňa 19. októbra 2015,
takto

r o z h o d o l :

zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C/299/2014-76 zo dňa 19.10.2015 žalobu zamietol. Žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu Advokátska kancelária Andrea Havelková,
s.r.o. náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 336,31 eur

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Konštatoval, že žalobou zo dňa 01.10.2014 sa žalobca
voči žalovanej domáhal určenia neplatnosti Notárskej zápisnice č. k. N 303/2013, Nz 13252/2013,
NCRIs 13556/2013, ktorú vydal notársky úrad - JUDr. Zuzana Karasová dňa 23.04.2013 tým, že
podľa obsahu napadnutej notárskej zápisnice žalovaná uznala dlh svojim rodičom D. F. a W. F. vo
výške 34.189,74 eur a súhlasila s jej vykonateľnosťou v zmysle § 41 ods. 2 zákona NR SR č.
233/1992 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), pričom on na tento
úkon žalovanej súhlas nedal, preto je podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Naliehavý

právny záujem žalobcu spočíva v ochrane majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov z pohľadu žalobcu ako spoluvlastníka. Okresný súd žalobu zamietol, lebo žalobca podľa
ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) nemá naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti notárskej zápisnice, ktorá je evidenčným úkonom verejného orgánu s právom
predpokladanými účinkami, teda nie je právom alebo právnym vzťahom medzi účastníkmi konania.
Podľa názoru súdu pre povahu veci by boli systematicky pasívne legitimovanými v tomto spore obidvaja
účastníci napadnutého právneho vzťahu, čiže okrem povinného príznačne oprávnený, ktorý by podľa

navrhovaného výsledku takéhoto sporu bol systematicky ohrozený stratou exekučného titulu podľa ust.
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto systematická povaha veci nebola v tomto konaní zachovaná ani
s prihliadnutím na okruh účastníkov tohto súdneho konania. Podľa súdu je argumentačné príznačné,
že notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku okrem formálnych náležitostíobsahovo vyžaduje súhlas povinného, ktorý je podľa jeho povahy vykonaný voči oprávnenému, teda
ďalšiemu účastníkovi zmluvných vzťahov. V tomto zmysle by potenciálnym predmetom právnej ochrany
žalobcu bola žaloba nie o neplatnosť zápisnice, ale o neplatnosť uznania dlhu vo forme predmetnej

notárskej zápisnice a súhlasu s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. O trovách konania rozhodol
súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., pričom priznané trovy konania žalovaného reprezentujú
výhradne trovy právneho zastúpenia (prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2014 - 61,85 eur /§ 11 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ďalej len „vyhlášky č. 655/2004 Z. z.“ - t.j. z neurčitého základu sporu/ a režijný paušál 8,04 eur,

vyjadrenie zo dňa 14.01.2015 64,53 eur a režijný paušál 8,39 eur, účasť na pojednávaní dňa 19.10.2015
v trvaní nad 2 hodiny - 129,06 eur a režijný paušál 8,39 eur). Súd neuznal náhradu trov právneho
zastúpenia v rozsahu odmeny počítanej z hodnoty veci, lebo výsledkom konania o neplatnosť právneho
úkonu je obrana určitému právnemu úkonu, keď sporová strana príznačne nezískava ani potenciálne
by právne nebránila taký exekučný titul, ktorý by bol čo i len potenciálne spojený s prejednaním výšky
nároku súdom. Za týchto okolností základom pre výpočet odmeny advokáta bol neurčitý základ sporu,

nie napr. ani výška uznanej pohľadávky 34.189,74 eur. Ďalej súd priznal 20 % DPH, t.j. 56,05 eur (§ 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Celkové trovy konania predstavujú 336,31 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja účastníci konania prostredníctvom svojich právnych
zástupcov.

3. Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresnému súdu s právnym záverom súdu nesúhlasil nakoľko
postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, je v rozpore so zákonom. V tejto
súvislosti uviedol, že z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.10.2015 vyplýva, že po poučení
podľa § 120 ods. 4 O. s. p. predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý skutkové a právne zhrnutie veci

nadiktoval do zápisnice. Po ňom predstúpil právny zástupca žalovanej, ktorý taktiež nadiktoval skutkové
a právne zhrnutie veci do zápisnice. Z ďalšieho obsahu zápisnice vyplýva, že po tom, ako nadiktoval
právny zástupca žalovanej skutkové a právne zhrnutie do zápisnice, sa právny zástupca žalobcu
domáhal ďalšej repliky vzhľadom na obsah záverečného slova protistrany, čo mu sudca vzhľadom
na štádium konania protokolárne nepripustil. Vzhľadom na to, že jeho právny zástupca žalobcu sa

