Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617200338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617200338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu Mgr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu H. Z., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom Z. XXX/X, XXX XX G., proti žalovanému L. V., nar. XX. XX. XXXX,
s trvalým pobytom L. XXX/XX, XXX XX G., právne zastúpenému JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár, o určenie, že žalovaný nesplnil
podmienky oprávnenej držby, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.
k. 9C/3/2017-70 z 18. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“,
eventuálne „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 18. 08. 2017 žalobu o
určenie, že žalovaný nesplnil podmienky oprávnenej držby - potrebné pre vydanie Notárskej zápisnice
zapísanej na Notárskom úrade v Lučenci, ul. Š. Moyzesa č. 53, notárkou JUDr. Martou Jurinovou
do Notárskej zápisnice č. N 948/2015, Nz 47593/2015 zo dňa 30. 11. 2015 ako osvedčenia o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 5/18-in na

nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastri územia G., obec G., okres T., evidovaných Okresným
úradom Poltár, katastrálny odbor, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, parcela reg. ,,E“ evidované
na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX trvalé
trávne porasty o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXXX m2,
zamietol (I. výrok). O náhrade trov konania okresný súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. V úvode odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal
určenia, že žalovaný nesplnil podmienky oprávnenej držby - potrebné pre vydanie Notárskej zápisnice
zapísanej na Notárskom úrade v Lučenci, ul. Š. Moyzesa č. 53, notárkou JUDr. Martou Jurinovou
do Notárskej zápisnice č. N 948/2015, Nz 47593/2015 zo dňa 30. 11. 2015 ako osvedčenia o
vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 5/18-in na
nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastri územia G., obec G., okres T., evidovaných Okresným

úradom Poltár, katastrálny odbor, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, parcela reg. ,,E“ evidované
na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX
trvalé trávne porasty o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXXX
m2, z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych a procesnoprávnych podmienok vydržania, preto žalovanýnemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na dotknutých pozemkoch, ktoré nikdy neužíval, nemohol
preukázať dobromyseľnú nepretržitú držbu spoluvlastníckeho podielu na predmetných pozemkoch, s
ktorými nemohol nakladať ako s vlastnými.

3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že z Osvedčenia o vydržaní podľa
§ 63 Notárskeho poriadku a § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“), spísaného notárkou JUDr.
Martou Jurinovou do Notárskej zápisnice č. N 948/2015, Nz 47593/2015 dňa 30. 11. 2015 vyplýva,

zastupovanie žalovaného advokátkou JUDr. Elenou Matulovou na notárskom úrade pre účely vydania
osvedčenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. G., zapísaných na LV č. XXX ako parcely
reg. ,E“ evidované na mape určeného operátu ,,B“ X R. V. podiel 5/18-in, parcela č. XXXX orná
pôda o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere XXXXX m2, parcela č.
XXXX trvalé trávne porasty vo výmere XXXXX m2. Podľa bodu III. Notárskej zápisnice žalovaný splnil
hmotnoprávne aj procesnoprávne podmienky vydržania, vydržacia lehota mu začala plynúť od 01. 01.

1992 a skončila najneskôr 01. 01. 2002. Žalovaný doložil potvrdenia Obce G., že nemá výhrady k vzniku
vlastníckeho práva žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam ako aj vyjadrenie dotknutých vlastníkov
Y. F., R. R., a R. U., v prospech ktorých svedčí posledný zápis v operáte Katastra nehnuteľností, resp.
ich právnych nástupcov, že nemajú výhrady k vzniku jeho vlastníckeho práva. Podľa bodu VI. L. V.
splnil hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky určenia vlastníckeho práva vydržaním. Okresný úrad

Poltár, katastrálny odbor na nehnuteľnosti uvedené v bode I. Notárskej zápisnice v prospech žalovaného
vykonal záznam v podiele 5/18-in v pomere k celku. Podľa čestného prehlásenia zo dňa 27. 11.
2015 je Y. F. právna nástupkyňa po nebohom R. V.. Obec G. v písomnom vyjadrení uviedla, že
nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, za predpokladu splnenia
podmienok vyplývajúcich z platných zákonov Slovenskej republiky. R. V. zomrel dňa XX. XX. XXXX. Z

