Uznesenie – Reštrukturalizácia ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 5, 2018

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2NcKR/13/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219595
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117219595.3

Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: JUDr. Stela Wildeová - správca konkurznej podstaty MADI
+, spol. s r.o., so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov proti žalovanej: L. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX
XX K. M. F. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária Fabian a Novosad, s.r.o. so sídlom Masarykova 16,
080 01 Prešov, IČO : 51 913 984 o uloženie povinnosti v súlade s ustanovení § 74a ods. 2 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh správcu na uloženie povinnosti v zmysle § 74a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konateľke
úpadcu L. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX XX K. M. F. XXX z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.08.2017 bol súdu v konkurznej veci úpadcu MADI+, spol. s r.o. (dlžník), doručený návrh
správcu úpadcu na vydanie rozhodnutia na uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť do všeobecnej
podstaty úpadcu zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej včas podať návrh na
vyhlásenie konkurzu v súlade s ust. § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. v čase účinnom ku dňu
23.11.2016. Z obsahu konkurzného spisu, vrátane Zoznamu majetku, obsahu prihlášok konkurzných
veriteľov prihlásených do predmetného konkurzného konania ako aj z obsahu ostatných predložených
listinných dôkazov a analýzy predložených listín vyplýva skutočnosť, že dlžník prinajmenšom ku
dňu právoplatnosti rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 20301034/2015 zo dňa 01.06.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2015 a vykonateľnosť dňa 23.06.2015 o určení zábezpeky na daň z
pridanej hodnoty vo výške 170.000 €, ktorá zo strany dlžníka nebola zaplatená, bol predĺžený. Uvedený
záväzok dlžníka nebol zaúčtovaný, ako to vyplýva z účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2015, ktorá
bola predložená spolu s dlžníckym návrhom na vyhlásenie konkurzu.
2. Dlžník bol v predĺžení prinajmenšom dňa 10.06.2015, t. j. podľa účinnej právnej úpravy v súlade s ust.
§ 11 ods. 2. bol dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel, alebo
sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení, t. j. do 10.07.2015. V danom
prípade bol dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podaný dňa 08.11.2016, t.j. 486
dní po vzniku tejto povinnosti, čím vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške rovnakej ako
je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Uvedená hodnota predstavuje
sumu 12 500 €.
3. Z účtovnej závierky dlžníka za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 zároveň vyplýva, že záväzok
voči Daňovému úradu Prešov na zábezpeke na dani z pridanej hodnoty nebol v účtovnej závierke
premietnutý, pričom dlžník mal aj iné záväzky v hodnote spolu 73.402 €, z toho záväzky z obchodného
styku predstavovali sumu 58.577 € oproti vlastnému imaniu dlžníka v hodnote 9.010 €, čo predstavuje
prevahu záväzkov nad majetkom dlžníka v hodnote 64.392 €. Veriteľmi dlžníka v tom čase boli

spoločnosť SIMPLICITY, s.r.o., nedoplatok f. č. 201509 splatnej 31.01.2015 na sumu 24 276,00 €., L.
R.Š. - F., M.edoplatok f. č. 150007 splatnej 26.09.2015 na sumu 5 952,00 €; nedoplatok f. č. 150008
splatnej 26.09.2015 na sumu 1 800,00 €; nedoplatok f. č. 132015 splatnej 08.12.2015 na sumu 1 800,00
€; nedoplatok f. č. 142015 splatnej 08.12.2015 na sumu 5 106,00 €; nedoplatok f. č. 162015 splatnej
28.12.2015 na sumu 1 800,00 €; nedoplatok f. č. 172015 splatnej 28.12.2015 na sumu 960,00 €; Ľ.
Š., nedoplatok f.č. 150114 splatnej 14.12.2015 na sumu 939,60 €; nedoplatok f.č. 150052 splatnej dňa
14.05.2015 na sumu 831,60 € a L.. M. R. F. nedoplatok f. č. 102015 splatnej 24.10.2015 na sumu 972,18
€; nedoplatok f. č. 112015 splatnej 24.11.2015 na sumu 972,18 €; nedoplatok f. č. 122015 splatnej
24.12.2015 na sumu 972,18 €.