domáhal ďalšej repliky ešte predtým, ako bolo vyhlásené dokazovanie za skončené, neexistoval žiaden
dôvod na to, aby k veci už nemohol nič uviesť. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/158/2010 zo dňa 30.11.2011. Na základe týchto skutočností mal za to, že súd
svojím postupom, kedy neumožnil jeho právnemu zástupcovi vyjadriť sa k veci ešte predtým, ako bolo
vyhlásené uznesenie, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil dokazovanie za skončené, odňal mu možnosť

konať pred súdom. Bola mu tak odňatá možnosť nielen uviesť ďalšie, pre vec podstatné skutočnosti,
navrhnúť dôkazy, ale aj realizovať iné úkony účastníka v zmysle § 95 a nasl. O. s. p.
V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že súd nesprávne právne posúdil vec a dospel k záveru, že v
prípade návrhu na určenie neplatnosti uznania dlhu vo forme predmetnej notárskej zápisnice a súhlasu
s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice by boli systematicky pasívne legitimovanými v tomto spore

obidvaja účastníci napadnutého právneho vzťahu, čiže okrem povinného príznačne oprávnený, ktorý
by podľa navrhovaného výsledku takéhoto sporu bol systematicky ohrozený stratou exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Nakoľko uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku sú jednostranné právne úkony, záver súdu v tomto
smere nemôže byť správny. Keďže skutkový stav prejednávanej veci je totožný s obdobnou vecou

prejednávanou v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 509/2011-22 zo dňa 13. 12.2011 (z tohto
vyplýva, že matka žalovaného, voči ktorej uznal žalovaný /manžel žalobkyne/ dlh v notárskej zápisnici
a súhlasil s jej vykonateľnosťou, vystupovala v konaní ako vedľajší účastník) je zrejmé, ako mohol
súd dospieť k záveru, že v prípade návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu - uznania dlhu a
súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú pasívne legitimovaní okrem povinného (žalovanej) aj

oprávnení (rodičia žalovanej - ako veritelia uznaného dlhu). Odvolávajúc sa na ust. § 657 Občianskeho
zákonníka uviedol, že aj napriek skutočnosti, že existencia zmluvy o pôžičke, z ktorej mal vzniknúť dlh,
ktorého uznanie bolo obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici, nie je predmetom sporu, považoval
za potrebné k tomuto dodať, že žalovaná v priebehu konania nepreukázala existenciu takejto pôžičky z
hľadiska jej reálnosti, t.j. či reálne došlo k odovzdaniu údajne požičaných finančných prostriedkov a či

tak vôbec dlh, ktorý žalovaná uznala, vznikol.
S poukazom na ust. § 95 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/178/2008 zo
dňa 30. 11. 2009 majúc za to, že výsledky dokazovania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom
návrhu žalobca navrhol pripustiť zmenu jeho návrhu tak, že zmenený návrh bude znieť: Súd určuje, žeprávny úkon žalovanej - uznanie dlhu vo výške 34.189,74 eur zo dňa 23. 04. 2013 veriteľovi Ing. D. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. S. č. XXX/XX a veriteľovi W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., ul. G. G. č.
XXXX/X, ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici č. k.: N 303/2013, Nz 13252/2013, NCRIs 13556/2013,

ktorú vydal Notársky úrad JUDr. Zuzana Karasová dňa 23.04.2013 a právny úkon - súhlas žalovanej s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. k.: N 303/2013, Nz 13252/2013, NCRIs 13556/2013, ktorú vydal
Notársky úrad JUDr. Zuzana Karasová dňa 23. 04. 2013 podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku sú
neplatné a na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Žalovaná napadla odvolaním výrok o trovách konania, ktorý navrhla zmeniť tak, že jej bude priznaná
náhrada trov konania v ňou uplatnenej výške vyčíslením trov konania zo dňa 19.12.2015. Zároveň
si uplatnila aj náhradu trov odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume
306,05 eur. Vytýkala súdu, že časť odôvodnenia predmetného rozhodnutia nie je zrozumiteľná a tak nie
je možné identifikovať dôvod, prečo súd uzavrel, že by hodnota veci mala byť tarifnou hodnotou pre

