Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316206543
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2316206543.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zast.
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 811 05 Bratislava, Štefánikova 8,
IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Š. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX S. K., B. XXX, o
zaplatenie 4360,01 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1666,54 eura a

- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 2066,54 eura od 25. 2. 2016 do 21. 3. 2016,

- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 2016,54 eura od 22. 3. 2016 do 17. 5. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1966,54 eura od 18. 5. 2016 do 28. 6. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1916,54 eura od 29. 6. 2016 do 27. 7. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1866,54 eura od 28. 7. 2016 do 19. 10. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1816,54 eura od 20. 10. 2016 do 16. 1. 2017,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1766,54 eura od 17. 1. 2017 do 24. 7. 2017,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1716,54 eura od 25. 7. 2017 do 4. 10. 2017,

- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1666,54 eura od 5. 10. 2017 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 2016,54 eura od 22. 3. 2016 do 17. 5. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1966,54 eura od 18. 5. 2016 do 28. 6. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1916,54 eura od 29. 6. 2016 do 27. 7. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1866,54 eura od 28. 7. 2016 do 19. 10. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1816,54 eura od 20. 10. 2016 do 16. 1. 2017,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1766,54 eura od 17. 1. 2017 do 24. 7. 2017,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1716,54 eura od 25. 7. 2017 do 4. 10. 2017,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1666,54 eura od 5. 10. 2017 do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti istiny vo výške 2130,- eur, v časti úroku z omeškania vo výške 1130,26 eura, v

časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 25. 2. 2016 do 21. 3. 2016 vyplývajúcich zo Zmluvy
o spotrebnom úvere č. XXXXXX a v časti istiny vo výške 357,42 eura s príslušenstvom vyplývajúcich zo
Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX, zastavuje.

III. Vo zvyšnej časti sú žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 15. 4. 2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 4360,01 eura spolu s úrokom a úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24. 3. 2011 bola medzi žalobcom a žalovaným v súlade s §
497 a nasl. ObZ uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 5000,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 15,04 % p.a. fixovanou do
konečnej splatnosti úveru. V zmysle čl. 4 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2 zmluvy o úvere sa žalovaný
zaviazal splatiť poskytnutý úver žalobcovi do 15. 3. 2016 a to pravidelnými anuitnými splátkami, vo výške

119,05 eura v počte splátok 60, vždy k 15. dňu v mesiaci formou bankového inkasa z bežného účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať identifikovaný úver riadne a včas,
žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 5. 6. 2013 v zmysle čl. 8.2 písm. f) v nadväznosti na
čl. 8.1 písm. a) obchodných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov. Pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu 24. 2. 2016 sumu spolu vo výške 4926,80 eura pozostávajúcej z istiny vo výške

3796,54 eura a úroku z omeškania vo výške 1130,26 eura. Istina peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške
3796,54 eura sa podľa čl. 2 zmluvy o úvere úročí úrokom vo výške 15,04 % p.a a úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % p.a. (pôvodne dohodnutá úroková sadzba vo výške 9 % p a. bola znížená v prospech
žalovaného).
Dňa 8. 2. 2005 bola medzi žalobcom a žalovaným v súlade s § 497 a nasl. ObZ uzavretá zmluva

o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver na
bežnom účte s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 10,75 % p.a. fixovanou do konečnej splatnosti
úveru. Dodatkami č. 1 a 2 sa kontrahenti dohodli na zvýšení úverového rámca na sumu 730,27 eura
(22 000,- Sk). Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať identifikovaný úver riadne a včas, žalobca
vypovedal zmluvu písomnou výpoveďou zo dňa 17. 5. 2013 a vyzval žalovaného na splnenie povinnosti

v lehote do 4. 6. 2013. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu 24. 2. 2016 sumu spolu vo výške
698,30 eura pozostávajúcej z istiny vo výške 563,47 eura a úroku z omeškania vo výške 134,83 eura.
Istina peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 563,47 eura sa podľa čl. I ods. 3 zmluvy o úvere úročí
úrokom vo výške 10,75 % p.a a v zmysle čl. V ods. 14 a 15 zmluvy úrokom z omeškania vo výške 12,65
% p.a. (pôvodne dohodnutá úroková sadzba bola znížená v prospech žalovaného).

