Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/188/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510216103
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7510216103.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
IČO : 36 865 141, proti povinnému G. F., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v F. Č.. XX, zdržujúcemu sa v
E., K. XXX/X, o vymoženie 1.200,13 eura s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka č. 60, pod sp.zn. EX 15061/2010, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14. júna 2011, č.k. 12Er 3936/2010-14, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a vyslovil, že o trovách konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

Rozhodol tak v exekúcii proti povinnému, prebiehajúcej na základe exekučného titulu, ktorým je
právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou a.s. zo dňa 26.7.2010 sp. zn. SR 06383/10. Poukázal na
podanie povinného, ktoré posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uviedol, že je
invalidným dôchodcom a od oprávneného - spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. si požičal 500 eur na opravu

strechy rodinného domu, pričom nedopatrením, pre svoje zdravotné problémy pôžičku pravidelne
nesplácal a súdny exekútor od neho vymáha celkovú sumu 3.891,87 eur.

Z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 18.8.2009 súd zistil, že touto
zmluvoubolpovinnémuposkytnutýúver500,-Eurapovinnýsazaviazalsplácaťúverzvýšenýopríslušný

poplatok vo výške 484,- eur v pravidelných, 12-tich mesačných splátkach po 82,- eur počnúc dňom
24.9.2009. Uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu
vo výške 1.200,13 spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.200,13 eur od
7.2.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.200,13 eur od 13.5.2010 do
zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 312,28 eur. Priznané plnenia vyplývajú z
nesplateného úveru poskytnutého povinnému na základe vyššie označenej zmluvy o úvere. Splnenie

záväzku žalovaného zo zmluvy bolo zabezpečené neúplnou zmenkou vystavenou dňa 18.8.2009, kde
žalovaný vystupuje ako vystaviteľ zmenky a žalobca ako jej remitent. Keďže povinný svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu neplnil riadne a včas, stal sa dlh v zmysle dohodnutých podmienok
splatný dňa 7.2.2010. Žalobca vyplnil dňa 8.5.2010 blankozmenku ( v zmysle dohody o jej vyplnení ),
t.j. doplnil chýbajúce údaje - zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom po
doplnení chýbajúcich údajov ide o vlastnú zmenku žalovaného „bez protestu“. Zmenka bola žalovanému

predložená na preplatenie dňa 13.5.2010. Rozhodcovský súd mal za to, že žalovaný si v určenej lehote
nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmenky a návrhu vyhovel.Prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že povinný predmetnou zmluvou o úvere
vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania, čo však bez ďalšieho nevylučuje

vec z režimu spotrebiteľských úverov. Uviedol, že ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. síce hovorí, že
spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej je poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, uvedené
sa však vzťahuje len na povolania vykonávané v režime obdobnom obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pokiaľ zmluva obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, nemožno
ho vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z.. Navyše, v tejto súvislosti poukázal aj na tvrdenie

povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, že predmetný úver potreboval na opravu strechy rodinného
domu.

S poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,4,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 2 písm.
a/, b/, § 3 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predmetnej
zmluvy o úvere, uzavrel, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, pričom

v zmysle vyššie uvedených ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).
Zároveň súd nemal za preukázané, aby išlo o prípady, kedy nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere

podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Preto dospel k záveru, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. obsahujú podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán. Takouto je rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v bode
15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak podá žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je v zmysle ust. § 53 ods. 4 OZ

neplatná. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu smernicou
( t.j. Smernicou Rady EHS č. 93/11/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v spojení s jej prílohou ) sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne
vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným

javom.

Prvostupňový súd uzavrel, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo
bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere
bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r/ Občianskeho

zákonníka účinného od 1.1.2008 a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na
základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi a preto súd exekúciu zastavil v celom rozsahu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku).

Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedol, že sa s rozhodnutím súdu nestotožňuje, pričom
poukázal na skutočnosť, že dňa 18.8.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere uviedol (a
aj osobitne podpísal), že poskytované peňažné prostriedky sú na tento účel, pričom svojim podpisom
potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé.

Namietal, že zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o úver v

čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo
zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu poskytnutého úveru postačuje prejav vôle uvedený v zmluve.
Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver
ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania,povolania alebo podnikania. Zákony o spotrebiteľských úveroch účinné od roku 2001 neukladajú
veriteľovi pri poskytovaní úverov na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie žiadnu povinnosť
skúmať, či účel tvrdený dlžníkom a označený priamo v zmluve sa zhoduje so skutočnosťou. Keďže

zákonodarca ponechal platnosť právnej úpravy ohľadne definície spotrebiteľa v zákone č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch totožný so starou právnou úpravou podľa zákona č. 258/2001 Z.z. bez toho,
aby definíciu spotrebiteľa zjednotil s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, zvýraznil tak
prednosť zásady lex specialis pred zásadou lex generalis. Z uvedeného dôvodu sa nestotožňuje s
názorom súdu, že povolanie musí byť vykonávané v režime obdobnom obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti, nakoľko zákon o spotrebiteľskom úvere presne zadefinoval osobu, ktorá je spotrebiteľom a
nedaltakmožnosťsúdunaextenzívnyvýklad.Ztohtodôvodu,keďžesanejednáospotrebiteľskúzmluvu
nemožno považovať dohodnutú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

K podanému odvolaniu podal vyjadrenie povinný prostredníctvom svojej opatrovateľky L. R.. Uviedol, že
vyše 30 rokov trpí endogénnou schizofréniou, v dôsledku čoho je od roku 1995 invalidným dôchodcom.

