Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221780
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117221780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: M. Q., G.. X.X.XXXX K. Z. O.,
O. XX, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav Baláž, advokát, so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti
žalovanému: M.. V. B., K. Z. Y., R. XXX/XX, právne zastúpenému: Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom,
so sídlom Prešov, Metodova 12, o zaplatenie 5,500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 16.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vyššie označeným napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol a sporovým stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou z 29.09.2017 doručenou
súdu 3.10.2017 domáhal zaplatenia 5500 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 16.9.2017
do zaplatenia. Nárok uplatnil titulom nezaplateného nájomného za prenájom lešenia v zmysle nájomnej
zmluvy zo dňa 31.3.2017, ktorú pripojil k žalobe. K ukončeniu tohto nájmu došlo dohodou zo dňa

28.8.2017, ktorou sa žalovaný zaviazal dlžné nájomné 5.500,- Eur uhradiť do 15.9.2017.

3. Voči pôvodne vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom
poukázal na dohodu o urovnaní zo dňa 6.12.2017, ktorú aj pripojil.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení na odpor voči platobnému rozkazu potvrdil uzavretie dohody o urovnaní,
ktorou žalovaný sa zaviazal zaplatiť mu 35.500 Eur. Prehlásil však, že žalovaný doposiaľ mu sumu

35.500 Eur ani čiastočne neuhradil.

5. Žalovaný reagoval vyjadrením zo dňa 19.3.2018, v ktorom tvrdil, že si svoj záväzok v zmysle dohody
o urovnaní splnil a žalobcovi sumu 35.500 Eur uhradil, čo preukázal kópiou kvitancie zo dňa 6.12.2017
a pokladničného výdavkového dokladu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, zmluvou o nájme, dohodou o skončení nájmu, písomnými

vyjadreniami strán, dohodou o urovnaní zo dňa 6.12.2017, kópiami pokladničného výdavkového
dokladu, kvitanciou, záznamom z nahliadnutia do spisu zo dňa 17.1.2008, výpismi z účtu žalobcu,
výpisom z elektronickej komunikácie strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový
stav:7. Strany uzavreli dňa 31.3.2017 nájomnú zmluvu podľa § 663 a násl. Občianskeho zákonníka, ktorou
žalobca prenajal žalovanému stavebné lešenie značky Ringer v množstve 1.000m2 na dobu neurčitú

za mesačné nájomné 1.000 Eur.

8. Dňa 28.8.2017 strany podpísali dohodu o skončení tohto nájmu ku dňu 15.9.2017. Dlžné nájomné za
apríl až august 2017 bolo vyčíslené na 5.000 Eur a alikvotná časť za september 2017 vo výške 500 Eur.
Žalovaný sa v článku III. bode 3 tejto dohody zaviazal uhradiť dlžné nájomné 5.500 Eur do 15.9.2017.

Žalovaný pritom na pojednávaní potvrdil existenciu tohto svojho záväzku.

9. Dňa 6.12.2017 strany a tiež B. P. podpísali dohodu o urovnaní podľa § 585 Občianskeho zákonníka.
V časti I. sú konkretizované pôvodné pohľadávky, ktoré žalobca a B. P. uplatnili voči žalovanému
vrátane tohto sporu. V časti II. dohody sa konštatuje, že žalovaný tieto pohľadávky neuznáva z dôvodu
neuzatvorenia, neexistencie nájomnej zmluvy.

10. Časť III. zmluvy predstavuje samotnú dohodu o urovnaní. V nej sa uvádza, že účastníci dohody
napriek svojim skôr vyjadreným právnym názorom a stanoviskám za účelom konečného usporiadania
vzájomných práv a povinností nahradzujú doterajšie nejednoznačné práva a povinnosti tak, že pokiaľ
ide o žalobcu, žalovaný uhradí vkladom na jeho bankový účet v deň účinnosti zmluvy 35.500 Eur s

tým, že žalobca mu vydá kvitanciu pre účely výmazu záložného práva podľa uznesenia Okresného súdu
Prešov sp. zn. XC/XX/XXXX z 2.11.2017. V bode 3 sa žalobca zaviazal do dvoch dní od účinnosti tejto
dohody zobrať žalobu XXC/XX/XXXX a XXC/XX/XXXX späť s tým, že nebude si uplatňovať nárok na
náhradu trov konania.

