Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204024
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814204024.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: F.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/XX-XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát,
so sídlom A. č. XXX, proti žalovaným : 1/ Okresné stavebné bytové družstvo, Dolný Kubín, Zochova
1117/97, IČO: 00222071, 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., O. XXX/XX-XX, právne zastúpená:

JUDr. Monika Pindiaková, advokátka, so sídlom H., H. D.. XXX, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/63/2014-115
zo dňa 3. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že

zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalobcom
a žalovanou 2/ ako nadobúdateľmi dňa 24.05.2002, ku ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva
pod č. 961/2002 zo dňa 30.08.2002, je neplatná. Na základe vykonaného dokazovania ustálil, že
medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie napadnutej zmluvy, že žalobca sa stal nájomcom bytu pred
uzavretím manželstva so žalovanou 2/ ako aj členom bytového družstva. Tiež medzi stranami nebolo

sporné, že v čase uzatvorenia napadnutej zmluvy žalovaná 2/ bola manželkou žalobcu. Okresný súd
konštatoval, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy z dôvodu, že ju uzatvoril v omyle,
do ktorého ho dostal žalovaný svojím tvrdením, že uzatvoriť túto zmluvu musí spolu so žalovanou v
rade 2/, pretože sám nemôže byť výlučným nadobúdateľom predmetného bytu. Na základe týchto
skutočností okresný súd ustálil, že žalobca sa domáha relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre
omyl. Právo domôcť sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje a keďže žalovaný vzniesol

námietku premlčania na túto okresný súd prihliadal. Žalobca podal žalobu dňa 06.06.2014, teda po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva bytu 24.05.2002. Na základe tejto skutočnosti žalobu zamietol. Ďalší dôvod, pre ktorý
sa žalobca domáhal neplatnosti zmluvy, a to, že bola uzatvorená v rozpore so zákonom, pretože
nadobúdateľom bytu mal byť ako výlučný člen družstva iba on, uzatvorením manželstva so žalovanou
2/ im síce vznikol spoločný nájom bytu, avšak členstvo v bytovom družstve ostalo iba jemu. Okresný

súd dospel k záveru, že ani takýto dôvod neplatnosti zmluvy nebol preukázaný. Poukázal na závery
odvolacieho súdu v uznesení, ktorým bol jeho, v poradí prvý rozsudok vydaný v tejto veci zrušený.
Podľa neho zákon nevylučuje možnosť prejavu vôle manželov nadobudnúť spornú bytovú jednotku do
svojho bezpodielového spoluvlastníctva, ak by aj družstvo bolo povinné uzavrieť zmluvu o prevode bytu
s fyzickou osobou - členom družstva, ktorá je nájomcom bytu. Nezistil rozpor napadnutej zmluvy so
zákonom, pretože ak zmluvu uzatvorila aj žalovaná 2/, ktorá nebola členkou bytového družstva, ale

manželkou žalobcu, uvedená skutočnosť nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. O trovách konaniarozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovaným 1/ a 2/, ktorí mali
v konaní úspech.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby krajský
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaným uloží povinnosť
zaplatiť mu trovy celého konania. Namietal, že súd prvej inštancie dostatočne dôsledne nevychádzal
zo záverov uznesenia krajského súdu, ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie v
prejednávanej veci zrušené. Zdôraznil, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí

zaoberať sa výkladom prejavu vôle oboch účastníkov zmluvy, t.j. či ich prejav vôle smeroval k
nadobudnutiu sporného bytu do bezpodielového spoluvlastníctva. Ďalej namietal, že okresný súd
dostatočne dôsledne neprihliadal na skutočnosti, za ktorých došlo k uzavretiu napadnutej zmluvy. Iba
on samostatne žiadal o prevod bytu, žalovaný 1/ mu z neznámych dôvodov doručil tzv. návratku, aby
doplnil údaje do zmluvy, ktoré sa týkali aj žalovanej 2/. Ako výlučný člen družstva žiadal o odkúpenie bytu
a použil aj vlastné finančné prostriedky na jeho zakúpenie. Okresný súd sa vo svojom ďalšom rozhodnutí

vyhol posúdeniu vôle účastníkov zmluvy o prevode bytu tak, ako to mal uložené odvolacím súdom .

3.Žalovaný 1/vovyjadreníkodvolaniužalobcuuviedol,žerozsudokokresnéhosúdupovažujezavecne
správny. Zotrval na vznesenej námietke premlčania a svojich stanoviskách prezentovaných v konaní.

