Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/397/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109225348
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1109225348.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: VISTA TOWER a.s., so sídlom
Lazaretská 7, Bratislava, IČO: 36 360 210, zastúpený: obchodná spoločnosť G. Lehnert, k.s., so sídlom
Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, IČO: 31 347 762, v mene ktorej koná JUDr. Ján Ondruš, prokurista,
a JUDr. Miloslav Šimkovič, advokát, so sídlom Galandova 3, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto

Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o
určenie neplatnosti výpovede z nájmu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I
v Bratislave, zo dňa 14.09.2012, č.k. 22C/227/2009-333, o návrhu žalobcu na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r e r u š u j e konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o podanej ústavnej sťažnosti vedenej pod sp.zn. Rvp 12846/2016.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu zo dňa 23.09.2009,
ktorou žalovaný vypovedal zmluvu o nájme časti pozemku uzatvorenú medzi účastníkmi za účelom
výstavby polyfunkčného objektu „Vista Tower“. Možnosť prenajímateľa (žalovaného) jednostranne
vypovedať zmluvu v akomkoľvek štádiu a bez udania dôvodu bolo v rozpore s cieľom a účelom zmluvy.
Jednostranným vypovedaním zmluvy zo strany žalovaného mal byť zmarený účel zmluvy a realizácia

podnikateľského projektu žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie na účely zriadenia trvalej stavby
sa uzatvorí kúpna zmluva, ktorá má charakter trvalý, rovnako ako účel, na ktorý má nehnuteľnosť slúžiť.
Uzatvorenie nájomnej zmluvy nevylučuje v budúcnosti uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej
bol pôvodne prenajatý pozemok. Uzatvorením nájomnej zmluvy mal žalovaný podľa názoru súdu prvej
inštancie porušiť svoju povinnosť hospodáriť s majetkom, ktorý mu bol v zmysle zákona č. 138/1991
Zb. o majetku obcí zverený tak, aby ho zhodnocoval a nakladal s ním v prospech rozvoja obce. Preto

predmetnú zmluvu označil za absolútne neplatný právny úkon. Z dôvodu absolútnej neplatnosti nebolo
možné zmluvu ani vypovedať a súd sa preto nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou výpovede.
V prípade, že by pripustil, že zmluva je platná, výpoveď žalovaného označil za jednostranný právny
úkon, ktorý nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca svoj investičný projekt, ktorého zámerom
bolo zriadiť stavbu trvalého charakteru realizoval na pozemku, ku ktorému mu svedčilo len právo
záväzkovoprávneho, nie vecnoprávneho charakteru, pričom z pojmového znaku nájomnej zmluvy

vyplýva podľa tvrdenia súdu prvej inštancie jej dočasný charakter. To, že žalobca za takýchto podmienok
pristúpil k realizácii podnikateľského zámeru, posúdil súd prvej inštancie len ako mieru podnikateľského
rizika, ktoré bol ochotný znášať a nie ako následok neprípustného, dobrým mravom sa priečiaceho
konania žalovaného.
2. Krajský súd v Bratislave, v nadväznosti na odvolanie žalobcu, rozsudkom zo dňa 03.06.2014,
č.k. 14Co/101/2013-477 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určil, že výpoveď

nájomnej zmluvy č. 08-830297-08-00 zo dňa 23.03.2009 adresovaná žalovaným žalobcovi je neplatná.
Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.Dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil zistený skutkový stav, vyvodil z neho
nesprávne právne závery a s relevantnými skutočnosťami sa vôbec nevysporiadal. Žalovaný mal podľa
odvolacieho súdu výhodnejšie postavenie, pretože žalobca sa zaviazal odkúpiť prenajatý pozemok za

cenu určenú mestským zastupiteľstvom. Danie výpovede za takýchto okolností sa javilo ako šikanózny
výkon práva, ktorý nepožíva súdnu ochranu. Žalovaný zneužil svoju dominantnú pozíciu v nájomnom
vzťahu a žalobca bol pri realizácii stavby závislý od správnych rozhodnutí, ktoré v územnom alebo
stavebnom konaní vydával žalovaný alebo správca stavebných pozemkov. Záverom konštatoval, že
žalovaný síce formálne postupoval v súlade s nájomnou zmluvou, ale závadným spôsobom, sledujúc

