Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206553
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118206553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Obec Lisková, so

sídlom ulica pod Chočom 113, 034 81 Lisková, IČO: 00 315 559, zast.: Ing. JUDr. Jankou Kantíkovou,
advokátkou, so sídlom Námestie A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, proti žalovanému BANKRUPTCY
& RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Nám. M. Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 669 415, so
sídlom kancelárie Rázusová 1, 040 01 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu KRYPTON, s.r.o.,
so sídlom Partizánska 2898/92, 058 01 Poprad, IČO: 36 455 849 o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že pohľadávka žalobcu vo výške 245.739,07 € voči úpadcovi KRYPTON, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2898/92, 058 01 Poprad, IČO: 36 455 849 z titulu nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty

vyfakturovanej faktúrou č.65/2017 zo dňa 07.12.2017 na základe zmluvy o dielo číslo 1/3/2016 zo dňa
12..9.2016, prihlásenej prihláškou číslo 1 zo dňa 28.03.2018 zapísanej v zozname pohľadávok pod
por.č. O/86 v konkurze vedeným Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 2K/24/2017 na majetok úpadcu
KRYPTON, s.r.o., so sídlom Partizánska 2898/92, 058 01 Poprad, IČO: 36 455 849 je nesporná a zistená
čo do právneho dôvodu výšky a vymáhateľností v sume 245.739,07 €.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa elektronicky dňa 11.07.2018, domáhal, aby súd
určil, že jeho pohľadávka prihlásená prihláškou pohľadávky zo dňa 28.03.2018 do konkurzu úpadcu
KRYPTON, s.r.o. v celkovej sume 245.739,07 €, z titulu nároku na zaplatenie zostatku zmluvnej pokuty
v zmysle Zmluvy o dielo č. 1/3/2016 zo dňa 12.09.2016, pod poradovým číslom v zozname pohľadávok
je 0/86. II je nesporná a zistená čo do právneho dôvodu výšky a vymáhateľností. ako objednávateľom
a úpadcom ako zhotoviteľom bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 1/3/2016 zo dňa 12.09.2016 v znení

jej Dodatku č. 1 zo dňa 14.12.2016 a Dodatku č. 2 zo dňa 17.05.2017 /„Zmluva o dielo"/, predmetom
ktorejbolokompletnézabezpečenieprácnastavbe„Stavebnéúpravy,nadstavbaaprístavbaKultúrneho
domu Líšková" v rozsahu v zmysle predmetnej zmluvy o dielo.
2. Podľa Článku 4 bod 2 zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal ukončiť realizáciu stavby /diela/ 11
mesiacovpoodovzdaníaprevzatístaveniska,najneskôrdo30.09.2017vzmyslezáväznéhočasovéhoa
vecného harmonogramu prác, ktorý tvorí prílohu č. 2 zmluvy o dielo. Vzhľadom na porušenie zmluvných
povinností zo strany dlžníka ako zhotoviteľa, a to nevykonanie diela riadne a včas v dohodnutej lehote,

žalobca ako objednávateľ podľa Článku 1 3 bod 2 písm. b) Zmluvy o dielo odstúpil od Zmluvy o dielo
z dôvodu, že zhotoviteľ mešká s prácami oproti harmonogramu o viac ako dva týždne a z dôvodu
nedodržania termínu ukončenia diela podľa zmluvnej lehoty, t.j. zo strany zhotoviteľa došlo k nesplneniupovinnosti v zmysle Článku 4 bod 2 Zmluvy o dielo, čím dlžník ako Zhotoviteľ porušil svoju povinnosť
vykonať dielo riadne a včas.
3.PodľaČlánku17ods.1zmluvyodielozhotoviteľjepovinnýuhradiťobjednávateľovizmluvnúpokutuvo

výške 0,5 % z ceny predmetu zmluvy vrátane DPH za každý kalendárny deň omeškania so zhotovením
diela oproti termínom uvedeným v článku 4 tejto zmluvy v znení ods. 2 tohto článku. V zmysle tohto
ustanovenia si žalobca ako veriteľ (z ceny dojednanej podľa Článku 5. ods. 3 Zmluvy o dielo č. 1/3/2016
- Cena celkom s DPH 1.007.999,99 eur) uplatnil u dlžníka zmluvnú pokutu za obdobie od 01.10.2017 do
29.1 1.2017, t.j. za 60 kalendárnych dní vo výške 302.399,99 €, faktúrou doručenou dlžníkovi, faktúra č.