účely určenia tarifnej odmeny advokáta. Pre tento nedostatok možno napadnuté rozhodnutie kvalifikovať
ako nepreskúmateľné. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
podľa ktorého je tarifnou hodnotou aj cena práva, ktorého sa právna služba týka. V tomto prípade sa
žalobca domáhal (aj keď právne nesprávne) rozhodnutia súdu, ktorého účelom malo byť, že nebude
musieť zaplatiť svoj dlh vo výške 34.189,74 eur zo svojho majetku. Právna služba sa teda jednoznačne

týkala dlhu vo výške 34.189,74 eur, resp. ochrany nároku, pre ktorý bola napadnutá notárska zápisnica
spísaná, nakoľko sa viedol spor o existenciu exekučného titulu - uznania dlhu vo forme notárskej
zápisnice, ktorého obsahom je práve dlh, resp. na strane druhej nárok veriteľa v tejto výške. Žalobca
sa podanou žalobou snažil zmariť možnosť vymôcť speňažením aj jeho majetku pohľadávku, pre ktorú
bola notárska zápisnica spísaná, t.j. jeho návrh smeroval jednoznačne k peniazmi oceniteľnému nároku.

Pokiaľ sa vedie spor o existenciu exekučného titulu, skutočná hodnota práva, o ktorom sa vedie spor, je
vyjadrená práve výškou dlhu v tomto exekučnom titule uvedenom - obsahom tohto exekučného titulu.
Výsledkom súdneho konania v tomto prípade podľa žaloby žalobcu mal byť stav, kedy by na základe ním
napadnutého exekučného titulu nebolo možné postihnúť majetok žalobcu, a to práve vo výške 34.189,74
eur. Samotná formálna existencia exekučného titulu (formy) by bez jeho obsahu nemala význam. Podľa

žalovanejjepretonevyhnutnéohodnotiťexistenciuexekučnéhotituluprávepodľajehoobsahu,zktorého
je následne bez akýchkoľvek ťažkostí či pochybností možno určiť tarifnú hodnotu veci pre určenie tarifnej
hodnoty advokáta.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla

nepripustiť zmenu v zmysle ust. § 95 ods. 2 O. s. p. a zároveň rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť s výnimkou ňou napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania.
Mala za to, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, nakoľko v konaní súdu nedošlo pred vyhlásením
rozsudku k žiadnej vade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň
napadnuté rozhodnutie nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa žalovanej mal žalobca

možnosť, a to v dostatočne širokom rozsahu sa k predmetu konania, ako aj k vykonanému dokazovaniu
pred rozhodnutím súdu prvého stupňa vyjadriť, čo jednoznačne vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo
dňa19.10.2015,naktorombolokreminéhoajsúdomvypočutýatedamuboldanýdostatočnýpriestorna
vyjadrenie ku všetkým podstatným skutočnostiam. Nakoľko žalobca ani v podanom odvolaní neuvádza,
čo zásadné malo byť predmetom jeho repliky po záverečnom prednese jej právneho zástupcu, nemožno

ustáliť, že by táto jeho replika mala význam pre meritórne rozhodnutie, a teda ani to, že by tým súd
poškodil žalobcu na jeho právach nesprávnym procesným postupom.
Ďalej žalovaná uviedla, že to bol výlučne žalobca, ktorý vymedzil predmet konania jednoznačne a
zároveň chybne. Právne posúdenie nesprávnosti označenia okruhu účastníkov zo strany súdu je
absolútne správne a to z pohľadu predmetu sporu, tak ako bol tento žalobcom vymedzený. Rozhodnutie

ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 509/2011-22 na ktoré žalobca v odvolaní poukazuje na túto právnu vec
nepoužiteľné a to práve v dôsledku vadne podanej žaloby.
Pokiaľ ide o zmenu žaloby uviedla, že nie sú splnené zákonom predpokladané podmienky pre
pripustenie zmeny návrhu zo strany súdu, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemôžu byť
podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Žalobcom označená „zmena“ návrhu je v podstate novým

návrhom, nakoľko sa ním žalobca domáha úplne iného nároku a zrejme (tieto v zmene žaloby neuvádza)
aj na základe úplne iných skutkových tvrdení ako v pôvodne podanej žalobe. Tiež uviedla, že zmena
žaloby v odvolacom konaní po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa by nemala byť nástrojom pre
opravu od počiatku chybne podaného návrhu na začatie konania, a to na základe záverov súdu prvéhostupňa v meritórnom rozhodnutí, ktorým súd práve pre nesprávne žalovaný nárok návrh v celom rozsahu
zamietol. Žalobca má možnosť podať nový návrh. Napadnuté rozhodnutie súdu nie je ani prekvapivé
a ani nedôvodné.