4. Žalovaná s návrhom nesúhlasila z dôvodu nepreukázania a neexistencie porušenia zákonnej
povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ako aj neexistencie plurality veriteľov úpadcu v
období rozhodnom pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Poukazujúc na ustanovenia § 3, ods.
1,2, § 11 ods. 1 a 2, § 74a ods. 4,5 ZKR v znení účinnom do 14.11.2016 je zrejmé, že predpokladom
vzniku zodpovednosti štatutárneho orgánu - konateľa je porušenie povinnosti podať takýto návrh včas
a teda do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o
predĺžení. V danom prípade bol návrh na vyhlásenie konkurzu podaný zo strany žalovanej včas a to aj s
prihliadnutím na zachovanie jej odbornej starostlivosti v danej veci. Vo vzťahu k veriteľovi Daňový úrad
Prešov, ktorému mala podľa názoru a tvrdenia žalobkyne vzniknúť pohľadávka voči úpadcovi na základe
rozhodnutia č. 20301034/2015 zo dňa 01.06.2015 uviedla, že funkcie konateľa spoločnosti - úpadcu sa
ujala ku dňu 12.06.2015, pričom v tom čase úpadca vykonával riadne svoju podnikateľskú činnosť a
obchodné aktivity, z ktorých dosahoval príjmy a zisk. Rozhodnutím Daňového úradu Prešov o povinnosti
zložiť daňovú zábezpeku sa vyskytla žalovanej v postavení novoustanovenej konateľky spoločnosti
možnosť uzavrieť rámcovú zmluvu o budúcej obchodnej spolupráci so spoločnosťou LUKAS INVEST
s.r.o., IČO: 17 147 433, so sídlom Záhradná 9, Prešov 080 01, ktorú aj za úpadcu uzatvorila s účinnosťou
od 01.07.2015, s vyhliadkou spolupráce do konca roka 2016, avšak v konečnom dôsledku k tejto
nedošlo, hoci nie zavinením úpadcu. Samotná skutočnosť, že k spolupráci podľa zmluvy nedošlo ešte v
roku jej podpísania (2015) neznamenala, že táto spolupráca sa nemala realizovať v roku 2016. Okrem
tejto v tom čase novej spolupráce mal úpadca už aktívnu spoluprácu na základe rámcovej zmluvy aj so
spoločnosťou MADI spol. s r. o., IČO: 46 044 795, so sídlom Levočská 251, Chminianska Nová Ves 082
33. Na základe týchto skutočností sa žalovaná pri zachovaní odbornej starostlivosti domnievala, že bude
schopná za spoločnosť naakumulovať príjmy pre účely úhrady daňovej zábezpeky a ďalšieho fungovania
spoločnosti. Nakoľko úpadca mal plánovanú aktívnu obchodnú spoluprácu s inými podnikateľskými
subjektmi do konca roka 2016, pričom aplikujúc § 3 ods. 2 ZKR, podľa ktorého sa pri určovaní predĺženia
prihliada na prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, je možné vyvodiť záver,
že žalovaná svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas neporušila, keď tento v mene
úpadcu podala dňa 08.11.2016 po tom, čo zhodnotila, že spolupráca sa už realizovať nebude. Následne
sa obrátila na právnika ohľadom pomoci pri zrušení firmy legálnym spôsobom čoho výsledkom bolo
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, kde legitímne očakávala zastavenie
konkurzného konania pre nedostatok majetku spoločnosti.
5. Po svojom ustanovení do funkcie konateľky úpadcu žalovaná vyvíjala snahu, aby predišla úpadku
spoločnosti v zmysle § 4 ods. 1 ZKR, predovšetkým pokusom nadviazať novú obchodnú spoluprácu
a zachovávať doterajšiu obchodnú spoluprácu, preto túto jej snahu možno považovať za konanie s
odbornou starostlivosťou, za ktoré je potrebné považovať také konanie, ktoré zodpovedá postaveniu
konajúcej osoby a možno dôvodne predpokladať, že cieľom takéhoto konania je vyriešenie úpadku.
6. Samotná pohľadávka Daňového úradu Prešov je pritom sporná, nakoľko povinnosť zložiť zábezpeku
na daň z pridanej hodnoty (či už zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo
bankovou zárukou) nie je záväzkom úpadcu v právnom slova zmysle. Podľa § 4 ods. 1). ods. 2).
ods. 6) a ods. 7) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty zdaniteľná osoba, ktorá podala
žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 a 2, je povinná zložiť zábezpeku na daň zložením
peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez
výhrad na obdobie 12 mesiacov v prospech daňového úradu vo výške požadovanej zábezpeky (ďalej
len „zábezpeka na daň"), ak... Zábezpeka na daň sa použije na úhradu nedoplatku na dani, ktorý vznikol
po zaregistrovaní zdaniteľnej osoby za platiteľa. Ak zábezpeka na daň alebo jej časť nebola použitá
na úhradu nedoplatku na dani do 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky, daňový úrad peňažnú
zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu vráti do 30 dní
odo dňa, kedy uplynulo 12 mesiacov odo dňa zloženia zábezpeky na daň. Pritom správca dane pred
vrátením zábezpeky na daň daňovému subjektu primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu.

