Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010315
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8713010315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraTobiašaasudcovJUDr.Moniky

Halkociovej a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.11.2018, v trestnej
veci obžalovaného Y. W., pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 4T/87/2013-468 zo dňa 1.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
obžalovaného Y. W., nar. XX.XX.XXXX v J. W. nad I., ČR,

trvale bytom L., J. XXXX/XX

u z n á v a v i n n ý m , ž e

- ako konateľ a spoločník zastupujúci spoločnosť A. s. r. o. L., ul. L. XXX, N.: XXXXXXXX uzatvoril

dňa XX.XX.XXXX v X. leasingovú zmluvu č. XXXXXXX ako nájomca s prenajímateľom SK I. a. s.
X., N.: XXXXXXXX na predmet leasingu osobné motorové vozidlo H. A8 X,X M., r. výroby XXXX,
č. motora XXXXXX, č. karosérie A v obstarávacej cene 930.000,- Sk (30.870,34 eur) a s miestom
užívania predmetu leasingu na adrese L., L. XXX, ktoré sa ako nájomca zaviazal splácať v 36-ich
mesačných splátkach po 23.142,10 Sk, následne uhradil iba 4 mesačné splátky vo výške 92.568,40
Sk (3.072,71 eur) a uhradil zálohu 279.000,- Sk (9.261,10 eur) bezprostredne po podpise zmluvy,
uvedené vozidlo bez súhlasu prenajímateľa dal do užívania tretej osobe a po jeho vrátení touto osobou
toto už nevrátil prenajímateľovi a s týmto sa viac nekontaktoval, nereagoval na výzvy a taktiež ani na

písomné oznámenie prenajímateľa o mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX z dôvodu porušenia zmluvných podmienok, vozidlo nevrátil, ďalšie splátky neuhradil a pre
spoločnosťSKLeasing,a.s.,L.XX,X.,N.:XXXXXXXXspôsobilškoduvovýškenajmenej18.536,53eur,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákonaZa to mu u k l a d á

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného SK I. s. r. o., Y. XXX, okres T., N.: XXXXXXXX s nárokom
na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Y. W. uznaný za vinného pre zločin sprenevery podľa § 213
ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zákona a to na tom skutkovom základe, že

ako konateľ a spoločník zastupujúci spoločnosť A. s. r. o. L., ul. L. XXX, N.: XXXXXXXX, uzatvoril
dňa XX.XX.XXXX v X. leasingovú zmluvu č. XXXXXXX ako nájomca s prenajímateľom SK I. a. s.
X., N.: XXXXXXXX na predmet leasingu osobné motorové vozidlo H. A8 X,X M., r. výroby XXXX,
č. motora XXXXXX, č. karosérie A v obstarávacej cene 930.000,--Sk (30.870,34 eur) a s miestom

užívania predmetu leasingu na adrese L., L. XXX, ktoré sa ako nájomca zaviazal splácať v 36-ich
mesačných splátkach po 23.142,10 Sk, následne uhradil iba 4 mesačné splátky vo výške 92.568,40 Sk
(3.072,71 eur) a uhradil zálohu 279.000,--Sk (9.261,10 eur) bezprostredne po podpise zmluvy, uvedené
vozidlo bez súhlasu prenajímateľa dal do užívania tretej osobe a po jeho vrátení touto osobou toto
už nevrátil prenajímateľovi a s týmto sa viac nekontaktoval, nereagoval na výzvy a taktiež ani na

písomné oznámenie prenajímateľa o mimoriadnom ukončení leasingovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX z dôvodu porušenia zmluvných podmienok, vozidlo nevrátil, ďalšie splátky neuhradil a pre
spoločnosť SK I., a. s., L. XX, X., N.: XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške 30.870,34 eur.

Za to mu bol podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov,

ktorý mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a
zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa § 51 ods. 2 Tr.
zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zákona mu súd
uložil povinnosť v skúšobnej dobe zúčastniť sa psychologického poradenstva.