11. V bode 4 účastníci vyhlásili, že vykonaním úkonov podľa bodov 1, 2, 3 tohto článku dôjde ku
generálnemu urovnaniu všetkých vzájomných práv, povinností a nárokov týkajúcich sa predmetu tejto
dohody a v budúcnosti si žiaden z účastníkov neuplatní voči druhej strane žiaden nárok nad rámec tejto
zmluvy. V uvedenej dohode nebola upravená možnosť odstúpenia od nej.

12. Obe strany na pojednávaní zhodne uviedli, že dohoda o urovnaní sa týkala nielen ich právneho
vzťahu z nájomnej zmluvy, ktorá je predmetom tejto žaloby, ale aj právneho vzťahu z kúpnej zmluvy
ohľadom prevodu lešenia, ako aj z troch zmlúv o pôžičke, ktoré poskytol žalobca žalovanému.

13. Žalovaný doložil kópiu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 6.12.2017, podľa ktorého
žalobcovi vyplatil sumu 35.500 Eur, pričom na kópii tohto dokladu sa nachádza aj podpis žalobcu.
Ten však na pojednávaní prehlásil, že žiadny takýto doklad nepodpísal. Žalovaný na výzvu súdu o
predloženie originálu spomínaného dokladu uviedol, že k dispozícii ho nemá a že originály dokladov si
ponechali žalobca a B. P., ktorému žalovaný taktiež vyplácal sumu v zmysle dohody o urovnaní a to

konkrétne 45.500 Eur.

14. Žalobca v písomnom vyjadrení na odpor žalovaného, ale aj na pojednávaní opísal situáciu, ku ktorej
došlo 6.12.2017 tak, že so žalovaným spolu s B. P. si dohodli stretnutie za účelom overenia podpisov
na dohode o urovnaní a kvitanciách a následného vyplatenia príslušných súm podľa dohody o urovnaní

na ich bankové účty zo strany žalovaného na rannú hodinu dňa 6.12.2017. Po overení týchto podpisov
mali so žalovaným ísť do pobočky UniCredit banky, kde mal žalovaný realizovať hotovostné vklady na
ich účty a následne žalobca a B. P. mu mali vydať kvitancie o týchto úhradách. Žalovaný im tvrdil, že
čaká človeka, ktorý mu má peniaze priniesť, počas doby čakania vyžiadal od nich spomínané listiny,
ktoré mal v určitý čas k dispozícii, keď bol sám v aute.

15. V dohode o urovnaní si jej účastníci neupravili možnosť odstúpenia a preto do úvahy by prichádzalo
len odstúpenie v zmysle zákona, žalobca však nepoukázal na žiadne zákonné ustanovenie umožňujúce
platne odstúpiť od spomínanej dohody a ani súd žiadny takýto zákonný dôvod nezistil. Pre postup podľa
§ 517 ods. 1 vety druhej Občianskeho zákonníka totiž neboli splnené zákonné podmienky, konkrétne

to, že žalobca neposkytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na plnenie jeho záväzku v zmysle
dohody o urovnaní. Súd preto nemohol túto dohodu považovať za neplatnú alebo zrušenú a žalobca si
tak môže uplatňovať nárok na plnenie len v zmysle nej a nie podľa nájomnej zmluvy.16. Súd konštatoval, že aj keby žalobca stále uplatňoval len tú istú, teda 5.500,- Eur, ak by nárok uplatnil
z dohody o urovnaní v rámci tohto sporu, musel by zmeniť žalobu a následne súd by rozhodol či túto
zmenu pripustí alebo nie. Podľa § 140 ods. 1 CSP totiž zmenou žaloby je nielen návrh, ktorým sa