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie:
- istiny vo výške 3796,54 eura,
- úroku vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 3796,54 eura od 25. 2. 2016 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 3796,54 eura od 25. 2. 2016 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 1130,26 eura,

- istiny vo výške 563,47 eura,
- úroku vo výške 10,75 % p.a. zo sumy 563,47 eura od 25. 2. 2016 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 12,65 % p.a. zo sumy 563,47 eura od 25. 2. 2016 do zaplatenia,
- úroku z omeškania vo výške 134,83 eura.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému v zákonnej lehote žalovaný podal odpor. V ňom
uviedol, že kontokorentný úver vo výške 675,76 eura má už splatný a to ku dňu 18. 2. 2015 a
spotrebný úver ešte spláca. Súd preto zrušil platobný rozkaz a vo veci nariadil pojednávanie. Po otvorení
pojednávania žalobca súdu doručil 2 podania - čiastočné späťvzatia žaloby.

4. Dňa 11. 11. 2016 žalobca zaslal súdu podanie - čiastočné späťvzatie, v ktorom uviedol, že žalovaný
tvrdí, že údajne došlo k uspokojeniu celej pohľadávky žalobcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2005 v znení neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva o kontokorentnom
úvere"). K podaniu priložil poštové poukážky, ktorými v prospech bankového účtu žalobcu, za účelom
úhrady jeho dlhu zo zmluvy o kontokorentnom úvere, uhradil peňažnú sumu celkovo vo výške 675,76

eura. Z právneho vzťahu založeného zmluvou o kontokorentnom úvere vzniklo žalobcovi, ako veriteľovi,
v súlade s ustanovením § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ") právo na plnenie od žalovaného, ako dlžníka, a žalovanému vznikla povinnosť splniť
záväzok riadne a včas. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať poskytnuté peňažné prostriedky v
súlade s dohodnutými podmienkami, žalobca vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere písomnou

výpoveďou zo dna 17. 5. 2013. Žalovaného zároveň upozornil, že k 14. 5. 2013 eviduje na bežnom účtežalovaného povoleného prečerpanie spolu s nepovoleným debetným zostatkom, resp. prekročením v
celkovejvýške810,60eura.Istinapohľadávkyžalobcusavsúladesčl.Iods.3zmluvyokontokorentnom
úvere úročí úrokom vo výške 10,75 % p.a. a v zmysle čl. V ods. 14 a 15 zmluvy o kontokorentnom

úvere úrokom z omeškania 12,65 % p.a. (znížený v súlade s čl. V ods. 17 zmluvy o kontokorentnom
úvere v prospech žalovaného), a to až do úplného splatenia dlžnej sumy (čl. III ods. 11 a čl. V ods.
16 zmluvy o kontokorentnom úvere). Uvedenú povinnosť žalovaný zrejme opomenul zohľadniť a v
dôsledku toho sa domnieva, že jeho záväzok zo zmluvy o kontokorentnom úvere zanikol splnením (§
559 a nasl. OZ). Zdôraznil, že v čase realizácie jednotlivých platieb bola na majetok žalovaného vedená

exekúcia v prospech iného veriteľa, t. j. okrem iného došlo aj k blokácii bankového účtu žalovaného, v
dôsledku čoho nemohlo dôjsť k zúčtovaniu inkasovaných plnení na istinu úverovej pohľadávky. Z tohto
dôvodu bola pohľadávka žalobcu uspokojená iba v časti úrokov a úrokov z omeškania, pričom zvyšné
peňažné prostriedky boli dočasne deponované na internom účte žalobcu. Po dodatočnom preúčtovaní
deponovaných peňažných plnení, predstavovala pohľadávka žalobcu zo zmluvy o kontokorentnom
úvere ku dňu 30. 10. 2016 sumu spolu vo výške 436,03 eura, pozostávajúcu z istiny vo výške 206,05

eura, úrokov z omeškania vo výške 229,98 eura. S poukazom na uvedené vzal žalobca v súlade s
ustanovením § 144 CSP žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie istiny pohľadávky zo zmluvy
o kontokorentnom úvere vo výške 262,27 eura. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal, aby súd
vydal tento rozsudok: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi:
- sumu vo výške 3796,54 eura,

- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 3796,54 eura od 25. 2. 2016 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 3796,54 eura od 25. 2. 2016 do zaplatenia
- úrok z omeškania vo výške 1130,26 eura,
- sumu vo výške 206,05 eura,
- úrok vo výške 10,75 % p.a. zo sumy 206,05 eura od 31. 10. 2016 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 12,65 % p.a. zo sumy 206,05 eura od 31. 10. 2016 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 229,98 eura, a to do 3 dní od právoplatností rozsudku.

5. Dňa 29. 5. 2018 žalobca zaslal súdu podanie - čiastočné späťvzatie, v ktorom uviedol, že zasiela výpis
z účtu žalovaného preukazujúci výšku pohľadávky žalobcu (ďalej iba "výpis"). Žalovaný sa dostal do

omeškaniasosplácanímpohľadávkydňa16.11.2012,atonezaplatenímsplátkypripadajúcejnadeň15.
11. 2012. Všetky splátky do 14. 11. 2012 boli žalovaným uhradené a započítané v zmysle zmluvy o úvere
č. XXXXXX zo dňa 24. 3. 2011 (ďalej iba „zmluva o úvere“). Splácanie úveru sa realizovalo inkasom k 15-
temu dňu príslušného mesiaca. V prípade, že ak na účte žalovaného nebol k predmetnému inkasnému
dňu dostatočný zostatok na úhradu príslušnej splátky, dostal sa dlžník do omeškania so splácaním úveru

a nezaplatená splátka úveru bola preúčtovaná na technický účet (vo výpise označené ako UVER DO
CALL). Obdobne ku dňu vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru žalobca preúčtoval zosplatnenú istinu
na technický účet. Istina pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru predstavovala sumu spolu vo výške 3796,54 eura (zosplatnená časť úveru vo výške 3280,40 eura
+ predtým nezaplatené a preúčtované splátky úveru spolu vo výške 516,40 eura). Žalovaný pohľadávku

zo zmluvy o úvere po zosplatnení úveru čiastočne dobrovoľne uhradil, a to nasledujúcimi plneniami:
- dňa 18. 10. 2013 vo výške 100,- eur,
- dňa 19. 11. 2013 vo výške 100,- eur,
- dňa 19. 12. 2013 vo výške 100,- eur,
- dňa 20. 1. 2014 vo výške 100,- eur,

- dňa 19. 2. 2014 vo výške 100,- eur,
- dňa 17. 4. 2013 vo výške 100,- eur,
- dňa 22. 5. 2014 vo výške 100,- eur,
- dňa 17. 7. 2014 vo výške 100,- eur,
- dňa 21. 8. 2014 vo výške 100,- eur,

- dňa 24. 9. 2014 vo výške 100,- eur,
- dňa 17. 10. 2014 vo výške 100,- eur,
- dňa 26. 11. 2014 vo výške 100,- eur,
- dňa 13. 12. 2014 vo výške 100,- eur,
- dňa 18. 3. 2015 vo výške 100,- eur,

- dňa 13. 7. 2015 vo výške 30,- eur,
- dňa 5. 10. 2015 vo výške 100,- eur,
- dňa 19. 11. 2015 vo výške 50,- eur,
- dňa 15. 12. 2015 vo výške 50,- eur,- dňa 30. 1. 2016 vo výške 50,- eur,
- dňa 22. 2. 2016 vo výške 50,- eur,
- dňa 21. 3. 2016 vo výške 50,- eur,

- dňa 17. 5. 2016 vo výške 50,- eur,
- dňa 28. 6. 2016 vo výške 50,- eur,
- dňa 27. 7. 2016 vo výške 50,- eur,
- dňa 19. 10. 2016 vo výške 50,- eur,
- dňa 16. 1. 2017 vo výške 50,- eur,

- dňa 24. 7. 2017 vo výške 50,- eur,
- dňa 4. 10. 2017 vo výške 50,- eur, t. j. spolu vo výške 2130,- eur.