Napokon, podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť SK I. s.r.o.
škodu vo výške 8.943,41 eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku bol poškodený SK Leasing. s.r.o. so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, a to proti všetkým výrokom

napadnutého rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že so závermi súdu sa nemožno
stotožniť. Poukázal na to, že zo skutkovej vety rozsudku nie je zrejmé, kedy malo ku skutku vôbec
dôjsť. Uvedená skutková veta rozsudku je v priamom rozpore s listinným dôkazom, ktorý predložil na
hlavnom pojednávaní dňa 1.3.2018 svedok H. a to listinný dôkaz faktúru č. XXXXXXX s dátumom
vystavenia 28.6.2010 a splatnosťou dňa 28.6.2010. Teda, ak poškodená spoločnosť ukončila leasingovú

zmluvu dňa 10.7.2008, tak ako mohlo dôjsť k vystaveniu faktúry za predmetné motorové vozidlo až o
23 mesiacov (2 roky) neskôr ako došlo k ukončeniu zmluvy. Ak svedok H. tvrdí, že leasing ukončovali
protokolom a spolu s protokolom zasielali faktúru nájomcovi, tak to nemohlo byť 10.7.2008 ale až
28.6.2010, teda o 2 roky neskôr. Až na základe faktúry splatnej dňa 28.6.2010 vznikla obžalovanému
povinnosť zaplatiť.

Obžalovaný ďalej v dôvodoch odvolania tvrdí, že vozidlo držala a užívala na základe súhlasu svedkyňa
X. K., ktorá ho obžalovanému nikdy nevrátila a preto on nemohol vrátiť vozidlo poškodenému, pretože
ho fyzicky nemal. Nie je, podľa jeho názoru, naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty sprenevery,
neprisvojil si cudziu vec, pretože ju nemal a nebola mu nikdy vrátená. Poukázal na výpovede svedkov

Y. N., T. N. a Y. V., ktorí mali vozidlo odovzdať osobne obžalovanému v meste T.. Títo svedkovia zhodnetvrdili, že vozidlo vrátili obžalovanému na prelome rokov 2007/2008 a to bez akéhokoľvek dokladu o
prevzatívozidlaaanisiotomnevyhotovovaližiadnufotodokumentáciu.Jeťažkouveriteľné,ženeznáme
osoby odovzdajú inej neznámej osobe vozidlo značnej hodnoty, bez akéhokoľvek dokladu o prebratí

alebo audi či vizuálneho záznamu o odovzdaní. Túto okolnosť súd vôbec v odôvodnení nepovažoval
za dôležitú uviesť a považoval toto odovzdanie za preukázané.

Odvolateľ tiež nesúhlasí so záverom súdu, že udelenie súhlasu s používaním motorového vozidla je
fotomontážou listiny a že podpis svedka X. na tejto listine je sfalšovaný. Nie je zrejmé, ako súd k

tomu záveru prišiel, ak svedok v prípravnom konaní k predmetnému súhlasu uviedol, že nevie, kde
by sa dostali k tejto pečiatke, vyzerajú totožne, ale fakt netuší, kde by sa dostali k tej pečiatke. Súd
považoval tieto tvrdenia za preukázané, pričom svedok X. už pri svojom prvom výsluchu uviedol, že
spoločnosť nemá k dispozícii originály jednotlivých leasingových zmlúv, nakoľko tieto doklady nevedia
v ich archívoch nájsť z dôvodu, že celú vec v spoločnosti riadil a mal v minulosti na starosti Y. W., ale
tento v roku 2007 spáchal samovraždu a od tej doby sa mnohé doklady v súvislosti s rôznymi zmluvami

nepodarilo nájsť.