65/2017, deň vystavenia: 07.12.2017, deň splatnosti: 08.01.2018. Dlžník predmetnú dlžnú sumu z titulu
zmluvnej pokuty veriteľovi neuhradil.
4. Žalobca si Jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 08.01.2018 započítal časť pohľadávky
vo výške 56.660,92 €, teda časť zmluvnej pokuty uplatnenej voči úpadcovi faktúrou č. 65/2017, zo
dňa 07.12.2017, vystavenou žalobcom na celkovú sumu 302.399,99 €, deň splatnosti 08.01.2018),
proti pohľadávke úpadcu vo výške 56.660,92 € (ktorú si úpadca uplatnil faktúrou č. OF1 1/17, zo dňa

14.12.2017, vystavenou na sumu 56.660,92 €, deň splatnosti 28.12.2017, voči žalobcovi, za práce
vykonané na základe Zmluvy o dielo č. 1/3/2016).
5. Zo strany správcu konkurznej podstaty došlo k popretiu predmetnej pohľadávky žalobcu a to z
nasledovného dôvodu: Správca poprel pohľadávku veriteľa čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky a poradia v celom rozsahu vo výške 245.739,07 €, nakoľko podľa správcu veriteľ nedostatočným

spôsobom preukázal oprávnenosť pohľadávky a zároveň pohľadávka veriteľa predstavuje zmluvnú
pokutu vo výške 0,5% z ceny predmetu zmluvy o dielo č. 1/3/2016. Správca má za to, že výška
dohodnutej zmluvnej pokuty je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Správca neuznáva jej
výšku a považuje zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Správca súčasne poprel prihlásené poradie
pohľadávkyE-Inápohľadávka.Nakoľkosiveriteľprihlásilpohľadávku,ktorájezmluvnoupokutou,podľa

správcu si mal veriteľ prihlásiť poradie D - podriadená pohľadávka.
6. S dôvodmi popretia predmetnej pohľadávky čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia
sa žalobca v celom rozsahu nestotožňuje a tieto považuje za irelevantné a v rozpore so zákonom,
pričom uplatnenú pohľadávku dostatočným spôsobom preukázal. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo
zo strany zhotoviteľa k omeškaniu so zhotovením diela oproti termínom uvedeným v predmetnej

zmluve o dielo, žalobca si uplatnil v súlade s citovaným odsekom zmluvy zmluvnú pokutu za obdobie
od 01.10.2017 do 29.1 1.2017, t.j. za 60 kalendárnych dní vo výške 302.399,99 €. Výška zmluvnej
pokuty závisí výlučne od vôle a dohody zmluvných strán. Tak Občiansky zákonník, ako aj Obchodný
zákonník nijako priamo neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Každý jednotlivý prípad je
natoľko individuálny a špecifický, že všeobecné ohraničenie výšky zmluvnej pokuty nie je v podstate

možné. Pri posudzovaná výšky zmluvnej pokuty je totiž vždy potrebné posudzovať individuálne každý
jednotlivý prípad, a nemožno vyvodiť žiadnu zásadu, ktorá by všeobecne určovala, akú výšku môže
denne, mesačne, ročne, celkovo či v pomere k hodnote zabezpečovaného záväzku zmluvná pokuta
dosiahnuť. Ako vyplýva z judikatúry súdov, aj v prípade keď zmluvná pokuta mnohonásobne presiahne
hodnotu zabezpečovanej povinnosti, nemusí ísť o rozpor s dobrými mravmi ani o rozpor so zásadami

poctivého obchodného styku. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že dohodnutá výška
zmluvnej pokuty v Zmluve o dielo je primeraná vzhľadom k významu a hodnote ňou zabezpečeného
záväzku. Úpadca porušením svojich povinnosti spôsobil havarijný stav na stavbe, pričom vzhľadom na
použitieverejnýchprostriedkov,bolopotrebnévykonaťopätovnéverejnéobstarávaniesčímbolispojené
náklady, opätovne sa musel robiť znalecký posudok na vyhodnotenie stavu stavby, taktiež sa musel

zabezpečiť nový dodávateľ, s čím mal žalobca náklady, a teda samotné porušenie povinnosti zo zmluvy
úpadcom sa prejavilo na vzniku škody obci (žalobcovi).
7. V priebehu konania predložil prehlásenie úpadcu o tom, že spoločnosť nie je schopná zrealizovať
dokončenie stavby, ako aj jeho vyjadrenie k omeškaniu diela, výzvu žalobcu na riadne plnenie zmluvy
adresovanú úpadcovi, ako aj zápis z kontrolného dňa 06.07.2017 na preukázanie porušenia zmluvných

povinností úpadcu s dôsledkom uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu.
8. Ako dôvodný však akceptoval popierací dôvod námietky poradia prihlásenej pohľadávky, nakoľko sa
táto uspokojuje v zmysle zákona ako podriadená a v tej súvislosti navrhol pripustenie zmeny žaloby,
ktorú súd v zmysle ustanovenia § 139 a nasl. CSP pripustil.

9. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, z dôvodov uvedených v popretí pohľadávky, okrem akceptovanej
námietky popretého poradia.10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, oboznámením žaloby, prihlášky
pohľadávkyzodňa28.03.2018,oznámeniaozápisedozoznamupohľadávok,Zmluvaodieloč.1/3/2016
zo dňa 12.09.2016, Dodatkov, odstúpenia od Zmluvy o dielo, faktúru č. 65/2017, jednostranného

započítania pohľadávok zo dňa 08.01.2018, oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 07.05.2018,
ostaného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

11. Okresný súd Prešov Uznesením zo dňa 12.02.2018, sp.zn.: 2K/24/2017 vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu KRYPTON, s.r.o., so sídlom Partizánska 2898/92, 058 01 Poprad, IČO: 36 455

849. Do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená spoločnosť BANKRUPTCY &
RECOVERY SERVICE, k.s.. Uznesenie o vyhlásení konkurzu a ustanovení do funkcie správcu úpadcu
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR č. 34/2018 dňa 16.02.2018.

12. Žalobca si v konkurznom konaní úpadcu prihláškou pohľadávky zo dňa 28.03.2018 prihlásil do
konkurzu úpadcu KRYPTON, s.r.o. svoju pohľadávku v celkovej sume 245.739,07 €, z titulu nároku na

zaplatenie zostatku zmluvnej pokuty v zmysle predmetnej Zmluvy o dielo, ktorú správca poprel tak ako
to vyplýva z prednesu žalobcu.

13. Podľa § 28 ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ZKR) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze

uplatňuje prihláškou.

14. Podľa § 32 ods.1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou
dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj
vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

15. Podľa § 32 ods.2 ZKR prvá veta prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo
veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva.

16.Podľa§32ods.5ZKRten,ktopohľadávkupopiera,musípopretiepohľadávkyvždyzdôvodniť,pričom
pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva,
pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá
pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi

popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s
odbornou starostlivosťou.

17. Podľa § 32 ods.6 ZKR popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

18. Podľa § 32 ods.9 ZKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,

ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

19. Podľa § 32 ods.14 ZKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

20. Podľa § 32 ods.16 ZKR uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom
nebola popretá, považuje za zistenú.

21. Podľa § 32 ods.17 ZKR pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so

súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa
popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.22. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

24. Žalobca si v konkurze úpadcu prihláškou pohľadávky zo dňa 28.03.2018 prihlásil svoj nárok. Dňa
11.05.2018boložalobcovidoručenéoznámeniesprávcuopopretípohľadávkyzapísanejpodporadovým

číslom0/86.Žalobcapodalžalobuourčeniepopretejpohľadávkynatunajšomsúdedňaelektronickydňa
11.06.2018. Lehota vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR je lehotou hmotnoprávnou,
čo znamená, že žalobný návrh musí byť doručený príslušnému súdu a to aj elektronicky najneskôr v
posledný deň lehoty, teda v tomto prípade dňa 11.06.2018. Žalobný návrh bol preto uplatnený včas, v
súlade s ustanovením § 32 ods. 9 ZKR.

25. Základným predpokladom pre podanie incidenčnej žaloby zo strany veriteľa úpadcu je popretie
pohľadávky správcom v zákonom stanovenej lehote (§ 32 ods. 2 ZKR), pričom v prípade zistenia
spornostiprihlásenejpohľadávky,prijejprieskumeapopieraníjesprávcapovinnýpostupovaťnestranne,
tak aby nevyvolal neodôvodnené pochybnosti o jeho objektivite. Predpokladom spornosti prihlásenej
pohľadávky je preukázanie okolností známych v danom čase, t.j. v čase plynutia lehoty na jej popieranie,

na základe, ktorých možno dôvodne pochybovať o jej oprávnenosti, z hľadiska zákonom stanovených
možností jej popierania.

26. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28.Zlistinnýchdôkazovprodukovanýchžalobcom,ktorýchdôvodnosťžalovanýničímnespochybnil,ako
aj z prednesu žalobcu mal súd preukázané uzavretie predmetnej zmluvy o dielo, ktorú žalovaný nebol
schopný zrealizovať, čím porušil svoje zmluvné povinnosti a súčasne spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca
v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zmluvy vyzval úpadcu na dokončenie stavby, teda na riadne
plnenie zmluvy, na čo úpadca reagoval oznámením (vyjadrením) zo dňa 25.08.2017, „ že nie je schopný

zabezpečiť finančné prostriedky na dokončenie diela v termíne podľa Zmluvy o dielo ". Vzhľadom na
uvedené porušenie zmluvných povinností zo strany dlžníka ako zhotoviteľa žalobca ako objednávateľ
podľa Článku 1 3 bod 2 písm. b) Zmluvy o dielo od tejto odstúpil a následne si v zmysle Článku 17
ods. 1 zmluvy o dielo uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny predmetu zmluvy vrátane DPH, za
každýkalendárnydeňomeškaniasozhotovenímdielaoprotitermínomuvedenýmvčlánku4tejtozmluvy

v znení ods. 2 tohto článku v celkovej výške 302.399,99 €, z ktorej si časť započítal jednostranným
započítaním pohľadávok zo dňa 08.01.2018, tak ako to špecifikoval vo svojom prednese.

29. Žalovaný ako správca prihlásenú pohľadávku poprel, okrem akceptovanej námietky prihláseného
poradia v podstate z dôvodu neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

30.Úlohouincidenčnéhokonanianiejeopätovnépreskúmavanieuplatnenejpohľadávkysúdom,pretože
to je úlohou správcu, ale v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo
nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú
pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v

ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície
konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konaní o
určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol
v popieracom prejave. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom

rozsahu poprieť. Zároveň Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod
popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej
pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu
správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.Z toho dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup,
kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť,
opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený

preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než
je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie
prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a
prihlásená pohľadávka sa považuje za následne v spornom rozsahu za zistenú.

31. Popri sankciách majetkovej povahy, ktoré Občiansky zákonník ustanovuje pre prípady, keď dlžník
svoju povinnosť riadne a včas nesplní a ocitne sa tak v omeškaní (úroky alebo poplatok z omeškania),
zabezpečenie záväzkov sa môže uskutočniť aj špeciálnymi zabezpečovacími prostriedkami, ktoré
sa v konkrétnom prípade môžu použiť za účelom dosiahnutia väčšej istoty, že právo veriteľa bude
uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona
a sú všeobecnej povahy, k vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný

právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; pri svojom vzniku
predpokladajú existenciu hlavného dlhu, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Jedným z týchto
zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno
dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej

povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má
zmluva ňou zabezpečovaná. Dlžník je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť aj vtedy, ak veriteľovi nevznikla
škoda. Jej zaplatenia sa veriteľ môže domáhať už na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú
bola dohodnutá. Obchodný zákonník upravuje zmluvnú pokutu len parciálne, pri jej dojednávaní je
tiež nevyhnutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník povinnosť uhradiť

zmluvnú pokutu objektivizuje. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý preferuje zmluvnú pokutu
ako sankciu za zavinené porušenie zabezpečenej povinnosti, Obchodný zákonník zakotvuje zásadu, že
pre povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu nie sú významné okolnosti vylučujúce zodpovednosť za škodu.
Teda ani vyššia moc zaviazanú stranu, ak sa strany nedohodli inak, nezbavuje povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta nemá povahu odstupného (§ 497), takže dlžník nemôže voliť medzi

jej zaplatením a splnením povinnosti, t. j. nemôže sa splnenia záväzku zbaviť zaplatením pokuty.

32. Interpretácia právneho úkonu sa podľa súdnej praxe musí najskôr uskutočniť prostriedkami
gramatickými, následne logickými a systematickými. V danom prípade najmä s ohľadom na okolnosti
veci bolo potrebné dôsledne vyhodnotiť použité slovné výrazy týkajúce sa dohody o zmluvnej pokute, z

hľadiska ich významu, následne logicky skĺbiť ich nadväznosť a teda zistiť, či jednotlivé pojmy zapadajú
do štruktúry právneho úkonu. Výkladom tohto právneho úkonu podľa uvedených pravidiel ako aj v
súvislosti s prednesom žalobcu má súd za to, že ustanovenia o zmluvnej pokute boli formulované
dostatočne určite, zrozumiteľné a jasné, z hľadiska spôsobu jej výpočtu teda dlžník (úpadca) vedel aký
záväzok nemôže porušiť a aké následky z toho vyplývajú. Na základe preukázaného porušenia zmluvnej

povinnosti si preto žalobca oprávnene uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty aj s presným výpočtom a
teda žalovaný (správca) vedel aká je výška záväzku úpadcu a muselo mu byť dostatočne zrejmé, akú
zmluvnúpovinnosťúpadcaporušil,nazákladečohovznikložalobcovitakétoprávo.Žalobcapreloženými
listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom osvedčil porušenie zmluvných povinností úpadcu a teda
základ nároku na dohodnutú zmluvnú pokutu, pričom žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o

nedostatočnom preukázaní oprávnenosti pohľadávky neoznačil žiadne dôkazy a teda relevantným
spôsobom skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel ani nespochybnil, preto sa v zmysle ustanovenia § 151
ods. 1 CSP považujú za nesporné.

33. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná; nemôže byť však v rozpore so zásadou

zakotvenou v ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka (OZ), teda všeobecným ustanovením
hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade
s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o
výkon práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto
ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ

súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných
noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie,
sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Skúmanie
možného rozporu právneho úkonu z dobrými mravmi, teda konania vykazujúceho znaky priamehoúmyslu poškodiť druhého účastníka však musí vychádzať jednak z okolností a dôvodov, z ktorých je
vznik uplatneného nároku vyvodený, ako aj z konkrétnych okolností, za ktorých bola vznesená námietka
tohto nároku uplatnená. Posúdenie, či dohodnutá sadzba je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi musí

byť vždy predmetom posúdenia každého jednotlivého prípadu, zohľadňujúc okolností, za akých bola
dohodnutá,najmädôvodov,ktoréúčastníkovzmluvyviedlikdohode,charakteruzáväzkupovinnejstrany
a hroziacich dôsledkoch jeho nesplnenia, záväzkov, ktoré na seba vzala druhá zmluvná strana, ako aj
od druhu, závažnosti a rozsahu ujmy, ktorá veriteľovi nesplnením peňažného dlhu vznikla, poprípade aj
dopadmi priznania dohodnutej pokuty na osobu, voči ktorej je uplatňovaný.

34. V danom prípade sa zmluvné strany dohodli na povinnosti zhotoviteľa (úpadcu) uhradiť
objednávateľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % z ceny predmetu zmluvy vrátane DPH za
každý kalendárny deň omeškania so zhotovením diela. Obaja účastníci zmluvného vzťahu uzavretého
zmysle ustanovenia Obchodného zákonníka si teda dohodli konkrétne podmienky, v prípade porušenia
ktorých vznikne veriteľovi právo na uplatnenie dohodnutých majetkových sankcii a teda od začiatku

zmluvného vzťahu vedeli o následkoch porušenia zmluvnej povinnosti, napriek čomu úpadca v rozpore
so zásadou vzájomného plnenia záväzkov si svoje povinnosti s uzavretej zmluvy riadne neplnil. Úpadca
pritom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu nenamietal a žalovaný ako správca namietal iba jej výšku,
pre rozpor s dobrými mravmi.

35. Súd pri skúmaní možného rozporu uplatneného nároku z dobrými mravmi vychádzal z okolností a
dôvodov za akých bola zmluvná pokuta dohodnutá, charakteru záväzku dlžníka s hroziacimi dôsledkami
jeho nesplnenia, v kontexte so záväzkami, ktoré na seba prevzal žalobca, závažnosti a rozsahu
ujmy, ktorá mu vznikla, najmä vzhľadom na úpadcom zavinený vznik havarijného stavu na stavbe,
nevyhnutného vykonania opätovného verejného obstarávania, so spojenými nákladmi a vznikom škody,

pričomnezistilskutočností,nazáklade,ktorýchbymoholkonštatovať,ževpredmetnomprávnomvzťahu
dohodnutá výška zmluvnej pokuty sa svojím obsahom alebo účelom prieči dobrým mravom. Naopak
účelom dohodnutej zmluvnej pokuty v tejto veci, najmä v súvislosti s použitím verejných prostriedkov na
verejno prospešný predmet stavby bolo donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu
záväzku, a v prípade jeho porušenia k zabezpečeniu plnenia funkcie paušalizovanej náhrady škody a

to aj tej, ktorá sa v súvislosti s porušením zmluvných povinností úpadcom neskôr ešte len môže prejaviť,
ako to bolo v tomto prípade. Vyhodnotením všetkých rozhodujúcich skutočností preto súd prijal záver,
že dohodnutá výška zmluvnej pokuty je v danom zmluvnom vzťahu primeraná k významu a hodnote
ňou zabezpečeného záväzku.

36. Žalobca teda riadne, dostatočne a zrozumiteľne zdôvodnil právny dôvod a výšku prihlásenej
pohľadávky, ktorý podložil príslušnými listinnými dôkazmi. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo,
ako aj v ich súhrnne preto súd po úprave žaloby v časti uplatneného prihláseného poradia, v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100%. O výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.