rozširuje uplatnené právo, ale aj ak sa uplatňuje iné právo, čo je aj tento prípad. Za zmenu žaloby sa
dokonca považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe
(§ 140 ods. 2 CSP). Súdu preto z vyššie uvedených dôvodov nezostávalo nič iné než túto žalobu o
zaplatenie nájomného zamietnuť. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a
§ 257 CSP. Úspešný síce v spore bol žalovaný a preto nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255

ods. 1 CSP vznikol jemu, avšak súd v záujme naplnenia princípu spravodlivosti, ktorý súd považuje za
zásadný, aplikoval § 257 CSP a úspešnému žalovanému tento nárok po zohľadnení okolností prípadu
nepriznal. Súd totiž vychádzal zo skutočností, že žalovaný skutočne dlhoval žalobcovi nájomné, ktoré
bolo uplatnené touto žalobou a k zamietnutiu žaloby došlo len preto, že po podaní žaloby strany uzavreli
iný právny vzťah dohodou o urovnaní. Navyše z už vykonaných dôkazov súd má zásadné pochybnosti
o pravdivosti výpovedi žalovaného ohľadom jeho tvrdenia o splnení záväzku aj v zmysle dohody o

urovnaní. Súd nepovažuje za pravdepodobné, že ak by k tejto výplate skutočne došlo, že by žalobca na
žalobe trval a podal by na neho aj trestné oznámenie. Suma 35.500,- Eur je vysoká a preto súd taktiež
považuje za nepravdepodobné, že by si ju žalobca ponechal v hotovosti, ale naopak pravdepodobnejšie
z hľadiska bezpečnosti je, že by si ju vložil na peňažný účet, čo však výpis z jeho účtu nepotvrdzuje.
Žalovaný disponuje len kópiou pokladničného výdavkového dokladu, na ktorom je síce podpis žalobcu

ako príjemcu príslušnej sumy, ale je všeobecne známe, že na kópiu dokladu sa dá technicky preniesť
podpis z iného dokladu, preto hodnoverným dokladom preukazujúcim výplatu peňažných prostriedkov
je originál príslušného dokladu a súd nepovažuje za logické, že by žalovaný ako skúsený podnikateľ sa
uspokojil s tým, že žalobca mu vydal len kópiu pokladničného dokladu a originál si ponechal sám, keď
výdavkový pokladničný doklad slúži predovšetkým pre platiteľa, teda v danom prípade pre žalovaného.

To, že žalobca trval na spôsobe úhrady sumy v zmysle dohody o urovnaní na jeho peňažný účet logicky
vysvetlil a napokon tomu zodpovedá aj text kvitancie, v ktorej sa spomína, že peniaze boli vyplatené
skutočne na jeho peňažný účet, teda neuvádza sa tam platba v hotovosti ako ju podľa žalovaného
realizoval. Napokon aj predložený výpis z elektronickej komunikácie so žalovaným nasvedčuje tomu, že
pravdivé bolo vyjadrenie žalobcu ohľadom popisu jeho situácie zo dňa 6.12.2017. Za zarážajúce konanie

žalovaného súd považuje aj skutočnosť, ktorá je preukázaná úradným záznamom, ktorý bol spracovaný
na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Prešove, ktorý súd nemá dôvod spochybňovať a z ktorého
jasne vyplýva, že žalovaný príslušné kvitancie zo spisu zobral. Za týchto okolností súd považuje za
amorálne, aby žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

17. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
a/, d/, e/, f/, h/ CSP. Namietal, že postup súdu prvej inštancie je v rozpore so zákonom a vo veci
preukázaným skutkovým stavom. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že žalovaný
doposiaľ mu nezaplatil nájomné a to napriek jeho viacerým snahám vyriešiť celú záležitosť mimosúdnym
spôsobom, čo vyústilo aj do uzavretia predmetnej dohody o urovnaní, o ktorej existencii bol súd prvej

inštancie včas informovaný nie len zo strany žalobcu, ale aj zo strany žalovaného. Žalovaný napriek
jeho snahám odmieta dlžnú čiastku zaplatiť, dokonca sa zaplateniu vyhýba spôsobmi, ktoré rozhodne
nemožno považovať ani za morálne a to tobôž nie zákonné. Samotné uzatvorenie dohody o urovnaní
medzi stranami sporu nie je takou skutočnosťou, ktorá by bola mala potrebu zmeny žaloby podľa §
140 ods. 2 CSP. V danom prípade došlo k zmene právneho dôvodu, avšak bezo zmeny v skutkovom

stave. Bolo teda záležitosťou súdu prvej inštancie podriadiť tvrdený skutkový stav zistený v tomto konaní
pod hmotnoprávnu normu, ktorá skutkovému stavu zodpovedá. Nezákonnosť a nesprávnosť súdu prvej
inštancie spočíva aj v tom, že pokiaľ súd prvej inštancie došiel k právnemu záveru, že v danom prípade
je nutné aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 CSP, mal vyhodnotiť podanie a ústne prednesy žalobcu
adresované súdu po uzavretí dohody o urovnaní podľa ustanovenia § 124 CSP, podľa ktorého sa každé

podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Z uvedeného vyplýva, že ak súd usúdi, že ide o návrh na zmenu
žaloby bude postupovať podľa ustanovenia § 140 a nasledujúcich CSP a to aj vtedy ak toto podanie
nebude označené ako návrh na zmenu žaloby.

18. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie

prejednanie a rozhodnutie. Eventuálne navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že odvolanie považuje za účelové a neopodstatnené. Zdôraznil, že žalobcovi bola vyplatená
čiastka vo výške 35.000,- eur, a to v ten istý deň ako bola podpísaná predmetná dohoda medzi

účastníkmi tohto konania, čoho dôkazom je originál kvitancie zo dňa 06.12.2017, ktorou žalobca potvrdil
úhradu žalovaného a odovzdal žalovanému.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencie vyplývajúcich z ustanovení §
34 zákona č.160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie

bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP),
prejednal poddané odvolanie žalobcov a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie
mu predchádzajúce podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasledujúcich CSP bez toho, aby
nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario). Právnym dôsledkom takéhoto postupu
odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385
CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podanými v odvolaní

do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove

(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1,3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených
zásad (§ 379, § 380 ods. 1,2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

21. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

22. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

24. Prejednaním veci len v rámci, a z tých dôvodov, ktoré odvolatelia vymedzili v odvolaní a podľa
výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd nezistil
opodstatnenosť podaného odvolania. Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné
dokazovania,znehovyvodilsprávneskutkovézisteniaarovnakosprávnevecprávneposúdil.Vzhľadom

na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritorného výroku rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým žalobe vyhovel, sa odvolací súd stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení
rozsudku súdu prvej inštancie k tomuto meritornému výroku a za aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2
CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

25. Odvolací súd ma za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom
na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu
vysporiadal so všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci v odvolacích námietok opätovne
poukázali žalobcovia. Odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste
zopakovať a ďalej dopĺňať.

26. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn T.. Ú. XXX/XX a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo/XX/
XXXX, pri potvrdení rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je potrebné aby krajský súd v odôvodnení
svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje,

pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného odvolacieho súdu tvoria jeden celok ( T.. Ú. XX/XX,
T.. Ú. XXX/XX, T.. Ú. XXX/XX) a tými je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie
obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu.27. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania neboli zo strany odvolateľov podané žiadne námietky,
preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod správnosť tohto výroku
preskúmavať.

28. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1,2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396

ods.1 CSP v spojený s ustanovením § 255ods. 1 a § 262 ods.1 a úspešnému žalovanému priznal voči
žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).