Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16Csp/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816214682
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816214682.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
Bratislava, Údernícka č. 5, proti žalovanej: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, P., zast. JUDr.
Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 2438,80 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, výška ktorých

bude uvedená v samostatnom rozhodnutí súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 14.11.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia 2438,80
eur s úrokom z omeškania vyčísleným zo splátok za obdobie od 17.11.2013 do 29.9.2015 vo výške 78,02
eur a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2438,80 eur od 30.9.2015 do zaplatenia s
odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 23.10.2015 uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, mu bola postúpená
pohľadávka voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzavreli dňa 1.6.2011 zmluvu o splátkovom úvere č.
374227445, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky za

dohodnutých podmienok uvedených v zmluve a vo VOP. Jedná sa o zmluvu o úvere uzavretú v zmysle
§ 497 Obch. zákonníka, pričom žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju
povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka postupcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala 2513,39
eur, ktorá pozostáva z istiny 1855,02 eur, z riadneho úroku vo výške 535,78 eur, z úroku z omeškania vo
výške53,75eurazpoplatkovvovýške68,84eur.Žalobcasivtomtokonaníuplatnilsplátkyúverusplatné
od 16.11.2013 do 16.6.2018 v počte 56 a v celkovej výške 2438,80 eur (56x43,55 eur) a s poukazom
na uvedené navrhol podanej žalobe vyhovieť ako i priznať úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2

Obč. zákonníka v platnom znení ako i náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku a z trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz spis. zn. 16Csp 81/2016-55 z 18.4.2017, proti ktorému žalovaná
podala v zákonnej lehote odpor v podaní z 9.5.2017 (č.l. 68 spisu). Žalovaná v podanom odpore
uviedla, že v danom prípade sa jedná o spotrebit. vzťah a na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč. zákonníka, aj keby sa inak mali použiť

normy obchodného práva. Poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, kde sú uvedené
podmienky, za akých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu. Tými podmienkami sú
postupiteľnosť bankovej pohľadávky, predchádzajúca písomná výzva klientovi, omeškanie klienta o viac
ako 90 kalendárnych dní, postúpenie sa môže týkať časti peňažného záväzku v omeškaní (splatnépohľadávky). Namietol, že žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému v čase postúpenia bola
spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z., keďže banka nepreukázala, že
pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek

tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, čo má za následok nedokázanie
aktívnejlegitimáciepostupníka.Predmetompostúpeniamôžebyťibapohľadávkaalebojejčasti,ktorésú
užsplatnými,atozapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvypotom,čobolklientbankynepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uviedol, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z
celého úverového vzťahu, pre takýto postup banky je však nevyhnuté pristúpiť v súlade so zákonom a

obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo v danom
prípade bolo dohodnuté v článku 7 bod. 7.6.1 VOP. Zároveň zdôraznil, že toto oprávnenie žalobca nemá,
keďže nemá bankovú licenciu. Uviedol, že v zmysle § 92 ods. 8 Zák. o bankách č. 483/2001 Z.z. vyplýva,
že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.
Preto s poukazom na všetko uvedené navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
3. V písomnom podaní z 6.6.2017 zástupca žalobcu uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal

všetky podmienky, ktoré mu ustanovuje § 92 ods. 8 Zák. o bankách. Žalovaná bola v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, pričom žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzývaná na úhradu omeškaných
splátok, a to výzvou z 9.9.2015. Poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 Zák. o bankách, ktoré pripúšťa
úpravu vzťahu medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona. V tej súvislosti

poukázal na to, že v zmluve, a to v článku I. ods. 10 zmluvy o splátkovom úvere sa dohodlo, že ak
dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia napríklad v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas, je
oprávnenábankapožadovaťzaplatenieúrokovzomeškania,vyhlásiťmimoriadnusplatnosťpohľadávky,
postúpiť pohľadávku. Taktiež poukázal na bod 19.16 VOP, kde klient výslovne súhlasil s tým, že banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo

súčasné, podmienené alebo nepodmienené, preto možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, s ktorým názorom sa stotožnil i Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 11Co 11/2015 z
25.8.2016 a ďalšie. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanej
o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej,
pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá

aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z
tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. V tej súvislosti poukázal na rozsudok NS SR spis zn. 4Obo 210/01 z 11.6.2003. Preto na
podanej žalobe trval. Na pojednávaní na otázku, či môže súdu predložiť doručenku výzvy resp. podací
hárok o zaslaní výzvy z 9.9.2015, uviedol, že súdu predložil všetky dostupné listiny, ktoré im boli v rámci

postúpenia pohľadávky zo strany právneho predchodcu odovzdané a teda že nemá možnosť predložiť
súdu iné výzvy pred postúpením pohľadávky okrem výzvy z 9.9.2015.
4. Zástupca žalovanej v konaní namietal absenciu preukázania doručenia výzvy z 9.9.2015. Ďalej
uviedol, že ustanovenie bodu 19.16 uvedené vo VOP je neplatné z viacerých dôvodov, a to že je
v rozpore s kogentným ustanovením § 92 ods. 8 Zák. o bankách, pričom toto ustanovenie bolo

zakomponované do formulárových VOP, ktoré spotrebiteľ nemôže nijako ovplyvniť. Zástupca žalovanej
povykonanomdokazovaníuviedol,žežalobcavkonanínepreukázaldoručeniepísomnejvýzvyprávnym
predchodcom žalovanej, na základe čoho nemožno spoľahlivo ustáliť doručenie výzvy a ani splnenie
podmienky omeškania 90 dní. V súvislosti so zaslaným oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
uviedol, že má za to, že nie je možné jednou výzvou aj vyzvať dlžníka a zároveň zosplatniť úver. Uviedol,

že žalobca nielen neplatne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ale aj neplatne postupoval pri postúpení
pohľadávky, a to v rozpore so zákonom o bankách. Žiadal priznať náhradu trov konania.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16Csp 81/2016, a to
zmluvouopostúpenípohľadávokz23.10.2015vrátaneprílohy,zmluvouosplátkovomúverez17.6.2011,
VOP z č.l. 19-38 spisu, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 30.9.2015 vrátane závady

v doručení, oznámením o postúpení pohľadávky z 30.10.2015 vrátane podacieho hárku, pokusom o
zmier z 7.10.2016, správami zo šetrenia pobytu žalovanej, výzvou na zaplatenie z 9.9.2015, písomnou
špecifikáciou žalovanej pohľadávky z 23.10.2017, výpisom z úverového účtu z č.l. 90 - 97 spisu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
6. Zo zmluvy o splátkovom úvere z 17.6.2011 (č.l. 14 spisu), uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s.

ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom mal súd preukázané, že na základe uvedenej zmluvy pôvodný
veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1990,-
eur s tým, že výška úrokovej sadzby sa dohodla fixná do splatnosti 14,90% ročne, spôsob poskytnutia
úverujednorazovobezhotovostne,spracovateľskýpoplatok19,50eur,poplatokzasprávuúveru2,99eurmesačne,poplatokzaupomienku25,eur,výškasplátkyodprvéhočerpaniaúverudo30.6.2011vovýške
14,52 eur, od 16.7.2011 vo výške 43,55 eur mesačne, počet splátok 84 od 16.7.2011, konečná splatnosť
úveru 16.6.2018, RPMN 19,72%, celková čiastka spojená s úverom 3500,75 eur. V článku I bod 10 sa

dohodlo, že ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, napríklad v prípade nesplácania pohľadávky
riadne a včas , je banka oprávnená postupovať v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä je oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky, postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde,
na všeobecnom súde, vymáhať pohľadávku formou exekučného konania... .V článku II bod 2 dlžník

vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník
a podmienky určené zverejnením, za ktorý sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

7. V bode 7.6.1 VOP pôvodného veriteľa sa dohodlo, že ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej
povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo a/ ak je klient v omeškaní so splatením

jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a/ vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť
pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
8. Z listu z 9.9.2015 (č.l. 78 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste banka oznámila žalovanej,
že je v omeškaní so splácaním pohľadávku banky ku dňu 8.9.2015 vo výške 726,61 eur, zároveň

bola vyzvaná na úhradu uvedenej sumy do 15 dní od doručenia uvedenej výzvy. Zároveň v uvedenej
výzve bola upozornená, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnusplatnosťpohľadávkybanky,čímsastanesplatnoucelápohľadávka.Žalobcažiadenlistinný
dôkaz o zaslaní uvedenej výzvy alebo o doručení uvedenej výzvy žalovanej súdu nepredložil.