Obžalovaný považuje za nezákonný postup súdu, ak tvrdí, že je preukázané, že v prejednávanej veci
ide o to isté vozidlo, ktoré sa uvádza vo veci, 6T/63/2012, kde bol obžalovaný odsúdený pre zločin
vydierania, v ktorom sa uvádza, že obžalovaný mal prísť so svojim synom na vozidle H. A8 modrej

farby. Nie je zrejmé, ako môže súd odôvodňovať dôkaznú situáciu v tejto veci dôkazmi vykonanými v
inom konaní. Odvolateľ poukázal na to, že v rozsudku 6T/63/2012 sa neuvádza žiadne vozidlo AUDI A8
modrej farby, uvádza sa iba pojem auto bez bližšej špecifikácie. Odvolateľovi taktiež nie je zrejmé, ako
súd dospel k záveru, že ide o totožné motorové vozidlo, ak uvádza iba typ a farbu vozidla a neuvádza
napr. EČ, VIN vozidla. Až na základe týchto spoločných identifikačných znakov by mohol súd tvrdiť, že

ide o totožné vozidlo v oboch prípadoch. Obžalovaný nesúhlasí aj s vyčíslením škody v napadnutom
rozsudku. Zdôraznil, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 9.1.2018 plynie, že súd predvolal
svedka X. za účelom vyčíslenia škody, pričom uviedol, že sú zistené nedostatky pri vyčíslovaní splátok
a uplatnené nároky sú plné rozporov, ktoré svedok X. nevedel vysvetliť. Svedok X. sa na pojednávanie
dňa 1.3.2018 nedostavil a teda nie je zrejmé, ako súd zistené nedostatky pri vyčíslení škody odstránil

a ako odôvodnil ich odstránenie.

Odvolateľ má za to, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a na základe nesprávneho
vyhodnotenia týchto dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom, zároveň boli porušené
ustanovenia o konaní predchádzajúce rozsudku a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

podľa § 321 ods. 1 písm. a - f/ Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. po zrušení tohto rozsudku
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Okresný prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že odvolaním napadnutý
rozsudok považuje za správny a zákonný vo výroku o vine aj vo výroku o treste. V odvolaní, ktoré podal

obžalovaný, tento neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu pri rozhodovaní neboli známe a
mohli by mať vplyv na vydanie iného rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu zastáva názor, že odvolanie
obžalovaného je namieste zamietnuť ako nedôvodné.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril aj poškodený, ktorý v písomnom vyjadrení najprv podal podrobné

vysvetlenie pojmov, ktoré pri argumentácii používa obžalovaný a následne uviedol, že z uvedeného
popisu pojmov vyplýva, že vždy vzniká časový rozdiel medzi dátumom mimoriadneho ukončenia
leasingovej zmluvy a dátumom vystavenia záverečného protokolu. V tomto konkrétnom prípade ich
spoločnosťposkytlanájomcoviaždvojročnéobdobienaminimalizáciuškôdvzniknutýchzmimoriadneho
ukončenia leasingovej zmluvy. K tvrdeniu obžalovaného, že poškodený si nemôže žiadať vrátenie auta

a zároveň zaplatenie istiny a ďalších poplatkov, pretože v takomto prípade by poškodený žiadal 2x to
isté, uviedol, že výsledná pohľadávka 29.648,04 je už len dôsledkom toho, že nájomca nevrátil predmet
konania,naktoréhovráteniebolvyzvaný10.7.2008.Suma,ktorúprenajímateľžiadavovýslednejfaktúre
je konečná, je vyčíslená v zmysle VZPL a nepočíta s tým, že nájomca predmet leasingu niekedy vrátil,
keďže tak do 28.6.2010 (dátum záverečného protokolu a zároveň dátum vystavenia faktúry) neurobil.

V reakcii na námietku obžalovaného, že ak poškodená spoločnosť žiada zaplatiť istinu a príslušenstvo,
nemôže ísť o zločin sprenevery, uviedol, že pri finančnom leasingu je vlastníkom predmetu leasingu
prenajímateľ. Na základe leasingovej zmluvy má nájomca právo predmet leasingu užívať. keďže zo
strany nájomcu došlo k porušeniu podmienok leasingovej zmluvy, tá bola mimoriadne ukončená k10.7.2008, od tohto dátumu je užívanie predmetu leasingu nájomcom aj neoprávneným užívaním cudzej
veci.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného možno považovať sčasti za dôvodné.