S ohľadom na uvedené skutočnosti, žalobca vzal v zmysle § 145 ods. 2 CSP žalobu späť, a to v časti o
zaplatenie peňažnej sumy vo výške 2130,- eur a v časti úroku z omeškania vo výške 1130,26 eura.
Žalobca zároveň uviedol, že úver poskytnutý na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č.

XXXXXXXXXX zo dňa 8. 2. 2005 v znení neskorších zmien a doplnení bol poskytnutý ako kontokorentný
úver. Kontokorentný úver je špeciálnou formou úveru, ktorý banka poskytuje povolením debetného
limitu k bežnému účtu klienta. K čerpaniu úveru dochádza „automaticky“ na základe zadania platobných
príkazov, prípadne prostredníctvom výberov v hotovosti. Klient čerpá toľko prostriedkov z debetného
limitu, koľko aktuálne potrebuje. Úročená je iba reálne čerpaná suma úveru. Splácanie sa uskutočňuje

priebežne tým, že klient plní v prospech svojho bežného účtu. Zdôraznil, že priamo žalovaný vlastným
konaním - hotovostnými výbermi alebo platobnými príkazmi stanovil výšku debetného zostatku na
účte. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že istina pohľadávky sa každomesačne zvyšuje
o poplatok za vedenie účtu. Vypovedaním úverového rámca nedochádza k zániku (predčasnému
ukončeniu) zmluvy o bežnom účte. Bežný účet je pre žalovaného naďalej vedený, pričom naďalej

disponuje s poskytnutými peňažnými prostriedkami. Žalobca sa v konaní domáha nároku vyplývajúceho
z prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného, ktorý sa žalovaný zaviazal vyrovnať.
Nie je pritom rozhodujúce akým spôsobom došlo k prečerpaniu peňažných prostriedkov. Príslušenstvo
pohľadávky nie je zahrnuté v istine, keďže je vedené osobitne na technickom účte. Vzhľadom na
prezentované skutočnosti sa žalobca domáha, aby súd vydal vo veci samej tento rozsudok: Žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1666,54 eura (pozn. vyplývajúcu zo zmluvy o
spotrebnom úvere č. XXXXXX),
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 2066,54 eura od 25. 2. 2016 do 21. 3. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 2016,54 eura od 22. 3. 2016 do 17. 5. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1966,54 eura od 18. 5. 2016 do 28. 6. 2016,

- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1916,54 eura od 29. 6. 2016 do 27. 7. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1866,54 eura od 28. 7. 2016 do 19. 10. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1816,54 eura od 20. 10. 2016 do 16. 1. 2017,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1766,54 eura od 17. 1. 2017 do 24. 7. 2017,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1716,54 eura od 25. 7. 2017 do 4. 10. 2017,

- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1666,54 eura od 5. 10. 2017 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 2016,54 eura od 22. 3. 2016 do 17. 5. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1966,54 eura od 18. 5. 2016 do 28. 6. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1916,54 eura od 29. 6. 2016 do 27. 7. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1866,54 eura od 28. 7. 2016 do 19.10.2016,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1816,54 eura od 20. 10. 2016 do 16.1.2017,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1766,54 eura od 17. 1. 2017 do 24. 7. 2017,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1716,54 eura od 25. 7. 2017 do 4. 10. 2017,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1666,54 eura od 5. 10. 2017 do zaplatenia,

- peňažnú sumu vo výške 206,05 eura (pozn. vyplývajúcu zo zmluvy o kontokorentnom úvere č.
XXXXXXXXXX),
- úrok z omeškania vo výške 229,98 eura,
- úrok z omeškania vo výške 12,65 % p.a zo sumy 206,05 eura od 31. 10. 2016 do zaplatenia.

6. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesnýmútokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z

tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že
k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo
strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje (hoci podľa § 295 CSP je tu malá výnimka v

spotrebiteľských sporoch, vzťahujúca sa však na spotrebiteľov, nie veriteľov). Tu súd poukazuje aj na
to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení
splnenia podmienok podľa § 150 CSP aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009
z 24. 2. 2010, podľa ktorého základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv

sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov

súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť

svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,

má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá

upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena. Zároveň súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7.
2009, podľa ktorého účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak
účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v

tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

9. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. S poukazom na čiastočné späťvzatia žaloby s tým, že žalovaný nenamietal zastavenie konania v
tejto časti, súd o čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP (Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.). Výrokom II. súd konanie zastavil v istiny vo výške 2130,- eur, v časti úroku z omeškania
vo výške 1130,26 eura, v časti úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 25. 2. 2016 do 21. 3.

2016 vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 237161 a v časti istiny vo výške 357,42 eura s
príslušenstvom vyplývajúcich zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 3230196604. Zastavenie konania
bolo zavinené oboma stranami sporu, nakoľko žalovaný čiastočne plnil pred podaním žaloby a to výške
2042,27 eura (zastavenie konania tak zavinil žalobca), po podaní žaloby vo výške 350,- eur (zastavenie
konania tak zavinil žalovaný).

11. Čo sa týka zamietajúcej časti rozsudku (výrok III.), súd poukazuje na § 150 CSP (pozri odôvodnenie
pod bodom 6. tohto rozsudku). Na pojednávaní konanom dňa 11. 9. 2018 sám právny zástupca
žalobcu uviedol, že sa nevie vyjadriť k celkovej výške čerpaného kontokorentného úveru, ani koľko
bolo naň uhradené. Je nereálne vypočítať úrok z omeškania, nakoľko sa počítal denne. Súd v zmysle

§ 150 CSP uviedol, že kontokorentný úver nemá preukázaný ani v časti žalovanej istiny, ani v časti
úroku z omeškania, na čo právny zástupca žalobcu uviedol, že toto preukázať nevedia (dlžnú istinu
a príslušenstvo vypočítal počítač, žalobca tento výpočet nevie preukázať). Čo sa týka kontokorentu,
zdôraznil jeho špecifickú formu, kde sa stav čerpaného úveru a suma, z ktorej sa počítajú úroky z
omeškania mení denne, preto žalobca mal za to, že tento stav je objektivizovaný výpisom z účtu, kde sú

všetky výpočty urobené výpočtovou technológiou. Napriek týmto skutočnostiam nebolo v možnostiach
súdu objektívne posúdiť výšku žalovanej istiny a príslušenstva (keďže to nevedel urobiť ani sám žaloba),
pričom žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a teda ani bremeno dôkazu, preto súd žalobu v tejto časti
(žalovaná istina a príslušenstvo z kontokorentného úveru) zamietol. V ďalšom súd potom posudzoval
oprávnenosť žalovanej sumy vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 237161 uzavretej dňa 24.

3. 2011.

12. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä zmluva o
spotrebnom úvere č. XXXXXX zo dňa 24. 3. 2011, obchodné podmienky, prehľad pohybov na účte,
vyhlásenie mimoriadnej platnosti úveru zo dňa 17. 5. 2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav

veci:

13. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná v bodoch 2. až 5. tohto odôvodnenia.