Vzhľadom na uvedené zákonné znenie má žalovaná za to, že povinnosť daňového subjektu zložiť
daňovú zábezpeku nie je peňažným záväzkom, ktorý by mal byť posudzovaný pre účely predĺženia.
K tomuto záveru možno dôjsť výkladom § 4c ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., z ktorého vyplýva
dočasný charakter tohto právneho inštitútu, ktorý slúži daňovým úradom na prípadnú úhradu budúcich
nedoplatkov na dani z pridanej hodnoty podľa ods. 6 rovnakého paragrafu. Navyše zložené finančné
prostriedky v zábezpeke daňového úradu predstavujú stále majetok daňového subjektu čo potvrdzuje
práve ods. 7 § 4c zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko ak tieto nebudú použité na úhradu budúcich
daňových nedoplatkov, budú vrátené daňovému subjektu. Z tohto možno usudzovať, že sa jedná o akúsi
„povinnú úschovu finančných prostriedkov", pričom nejde o peňažnú pohľadávku Daňového úradu v
pravom slova zmysle. Preto sa v rámci predĺženia úpadcu na povinnosť zložiť zábezpeku na daň titulom
rozhodnutia Daňového úradu číslo 20301034/2015 zo dňa 01.06.2015 nemalo prihliadať.
7. Žalobcom preukazované predĺženie úpadcu, keď vychádza stroho formálne z účtovnej závierky
úpadcu za obdobie roku 2015 porovnávaním údajov hodnôt záväzkov a hodnoty vlastného imania je
v rozpore s jeho zákonnou definíciou podľa § 3 ZKR a so súdnou praxou posudzovania povinnosti
zodpovedných osôb podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka včas. V danom prípade nie
je možné nazerať len na záväzky a stav majetku úpadcu v roku 2015, ale aj na stav záväzkov a vývoj
obchodnej situácie úpadcu v nasledujúcom období teda v roku 2016 až do momentu podania návrhu na
vyhlásenie konkurzu. Ak by sa v praxi striktne a formálne posudzoval stav predĺženia len podľa účtovnej
závierky resp. účtovnej dokumentácie spoločností bez zohľadňovania možných budúcich výsledkov
ďalšieho prevádzkovania podniku, tak povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu by mala drvivá
väčšina obchodných spoločností v Slovenskej republike. Z účtovnej dokumentácie úpadcu je pritom
zrejmé, že úpadca aktívne podnikal aj v roku 2016, pričom dosahoval príjem a zároveň mal snahu riešiť
hospodársku situáciu v snahe predísť úpadku.
8. K ukončeniu pracovných pomerov zamestnancov došlo až v roku 2016, keď úpadca ešte