Keďžeodvolanieobžalovanéhosmerovaloprotivýrokuovine,akoajprotivýrokuotreste,súdpreskúmal
oba tieto výroky, pričom ako prvé posudzoval správnosť a zákonnosť výroku o vine.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por., a to výsluchom obžalovaného, zástupcu
poškodenej strany T.. O. X., svedkov N.. T. X., N.. Z. X. K., Y. W., T. W., Y. N., N.. T. N., Y. V., oboznámil
listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako aj trestný spis 6T/63/2012 a tieto dôkazy, až na ustálenie
výšky škody, aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods.
12 Tr. por.

Z hľadiska otázky viny, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168
ods. 1 Tr. por. podrobne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zisteniaoprel,existenciuktorýchskutočnostípokladalsozreteľomnavýsledkyvykonanéhodokazovania
za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne

odporovali.

Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov, podrobne rozpísaných, je zrejmé, ako sa
okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného i tvrdeniami jednotlivých svedkov vo vzťahu k
skutku, za ktorý je obžalovaný trestne stíhaný.

Krajský súd preto nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom konaní. Aj podľa názoru
krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný
trestne stíhaný, sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný. Prvostupňový súd

detailne a presvedčivo rozviedol skutočnosti, ktoré ho viedli k hore uvedenému rozhodnutiu, odvolací
súd si tieto úvahy a závery súdu prvého stupňa v podstatnej časti osvojil, nemá o nich pochybnosti a v
podrobnostiach na ne odkazuje, pričom dodáva nasledovné.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že osobné motorové vozidlo H. A8 X,X Quatro prevzal od

leasingovej spoločnosti obžalovaný a zaviazal sa splácať leasingové splátky. Leasingová zmluva bola
uzatvorená dňa 27.4.2007. Podľa tejto leasingovej zmluvy nájomca nebol oprávnený dať do užívania
motorové vozidla ďalšej osobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu leasingovej spoločnosti.
Súhlas s užívaním auta treťou osobou, ktorý predložil obžalovaný v trestnom konaní, je datovaný
dňom 15.5.2007, avšak poškodený, zastúpený T. poprel, že by tento súhlas bol ním vystavený, pretože

poškodený takýto súhlas nikdy nedal a súhlas na užívanie auta treťou osobou, napísaný na listine
predloženou obžalovaným, nebol napísaný na hlavičkovom papieri, ktorý spoločnosť SK LEASING. a.s.
stále používa a taktiež podpis T.. X. je cez text, pričom on sa tak nikdy nepodpisuje. Zdôraznil vo svojich
výpovediach, že takouto formou, teda vydaním listiny, súhlas s používaním predmetu leasingu treťou
osobou nikdy nedávali, vždy museli mať údaje tretej osoby, s ktorou uzatvárali novú leasingovú zmluvu.

Navyše obžalovaný o tomto súhlase sa prvýkrát zmienil až pri mailovej komunikácií s poškodeným
dňa 24.3.2009. Dovtedy to nespomínal. Z predchádza-júcej e-mailovej komunikácie poškodeného s
obžalovaným plynie, že obžalovaný sa dňa 17.1.2008 ospravedlňoval poškodenému za omeškané
splátky z dôvodu nejakých problémov s tým, že sa to už doriešilo, do konca mesiaca uhradí nejakú
splátku, na začiatku februára (2008) ostatok a ďalej už by nemali byť problémy so splácaním. V

tom čase, teda začiatkom roka 2008 obžalovaný nespomínal žiaden súhlas s užívaním auta treťou
osobou, ani to, že splátky by mala splácať iná osoba. Preto aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom
prvostupňového súdu, že listina predložená obžalovaným v konaní, podľa ktorej mal poškodený udeliť
obžalovanému súhlas na užívanie predmetu leasingu treťou osobu, nie je pravá.V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že po prevzatí auta obžalovaným od
leasingovej spoločnosti ho tento odovzdal svedkyni X. s tým, že ona mu bude splácať leasing. Avšak