Uviedol, že nepochopil ako mal pôžičku splácať, domnieval sa, že mu bude sťahovaná z dôchodkového
účtu. K vyjadreniu zároveň predložil Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, ktorým
preukazoval, že je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu bez časového
obmedzenia, s funkčnou poruchou 90%.

Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky v súlade s ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak,
že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniavecpodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalbeznariadenia

pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním ktoré mu predchádzalo (§ 212
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( § 219 ods.
2 O.s.p.), preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa k odvolacím

námietkam oprávneného považuje za potrebné dodať :

Správne súd prvého stupňa uzavrel (z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého
uznesenia), že Zmluva o úvere dňa 18.8.2009 č. XXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným
je spotrebiteľskou zmluvou a zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch. O správnosti záveru súdu prvého stupňa svedčia aj nasledujúce skutočnosti
a úvahy :

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje na zmluvy
a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu,
b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu,

c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku,
d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou
splátkou,e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu
20.000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým
veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný

spotrebiteľský úver,
f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo
maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov,
g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na
kreditnú kartu.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý
možnoaplikovaťbezohľadunato,čijeúverposkytovanýspotrebiteľovi,alebopodnikateľskémusubjektu
- fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy

v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania
a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také
zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s
veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na
vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej

zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej
zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie,
alebo neprijatie návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je

fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu
z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je
právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) spotrebiteľským úverom
je úver od 200,- eur (6.000,- Sk) do 20.000,- eur (600.000,- Sk), čo znamená, že aj výška predmetného

úveru zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný úver spĺňa aj
ostatnénáležitostispotrebiteľskéhoúveruvzmysle§§1,2,3zákonaospotrebiteľskýchúveroch,pretože
oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme
odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím

spotrebiteľského úveru.

Povinný predmetnou Zmluvou o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
podnikania,čovšakbezďalšiehonevylučujeveczrežimuspotrebiteľskýchúverov.Ust.§3ods.2zákona
č. 258/2001 Z. z. hovorí, že spotrebiteľom nie je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na výkon podnikania, avšak v prípade, ak Zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí
tejto zmluvy na účel podnikania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, akú podnikateľskú činnosť
povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním či predmetom činnosti uzavretie zmluvy
má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. V prípade pochybností, či ideo spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybnosti treba
odstrániť spôsobom obvyklým pre dôkazné konanie, čo však oprávnený neurobil.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj
keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili „Zmluva o úvere“ uzavretá v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho zákonníka, ak právnym
úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú
splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa

§ 52 - § 54 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2 2 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ust.§4ods.3zákonač.244/2002Z.z.nedodržaniepísomnejformyrozhodcovskejzmluvymožno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z obsahu označených ustanovení zákona je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je
potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, ktorá je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Rozhodcovská doložka, na ktorú sa odvolal Stály rozhodcovský súd Spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. pri svojom rozhodovaní o nároku oprávneného proti povinnému na zaplatenie
sumy 1.200,13 eura s prísl. je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú

vytlačené na zadnej strane zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným. Písomná forma
rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere číslo 900400043 zo dňa 18. 8. 2009 uzavretej medzi účastníkmi
konania však nie je splnená, pretože účastníkmi konania tieto všeobecné podmienky poskytnutia úveru
(rozhodcovská doložka je obsiahnutá v ods. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) sporovými
stranami podpísané neboli, čím by založili platnú rozhodcovskú doložku. Zo samotnej skutočnosti že

Všeobecnépodmienkyposkytnutiaúverusúvytlačenénadruhejstraneformulárovejpredtlačezozmluvy
o úvere uzavretej medzi jej účastníkmi nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle
účastníkov zmluvy, prípadné, že povinná strana je dôsledne oboznámená s ich obsahom, vrátane v
ods. 15 obsiahnutej rozhodcovskej doložky, naviac ak text tohto ustanovenia je vytlačený neprehľadným,
drobným a zle čitateľným písmom. Ak zmluva o poskytnutí úveru sa odvoláva na Všeobecné

podmienky poskytnutia úveru (bez toho aby tieto boli účastníkmi zmluvy osobitne podpísané ) bolo
povinnosťou oprávneného v konaní preukázať znalosť obsahu Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru povinným, čo sa však nestalo.

Záverom preto možno jednoznačne konštatovať správnosť záveru súdu prvého stupňa (aj z iných,
vyššie uvedených dôvodov) v tom, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul sa
uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v
takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto je namieste
exekúciu v jej priebehu zastaviť (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku ).

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení

účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.