prevádzkoval podnik, dosahoval príjmy z podnikania a mal snahu riešiť jeho hospodársku situáciu v
snahe predísť úpadku. Jeho obchodná a finančná situácia nemala výlučne regresívnu tendenciu, ale
vykazovala aj progres a teda ak je ako určujúcim ukazovateľom predĺženie vlastného imania, je zrejmé,
že to začalo mať trvalé zápornú hodnotu až od 05/2016. S prihliadnutím na druhý ukazovateľ a to výšku
záväzkov je zrejmé, že úpadca v rámci možností tieto uhrádzal, o čom svedčí aj výška záväzkov, keďže
spoločnosť v období 01/2016 hoci mala záväzky 85.452 €, v tom čase mala kladné vlastné imanie a
v čase 10/2016, keď už hodnota vlastného imania bola záporná, záväzky predstavovali už len výšku
40.497 €. V sume týchto záväzkov sú pritom uvedené aj záväzky, na ktoré sa z hľadiska predĺženia
neprihliada. O obchodnej aktivite úpadcu aj v roku 2016 taktiež svedčí listinný dôkaz predložený
žalobkyňou a to zoznam vystavených faktúr, na základe ktorého úpadca fakturoval odberateľom v
roku 2016 pohľadávky spolu vo výške 89.446,01 € s DPH. Takto získané financie používal úpadca
na riadny chod firmy a úhradu (znižovanie jeho záväzkov). Úpadca ešte do 06.11.2016 zamestnával
p. Silviu Demkovú, keďže sa spoliehal ešte na obnovenie obchodnej spolupráce s jeho hlavným
obchodným partnerom spoločnosťou MADI spol. s r. o. a spoločnosťou LUKAS INVEST s.r.o. s ktorou
mal uzatvorenú zmluvu o obchodnej spolupráci. Úpadca má ako predmet činnosti uvedený okrem
odevnej výroby aj veľkoobchod a maloobchod, pričom v tomto druhom predmete mohol a aj chcel
pokračovať, k čomu de facto ani nepotreboval zamestnancov. Ak by sa spolupráca s obchodnými
partnermi obnovila, úpadca by prijal bývalých zamestnancov okamžite. Zníženie počtu zamestnancov
a čiastočné uhrádzanie záväzkov až do momentu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné
posudzovať ako opatrenia úpadcu na predchádzanie resp. odstránenie stavu úpadku v súlade s § 4 ZKR.
Taktiež netreba opomenúť zohľadniť aj postavenie žalovanej, ktorá disponuje stredoškolským vzdelaním
s maturitou na SPŠ Strojníckej v odbore textilné strojárstvo, čo je nevyhnutné posudzovať aj z hľadiska
konania s odbornou starostlivosťou, kde žalovaná nemá ekonomické a ani právnické vysokoškolské
vzdelanie a teda nenazerala a nenazerá na stav predĺženia a s tým súvisiaci ekonomicko - účtovný stav
touto optikou. Preto navrhla, aby súd podaný návrh zamietol.