po tom, čo auto malo poruchu a X. ho chcela vrátiť, obžalovaný odmietol auto prijať. X. nechala auto v
T. a splátky ďalej neuhrádzala. Po čase, keď X. neuhrádzala splátky, prišiel obžalovaný do T. prevziať si
auto od osôb, ktorým ho za účelom odovzdania obžalovanému zverila poškodená X.. Túto skutočnosť
potvrdili svedkovia Y. N., T. N. a Y. V., ktorí zhodne uviedli, že auto odovzdali obžalovanému v meste
T.. Všetci svedkovia po celý čas vypovedali rovnako a aj pri konfrontácii tvrdili obžalovanému a jeho

synom do očí, že im auto odovzdali. Obžalovaný spochybňoval ich výpovede z dôvodu, že je ťažko
predpokladať, že by niekto odovzdal auto úplne cudziemu človeku, avšak z výpovedí svedkov plynie,
že títo na začiatku stretnutia požiadali obžalovaného, aby sa preukázal občianskym preukazom a keďže
údaje sa zhodovali s údajmi užívateľa uvedenými v technickom preukaze motorového vozidla AUDI A8,
nemali dôvod pochybovať o jeho identite. Preto odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považuje
výpovede týchto svedkov za vierohodné a naproti tomu výpovede synov obžalovaného, ktorí tvrdia, že v

T. neboli, vyhodnotil ako tendenčné, v snahe napomôcť obžalovanému. To, že obžalovaný mal používať
motorové vozidlo aj po tom, čo mu leasingová spoločnosť zaslala listom zo dňa 10.7.2008 oznámenie o
mimoriadnom ukončení zmluvy a žiadala okamžité vrátenie predmetu leasingu a zaplatenie dlhu, plynie
aj zo spisu Okresného súdu Poprad č. 6T/63/2012 a to z trestného oznámenia, z výpovedí poškodenej,
svedka G. R., svedka T. W. - syna obžalovaného, ale aj z výpovede samotného obžalovaného, z ktorých

vyplýva, že obžalovaný spolu so svojim synom T. W. prišiel na miesto, kde spáchal skutok, na vozidle
AUDIA8modrejfarby. Idetedaonepriamedôkazy,potvrdzujúce,žeobžalovanémubolovozidlovrátené
a naďalej ho používal. Len ťažko možno prijať odvolaciu námietku obžalovaného, že to nemalo byť to
auto, ktoré im malo byť vrátené N., to by predpokladalo, že obžalovaný disponoval tromi autami Audi
A8, z toho dvoma modrej farby a jedným čiernym, čo však nikdy neuvádzal ani sám obžalovaný. Nie je

dôvodná odvolacia námietka obžalovaného, že uvedené dôkazy neboli vykonané v tomto konaní, preto
sú nezákonné a nemožno ich použiť, pretože na hlavnom pojednávaní dňa 1.3.2018 bolo vo vzťahu k
týmto zisteniam vykonané dokazovanie oboznámením spisu 6T/63/2012 a prečítaním listín na č.l. 3,
19, 40, 42, 45, 47, teda ako listinné dôkazy tieto boli vykonané zákonným spôsobom.

Spoukazomnavyššieuvedenésaodvolacísúdstotožnilsozáveromsúduprvéhostupňa,žeobžalovaný
si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola na základe zmluvy zverená a tým porušil záujem na ochranu
vlastníckeho práva k predmetu leasingu, nestotožnil sa však právnou kvalifikáciou skutku tak, ako ju
ustálil prvostupňový súd a to z dôvodu nesprávneho ustálenia výšky škody, ktorú mal obžalovaný svojim
konaním poškodenému spôsobiť.

Podstata leasingovej zmluvy spočíva v tom, že leasingový prenajímateľ dáva nájomcovi do nájmu
predmet leasingu a leasingový nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi dohodnutú odplatu. Podľa
ustálenej a prevládajúcej súdnej praxe, s ktorou sa stotožnil aj krajský súd, si nájomca počas trvania
nájomného vzťahu mesačnými splátkami predpláca cenu prenajatej veci s tým, že po zániku nájmu pri