zmarenie hospodárskeho účelu prenájmu na škodu nájomcu. Sporná výpoveď z nájomnej zmluvy ako
jednostranný právny úkon prenajímateľa je z týchto dôvodov v rozpore s dobrými mravmi a zakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný napadol rozsudok odvolacieho súdu dovolaním. Namietol, že rozhodnutie odvolacieho súdu
vychádza z nesprávneho právneho názoru a domáhal sa, aby dovolací súd jeho rozhodnutie zmenil a
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, resp. zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 03.06.2016, sp.zn. 14Co/101/2013, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že odvolací súd v dôsledku nesprávneho právneho názoru na platnosť výpovede
z dôvodu rozporu s dobrými mravmi nepovažoval za potrebné zaoberať sa pri skúmaní platnosti

výpovede naliehavosťou právneho záujmu, samostatnou platnosťou nájomnej zmluvy z hľadiska účelu,
na ktorý bola uzavretá, a dôkazným bremenom žalobcu. Odvolací súd rozhodol vo veci bez doplnenia
dokazovania.Týmtopostupompodľanázorudovolaciehosúdudošlokporušeniuustanovenia§241ods.
2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v spojení s ustanovením
§ 237 písm. f/ OSP, ako aj k porušeniu § 241 ods. 2 písm. c/ OSP.

5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 01.07.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Žalobca podaním zo dňa 24.10.2016 navrhol, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 164
CSP prerušil súdne konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „ÚS SR“) o podanej ústavnej sťažnosti žalobcu (vedená pod sp.zn. Rvp 12846/2016), týkajúcej sa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2016, č.k. 7Cdo/63/2015. Podľa názoru
žalobcu došlo týmto uznesením k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Otázka, ktorá je predmetom tejto ústavnej sťažnosti, môže mať význam aj pre

rozhodnutie v prejednávanej veci. Ak ÚS SR zruší uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 23.06.2016, č.k. 7Cdo/63/2015, a vec mu vráti na ďalšie konanie, bude Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodovať znovu o dovolaní žalovaného, a pri svojom rozhodovaní bude viazaný právnym
názorom ústavného súdu. V takom prípade nebude odvolací súd pokračovať v predmetnom konaní a
nebude viazaný právnym názorom obsiahnutým v zrušujúcom uznesení NS SR.

7.Žalovanémubolopodaniežalobcuzodňa24.10.2016doručenédňa04.11.2016,pričomkjehoobsahu
sa v stanovenej lehote nevyjadril.
8. Podľa ustanovenia § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. V zmysle tejto právnej úpravy strana sporu

môže navrhnúť prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Je len na úvahe
súdu, či v prípade vzniku určitej zákonom predpokladanej prekážky konania, konanie preruší alebo v
ňom bude pokračovať ďalej. Nevyhnutným predpokladom pre prerušenie konania je skutočnosť, že v
inom, už prebiehajúcom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať zásadný význam pre jeho rozhodnutie.
Odvolací súd sa stotožnil s argumentmi žalobcu uvedenými v jeho návrhu na prerušenie súdneho

konania. Výsledok konania o ústavnej sťažnosti žalobcu nepochybne môže mať zásadný vplyv na
priebeh ďalšieho konania pred odvolacím súdom, ak by ústavný súd vyhovel ústavnej sťažnosti a
zrušujúce uznesenie NS SR zrušil. Pre ďalšie konanie by následne bol rozhodujúci záväzný právny
názor ústavného súdu v takomto rozhodnutí.
9. Z dôvodov uvedených pod bodom 8. odvolací súd konanie vo veci v súlade s § 164 CSP prerušil až

do právoplatného skončenia konania vedeného na ÚS SR pod sp.zn. Rvp 12846/2016.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).