čestnéhoprehláseniaE.V. vyplývalo,žepoľnohospodárskupôdu-nehnuteľnostizapísanénaLVč.XXX
ako parcely reg. ,,E“, evidované na mape určeného operátu, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX, parcela
č. XXXX obhospodaroval R. R., t. č. nebohý a jeho syn R. R., nar. XX. XX. XXXX, ich spoluvlastnícke
podiely ako aj podiel nebohého R. V., ktorý uvedenú poľnohospodársku pôdu neobhospodaroval. Za
posledných 60 rokov žalovaný neužíval nehnuteľnosti a ani jeho príbuzný. Združené poľnohospodárske

družstvo Poltár potvrdilo, že v období od r. 1990 do 10. 05. 2004 bolo užívateľom C KN parcely č. XXXX
na poľnohospodárske účely, po uvedenom dátume boli pozemky odovzdané do užívania žalobcovi.
Združené poľnohospodárske družstvo Poltár podpísalo hlásenie zmien užívania parcely č. XXXX trvalé
trávnaté porasty o výmere XXha XXXX m2 a novým nájomcom sa stal žalobca. Žalovaný dňa 18. 11.
2016 oznámil žalobcovi, že na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ku ktorým si uplatňuje

vlastnícke právo, bude vykonávať poľnohospodársku činnosť.

4. Po uvedení zákonných ustanovení § 137 písm. c), § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
aj ,,CSP“) okresný súd konštatoval, že ,,Medzi stranami sporu bolo nesporné, že predmetom osvedčenia
o vydržaní, ktoré bolo spísané do Notárskej zápisnice notárkou JUDr. Martou Jurinovou, N 948/2015,

Nz 47953/2015, boli nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané na LV č. XXX kat. úz. G. ako vlastníctvo R. V.
podiel ,,B“X o veľkosti 5/18-in. Medzi stranami je nesporné, že k notárke JUDr. Marte Jurinovej sa
dostavila splnomocnená zástupkyňa žalovaného JUDr. Elena Matulová, advokátka na základe plnej
moci,ktorábolapodpísanámedzi JUDr.ElenouMatulovouažalovanýmdňa25.11.2015.Nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX kat. úz. G., Obec G. parcela č. XXXX o výmere XXXXX m2 orná pôda, parc.č.

XXXX o výmere XXXXX m2 trvalé trávne porasty, parcela č. XXXX o výmere XXXXX m2 trvalé trávne
porasty sú v podielovom spoluvlastníctve ďalších podielových spoluvlastníkov. Žalovaný je zapísaný ako
podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností v podiele 5/18-in a titulom nadobudnutia je osvedčenie č.
Nz 47593/2015, Nz948/2015. Žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností vôbec.
Žalobca je užívateľom - nájomcom týchto nehnuteľností na základe nájomných zmlúv. Žalobca teda nie

je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie, že žalovaný nesplnil podmienky oprávnenej držby
potrebnej pre vydanie Notárskej zápisnice zapísanej na Notárskom úrade v Lučenci, ul. Š. Moyzesa
č. 53, notárkou JUDr. Martou Jurinovou do Notárskej zápisnice č. N 948/2015, Nz 47593/2015 zo dňa
30. 11. 2015 ako osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, k spoluvlastníckemu
podielu o veľkosti 5/18-in na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. územia G., obec G., okres T.,

evidovaných Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, parcela
reg. ,,E“ evidované na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXXXX m2,
parcela č. XXXX trvalé trávne porasty o výmere XXXXX m2, parcela č. XXXX trvalé trávne porasty
o výmere XXXXX m2. Všeobecným predpokladom, aby súd v určovacej žalobe akéhokoľvek druhuvyhovel,jeprávnyzáujemžalobcu,tedazáujemnatom,abybolvyhovujúcirozsudokprenehopoprávnej
stránke významný. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu
ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam.

Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, ak už k porušeniu práva došlo. Určovacia
žaloba má preventívny charakter. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení nie je
daný najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného
právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, pričom nedostatok naliehavého právneho

záujmu vedie k zamietnutiu žaloby. Žalobca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Nehnuteľnosti
užíva na základe nájomných zmlúv, ktorá skutočnosť nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná.
Naviac osvedčenie o držbe vlastníckeho práva už bolo vydané. Po vydaní osvedčenia okresný súd na
základe žaloby, že žalovaný nesplnil podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľností, tieto
podmienky už skúmať nemôže, keďže takýmto žalobným návrhom nemôže dôjsť k odstráneniu neistoty
vprávnompostavenížalobcu.Pokiaľzápisvlastníckehoprávavkatastrinehnuteľnostísvedčínazáklade

osvedčenia žalovanému, celý obsah spornosti vlastníckeho práva možno vyriešiť uplatnením žaloby o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu pre nepreukázanie
aktívnej, vecnej legitimácie zamietol“.

5. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1

CSP a podľa zásady úspechu žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
voči žalobcovi.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

7. V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe dosiaľ vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Namietal nevysporiadanie sa prvoinštančného súdu s podstatnými skutočnosťami uvádzanými v
žalobe, nezaoberal sa nimi v potrebnom rozsahu, resp. zaoberal sa s nimi iba povrchne. Prvoinštančný
súd po konštatovaní neexistencie naliehavého právneho záujmu sa už nezaoberal obsahom podanej
žaloby a z uvedeného dôvodu neboli vykonané ním navrhované dôkazy. Konštatoval preukázaný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že žalovaný nesplnil podmienky oprávnenej držby

a následne ani nemohol splniť podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní. Z ustálenej súdnej
praxe vyplýva, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené, alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým. Argumentoval, že iba žalobou o určenie, že žalovaný nesplnil podmienky oprávnenej držby,
je možné odstrániť hroziacu neistotu v jeho postavení, pretože existuje reálna hrozba, že v prípade

zachovania terajšieho stavu, kedy sú dotknuté nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovaného,
môže dôjsť k ohrozeniu jeho práva, prípadne k neistote jeho právneho postavenia tým, že mu bude
zabránené užívanie dotknutých nehnuteľností (zo strany žalovaného) v rozpore s tým, ako ich doteraz
užíval na základe uzavretých nájomných zmlúv. Táto skutočnosť zakladá existenciu naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, bez ktorého je jeho právo ohrozené. Existenciu naliehavého

právneho záujmu preukazuje aj jeho oprávnené užívanie nehnuteľností na základe nájomných zmlúv.
Nesúhlasil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého by mal naliehavý právny záujem, pokiaľ
by bol sám podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, ktoré dlhodobo, nerušene užíva
na základe nájomných zmlúv, má k nim nájomný vzťah. Aj v prípade uzavretých nájomných zmlúv
môže existovať naliehavý právny záujem, najmä ak žalovaný ako jeho konkurent sa ho snaží vytlačiť

z doterajšieho podnikania a spochybniť jeho právo na užívanie predmetných pozemkov, najmä vo
vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre, kde sa snaží namiesto neho dostávať dotácie. Podanou
žalobou je možné odstrániť hrozbu, že mu bude bránené v užívaní nehnuteľností a k odstráneniu
stavu objektívnej neistoty. Podanie žaloby ohľadne vydania osvedčenia o vydržaní pripustila aj súdna
prax vo viacerých rozhodnutiach (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 103/2003, sp. zn. 4 M Cdo

24/2008). Namietal odchýlenie sa prvoinštančného súdu od predchádzajúcich rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR, ktoré naopak pripúšťali v obdobných prípadoch podanie žaloby o určenie, že žalovaný
nesplnil podmienky oprávnenej držby. Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor môže na základe
vyhovujúceho rozsudku vykonať zápis formou záznamu, ktorým by sa dosiahol stav, kedy by žalovanýnebol protiprávne zapísaný na liste vlastníctva ako podielový spoluvlastník a jedinou možnosťou
dosiahnutia spravodlivého právneho stavu, je v predmetnom prípade podanie žaloby. Hoci vo väčšine
prípadov, ako konštatuje prvoinštančný súd, nie je daný naliehavý právny záujem na určení, či tu právo

je alebo nie je, ak došlo k porušeniu práva, nie je vylúčené, že za ojedinelých špecifických okolností,
bude mať žalobca naliehavý právny záujem na určení práva aj vtedy, ak už k porušeniu práva došlo.
Sporné nehnuteľnosti nemohol žalovaný nadobudnúť vydržaním, pretože ich nikdy nemal v držbe.
Nehnuteľnosti neužíval ani jeho právny predchodca R. V., preto žalovaný nemal žiadny právny titul, ktorý
by zakladal začatie plynutia vydržacej doby, nemohol byť dobromyseľný, že mu patria spoluvlastnícke

podiely na pozemkoch, ktoré neboli súčasťou žiadneho právneho úkonu v prospech žalovaného. Do
plynutia vydržacej doby si nemohol žalovaný preto započítať ani vydržaciu dobu svojho právneho
predchodcu R. V., ktorý nehnuteľnosti neužíval, no najmä bol na príslušnom liste vlastníctva zapísaný
ako podielový spoluvlastník, teda nebol iba držiteľ. Bez požadovaného určenia by bolo zásadným
spôsobom ohrozené jeho právo a právne postavenie z viacerých dôvodov, aj preto, že bol dlhodobým
oprávneným užívateľom dotknutých nehnuteľností, na ktorých hospodáril a hospodári od roku 2004