14. Dňa 24. 3. 2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu VOLKSBANK Slovensko, a.s. a

žalovaným v súlade s § 129/2010 Z.z. a zák. č. 40/1964 Zb. (nie podľa ustanovení ObZ ako to žalobca
uviedol v žalobe) uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. 237161, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 5000,- eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 15,04 % p.a. fixovanou do
konečnej splatnosti úveru. V zmysle čl. 4 ods. 1 v nadväznosti na čl. 2 zmluvy o úvere sa žalovaný
zaviazal splatiť poskytnutý úver žalobcovi do 15. 3. 2016 a to pravidelnými anuitnými splátkami, vo výške

119,05 eura v počte splátok 60, vždy k 15. dňu v mesiaci formou bankového inkasa z bežného účtu
č. XXXXXXXXXX/XXXX. Keďže žalovaný porušil povinnosť splácať identifikovaný úver riadne a včas,
žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 5. 6. 2013 v zmysle čl. 8.2 písm. f) v nadväznosti na
čl. 8.1 písm. a) obchodných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov. Pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu 24. 2. 2016 sumu spolu vo výške 4926,80 eura pozostávajúcej z istiny vo výške

3796,54 eura a úroku z omeškania vo výške 1130,26 eura. Istina peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške
3796,54 eura sa podľa čl. 2 zmluvy o úvere úročí úrokom vo výške 15,04 % p.a a úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % p.a. (pôvodne dohodnutá úroková sadzba vo výške 9 % p a. bola znížená v prospech
žalovaného).15. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd mal za preukázané, že na základe rozhodnutia
akcionárov obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., zo dňa 24. 5. 2017 o zlúčení obchodnej

spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, ako
nástupníckej spoločnosti s obchodnou spoločnosťou Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9,
810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, ako zrušovanou spoločnosťou a o prechode imania zrušovanej
spoločnostiSberbankSlovensko,a.s.,naobchodnúspoločnosťPrimabankaSlovensko,a.s..Obchodná
spoločnosť Prima banka Slovensko, a.s. sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti

Sberbank Slovensko, a.s.

16. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s., súd mal za preukázané, že
táto spoločnosť v období od 1. 11. 2007 do 14. 2. 2013 mala obchodné meno VOLKSBANK Slovensko,
a.s.avobdobíod1.7.1996do31.10.2007malaobchodnémenoĽUDOVÁBANKA,akciováspoločnosť
skrátený názov: ĽUDOVÁ BANKA, a.s.

17. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka ako aj zákona číslo 129/2010 Z.z. Žalobca nepreukázal, že žalovaný vystupoval
ako podnikateľ, zmluva ani neuvádza údaje svedčiace takémuto záveru (napr. žalovaný je na nej
identifikovaný rodným číslom). Aj Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade

spotrebiteľských zmlúv sa na právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka
(NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1.
mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od
ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom). Právny vzťah vznikol dňa 24.

3. 2011, teda sa uplatnia uvedené právne prepisy účinné k tomuto dátumu.

18. Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa
ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami

spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ.

19. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný 24. 3. 2011), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (účinný k 24. 3. 2011), (1)
Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. a/ až k/ cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom vrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Po čiastočnom zastavení konania predmetom žaloby (mimo zamietajúcu časť) potom zostalo
zaplatenie úveru zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXX a to sumy istiny vo výške 1666,54 eura
a príslušenstva:

- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 2066,54 eura od 25. 2. 2016 do 21. 3. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 2016,54 eura od 22. 3. 2016 do 17. 5. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1966,54 eura od 18. 5. 2016 do 28. 6. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1916,54 eura od 29. 6. 2016 do 27. 7. 2016,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1866,54 eura od 28. 7. 2016 do 19. 10. 2016,

- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1816,54 eura od 20. 10. 2016 do 16. 1. 2017,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1766,54 eura od 17. 1. 2017 do 24. 7. 2017,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1716,54 eura od 25. 7. 2017 do 4. 10. 2017,
- úrok vo výške 15,04 % p.a. zo sumy 1666,54 eura od 5. 10. 2017 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 2016,54 eura od 22. 3. 2016 do 17. 5. 2016,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1966,54 eura od 18. 5. 2016 do 28. 6. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1916,54 eura od 29. 6. 2016 do 27. 7. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1866,54 eura od 28. 7. 2016 do 19. 10. 2016,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1816,54 eura od 20. 10. 2016 do 16. 1. 2017,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1766,54 eura od 17. 1. 2017 do 24. 7. 2017,

- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1716,54 eura od 25. 7. 2017 do 4. 10. 2017,
- úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a. zo sumy 1666,54 eura od 5. 10. 2017 do zaplatenia.
O tejto časti žaloby súd rozhodol výrokom I.