9. Žalobca obranu žalovanej posúdil ako nedôvodnú nakoľko z obsahu úpadcom predložených
účtovných a obchodných dokladov nemá žiadnu vedomosť o tvrdenej obchodnej spolupráci, pričom
žiadna spolupráca nebola realizovaná. Ani jeden obchodný prípad medzi zmluvnými stranami nebol
zaúčtovaný a teda žiaden obchodný prípad nepriniesol obrat spoločnosti dlžníka. Preto považuje
Rámcovú zmluvu za právne irelevantnú, ktorou žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala existenciu
spolupráce odo dňa 01.07.2015 až do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Takýmto dôkazom
žalovaná strana nepreukázala skutočnosť, že by bolo možné očakávať kladný výsledok ďalšieho
prevádzkovania podniku, keď odo dňa 01.07.2015, kedy bola zmluva podpísaná, táto nepriniesla

úpadcovi žiaden hospodársky efekt. Naviac ku dňu 31.12.2015, ktorý žalobca po upresnení považuje
za deň preukázaného úpadku dlžníka formou predĺženia, žalovaná už musela po pol roku odo dňa
podpísania Rámcovej zmluvy, pri zachovaní odbornej starostlivosti vedieť, že k žiadnej spolupráci
nedôjde, a hlavne že nemôže z takejto nenaplnenej zmluvy očakávať výnosy. Vo vzťahu k pohľadávke
Daňového úradu poukázal na to, že zábezpeka nebola zo strany úpadcu zaplatená ani čiastočne, pričom
dlžník voči predmetnému rozhodnutiu nepodal odvolanie.

10. Ako vyplýva z konkurzného spisu uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 10.02.2017, sp. zn.
4K/45/2016 -57 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka MADI+, spol. s r.o. Prešov so sídlom 082 33
Chminianska Nová Ves 251, IČO: 47 674 466 a za správcu bola ustanovená JUDr. Stela Wildeová so
sídlom kancelárie Konštantínova 6, 080 01 Prešov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku dňa 20.02.2017 v čiastke OV 35/2017.

11. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie.

12. Žalovaná vo svojom prednese uviedla, že všetky veci na základe splnomocnenia riešil manžel, ktorý
medzičasom dňa 06.09.2018 zomrel. Vo všetkom, vrátane podnikateľskej činnosti sa neho spoľahla,
konateľom spoločnosti bola iba formálne. O tom, že spoločnosť sa dostala do krízy a že má finančné
problémy sa dozvedela až potom, keď ju informoval manžel o vstupe spoločnosti do konkurzu. Na
účtovnej dokumentácie spoločnosti sa nepodieľala, všetko zabezpečoval manžel, jediným dôvodom,
prečo sa stala konateľkou spoločnosti bola požiadavka daňového úradu na zloženie zábezpeky ako
platcu DPH vo výške 160.000 €, pričom vzhľadom na zmenu konateľa sa to už spoločnosti netýkalo.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ZKR), v znení účinnom, v znení účinnom do 14.11.2016 dlžník je v úpadku, ak je platobne
neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v
úpadku. (2) Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň
dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej
schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na
vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Ak peňažnú pohľadávku nie je voči dlžníkovi
možné vymôcť exekúciou, alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm.
a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. (3) Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa
osobitného predpisu,1) má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho
majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty
určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné
výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak
možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku
alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré
sú spojené so záväzkom podriadenosti,1a) ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v
poradí ako podriadené pohľadávky a ani záväzky prislúchajúce pohľadávkam podľa § 155a. Podľa §
11 ods. 2 ZKR prvá veta, v znení účinnom do 30.09.2015 dlžník v predlžení je povinný podať návrh
na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo
člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka.

14. Podľa § 11 ods. 1,2 ZKR, v znení účinnom do 14.11.2016 návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva
na príslušnom súde (ďalej len „súd“). Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať dlžník, veriteľ, v
mene dlžníka likvidátor alebo iná osoba, ak to ustanovuje tento zákon. (2) Dlžník v predlžení je povinný
podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej
starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny
orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre
prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením
obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej
mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania
pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti,
ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou
spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje
alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy

nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa
sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia
požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.

15. Podľa § 74a ods. 4,5 ZKR, v znení účinnom do 14.11.2016 súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
(5) Povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou,
najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom
bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín
oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za
účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako
pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v
lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na
povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

16. Podľa § 4 ods. 1,2 ZKR, v znení účinnom do 14.11.2016 dlžník je povinný predchádzať úpadku.
Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na
jeho odvrátenie. Dlžníkovi hrozí úpadok najmä vtedy, ak je v kríze.(2) Ak je dlžník povinný účtovať podľa
osobitného predpisu,1) je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho
majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci
úpadok odvrátia.