6.Odvolacísúdvprvomradepoznamenáva,ževecpreskúmavalpodľaustanovení uvedenýchvzákone
č. 160/2005 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý zákon nadobudol účinnosť dňom
01.07.2016 a to vzhľadom na ust. § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že účinky procesných

úkonov uskutočnených do 30.06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podali včas strany v ktorých
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto
opravnýmprostriedkom(§355ods.1CSP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385acontrario,

§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP), preskúmal rozsudok okresného súd v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP) a to z nasledovných dôvodov:

8. Súčasťou odvolania žalobcu bol aj návrh na zmenu žaloby zo znenia o určenie neplatnosti notárskej

zápisnicenaurčenie,žeprávnyúkonžalovanej-uznaniedlhuvovýške34.189,74eurzodňa23.04.2013
veriteľovi Ing. D. F. a veriteľovi W. F., ktorý je obsiahnutý v notárskej zápisnici č. k.: N 303/2013, Nz
13252/2013, NCRIs 13556/2013, ktorú vydal Notársky úrad JUDr. Zuzana Karasová dňa 23.04.2013 a
právny úkon - súhlas žalovanej s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č.k.: N 303/2013, Nz 13252/2013,
NCRIs13556/2013,ktorúvydalNotárskyúradJUDr.ZuzanaKarasovádňa23.04.2013podľa§41ods.2

Exekučnéhoporiadkusúneplatnéatovzmysleust.§95O.s.p.(účinnéhodo30.06.2016).Odvolacísúd
navrhovanú zmenu žaloby nepripustil, pretože výsledky doterajšieho konania, predstavujúce nariadené
pojednávanie a vykonané dokazovanie prečítaním listín a výsluchom účastníkov konania, by nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu (§ 95 ods. 2 O. s. p. účinného do 30.06.2016).
Pripustenie zmeny žaloby v priebehu odvolacieho konania, ktorou bol uplatnený nový nárok (o určenie

neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu), by vo svojich dôsledkoch znamenalo, že odvolací súd by
konal a rozhodoval o novom nároku, ako súd prvej inštancie. V tejto súvislosti zároveň odvolací súd
dodáva, že nová právna úprava účinná od 01.07.2016 nedáva podľa ust. § 371 CSP možnosť zmeniť
žalobu so súhlasom súdu v odvolacom konaní.

9. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci určenia neplatnosti notárskej zápisnice sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bol nesprávny postup súdu v súvislosti s neumožnením jeho
právnemu zástupcovi vyjadriť sa k veci ešte predtým ako bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd vyhlásil
dokazovanie za skončené.

11. Podľa ust. § 118 O. s. p., po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy

a predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania (odsek 1). Po vykonaní
úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne
významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré
dôkazysúdnevykoná,ajkeďichúčastnícinavrhli(odsek2).Ďalšípriebehpojednávaniaurčujepredseda

senátu alebo samosudca (odsek 3). Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve
účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver
súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené (odsek 4). Ust. § 182 CSP doterajšiu úpravu prevzal,
formulačne ju upravil.

12.Priebehkonanianiejekogentnestanovenýzákonomaurčujehopredsedasenátu,resp.samosudca.
Určujehotak,abypojednávaniebolohospodárne,rýchle,efektívne,alepritomspravodlivé.Poúvodných
prednesoch strán sa spravidla otvorí proces dokazovania. V ideálnom prípade, teda ak sa rozhoduje
na jedinom pojednávaní, po skončení dokazovania majú účastníci právo tzv. záverečného slova podľaust. § 118 ods. 4 O. s. p. resp. § 182 CSP ide o stručné zhrnutie svojich substancovaných skutkových
tvrdení aj právnej argumentácie z pojednávaní, ako i z písomných podaní. Po záverečnom slove oboch
účastníkov vyhlási súd uznesením, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, dokazovanie za skončené

(§ 120 ods. 4). Po vyhlásení uznesenia podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. ďalšie skutkové tvrdenia a
dôkazné tvrdenia účastníkov v zásade nie sú prípustné.

13. Odvolací súd mal z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.10.2015 preukázané, že súd
oboznámil prítomných s prípravou pojednávania, následne diktoval svoj prednes právny zástupca

žalobcu a po ňom právny zástupca žalovanej. Potom opäť sa vyjadril právny zástupca žalobcu a po
ňom právny zástupca žalovanej. Následne súd prečítal listiny, vypočul žalobcu ako účastníka konania
a následne aj žalovanú vypočul ako účastníčku konania. Opäť diktoval prednes právny zástupca
žalobcu a právny zástupca žalovanej. Následne boli prítomní poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p.
s tým, že súd aj smeruje k vyhláseniu dokazovania za skončené. Právny zástupca žalobcu diktoval
skutkové a právne zhrnutie veci. Následne právny zástupca žalovaného diktoval skutkové právne

zhrnutie veci. Zo zápisnice o pojednávaní ďalej vyplýva, že právny zástupca žalobcu sa domáhal
ďalšej repliky s ohľadom na obsah záverečného slova protistrany, čo mu sudca vzhľadom na štádium
konania protokolárne nepripustil. Následne bolo súdom vyhlásené uznesenie o vyhlásení dokazovania
za skončené a vyhlásený rozsudok v mene Slovenskej republiky.