21. Po oboznámení sa so zmluvou a výpismi z účtu súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v

časti podľa bodu 18. tohto odôvodnenia. Žalovaný uhradil 19 splátok úveru v období od 15. 4. 2011 do
15. 10. 2012 (t. j. spolu 2261,95 eura), dvadsiatu splátku neuhradil riadne a včas, preto žalobca zaslal
žalovanému dve upomienky, na ktoré žalovaný nereagoval, a preto žalobca listom zo dňa 17. 5. 2013
vyhlásilpredčasnúsplatnosťúveru(č.l.13a14spisu).Omeškaniežalovanéhosúhradouistinysapočíta
od dátumu uvedeného vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, t. j. od 5. 6. 2013 (podľa čl. 4, bod 4

Zmluvy o spotrebnom úvere je úver splatný dňom uvedenom vo vyhlásení - v danom prípade je to dňom
4. 6. 2013). Žalovaný následne po zosplatnení vykonal niekoľko úhrad, ako to vyplýva z odôvodnenia
tohto rozsudku uvedeného v bode 5 odsek prvý a to v celkovej výške 2130,- eur. Požadovaná suma
úveru vo výške 1666,54 eura je neuhradená istina úveru. Platby vykonané do zosplatnenia úveru sazapočítavali na istinu a úver podľa čl. 5 bod 2 zmluvy a čl. 4 bod 1 zmluvy. Žalovaný sa dostal do
omeškania so splácaním pohľadávky dňa 16. 11. 2012, a to nezaplatením splátky pripadajúcej na deň
15. 11. 2012. Všetky splátky do 14. 11. 2012 boli žalovaným uhradené a započítané v zmysle zmluvy o

úvere č. XXXXXX zo dňa 24. 3. 2011. Splácanie úveru sa realizovalo inkasom k 15-temu dňu príslušného
mesiaca. Istina pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
predstavovala sumu spolu vo výške 3796,54 eura (zosplatnená časť úveru vo výške 3280,40 eura +
predtým nezaplatené a preúčtované splátky úveru spolu vo výške 516,40 eura).

22. Zmluva o spotrebnom úvere č. 237161 obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa zák. č. 129/2010
Z.z. a bola uzatvorená platne. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver za podmienok uvedených
v bode 14. tohto odôvodnenia. Keďže žalovaný úver nesplácal riadne a včas, žalobca si úspešne uplatnil
aj zaplatenie úroku a úroku z omeškania z jednotlivých dlžných súm podľa čiastočných úhrad istiny
úveru. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá v čl. 2 zmluvy vo výške 15,04 % p.a., úrok z omeškania
upravuje § 517 OZ.

23.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale

zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

25. Žalobca si uplatnil žalobou úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a., súd mu preto priznal takto
uplatnenú výšku príslušenstva s poukazom na § 216 CSP, hoci k omeškaniu došlo už skôr. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania, t. j. od 16. 11.
2012 (keď dňa 15. 11. 2012 žalovaný neuhradil 20. splátku úveru) vo výške 0,75 % p.a., potom úrok z

omeškania je 8,75 % p.a. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
(§ 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013 v spojení s § 10c cit. nariadenia, podľa
ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013). Výška dlžnej sumy

a dátum omeškania je ovplyvnený výškou čiastočných úhrad žalovaného ako aj dátumom úhrady (pozri
odôvodnenie v bode 5.).

26. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola
podaná čiastočne dôvodne.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, pričom strany sporu boli v konaní takmer totožne úspešné či neúspešné (s ohľadom na zavinenie
zastavenia konania a zamietnutie žaloby). V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku

rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd
rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.