4. Rovnako žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu so závermi
súdu prvej inštancie stotožňuje. Poukázala na vznik spoločného nájmu bytu manželmi uzatvorením
manželstva v zmysle § 704 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a na ust. § 16 Zákona č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého môže vlastník domu previesť do vlastníctva
byt len nájomcovi tohto bytu. Keďže boli spolu so žalobcom nájomcami bytu, došlo správne k jeho

prevodu na ich osoby. Namietala, že nie je pravdou, že by žalobca o takejto skutočnosti nevedel a jeho
obranu označila za účelovú. Žalobca počas trvania ich manželstva spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva k bytu nespochybňoval, začal tak robiť až po rozvode manželstva.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.03.2017 v tzv. replike k vyššie uvedeným vyjadreniam žalovaných

opätovne zdôraznil, že okresný súd nepostupoval dôsledne v zmysle intencií súdu druhej inštancie, s
tvrdeniami žalovaných v ich vyjadreniach nesúhlasil a domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku tak,
že bude určené, že predmetná zmluva je neplatná.

6.Žalovaná 2/vpodanízodňa24.04.2017, tzv.duplikekvyjadreniužalobcuuviedla,ževprejednávanej

veci nejde o absolútne neplatný právny úkon, o taký by mohlo ísť iba v prípade, ak by svojím obsahom
alebo účelom odporoval zákonu, alebo by ho obchádzal, čo však v danom prípade nie je naplnené.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v
odvolaní (§ 379, § 380 CSP ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. písm. b/ CSP a podľa § 391 ods. 1
CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. V prejednávanej
veci okresný súd prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 7C/63/2014-55 zo dňa 20. apríla 2015, ktorým žalobu

zamietol z dôvodu, že zmluva, ktorej neplatnosti sa žalobca domáhal, bola uzatvorená v súlade so
Zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací na základe žalobcom podaného odvolania uznesením č.k.
7Co/440/2015-91 zo dňa 21. októbra 2015 v poradí prvý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s právnym posúdením veci okresným súdom. Konštatoval, že

uzatvorenie zmluvy o prevode bytu do vlastníctva nájomcu - člena družstva musí spĺňať všeobecné
náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka a rovnako špeciálne predpoklady uvedené v
ust. § 16 ods. 1 a § 28 Zákona č. 182/1993 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia spornej
zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Podľa týchto ustanovení je družstvo povinné uzatvoriť zmluvu o
prevode bytu s fyzickou osobou - členom družstva, ktorá je nájomcom bytu a ktorá vyzvala družstvo

na uzatvorenie zmluvy. Krajský súd zdôraznil, že účelom týchto zákonných ustanovení je poskytnúť
zvýšenú ochranu členovi družstva, ktorý byt na základe svojho členstva a uzatvorenej nájomnej zmluvy
užíva a ktorého členské práva a povinnosti vzťahujúce sa k tomuto bytu predstavujú majetkovú hodnotu,
na ktorej cenu ma prevod bytovej jednotky výrazný vplyv. Ak je členom bytového družstva len jeden zmanželov, v prípade zániku manželstva, členské práva a povinnosti zo zákona prechádzajú na tohto
manžela. Zákon v týchto prípadoch chráni majetkové práva toho, kto získal právo na uzatvorenie dohody
pred uzavretím manželstva; členský podiel, pokiaľ má majetkovú hodnotu, možno považovať za jeho

majetok. Ak nevzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom družstve, potom by byt do vlastníctva
podľa citovaných ustanovení Zákona č. 182/1993 Z.z. mal nadobudnúť len ten z manželov, ktorý sa stal
členom družstva, byt sa nestáva súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. Odvolací súd tak vo svojom predchádzajúcom uznesení prisvedčil odvolateľovi, že ak aj boli žalobca

a žalovaná 2/ spoločnými nájomcami bytu, členom družstva bol iba žalobca, preto žalovaný 1/ bol
povinný uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu práve so žalobcom.

10. Na druhej strane však, ak by žalobca a žalovaná 2/ prejavili vôľu, že nadobúdateľom bytu na základe
takejto zmluvy by mali byť obaja, skutočnosť, že žalovaný 1/ mal v zmysle Zákona č. 182/1993 Z.z.
povinnosť uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu s členom družstva, nebránila tomu, aby žalobca

a žalovaná 2/ uzatvorili túto zmluvu spoločne a spoločne nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva
predmetný byt. Vzhľadom na tento záver , odvolací súd uložil okresnému súdu skúmať, aká bola vôľa
zmluvných strán pri uzatváraní spornej zmluvy, teda či skutočne mali vôľu uzatvoriť túto zmluvu ako
manželia s tým, že nadobudnú byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň zdôraznil,
že pri výklade tejto zmluvy, keďže ide o písomný právny úkon, musí vychádzať z výkladových pravidiel

