Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 23, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/999/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217204161
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Demková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7217204161.2

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotné poisťovňa a.s., IČO:
35937874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému: F. F., X.. XX.XX.XXXX, L. H. X, XXX
XX F., v konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška na Exekútorskom úrade Michalovce,
Kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. EX 379/17 o námietkach povinného proti exekúcii,
námietkach proti trovám exekúcie a návrhu na odklad exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a.

III. Odklad exekúcie n e p o v o ľ u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 10.2.2017 domáhal u súdneho
exekútora vykonania exekúcie voči povinnému za účelom vymoženia svojej pohľadávky vo výške
1.132,16 Eur s prísl., a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu
nedoplatkovč.1443519817zodňa31.7.2014ač.1643085113zodňa14.1.2016,ktorývydaloprávnený.

2. Dňa 17.2.2017 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s

prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. 5803 3003902 zo dňa 11.4.2017.

3. Dňa 16.6.2017 postúpil súdny exekútor súdu námietky povinného proti exekúcii a proti trovám
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Povinný vo svojich námietkach uviedol, že nevyhnutnou
náležitosťou toho, aby mohla byť vedená exekúcia na podklade výkazu nedoplatkov je vykonateľnosť
výkazu nedoplatkov. Predpokladom vykonateľnosti výkazu nedoplatkov je jeho riadne doručenie.

Povinný v námietkach uvádza, že výkaz nedoplatkov mal byť v zmysle ust. § 17b ods. 3 zákona č.
580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov doručovaný platiteľovi poistného.
Povinný uvádza, že riadne doručovanie výkazu nedoplatkov nepovažuje za preukázané a preto
výkazy nedoplatkov, ktoré sú exekučným titulom v tomto konaní, nemohli nadobudnúť právoplatnosť a
vykonateľnosť. Hoci je podanie povinného označené ako „Námietky proti exekúcii a trovám exekúcie“
z obsahu námietok nevyplýva, že by povinný namietal trovy exekúcie. V závere povinný žiadal

povoliť odklad exekúcie nakoľko je toho času nezamestnaný, nedosahuje žiaden príjem, trpí viacerými
zdravotnými problémami a v dôsledku vyššieho veku má sťažený prístup k zamestnaniu.

4. Dňa 12.06.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k námietkam povinného, v ktorom
oprávnený uvádza, že výkaz nedoplatkov bol povinnému doručovaný do vlastných rúk na adresu
trvalého pobytu Košice-Západ, Matušková 2 ako fyzickej osobe, nakoľko v čase doručovania výkazu

nedoplatkov mal povinný ukončené oprávnenie na podnikanie. Doručenka sa podľa vyjadrenia
oprávneného vrátila s poznámkou „neprevzatý v odbernej lehote“. Oprávnený ďalej uviedol, že výkazynedoplatkov doručoval v súlade s ust. § 17b ods. 1 a § 17b ods. 3 písm. c), tzn. preukazným spôsobom
na poslednú známu adresu oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení oznamovacích povinností podľa
§ 23. Oprávnený, citujúc ust. § 17b ods. 5, považuje výkaz nedoplatkov za doručený v súlade

s týmto ustanovením a v dôsledku toho aj za právoplatný a vykonateľný. Vo vzťahu k povoleniu
odkladu exekúcie oprávnený uviedol, že síce by odkladom exekúcie na určitú dobu nebol vážne
poškodený, avšak v prípade povinného nejde o prechodný alebo dočasný stav neumožňujúci vymáhanie
pohľadávky, nakoľko povinný je ako nezamestnaný vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
od 17.10.2014. Súčasťou vyjadrenia oprávneného k námietkam povinného je fotokópia doručenky a

fotokópia nedoručenej obálky.

5. Podľa ust. 243h ods.1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v §243i - §243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa ust. § 50 ods. 1 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú
tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný

nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a
na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania
exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.

7. Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej

vyhlásenie za neprípustnú. Zákon pritom určuje, akými dôvodmi môže povinný námietky proti exekúcii
odôvodniť, teda nemôže pri rozhodovaní o námietkach prihliadnuť na žiadne iné dôvody, než tie, ktoré sú
uvedené v ustanovení § 50. Nemôže prihliadnuť ani na dôvody uvedené povinným po uplynutí lehoty na
podanie námietok. Predpokladom úspešne podaných námietok je to, že námietky boli podané v lehote
14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie; námietky boli podané u exekútora, exekučného

súdu alebo orgánu, ktorý má povinnosť zásielku doručiť; námietky boli odôvodnené tým, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré
bránia vymáhateľnosti nároku, resp. je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná alebo oprávnený
či povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.

8. Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, listinných dôkazov
založených v spise, ako aj námietok povinnej proti exekúcii zistil, že povinný prevzal upovedomenie o
začatí exekúcie do vlastných rúk dňa 26.5.2017, pričom námietky proti exekúcii a proti trovám exekúcie
boli na poštovú prepravu prijaté dňa 9.6.2017, teda v zákonom stanovenej 14 - dňovej lehote.

9. Povinný vo svojich námietkach namieta predovšetkým to, že mu výkazy nedoplatkov neboli riadne
doručené, v dôsledku čoho nemohli nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť.

10. Podľa ust. § 17b ods. 1 zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnom

poistení“), výkazy nedoplatkov je zdravotná poisťovňa povinná doručovať preukazným spôsobom.

11. Podľa ust. § 17b ods. 2 zák. o zdravotnom poistení, za preukazný spôsob doručenia výkazov
nedoplatkov sa považuje doručenie poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do
vlastných rúk“, do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu alebo osobne do vlastných rúk

adresáta po overení jeho totožnosti.

12. Podľa ust. § 17b ods. 3 zák. o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje
a)právnickej osobe na adresu uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,
b)samostatne zárobkovo činnej osobe na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom

registri, obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,
c)fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú
adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri
plnení jej oznamovacích povinností (§ 23), fyzickej osobe aj na kontaktnú adresu, a ak sa výkaznedoplatkov nepodarí doručiť na kontaktnú adresu, na adresu z registra fyzických osôb, ak je odlišná
od kontaktnej adresy.

13. Podľa ust. § 17b ods. 5 zák. o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený
dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň,
keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako
doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy
podľa odseku 3, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej

poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

14. Súd z fotokópie doručenky, ktorú predložil oprávnený zistil, že výkaz nedoplatkov č. 1643085113 bol
povinnému doručovaný doporučene do vlastných rúk a povinný jeho prevzatie potvrdil podpisom dňa
23.1.2016. Pokiaľ ide o doručovanie výkazu nedoplatkov č. 1443519817, ten bol povinnému doručovaný
doporučene do vlastných rúk. Z fotokópie obálky, ktorú predložil oprávnený vyplýva, že zásielka sa dňa

8.10.2014 vrátila oprávnenému s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Oba výkazy nedoplatkov
boli povinnému doručované na rovnakú adresu, pričom táto adresa vyplýva aj z Registra obyvateľov.
Súd v tejto súvislosti uvádza, že z ust. § 17b ods. 3 zákona o zdravotnom poistení nevyplýva povinnosť
zdravotnej poisťovne doručovať výkaz nedoplatkov fyzickej osoby platiteľovi poistného. Pokiaľ ide o
fyzickú osobu, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou, výkaz nedoplatkov jej má byť v zmysle

tohto ustanovenia doručovaný na adresu miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri. Keďže
súd po nahliadnutí do živnostenského registra zistil, že živnostenské oprávnenie povinného zaniklo
13.7.2013, doručovanie na túto adresu nemohlo byť uplatnené. Zdravotná poisťovňa preto podľa názoru
súdu správne doručovala výkaz nedoplatkov v zmysle ust. § 17b ods. písm. c), tzn. na poslednú
oznámenú adresu, ktorá v tomto prípade je aj totožná s adresou evidovanou v registri obyvateľov.

Keďže súd z námietok povinného nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o
vykonateľnosti exekučných titulov v tomto konaní, resp. také dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná,
nemal inú možnosť, len námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietnuť.

15. Vo vzťahu k námietkam proti trovám exekúcie súd uvádza, že hoci je podanie povinného označené

ako „námietky proti exekúcii a trovám exekúcie“, z ich obsahu nevyplýva, že by povinný namietal trovy
exekúcie. V súlade s ust. § 124 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého sa každé podanie posudzuje podľa obsahu,
súd námietky povinného posúdil ako námietky proti exekúcii.

