Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209576
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814209576.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej, v exekučnej veci oprávneného E., v zastúpení N. proti
povinnému O., o vymoženie 1.049,97 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza, č.k. 9Er/1954/2014-18 zo dňa 20. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným do zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 26.03.2014, domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie
istiny vo výške 1.049,97 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.

zn. SR 06829/13 zo dňa 23.09.2013. Rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe
zmenky. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 16.05.2012 neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 16.05.2012,
kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť
vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých
podmienok splatný vcelku dňa 17.04.2013, oprávnený vyplnil dňa 13.05.2013 zmenku povinného

v zmysle uzatvorenej dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.049,97 Eur s dátumom začiatku úročenia
dňa 17.04.2013 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 20.05.2013. Rozhodcovský súd
neskúmal dôvod vystavenia zmenky (tzv. zmenkovú kauzu). Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdnemu exekútorovi G.. Z. U., E.. udelené tamojším súdom dňa 24.06.2014. Zákon č. 438/2015
Z. z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f, nadobudol účinnosť dňa
23.12.2015. Zákonná lehota podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorej musí oprávnený doplniť

návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, uplynula
dňa 22.01.2016. Oprávnený do dnešného dňa návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil. Zákonným
následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015
Z. z. (t. j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 Exekučného poriadku). Exekučný súd
pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku). Keďže oprávnený návrh
na vykonanie exekúcie do 22.01.2016 nedoplnil, súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 2, §

243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil. O trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd podľa § 200
Exekučného poriadku, po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie samostatným uznesením, a to
z dôvodu, aby predišiel možnej situácii, kedy by výrok o trovách konania nadobudol právoplatnosť skôr
ako výrok o zastavení exekúcie, nakoľko proti rozhodnutiu sudcu o výške trov konania
nie je v zmysle § 357 CSP prípustné odvolanie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie
oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uznesenie súdu prvej inštanciepovažoval za nepreskúmateľné. Mal za to, že v danom prípade je exekučné konanie vedené voči
povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je
vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval

ako podnikateľ a peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Zastával názor, že novela
Exekučného poriadku, týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach,
ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi.
Zároveň poukázal na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu,
nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie,

sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa. Poukázal aj na skutočnosť, že už k samotnému
návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej
bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka
zabezpečovala. Oprávnený mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ust. § 243f ods. 1 v spojení
s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, splnil.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31.03.2017.

6. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, spísanom pred súdnym exekútorom G.. Z. U. dňa
26.03.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.049,97 Eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 06829/13 zo dňa 23.09.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2013 a vykonateľnosť dňa 14.11.2013. Poverenie bolo súdnemu

exekútorovi vydané dňa 24.06.2014.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015 do 31.03.2017),

v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa
účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4,
je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do
30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že
sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Ak oprávnený

návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
9. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým bol novelizovaný Exekučný poriadok a s ním aj prechodné ustanovenie §
243f ods. 1 (v znení účinnom do 31.03.2017), ktoré explicitne uložilo oprávnenému povinnosť v lehote
30 dní odo dňa účinnosti, t. j. do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich

skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť o tom dôkazy (§ 39 ods. 4 Exekučného
poriadku), a to aj v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona. Nedoplnenie
návrhu v 30-dňovej lehote zakladá povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu v zmysle § 243f ods.
5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017).

10. Je pravdou , že v danom prípade oprávnený nedoplnil v lehote 30 dní, upravenej v
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku, svoj návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4
Exekučného poriadku. Javilo by sa preto, že súd prvej inštancie nemohol postupovať inak, než exekúciu
podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastaviť. Z obsahu spisu však vyplýva, že oprávnenýpovinnosti vyplývajúce mu z citovaného ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil. Opísal rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným v návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom
zdôraznil, že v záväzkovom vzťahu, založenom zmluvou o úvere, povinný vystupoval ako podnikateľ -

fyzická osoba oprávnená na podnikanie, bol v zmluve o úvere identifikovaný obchodným
menom, miestom podnikania, identifikačným číslom objektu, povinný výslovne prehlásil, že finančné
prostriedky sú poskytované na výkon podnikania, preto právny vzťah, vyplývajúci zo zmluvy o úvere, nie
je vzťahom spotrebiteľským. Súčasne s návrhom na vykonanie exekúcie oprávnený predložil zmluvu o
úvere zo dňa 16.05.2012, z ktorej ním tvrdené skutočnosti vyplývajú, všeobecné podmienky poskytnutia

úveru, výpis zo živnostenského registra povinného, rozhodcovskú zmluvu, zmenku a exekučný titul -
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 23.09.2013, sp. zn. SR 06829/13.

11. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že nebol dôvodný postup súdu podľa § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku (zastavenie exekúcie pre nedoplnenie návrhu na začatie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku), nakoľko všetky zákonom vyžadované predpoklady (§ 39 ods. 4

Exekučného poriadku) boli v danej veci oprávneným splnené súčasne s podaním návrhu na vykonanie
exekúcie. Bolo by preto nezmyselne formálne vyžadovať od oprávneného opätovné predkladanie
totožných tvrdení (opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným) a
dôkazov (úverová zmluva, zmenka, exekučný titul, výpis zo živnostenského registra povinného a pod.),
ktoré sa v spise už nachádzali a súd ich tak mal pred svojím rozhodnutím v danej veci k dispozícii.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

13. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť tvrdenia a dôkazy nachádzajúce sa v spise, ktoré boli
oprávneným predložené spolu s návrhom na začatie exekúcie a následne rozhodnúť buď o zastavení
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku alebo o pokračovaní exekúcie podľa § 243f
ods. 6 Exekučného poriadku.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).