uvedených v § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Použitie týchto zákonných výkladových pravidiel
smeruje k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadrený slovami, ktorý urobili účastníci po vzájomnej
dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe ich zmluvného dojednania. Na to, akú
mali účastníci pri uzatváraní zmluvy vôľu, alebo aké tu boli ďalšie skutočnosti rozhodné pre výklad vôle,
podľa ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné usudzovať predovšetkým podľa okolností,

za ktorých bola zmluva uzavretá. Týmto spôsobom zistená vôľa účastníkov sa pri výklade prejavu
vôle však nepresadí, len ak by bola v rozpore s jazykovým predajov, teda len keby bola slovami
nepochybne vyjadrená iná (odlišná) vôľa účastníkov. Zmyslom výkladu prejavu vôle nie je zisťovať,
čo si konajúci s (niekoľkoročným) odstupom času myslia a ako svoje názory postupne menia, ale
objasniť, čo bolo skutočne prejavené. Nepochybne je pre takéto posudzovanie významné aj vyjadrenie

konajúceho, podstatné ale je, na aký prejav vôle možno usudzovať z okolností, za ktorých bol urobený.
Ak niekoľko rokov nie sú vznášané o obsahu prejavu vôle pochybnosti, možno vyvodiť (ak tomu nebránia
iné podstatné okolnosti), že bolo prejavené to, čo účastníci príslušného úkonu vnímali.

11. Skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca, a to, že bol „uvedený do omylu“ žalovaným 1/, ktorým

bol usmernený, aby účastníkom spornej zmluvy bola aj manželka žalobcu - žalovaná 2/, okresný súd
nesprávne hodnotil ako neplatnosť právneho úkonu pre omyl a tým nesprávne konštatoval premlčanie
práva domáhať sa neplatnosti právneho úkonu pre tento dôvod relatívnej neplatnosti. Relatívnej
neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať len ten účastník právneho vzťahu, ktorý omyl nevyvolal,
resp. konal v ospravedlniteľnom omyle. Súdna prax v súvislosti s ospravedlniteľným omylom ustálila, že

§ 49a Občianskeho zákonníka o omyle konajúcej osoby nie je možné vykladať tak, že na základe neho je
osoba, ktorá sa omylu dovoláva - podľa okolností konkrétneho prípadu - zbavená povinnosti zabezpečiť
si primeraný rozsah objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré považuje za
rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu. To je dôležité najmä v tých prípadoch, ak
ide napr. o skutočnosť, na základe ktorej sa domáha konajúci ospravedlniteľného omylu, ak mal možnosť

sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznámení sa so skutočnosťami rozhodnými
pre uskutočnenie takéhoto právneho úkonu. Nemožno totiž akceptovať, že by bolo možné účinne sa
dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, keď by
osoba dovolávajúca sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave
veciabezpríčinysavosvojomúsudkunechalamylneovplyvniťprípadnýmidojmami,náznakmiriešenia,

resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.

12. Okresný súd mal vo svojom konaní po zrušení veci odvolacím súdom dôsledne vychádzať z jeho
právnych záverov a preskúmavať primárne existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcom
žiadanom určení a následne preskúmať vôľu účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní a to, ako sa mohol

žalobca omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri oboznamovaní sa so skutočnosťami rozhodnými na
uskutočnenie právneho úkonu. Skúmanie týchto okolností a prejavu vôle účastníkov zmluvy je rozhodné
pre posúdenie platnosti, resp. neplatnosti spornej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Na jednej strane
je nutné zaoberať sa tým, že žalobca ako nájomca bytu požiadal o jeho odkúpenie a následne bolusmernený (podľa jeho tvrdení) žalovaným 1/, že musí takúto zmluvu uzatvoriť aj spolu so žalovanou
v rade 2/. Na druhej strane, je potrebné zistiť, z akého dôvodu žalobca na uvedené pristúpil, či si
dostatočne správnosť takéhoto postupu žalovaného 1/ overil, napr. získaním právnej pomoci, pretože

ako uvádzal, sám žiadal vo svojom mene o odkúpenie bytu na svoju osobu. Keďže okresný súd, napriek
tomu, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tento v zmysle záverov predchádzajúceho
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nepostupoval, krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
mu opätovne vrátil na konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie dôsledne
vychádzať z právnych záverov, ktoré boli prezentované v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení

krajského súdu a opätovne vyššie zdôraznené a zopakované aj v tomto zrušujúcom uznesení. V novom
rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)