9. Z listu z 30.9.2015 (č.l. 79 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste Slovenská sporiteľňa,
a.s. zaslala žalovanej oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z dôvodu, že nastal prípad
porušenia v zmysle bodu 8.1 písmena a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a
splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015, na základe čoho banka vyhlásila
ku dňu 29.9.2015 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, žalovaná bola zároveň vyzvaná na

úhradu pohľadávky zo zmluvy vo výške 2489,19 eur do 15 dní na tam uvedený účet. Žalobca predložil
súdu o zaslaní uvedeného oznámenia i poštovú doručovaciu obálku (č.l. 80 spisu), z ktorej súd zistil, že
žalovaná si zásielku v odbernej lehote neprevzala.
10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE z 23.10.2015 / č.l. 7 spisu/ mal súd preukázané,
že uvedenou zmluvou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpil EOS KSI Slovensko, t.j.

žalobcovi pohľadávky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k tejto zmluve, a to v zmysle článku IV.
v spojení s článkom II. a článkom V. zmluvy, pričom z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok
súd zistil, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanej v celkovej výške 2513,39 eur, z
toho nesplatená istina celkom 855,02 eur, úroky celkom 589,53 eur, poplatky 68,84 eur, príslušenstvo
pohľadávky celkom 658,37 eur, počet dní omeškania 584, dátum poslednej úhrady bol 15.4.2014, dátum

zosplatnenia 29.9.2015.
11. Z listu z 30.10.2015 (č.l. 41 spisu) mal súd preukázané, že v uvedenom liste Slovenská sporiteľňa,
a.s. zaslala žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávky na žalobcu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 23.10.2015.
12. Z výpisu z úverového účtu (č.l. 90 spisu) súd zistil, že 16.6.2011 došlo k schváleniu úveru vo výške

1990,- eur, 17.6.2011 bolo bezhotovostné čerpanie úveru vo výške 1970,50 eur, pričom v nasledujúcom
období žalovaná splácala predmetný úver až do 15.4.2014 (č.l. 96 spisu).

13. Podľa § 92 ods. 8) Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.12.2016,
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia
s prihliadnutím k tomu, že v konaní bola zo strany zástupcu žalovanej vznesená námietka nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby , súd ako prvoradú riešil v konaní
otázku, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky v konaní voči

žalovanej, resp. nie. V konaní bolo nesporne preukázané, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom
úvere z 17.6.2011 bol poskytnutý žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver, pričom predmetná zmluva
sa v zmysle § 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za spotrebiteľský úver a v
zmysle § 52 Obč. zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu, čo bolo v konaní nesporné. V súvislosti s riešením
otázky,čivdanomprípadedošlokplatnémupostúpeniupohľadávkyjepotrebnéuviesť,ženapostúpenie
pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri

bankových úveroch je potrebné rešpektovať i ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom od
1.1.2009 v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods. 8 Zákona
o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo právnom
vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca v tomto

konaní nepreukázal, že žalovanej bola zo strany banky zaslaná a doručená písomná výzva a napriek
doručeniu tejto výzvy bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením
čo i len časti svojho peňažného záväzku do postúpenia vymáhanej pohľadávky. Citované ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách umožňuje banke postúpiť písomnou zmluvou pohľadávku inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie

ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku. Súd dospel k záveru, že v zmysle citovaného ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky
len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia
zákona, na ktoré poukázal. I z dôvodovej správy k Zákonu o bankách (§ 92 ods. 8) vyplýva, že sa

upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu, zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť
časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve
banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného
ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného

záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní postúpiť. Pod formuláciou pohľadávka zodpovedajúca tomuto
peňažnému záväzku treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pristúpením k argumentácii, že banka je
oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky, by bolo
nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po
uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktoré sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, a

to na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle Zákona o bankách pod dohľad Národnej
banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom Zákona o bankách a viedlo by k vytvoreniu právne
neúnosného vzťahu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane
ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Takýto postup by taktiež mohol byť v rozpore s
požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade

so smernicou o nekalých obchodných praktikách. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky
postúpiťajpohľadávkuzceléhoúverovéhovzťahu,avšakpretakétopostúpeniejenevyhnutnépristúpiťv
súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto
oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