17. Žalobca v podanom návrhu žiadal uložiť žalovanej povinnosť v zmysle § 74a ZKR, v znení účinnom ku
dňu 23.11.2016 (aj keď vo svojich prednesoch konštatoval vznik povinnosti už v čase účinnosti zákona do
30.09.2015) z dôvodu, že v zákonnom stanovenej lehote ako konateľka úpadcu nepreukázala splnenie
povinnosti riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keďže ho podala až dňa 08.11.2016 (486
dní po vzniku tejto povinnosti), čím porušila svoju povinnosť ustanovenú v § 11 ods. 2 ZKR, v dôsledku
čoho jej podľa § 11 ods. 4 ZKR vyhlásením konkurzu vznikla povinnosť zaplatiť v prospech všeobecnej
podstaty zmluvnú pokutu vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre
akciovú spoločnosť. Uvedená hodnota predstavuje sumu 12 500 €. Keďže dlžnícky návrh na vyhlásenie
konkurzu bol podaný dňa 08.11.2016 na uplatnený nárok sa aplikujú ustanovenia ZKR, v znení účinnom
do 14.11.2016.

18. Citované ustanovenie § 74a ZKR zaviedlo povinnosť štatutárov vyplatiť do konkurznej podstaty sumu
v uvedenej výške v prípadoch, ak dôjde k oneskorenému podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu, alebo
ak nedôjde k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu vôbec. Štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti
má pritom možnosť zbaviť sa zodpovednosti za prípadný záväzok zaplatiť sumu vo výške základného
imania do konkurznej podstaty a to vtedy, ak preukáže, že neporušil povinnosť včas podať návrh na
vyhlásenie konkurzu alebo, že konal s odbornou starostlivosťou. Správca konkurznej podstaty v prípade
zistenia porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu je preto oprávnený vyzvať osoby,
pri ktorých má za to, že porušili povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vrátane osôb
určených veriteľským výborom, aby mu v určenej lehote preukázali či túto povinnosť riadne a včas splnili,
s následným uplatnením nároku na súde.

19. V zmysle § 74a ods. 3. ZKR žalovaná ako povinná osoba musí preukázať existenciu relevantných
dôvodov vylučujúcich jej zodpovednosť, ktorými sú preukázanie, že osoba neporušila povinnosť alebo
konala s odbornou starostlivosťou.

20. V zmysle § 4 ods. 1, prvá veta ZKR dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok,
je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie

21. Žalovaná v konaní preukazovala to, že prostredníctvom svojho nebohého manžela konala s
odbornou starostlivosťou, keď vykonávala úkony smerujúce k zabezpečeniu realizácie ďalšej obchodnej
spolupráce, aby zabezpečila dostatok finančných prostriedkov pre uspokojenie nárokov veriteľov, no
nepodarilo sa jej dosiahnuť očakávaný výsledok. Preto následne podala návrh na vyhlásenie konkurzu.

22. Za konanie s odbornou starostlivosťou je potrebné považovať také konanie, ktoré zodpovedá
postaveniu konajúcej osoby s možnosťou dôvodného predpokladu, že cieľom takéhoto konania je
vyriešenie úpadku. Teda ak sa dlžník snaží konaním iným ako konkurz vyriešiť úpadok, možno toto
konanie dôvodne považovať za konanie s odbornou starostlivosťou.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná sa konateľkou spoločnosti - úpadcu stala dňom
12.06.2015, pričom podľa jej prednesov v tom čase úpadca vykonával riadne svoju podnikateľskú
činnosť a obchodné aktivity, z ktorých dosahoval príjmy a zisk.

24. Podľa zistení žalobcu ako správcu z účtovníctva dlžníka za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015
vyplýva záväzok voči Daňovému úradu Prešov na zábezpeke na dani z pridanej hodnoty ako aj iné
záväzky v hodnote spolu 73.402 €, z toho záväzky z obchodného styku predstavovali sumu 58.577 €
oproti vlastnému imaniu dlžníka v hodnote 9.010 €, čo predstavuje prevahu záväzkov nad majetkom
dlžníka v hodnote 64.392 €.