kúpe prenajatej veci dôjde už len k zúčtovaniu poskytnutých splátok a kupujúci prípadne doplatí zvyšok
kúpnej ceny. Leasingové splátky potom zahrňujú splátky obstarávacej ceny predmetu leasingu, nájomné
zaužívanieveci,primeranýziskleasingovejspoločnostialeajďalšiepoložkyakonapr.nákladypoistenia,
náklady ďalších služieb (ako oprava veci, poskytnutie náhradnej veci) a pod. s tým, že prvá splátka tzv.
akontácia je spravidla zvýšená. Pokiaľ leasingová zmluva predpokladá prevod vlastníctva k predmetu

leasingu na nájomcu a výška leasingových splátok je určená tiež s ohľadom na túto skutočnosť (teda
lesingová splátka nie je len platbou nájomného za užívanie veci ale zahŕňa aj ďalšie vyššie uvedené
položky, a to najmä splátku obstarávacej ceny premetu leasingu), potom v takom prípade je škodou
spôsobenou trestným činom sprenevery hodnota predmetu leasingu v dobe spáchania činu určená
podľa hľadísk uvedených v ustanovení § 126 ods. 1 Tr. zákona, to znamená, že cena premetu leasingu,

za ktorú sa táto vec v čase a mieste činu obvykle predáva, od ktorej sa odpočíta časť akontácie a časť,
do momentu spáchania trestného činu, uhradených leasingových splátok, predstavujúcich splátky na
obstarávaciu cenu predmetu leasingu, avšak nie v plnom rozsahu, ale iba v rozsahu zodpovedajúcemu
zníženiuhodnotyprenajatejvecivdobespáchaniačinuoprotihodnotevdobejehoprevzatiapáchateľom
na základe leasingovej zmluvy.

V prejednávanej veci nebola objektívne zistená hodnota vozidla ku dňu ukončenia leasingovej zmluvy,
teda k 10.7.2008 a vzhľadom na to, že vozidlo nebolo obžalovaným, po mimoriadnom ukončení
leasingovej zmluvy, vrátené poškodenému, jeho hodnotu k tomuto dňu zrejme nebolo možné zistiť.Z leasingovej zmluvy zo dňa 27.4.2007, uzavretej medzi leasingovou spoločnosťou SK I., a.s. X. a
leasingovým nájomcom A., s.r.o, . však plynie, že obstarávacia cena predmetu leasingu t.j. osobného
motorového vozidla H. A8 4,2 Quatro predstavovala 930.000,- Sk (30.870,34 eur). Z vykonaného

dokazovania t.j. evidencie vedenej v účtovníctve poškodeného a z výpovede svedka N.. L. H. vyplynulo,
že dňa 2.5.2007 bola zaplatená istina vo výške 279.000,- Sk a zároveň aj prvá splátka vo výške
23.142,10 Sk, ďalej boli zaplatené ešte tri splátky v rovnakej výške t.j. v sume 23.142,10 Sk a to
v dňoch 4.6.2007, 13.7.2007 a 3.9.2007. Okrem týchto splátok nebolo na tento leasing zaplatené
nič. Z uvedeného plynie, že spolu tak bola z hodnoty predmetu leasingu obžalovaným zaplatená

suma 371.568,40 Sk (279.000 + 4 x 23.142,10). Keďže hodnota auta pri uzavretí leasingovej zmluvy
predstavovala 930.000,- Sk a obžalovaný zloženou akontáciou a úhradou štyroch splátok vo výške
23.142,10 Sk zaplatil poškodenému spolu sumu 371.568,40 Sk, odvolací súd pri ustálení výšky škody,
ktorú obžalovaný svojim konaním spôsobil poškodenému, dospel k záveru, že táto predstavuje sumu
najmenej 558.431,60 Sk (930.000 - 371.568,40) t.j. 18.536,53 eur.

