Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 4, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214221131
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4214221131.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným:
X/Jozef K., nar. XX.XX.XXXX, 2/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. na X. č. XX, obaja v
konaní zastúpení JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, o
zaplatenie 5.742,45 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.093,80 €, vyčísleného úroku z omeškania zo splátok
za obdobie od 21.12.2010 do 12.2.2012 vo výške 67,67 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 1.093,80 € od 13.2.2012 do zaplatenia z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v rade 1/ a 2 m a j ú právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 26.11.2014 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v rade
1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 5.742,45 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom

základe, že žalovaný v rade 1/ s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.)
uzatvoril dňa 6.3.2006 zmluvu č. 212173085, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky,
ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Žalovaná v rade 2/ vystupovala ako ručiteľ splnenia záväzku a to na
základe dohody o ručení uzavretej s právnym predchodcom žalobcu dňa 6.3.2006. Celková dlžná suma
ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 9.175,88 € (z toho dlžná istina 8.401,65 €, riadny
úrok vo výške 249,81 €, úrok z omeškania vo výške 512,46 € a ostatné príslušenstvo vo výške 11,96 €).
Podanou žalobou si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.12.2010 do 20.2.2016 v

počte 63 a celkovej výške 5.742,45 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený za
obdobie od 21.12.2010 do 12.2.2012 vo výške 69,35 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
5.742,45 € od 13.2.2012 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. O podanej žalobe tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/332/2015-103 zo dňa 21.3.2016, ktorým
žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania ponechal na osobitné rozhodnutie. Proti tomuto

rozsudku podal odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
uznesením č.k. 25Co/589/2016-155 zo dňa 23.8.2017 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec
vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že
súd prvého stupňa sa správne zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, z ktorej žalobcaodvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, avšak opomenul sa oboznámiť s výzvou právneho
predchodcu žalobcu adresovanou žalovanému v rade 1/, ktorou bol vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy.
Napadnutý rozsudok preto považoval za predčasne vydaný. Prvoinštančnému súdu uložil opätovne

vyhodnotiť výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 12.12.2008, vyhodnotiť, či táto svojim obsahom
spĺňa podmienky a predpoklady výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, či táto výzva bola
skutočne doručená žalovanému v rade 1/ a či na túto nejako reagoval.

3. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil

pojednávanie. Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a právnej zástupkyne žalovaných
v rade 1/ a 2/ a po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu konania, a to zmluvy
o splátkovom úvere, dohody o ručení, oznámenia o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení
pohľadávky, výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvy o postúpení
pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných transakcií,
vyjadrenia žalovaných v rade 1/ a 2/, vyjadrenia žalobcu, výzvy zo dňa 12.12.2008, oznámenia

o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky, vyjadrenia žalobcu, rozsudku č.k.
14C/332/2015-103 zo dňa 21.3.2016, odvolania žalobcu, uznesenia č.k. 25Co/589/2016-155 zo dňa
23.8.2017, čiastočného späťvzatia žaloby ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE uzatvorenej medzi žalobcom a

spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 15.12.2011 žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovaným v rade 1/ a 2/ titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom
táto bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Postúpenie pohľadávky
bolo žalovaným v rade 1/ a 2/ oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa
27.12.2011.

5. Žalovaný v rade 1/ so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril dňa 6.3.2006 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0212170385. Žalovaná v rade 2/ v rovnaký deň, t.j. dňa 6.3.2006 uzavrela so
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dohodu o ručení, ktorej predmetom bol záväzok žalovanej v
rade 2/ ako ručiteľa splniť záväzok žalovaného rade 1/ ako dlžníka zo zmluvy o splátkovom úvere č.

0212170385 zo dňa 6.3.2006 v prípade, ak tento záväzok nesplní žalovaný v rade 1/ ako dlžník. Na
základezmluvyosplátkovomúvereč.0212170385zodňa6.3.2006bolžalovanémuvrade1/poskytnutý
úver vo výške 6.638,78 € (200.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po
91,15 € (2.746,- Sk) v období od 20.4.2006 do 20.2.2016. Úroková sadzba bola ustálená vo výške
10,10 % ročne, RPMN vo výške 5,15 % ročne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

Žalovaný v rade 1/ čerpal úver v sume 6.638,78 € dňa 6.3.2006. Tento riadne a včas nesplácal, keď
splátky úveru realizoval pravidelne mesačne v období od marca 2006 do novembra 2007, následne
uhradil splátky v mesiacoch január 2008 až máj 2008, júl 2008, apríl 2009, máj 2009 a júl 2011. Splátky
neboli uhrádzané ani pravidelne, ani v dohodnutej výške. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku
dňu 20.2.2016.

6. Dňa 12.12.2008 obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. vypracovala výzvu na zaplatenie
dlžnej sumy, ktorú adresovala žalovanému v rade 1/.

7. Žalobca sa v tomto konaní podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy titulom dlžných splátok za

obdobie od 20.12.2010 do 20.2.2016 ako právny nástupca spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. Svoju
aktívnu legitimáciu v konaní odvodzoval od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE
zo dňa 15.12.2011 uzavretej so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe ktorej bola na neho
postúpená pohľadávka voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v celkovej výške 9.175,88 €, keď po postúpení
pohľadávky (dňa 15.12.2011) vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky voči žalovaným v rade 1/ a 2/.