15. Z doložených listinných dôkazov v tejto veci súd zistil, že zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej
sporiteľne, a.s. v liste z 9.9.2015 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorou bola
žalovaná v omeškaní ku dňu 8.9.2015 vo výške 726,61 eur, žalobca však nepredložil súdu žiaden listinný
dôkaz o zaslaní uvedenej výzvy, a to ani poštovú doručovaciu obálku, resp. podací hárok poštovému

orgánu. Následne v liste z 30.9.2015 došlo od Slovenskej sporiteľne a.s. k zaslaniu oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere k 29.9.2015 žalovanej , avšak keďže
žalobca nepreukázal zaslanie predchádzajúcej výzvy v liste z 9.9.2015, čo v konaní namietal i zástupca
žalovanej, nebolo preukázané, že by bolo v danom prípade splnené ustanovenie § 53 ods. 9 Obč.zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva. Preto súd dospel k záveru, že uvedený právny úkon , a to zosplatnenie úveru v liste
zo dňa 30.9.2015 , je neplatný právny úkon , a to v zmysle § 39 Obč. zákonníka, pretože je v
rozpore so zákonom. Napriek tomu, že zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. pred postúpením uvedenej
pohľadávky nedošlo teda k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, resp. v tomto
smere žalobca neudržal dôkazné bremeno, banka postúpila žalobcovi nielen výšku omeškaných splátok

ku dňu 8.9.2015 vo výške 726,61 eur, ale postúpila žalobcovi i celkovú pohľadávku vo výške 2513,39
eur. Z uvedeného potom vyplýva, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi pôvodný veriteľ, a to
Slovenská sporiteľňa, a.s., nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a to zaslať
písomnú výzvu dlžníkovi, ktorý by následne bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku, a preto podľa názoru súdu nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, v zmysle

§ 39 Obč. zákonníka. Preto súd žalobu vo vzťahu k žalovanej zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu v celom rozsahu.

16. Čo sa týka tvrdení žalobcu, že v danom prípade došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, a to s
poukazom na ustanovenie § 89 ods. 1 Zákona o bankách v znení platnom do 31.12.2014, v zmysle

ktorého banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchýlne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka
a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na

inom trvanlivom médiu, najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.
1. V súvislosti s uvedeným ustanovením súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade síce v
bode 19.16 predložených VOP došlo k dojednaniu, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, avšak hneď v ďalšej vete uvedeného dojednania sa
dohodlo, že klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči

nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. V tej súvislosti súd poukazuje na ustanovenie §
53 ods. 1 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
( ďalej len neprijateľná podmienka). Keďže sa jedná o všeobecné obchodné podmienky, ktorých znenie
pripravil veriteľ, je zrejmé, že v danom prípade nejde o podmienku individuálne dojednanú, pričom podľa

názoru súdu, dojednanie uvedené v bode 19.16 uvedených VOP, kedy klient, t.j. žalovaný dal vopred
súhlas s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky
voči klientovi, pričom klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje
záväzky len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, v danom prípade ide o nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a preto je uvedené

dojednanie v zmysle § 53 ods. 5 neplatné. Uvedené dojednanie je neplatné podľa názoru súdu i v
zmysle § 574 ods. 2/ Obč. zákonníka, v zmysle ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré
môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. V danom prípade sa žalovaný vzdal práva byť vyzvaný na
zaplatenie dlžnej pohľadávky pred jej postúpením, preto súd na základe uvedeného dospel k záveru,
že v danom prípade malo byť dodržané ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a keďže tomu tak

nebolo, v danom prípade nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok z 23.10.2015.

17. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,2 , § 262 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá C.s.p., v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodne tiež o nároku

na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.
vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci
bola žalovaná v celom rozsahu úspešná, preto je súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi ,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie
musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka, spisovú značku, čo sa ním sleduje a podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami
uvedenými v § 365 ods. 1,2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení o výkone rozhodnutia Civilného sporového poriadku a
Exekučného poriadku.