Vo vzťahu k ustáleniu výšky spôsobnej škody sa žiada dodať, že z obžaloby podanej na obž. Y. W. je
zrejmé, že prokurátor stanovil škodu, ktorú mal obžalovaný spôsobiť poškodenému, na sumu 30.870,34
eur. Prvostupňový súd prevzal prokurátorom žalovanú výšku škody do odsudzujúceho rozsudku a z
nej vychádzal pri stanovení právnej kvalifikácie konania obžalovaného. Krajský súd na základe vyššie
rozpísaných úvah znížil výšku škody, ktorá mala byť poškodenému spôsobená a to ponížením o

obžalovaným zloženú akontáciu v sume 279.000,- Sk a o zaplatené štyri splátky po 23.142,10 Sk.
Uvedené splátky síce neboli ponížené o tzv. ďalšie položky obsiahnuté v leasingových splátkach
(nájomné, primeraný zisk leasingovej spoločnosti, náklady poistenia a ďalších služieb), avšak krajský
súd aj pri započítaní celých splátok, ustálil, že konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená
škoda najmenej v sume 18.536,53 eur a má za to, predmetné auto by určite (v čase spáchania skutku)

malo minimálne takúto hodnotu.

Vychádzajúc z uvedeného, teda ak odvolací súd ustálil výšku škody, ktorú obžalovaný spôsobil na
majetku poškodeného na sumu najmenej 18.536,53 eur, t.j. väčšiu škodu, bolo nevyhnutné zmeniť
právnu kvalifikáciu konania v prospech obžalovaného.

Krajský súd preto, z dôvodov vyššie rozvedených, napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil,
na podklade vykonaného dokazovania upravil skutkovú vetu tak, aby korešpondovala so zisteným
skutkovým stavom, pričom zmena sa týkala výšky škody (predpokladanej hodnoty motorového vozidla
v čase ukončenia leasingovej zmluvy) a po tejto úprave konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako

trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona tak, ako je to konštatované aj vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine, nevyhnutne musel zrušiť
aj výrok o treste a náhrade škody a opätovne o nich rozhodnúť.

Pri ukladaní trestu, zohľadniac zmenu právnej kvalifikácie a trestnej sadzby, prihliadal krajský súd najmä
na jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr.

zák., a to ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, ako aj odradenie iných od páchania
trestných činov a vyjadrenie morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecne, z ústrednej evidencie priestupkov

vyplýva, že má 4 záznamy za porušenie pravidiel cestnej premávky. V odpise registra trestov má dva
záznamy a aj keď sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, fikcia neodsúdenia sa, z hľadiska hodnotenia
jeho osoby, na skutočnosť, že aj v týchto prípadoch sa trestného činu dopustil, nevzťahuje. A práve
skutočnosť, že obžalovaný sa v minulosti dopustil trestnej činnosti, bráni konštatovaniu poľahčujúcej
okolnosti, že by pred spáchaním stíhaného trestného činu viedol riadny život. Vzhľadom ale na to,

že jeho predchádzajúce odsúdenia sú zahladené, nemožno taktiež ani v tomto prípade konštatovať
priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v skutočnosti, že v minulosti už súdne trestaný bol. Krajský súd teda
žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť u obžalovaného nezistil, a preto nebolo potrebné trestnúsadzbu trestného činu, z ktorého bol uznaný vinným, v rozmedzí od jedného roka do päť rokov ďalej
podľa § 38 Tr. zák. upravovať.

Vzhľadom na už vyššie uvedené a tým na relatívne priaznivú prognózu nápravy obžalovaného, keďže
všetky jeho predchádzajúce odsúdenia už boli zahladené, ako aj vzhľadom na odstup času, ktorý od
spáchania skutku už uplynul, aj krajský súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovaného a na ochranu
spoločnosti, teda tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie postačí trest odňatia slobody
pri dolnej hranici, teda trest vo výmere 18 mesiacov rokov.

S ohľadom na už spomínanú relatívne priaznivú prognózu nápravy obžalovaného aj krajský súd dospel k
záveru, že na nápravu obžalovaného nebude potrebné pôsobiť bezprostredným výkonom trestu odňatia
slobody, ale bude postačovať hrozba jeho výkonu, a preto výkon uloženého trestu obžalovanému
podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 rokov.

Poškodený si svoj nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil. Vzhľadom hlavne na to, že nebola
určená hodnota auta ku dňu skončenia leasingu, ale aj z dôvodu že vyčíslenie presnej výšky škody by si
vyžiadalo ďalšie dokazovanie presahujúce rámec trestného konania, odvolací súd poškodeného s jeho
uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.