na základe nájomných zmlúv uzavretých s ich vlastníkmi (nie so žalovaným). V prípade vyhovenia
žaloby bude zápis v prospech žalovaného vymazaný, a tým dôjde k odstráneniu protizákonného stavu,
na list vlastníctva bude opätovne zapísaný pôvodný podielový spoluvlastník R. V., pričom nejde o
nevysporiadanie nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby. Navyše žalobca nikdy nebol
spoluvlastníkomspoluvlastníckehopodieluajehoprávnepostavenienemôžebyťneisté,pretoabsentuje
naliehavý právny záujem na požadovanom určení a neexistuje stav objektívnej právnej neistoty.
Osvedčenie o držbe vlastníckeho práva už bolo vydané a s poukazom na zaužívanú súdnu prax

(rozhodnutie NS SR publikované ako rozhodnutie R 8/2000, R 111/2000) je zrejmé, kedy je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa zákona č. 293/1992 Zb. v štádiu, keď sa
podmienky oprávnenej držby u účastníka skúmajú a pokiaľ ešte osvedčenie podľa § 2 nasl. citovaného
zákona v znení platnom do 31. 11. 2000 nebolo vydané. Po vydaní osvedčenia, ako v danej veci, súd na
základe žaloby, že žalovaný nesplnil podmienky na vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľností, skúmať

nemôže, pretože nemôže dôjsť k odstráneniu neistoty v právnom postavení žalobcu, ktorý podal žalobu
o určenie až po vydaní osvedčenia o držbe nehnuteľností a v čase, keď už žalovaný bol zapísaný ako
vlastník predmetných nehnuteľností. Za daného stavu vyhovenie žaloby neznamená úplné vyriešenie
obsahu spornosti daného právneho vzťahu.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na konštatovaní existencie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Skutočnosť, na ktorú žalovaný vo vyjadrení poukazuje,
neznamená, že nemá naliehavý právny záujem, keďže je zrejmý možný reálny zásah do jeho práv a
oprávnených záujmov a je daná potreba odstrániť tento stav, kedy je jeho právne postavenie neisté.
Ďalej uvádzal totožné dôvody ako v odvolaní.

10. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu

odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.14. Obsahom práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky patrí (okrem iných)
aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami sporu zo strany súdu a právo na
spravodlivé prejednanie veci, ktorého súčasťou je i právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

15. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu
hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov
(NS SR 3 Cdo 78/2017, IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

16. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu
stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné,
presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi
otázkamiaaspektmi,atedaspĺňazákonnékritériaodôvodneniauvedenévustanovení§220ods.2CSP.

Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým
spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky).

17. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 2
CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,
ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní.

18. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 <.).

19. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Súd prvej inštancie založil rozhodnutie na argumente nedostatku vecnej aktívnej
legitimácie na strane žalobcu.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o nedostatku aktívnej legitimácie

žalobcu v spore a nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe. Žalobca je
síce užívateľom (nájomcom) časti sporných nehnuteľností, iné právo mu však k predmetným
nehnuteľnostiamnesvedčí. Podstatousporujeskutočnosť,žežalovaný,ktorýjepodielovýspoluvlastník,
si uplatnil právo užívať predmetné nehnuteľnosti, s čím žalobca nesúhlasil, a preto namietalnadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaným k nehnuteľnostiam, a to osvedčením o vydržaní
vlastníckeho práva. Okresný súd dospel k správnemu záveru aj o nedostatku naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.

21. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vykonal dostatočné dokazovanie a vec správne
právne posúdil.

22. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu

v odvolaním napadnutom výroku (I. výrok) potvrdiť, vrátane závislého výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania (II. výrok), ktorý v zmysle aplikovanej zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP
považuje taktiež za správny. V odôvodnení rozsudku však prvoinštančný súd nesprávne v bode 55.
uviedol, že žalobkyňa mala v spore úspech (správne malo byť žalovaný - poznámka odvolacieho súdu).

23. Vo svetle uvedeného je potom argumentácia žalobcu v odvolaní neakceptovateľná z hľadiska

spravodlivého rozhodnutia sporu.

24. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.