25. Jednou zo základných povinností každého podnikateľského subjektu je úhrada splatných záväzkov
riadne a včas. Predmetná pohľadávka Daňového úradu Prešov však nie je typickým záväzkom úpadcu
v právnom slova zmysle, ktorý by mal byť posudzovaný pre účely predĺženia, nakoľko aj prípadne
zaplatené finančné prostriedky v zábezpeke daňového úradu predstavujú stále majetok daňového
subjektu, ktoré ak nebudú použité na úhradu budúcich daňových nedoplatkov, budú vrátené daňovému
subjektu a teda na takúto pohľadávku by sa v rámci predĺženia úpadcu nemalo prihliadať. Obdobný
záver sa vzťahuje aj na záväzky vo vzťahu k spriazneným osobám, na ktoré sa z hľadiska predĺženia
neprihliada. Z dôkazov produkovaných žalovanou súd zistil, že k trvalému predĺženiu vlastného imania
došlo až od mesiaca máj 2016, pričom úpadca v rámci možností svoje záväzky uhrádzal, čo potvrdzuje
aj výška jeho záväzkov, ako je to vyššie uvedené. V prípade hroziaceho úpadku je dlžník v zmysle
ustanovenia § 4 ZKR povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho
odvrátenie. Žalovaná v súvislosti s prijatými opatreniami poukázala na snahu nadviazať novú obchodnú
spoluprácu a zachovávať doterajšiu obchodnú spoluprácu so spoločnosťou LUKAS INVEST s.r.o., ku
ktorej však v konečnom dôsledku nedošlo, avšak iba v dôsledku vydaného rozhodnutia daňového úradu,
čo však neznamená, že táto spolupráca sa nemala realizovať v roku 2016. Súčasne mal úpadca v tom
čase aktívnu spoluprácu na základe rámcovej zmluvy aj so spoločnosťou MADI spol. s r. o., čo malo
úpadcovi naakumulovať príjmy pre účely úhrady daňovej zábezpeky a ďalšieho fungovania spoločnosti.

26. Z vykonaného dokazovania, najmä z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že
žalovaná vylúčila svoju zodpovednosť za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu tým, že
sa snažila prijať vhodné a primerané opatrenia, ktoré by rozbehli podnikanie a znamenali by ozdravenie
spoločnosti. V čase keď takéto opatrenia prijímala pritom nemohla vedieť, či budú úspešné alebo nie,
pričom bolo by neúčelné prijímať akékoľvek opatrenia na prosperovanie podniku spolu s podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu. Za konanie s odbornou starostlivosťou je potrebné považovať také konanie,
ktoré zodpovedá postaveniu konajúcej osoby a možno dôvodne predpokladať, že cieľom takéhoto
konania je vyriešenie úpadku. Teda ak sa dlžník snaží konaním iným ako konkurz vyriešiť úpadok,
možno toto konanie dôvodne považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Z prednesov žalovanej
vyplýva, že úpadca mal plánovanú aktívnu obchodnú spoluprácu s inými podnikateľskými subjektmi
do konca roka 2016, čo je zrejmé aj z jeho účtovnej dokumentácie, preto zohľadňujúc očakávateľné
výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku (§ 3 ods. 2 ZKR) bolo potrebné prijať záver, že žalovaná
svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas neporušila, keďže po tom, čo zhodnotila, že
spolupráca sa už napriek prijatým opatreniam realizovať nebude, takýto návrh v mene úpadcu podala
dňa 08.11.2016.

27. Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými ustanovenia ZKR, keďže žalovaná
preukázala konanie s odbornou starostlivosťou, zamietol návrh správcu na uloženie povinnosti v zmysle
§ 74a ods. 2 ZKR.

28. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalovaná bola
v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. %, o výške tejto rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie do 15 dní od doručenia správca alebo ten, koho uznesenie
zaväzuje prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 19, 2020. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.