14. Vychádzajúc z uvedených zistení odvolací súd nekonštatuje, že by súd prvej inštancie postupoval
v rozpore so zákonným ustanovením § 118 O. s. p. o priebehu pojednávania. Je nesporné, že právo
záverečného slova žalobcovi nebolo odopreté. Zo zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu
udeliť samotnému žalobcovi, resp. strane podať repliku po záverečnom slove protistrany. Vzhľadom na
uvedené mal odvolací súd za to, že súd umožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, a preto jeho

postupom nedošlo k odňatiu práva žalobcu konať.

15. Preskúmaním meritórneho rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie, pričom so záverom z neho vyplývajúcim, tak skutkovým ako aj právnym,
sa v plnom rozsahu stotožnil. Prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s poukazom na
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. resp. 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení preskúmavaného rozsudku sa riadne
zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci
podstatné. Okresný súd prijal správny právny záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti notárskej zápisnice. Odvolací súd zdôrazňuje, že notárska zápisnica so súhlasom s jej

vykonateľnosťou vydaná notárskym úradom má povahu verejnej listiny a osvedčuje pravdivosť údajov
v nej uvedených dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, ku ktorému
dospel v uznesení z 10.02.2015 sp. zn. 8Co 5/2014, prejav vôle povinnej osoby urobený v notárskej
zápisnici majúci procesné dôsledky (súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú
osobou možnosti domáhať sa v sporovom konaní určenia neplatnosti právneho úkonu obsiahnutého

v notárskej zápisnici, pokiaľ ale súd prípadne takému návrhu vyhovie, notárska zápisnica zostáva
exekučným titulom. Aj preto sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu, že potencionálnym predmetom
právnej ochrany žalobcu by bola žaloba nie o neplatnosť notárskej zápisnice, ale o neplatnosť uznania
dlhu obsiahnutého v notárskej zápisnici a súhlasu s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. S
ohľadom na záver súdu, o nedostatku naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení ako

základnej podmienky dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa ust.
§ 80 písm. c/ O. s. p., nebolo podľa odvolacieho súdu potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi
žalobcu (pasívna legitimácia účastníkov konania, nepreukázanie existencie pôžičky zo strany žalovanej
pokiaľ ide odovzdanie údajne požičaných finančných prostriedkov).

16.Žalovanávodvolaníohľadomvýrokuotrováchkonanianamietalanesprávnosťvýškytarifnejodmeny
priznanej jej právnemu zástupcovi určenej podľa ust. § 11 ods. 1 písm. vyhlášky č. 655/2004 Z. z., podľa
ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s
nepomernými ťažkosťami, teda z neurčitku. Poukazovala najmä na aplikáciu ust. § 10 ods. 2 vyhlášky č.

655/2004Z.z.(akniejeustanovenéinak,považujesazatarifnúhodnotuvýškapeňažnéhoplneniaalebo
cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za
cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa
vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu) nakoľko sa žalobca domáhal v skutočnostitoho, aby neplatil dlh vo výške 34.189,74 eur. Odvolací súd sa s týmto tvrdením žalovanej nestotožnil.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 226/2012 zo dňa 04.07.2012 pri aplikácii citovaných
ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z., resp. právnych služieb v spojení s ustanovením § 80 písm. c/ O.

s. p. má rozhodujúci význam najmä v ňom uvedené slovné spojenie „ak nie je možné vyjadriť hodnotu
veci alebo práva v peniazoch“ Vyjadriť hodnotu predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným
obsahom predmetu konania, t.j. s tým, aké účinky má pre účastníkov meritórne rozhodnutie súdu v
tomto konaní. V danom prípade sa žalobca, aj keď nesprávne, domáhal určovacou žalobou neplatnosti
notárskej zápisnice vydanej notárskym úradom ako listiny zaznamenajúcej právny úkon a nie zaplatenia/

nezaplatenia dlhu v sume 34.189,74 eur. Odvolací súd sa preto plne stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, ktorý výšku odmeny právneho zástupcu žalovanej - advokáta určil spôsobom ako v prípade
keď hodnotu predmetu konania nemožno vyjadriť v peniazoch.

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu i žalovanej za dôvodné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil v zmysle § 387 CSP.

18. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol len o nároku
úspešnej žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jej úspechu vo veci t.j. v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).