Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Csp/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200562
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5718200562.1

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou v právnej veci žalobcu: Intrum
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831; právne zastúpený: ŠOLTÉS Ján
JUDr., Advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, PSČ: 811 07, IČO: 37 927 795 proti
žalovanému: N. U., W.. X.X.XXXX, F. U. XXXX/XX, Y., štátny občan SR v konaní o zaplatenie 28,- € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 28,- € spolu s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne zo súm:
- 10,- € od 5.5.2015 do 20.5.2015
- 14,- € od 21.5.2015 do 20.6.2015
- 18,- € od 21.6.2015 do 20.7.2015
- 22,- € od 21.7.2015 do 20.8.2015
- 26,- € od 21.8.2015 do 20.9.2015

- 28,- € od 21.9.2015 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému právo na 96,36 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2018 domáhal zaplatenia sumy 28,- € s príslušenstvom.

2. Žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 9.12.2013 Zmluvu o
pôžičke EČ 120575316, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky

72,- € na zakúpenie spotrebného tovaru, v kúpnej cene 74,- €, pričom žalovaný pri podpise zmluvy
zaplatil akontáciu 2,- €. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 18- tich mesačných splátkach
po 4,- €, pričom do dňa podania žaloby uhradil sumu 44,- €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca 27.2.2015
predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia splatnosti úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote

nedošlo, žalobca 19.4.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný Oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti zo dňa 29.4.2015.

3. Žalobu v súdnej veci podávala Všeobecná úverová banka a.s., Bratislava, IČO: 31 320 155 ako právny
nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Kežmarok, IČO: 35 923 130. V priebehu konania
právny zástupca pôvodného žalobcu požiadal súd o pripustenie zmeny strán na strane žalobcu v zmysle

ustanovenia § 80 ods. 1 CSP s odôvodnením, že pôvodný žalobca na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej s obchodnou spoločnosťou uvedenej v záhlaví rozsudku postúpil pohľadávkuvoči žalovanému na túto obchodnú spoločnosť. Súd pripustil zmenu subjektu tak, že na strane žalobcu
vystúpil z konania pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia
s.r.o., Bratislava.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré účastníkov riadne predvolal, právny zástupca žalobcu sa
ospravedlnil a žiadal pojednávať v neprítomnosti, u žalovaného súd vychádzal z fikcie doručenia, pričom
žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. Súd teda vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním listín, ktoré

žalobca pripojil k žalobe a zistil nasledovné:

5.ZlistinyoznačenejakoZmluvaopôžičkevyplýva,žeprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanému
celkovú sumu pôžičky 72,- €, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po
4,- € s počtom splátok 18. Pôžička bola poskytnutá ako financovanie tovaru mobilného telefónu Nokia
208. Zmluva bola uzavretá 9.12.2013, akontácia bola 2,- €, ročná úroková sadzba bola dojednaná na

0 %, RPMN 0 % a priemerná hodnota RPMN 45,94 %. K zmluve boli pripojené aj Všeobecné úverové
podmienky k zmluve o pôžičke.

6. Do spisu tiež bola predložená predžalobná upomienka s dátumom 27.2.2015 adresovaná
žalovanému, ktorou právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že ak do 5.4.2015 nedôjde k

úhrade splátky splatnej v decembri 2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásení
okamžitej splatnosti datovanom 29.4.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že
dlh Úverovej zmluvy č. 20575316 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom celková istina
predstavovala sumu 28,- €.

7. Z prehľadu splátok a úhrad bolo zrejmé, že žalovaný uhradil 9.12.2013., teda pri podpise zmluvy
akontáciu 2,- € € a následne uhradil 22.1.2014 4,- €, 24.3.2014 4,- €, 20.4.2014 4,- €, 24.4.2014 sumu
4,- €, 23.5.2014 4,- €, 24.6.2014 4,- €, 22.8.2014 sumu 4,- €, 22.8.2014 sumu 4,- €, 25.9.2014 sumu
4,- €, 23.12.2014 sumu 4,- € a poslednú splátku, ktorú žalovaný uhradil bola 23.1.2015 4,- €. a od tohto
dátumu už žiadnu ďalšiu splátku neuhradil, pričom celkom zaplatil 46,- €.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou, je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia zmluvy, tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 2, veta 1. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplaneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.14. Podľa Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z.z. v platnom znení podľa § 3 ods.1 výška úrokov z omeškania
je o 5 % vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania

s plnením peňažného záväzku.