16. Súčasťou námietok povinného je aj návrh na odklad exekúcie.

17. Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd povoliť odklad
exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia
mohla mať pre neho a pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol
odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý

je fyzickou osobou.

18. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená.

19. Základným účelom odkladu exekúcie je ochrana toho, kto o jeho odklad žiada, zároveň však musia
byť rešpektované práva toho, kto sa domáha núteného výkonu na podklade judikovaného nároku.
Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému
vykonaniu exekúcie. Ide o prejav zásady ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní
exekúcie, pričom jeho zmyslom je zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktorej

dôsledky by sa neskôr mohli ukázať ako neodvratné. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad
exekúcie len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, a síce, pokiaľ sa povinný nie z vlastnej viny
ocitol prechodne v takej situácii, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo jeho rodinných
príslušníkov zvlášť nepriaznivé následky, pričom zároveň musí byť naplnená aj ďalšia podmienka,
a teda, že oprávnený nebude odkladom exekúcie poškodený. Tieto podmienky musia byť naplnené

kumulatívne.

20. Ustanovenie § 56 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. vymedzuje tri základne predpoklady pre povolenie
odkladu exekúcie, ktorými sú:-ad 1) povinný sa bez svojej viny (z objektívnych dôvodov) ocitol iba prechodne v takom postavení,
že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé
následky,

-ad 2) toto postavenie musí byť také, že by mohlo mať pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny
zvlášť nepriaznivé následky,
-ad 3) oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený,
pričom absencia splnenia ktorejkoľvek z týchto podmienok vylučuje možnosť povolenia odkladu
exekúcie.

21. Z podania povinného nie je zrejmá jednak objektívnosť stavu, v ktorom sa nachádza, teda že
si tento stav nezavinil sám, a predovšetkým súd nemá za preukázanú prechodnosť tohto stavu.
Prechodným stavom je v tomto prípade potrebné rozumieť krátkodobý stav zlej sociálno-ekonomickej
situácie u povinného. Súd vychádza z toho, že finančná situácia povinného nie je len prechodná, ale je
dlhodobého charakteru, nakoľko povinný súdu nepredložil žiadne záruky, resp. prísľub zlepšenia jeho

finančnej situácie, ani prísľub budúceho zamestnania, a teda nemôže zaručiť, že bude raz schopný
uhradiť predmetnú pohľadávku. Súd totiž nemôže povoliť odklad exekúcie na neurčito, teda kým sa
finančná situácia povinného zlepší, nakoľko sa tak môže, ale aj nemusí stať. Účelom exekučného
konania je vykonať exekúciu. K zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo
subjektívnych dôvodov na strane povinného, napr. preto, že je insolventný. Zlá finančná situácia ako aj

zlé sociálne postavenie povinného podľa Exekučného poriadku samé o sebe nie sú zákonnými dôvodmi
pre povolenie jej odkladu. Zisťovanie pomerov povinného je predmetom exekučnej činnosti súdneho
exekútora. V prípade, že v priebehu exekúcie bude preukázané, že majetok povinnej nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, súd exekúciu zastaví.

22. Súd ďalej uvádza, že podľa ust. § 56 ods. 10 Exekučného poriadku, exekútor môže s písomným
súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej
pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor
v exekúcii iným spôsobom nepokračuje. Tento postup v danom prípade prichádza do úvahy, avšak
tento inštitút spadá do kompetencie súdneho exekútora za predpokladu pozitívnej súčinnosti zo strany

oprávneného, teda sa jedná o jednu z možností riešenia vzniknutého stavu, ktorý však nie je zo strany
povinného nárokovateľný a súhlas oprávneného nie je vynútiteľný, teda jeho uplatnenie závisí od vôle
účastníkov exekučného konania.

23.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiacitovanézákonnéustanoveniasúdrozhodoltak,akojeuvedené

vo výrokoch rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, a to v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II. ( § 355 ods. 2 C.s.p.)
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 ods. 1 a 2 C.s.p.)

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 C.s.p.).
V zmysle ust. § 243 C.s.p. v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.
O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie ( § 248 C.s.p.). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť

zamietne ( § 250 ods. 1 C.s.p.); ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 ods. 2 C.s.p.).