Túto skutočnosť žalobca oznámil žalovanému v rade 1/ písomným podaním zo dňa 24.1.2012, z ktorého
vyplynulo, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 24.1.2012 (a nie ku dňu 12.2.2012 ako
uvádzal žalobca v podanej žalobe).

8. V priebehu konania žalobca elektronickým podaním bez autorizácie zo dňa 24.11.2017,

prezentovaným na pojednávaní dňa 4.12.2017, zobral podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške
1.093,80 €, vyčísleného úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 12.2.2012 vo výške
67,67 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.093,80 € od 13.2.2012 do zaplatenia späť
a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.9. Žalovaní v rade 1/ a 2/ v priebehu konania namietali nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní, keď poukázali na to, že v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a

spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., pohľadávka titulom zmluvy o splátkovom úvere č. 0212170385
zo dňa 6.3.2006 ešte nebola splatná, nakoľko mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil až žalobca po
uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 24.1.2012. Mali za to, že nakoľko k vyhláseniu splatnosti
úveru došlo až po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky nebolo platným
právnym úkonom poukazujúc na ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tiež poukázali

na to, že právo vyhlásiť predčasnú/mimoriadnu splatnosť úveru prislúchalo len veriteľovi - spoločnosti
Slovenská sporiteľňa, a.s. ani nie žalobcovi ako postupníkovi. Preto žiadali žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

10. Žalobca v priebehu konania na vznesenú námietku nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v
konaní doplnil, že svoju legitimáciu v konaní odvodzuje od oznámenia o postúpení pohľadávky spolu s

podacími hárkami, ktoré oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 adresované žalovaným
v rade 1/ a 2/ predložil spolu so svojim vyjadrením zo dňa 21.9.2015. Na pojednávaní dňa 4.12.2017
doplnil, že výzva zo dňa 12.12.2008 žalovaným v rade 01/ a 2/ doručená musela byť, keďže žalovaní v
rade 1/ a 2/ po tomto dátume realizovali čiastočnú úhradu dlžnej sumy. Z uvedeného vyvodil, že výzva
zo dňa 12.12.2008 im bola doručená.

11. Na pojednávaní dňa 4.12.2017 právna zástupkyňa žalovaných v rade 1/ a 2/ súhlasila s čiastočným
späťvzatím žaloby. K zvyšku uplatneného nároku uviedla, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo
dňa 12.12.2008 vypracovanej jeho právnym predchodcom žalovaným v rade 1/ a 2/, čo je zákonnou
podmienkou pre postúpenie pohľadávky banky. Mala za to, že čiastočné plnenie dlžnej sumy doručenie

výzvy na úhradu v žiadnom prípade nepreukazuje. Tiež poukázala na to, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že právny predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok pohľadávku
voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nezosplatnil a tiež zo zmluvy o postúpení pohľadávok nevyplýva, že
by právny predchodca žalobcu tohto splnomocnil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, resp. že
vôbec žalobca mal povolenie na činnosť v súvislosti so správou bankových pohľadávok. Namietala i

to, že žalobca nepreukázal, že postúpenie sa týkalo splatnej pohľadávky tak ako to ukladá zákon o
bankách. Z uvedených dôvodov považovala zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatný právny úkon
a podanú žalobu žiadala zamietnuť.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnejalebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnychdní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým

predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma

banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden

z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy

splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným v rade 1/ v
sume neuhradených splátok splatných v období od 20.12.2010 do 20.2.2016 vo výške 5.742,45 € s
príslušenstvom. Keďže žalobca po otvorení pojednávania žalobu voči žalovaným v rade 1/ a 2/ v časti
sumy premlčaných splátok celkove vo výške 1.093,80 €, vyčísleného úroku z omeškania zo splátok za
obdobie od 21.12.2010 do 12.2.2012 vo výške 67,67 €, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

1.093,80 € od 13.2.2012 do zaplatenia vzal späť, súd so súhlasom žalovaných v rade 1/ a 2/ postupom
podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostal žalobcom uplatnený
nárok voči žalovaným v rade 1/ a 2/ na zaplatenie sumy nepremlčaných splátok úveru splatných v období
od 20.12.2011 do 20.2.2016 vo výške 4.648,65 € s príslušenstvom.

14. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorý vznikol zo zmluvy o
splátkovom úvere uzatvorenej v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka (a vo vzťahu k žalovanej
v rade 2/ z dohody o ručení), ktorá zmluva o splátkovom úvere je však súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalovaného v rade 1/ je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah

založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitnýzmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.

zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

15. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním, rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre

č.k. 25Co/589/2016-155 zo dňa 23.8.2017 a právny názor nadriadeného súdu v ňom vyjadrený, keď
odvolací súd zhodne s názorom tunajšieho súdu mal za to, že vo veci je potrebné skúmať otázku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní vo vzťahu k dodržaniu postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č.
č. 483/2001 Z.z. o bankách, dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné vyhovieť.

16. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, rozsudok Okresného súdu Trnava sp.
zn. 24Co/722/2015).

17. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v rade 1/ a 2/ mal súd preukázanú, keďže žalovaný v rade
1/ je dlžníkom zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania a žalovaná v rade
2/ sa zaviazala k splneniu záväzku žalovaného v rade 1/ z titulu ručenia (pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných v rade 1/ a 2/ žalobca preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie z ktorej

je predmetom sporu a predložením dohody o ručení).

18. Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako

veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného v rade 1/ ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek
výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu
je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu.
Žalobcasvojuaktívnuvecnúlegitimáciuvkonanívyvodzovalzoznámeniaopostúpenípohľadávky,ktoré
zaslal jeho právny predchodca žalovaným v rade 1/ a 2/, pričom v priebehu konania predložil aj písomnú

výzvu vypracovanú jeho právnym predchodcom adresovanú žalovanému v rade 1/ zo dňa 12.12.2008,
ktorou bol žalovaný v rade 1/ vyzvaný na zaplatenie aktuálnej dlžnej sumy.

19. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem
všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j.

ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu
bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní sosplnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone
o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými
obchodnými podmienkami. O tom, či banka túto možnosť využila, žalobca nepredložil žiaden relevantný
dôkaz. Pokiaľ teda nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol
výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy (prípadne pokiaľ takáto skutočnosť nebola preukázaná), nie je

možné urobiť záver o tom, žeby predmetný úver bol ku dňu postúpenia splatný. Splatnými do tej doby
sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých boli žalovaní v rade 1/ a 2/ v omeškaní.

21. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu

(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž, keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku

z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

22. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce

k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné
sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po
uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala

pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

23.Pretomalsúdzato,ževdanomprípadežalobcuzaťažovalodôkaznébremenopreukázaniasplnenia

podmienok špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Žalobca dodržanie
tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal, keď v priebehu konania síce učinil
skutkové tvrdenie v tom smere, že obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala dlžníka na
splnenie svojho záväzku, s plnením ktorého bol v omeškaní a že dlžník bol napriek výzve nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči

banke a tiež predložil o tejto skutočnosti dôkaz - písomnú výzvu zo dňa 12.12.2008, súd bol však
nútený konštatovať, že žalobcom učinené skutkové tvrdenie a predložený dôkaz nepreukazujú splnenie
zákonom stanoveného postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila žalovanému v rade 1/ písomnú výzvu na splnenie
omeškaného peňažného záväzku. Písomná výzva na splnenie je totižto jednou z podmienok platného

postúpenia pohľadávky bankou. Výzva sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o tzv.
faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky
bankou v prípade, ak klient banky je napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako
90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Nepredloženie tejto výzvys doručenkou má za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania nepretržitého
omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné postúpenie
pohľadávky SLSP, a.s. v prospech žalobcu. Preto, keď žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie

o tom, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 právnym nástupcom
obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 0212173085
uzatvorenej so žalovaným v rade 1/ dňa 6.3.2006 a dohody o ručení zo dňa 6.3.2006, súd mal za
to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu

postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka
(konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o postúpení pohľadávok zo 15.12.2011 je preto
potrebné považovať za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so
zákonom).

24. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku

vo veci sp. zn. 24Co/722/2015, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu
spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod
následkomneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyvzmysle§39Občianskehozákonníkaprerozpor
so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje
postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky

voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou
banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie
bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§
91 a nasl. cit. zákona).

25. Vychádzajúc zo záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, v ktorých
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou ako aj vychádzajúc zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (predovšetkým ustanovenie § 5b predmetného zákona,
v ktorom je súdu uložené ex offo prihliadať na skutočnosti oslabujúce nárok dodávateľa voči
spotrebiteľovi), mal súd za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001Z.z.obankáchmôžebyťibapohľadávkaalebojejčasť,ktorésúužsplatnými(dospelésplátky)
atozapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvypotom,čobolklientbankynepretržitedlhšieako90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď napr. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Co/328/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015,

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/750/2015). Banka je teda oprávnená postúpiť časť
peňažného záväzku, s úhradou ktorého je dlžník, napriek písomnej výzve banky, aktuálne v omeškaní
viac ako 90 kalendárnych dní. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu ohľadne platnosti postúpenia pohľadávky,
ktorá je predmetom tohto konania, súd tieto považoval rozhodovacou praxou súdov za prekonané.

26. Keďže súd postupom podľa § 295 CSP nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok
predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo 15.12.2011 v prospech žalobcu je neplatná s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka
podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) v časti pohľadávky
Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným v rade 1/ a 2/ zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

č. 0212173085 zo 6.3.2006 a žalobca v súvislosti s uvedenou zmluvou nie je veriteľom žalovaných
v rade 1/ a 2/. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu vo zvyšnej časti (ktorá
zostala predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania) zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods.

1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaní v rade 1/ a 2/ boli tou stranou sporu, ktorá
bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná a v zastavujúcej časti žalovaní v rade 1/ a
2/ zastavenie konania nezavinili. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).