15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd mal
za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, ktorý
podľa jeho charakteru, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako veriteľ - právnická osoba, ktorá
poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol fyzickou osobou,
ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, je vzťahom spotrebiteľským a

bude sa riadiť ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov - Zákonom č. 129/2010, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Nesporné bolo, že
medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom došlo k uzavretiu „Zmluvy o pôžičke“ dňa 9.12.2013, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver na kúpu tovaru vo výške 72,- €, ktorý mal žalovaný splatiť v 18.-tich mesačných

splátkach po 4,- €, s tým že akontácia v sume 2,- € bola zaplatená pri podpise zmluvy a termín konečnej
splatnosti bol stanovený na jún 2015. Zmluvu súd vyhodnotil ako platnú. Z prehľadu splátok a úhrad
bolo zistené, že poslednú splátku, ktorú žalovaný uhradil v sume 4,- € došlo 23.1.2015, potom už žiadnu
ďalšiu splátku neuhradil. Žalovaný celkom ako vyplýva z prehľadu splátok uhradil sumu 46,- €, úver
bol poskytnutý vo výške 72,- €, teda nesporné bolo, že neuhradený úver zostal vo výške 28,- €, preto

žalobcovi súd túto sumu priznal tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

17. Žalobca si uplatnil z dlžnej sumy aj úroky z omeškania, ale súd mu ich z celej sumy tak, ako
žiadal nemohol priznať od dátumu 5.5.2015, pretože súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu a jeho
predchodcu, že na základe listu pôvodného veriteľa, ktorý nazval predžalobnou upomienkou došlo k

zosplatneniu dlhu. Právo veriteľa v prípade nesplácania dlhu, žiadať úhradu dlhu naraz, nevyplýva totiž
zo žiadneho zmluvného dojednania a to ani v dojednaní v základnej časti zmluvy, ani zo všeobecných
úverových podmienok pôvodného veriteľa. Možnosť ( pri dohode splácať dlh v splátkach ) žiadať pre
nesplatenie jednej, prípadne viacerých splátok zaplatenie celého dlhu naraz, je upravená v ustanovení §
565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Je zrejmé,
že vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka predpokladá dohodu zmluvných strán o práve
veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky.

18. Žalobca, ani jeho právny predchodca neprodukoval dôkaz, že si počínal v súlade s vyššie
citovanýmustanovenímObčianskehozákonníkaapretoprávnyúkonpôvodnéhoveriteľaatoVyhlásenie
okamžitej splatnosti úveru, nemôže jednostranne modifikovať zmluvu v tom smere, žeby na základe
takéhoto právneho úkonu pôvodného veriteľa došlo k zosplatneniu celého dosiaľ nezaplateného dlhu,
pre nesplácanie predchádzajúcich splátok, preto žalovaný mal dlh zaplatiť tak, ako to bolo pôvodne

dohodnuté a teda v splátkach, ktoré boli zročné vždy k 20.- temu dňu kalendárneho mesiaca, až do 6.
mesiaca 2015. Žalovaný sa potom dostával do omeškania s úhradou jednotlivých splátok vždy dňom
nasledujúcim po 20-tom dni v mesiaci, toho ktorého kalendárneho mesiaca. Preto omeškanie súd
nemohol priznať z celej sumy od 5.5.2015 ale úroky z omeškania priznal žalobcovi vždy od momentu
vzniku omeškania s úhradou tej - ktorej splátky, pričom k 5.5.2015, odkedy žalobca žiadal úroky z

omeškania bol v omeškaní so sumou 10,- € a následne súd priznával úroky z omeškania vždy od 21.
dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia.

19. Žalobca mohol v spotrebiteľskej zmluve žiadať a dohodnúť úroky z omeškania len v limitoch, ktoré
poskytovali občianskoprávne predpisy, konkrétne § 3 Nariadenia Vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznik právneho vzťahu medzi
stranami roku 2011 bola potom výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzby ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného záväzku, pričom pokiaľ ide o
výšku úrokov z omeškania, žalobca túto požadoval v súlade so zákonom a preto mu v tejto časti úrokypriznal, avšak z jednotlivých splátok ako bolo vyššie uvedené a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania
bola žaloba zamietnutá

20.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSP,podľaktoréhoakmalastranavoveciúspech
len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. V danom prípade súd žalobcovi priznal celú istinu tak, ako ju požadoval
v žalobe. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ktoré požadoval žalobca od 5.5.2015 do času vyhlásenia

rozsudku z celej sumy, vo vyčíslení tieto predstavovali sumu 4,59 €. Súd však žalobcovi priznal úroky z
omeškania len z jednotlivých splátok, ktoré do dňa vyhlásenia rozsudku, vo vyčíslení predstavovali sumu
4,40 €. Celý nárok žalobcu, teda istina, aj úroky z omeškania do vyhlásenia rozsudku, ktoré žalobca
žiadal predstavovali spolu sumu 32,59 €, avšak súd priznal sumu a úroky z omeškania do vyhlásenia
rozsudku v celkovej sume 32,40 €, čo je 98,18 %- ný úspech žalobcu a 1,82 % -ný úspech žalovaného
a potom teda čistý úspech žalobcu je 96,36 % a len v tomto rozsahu priznal žalobcovi právo na náhradu

trov konania voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.