Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/133/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229954
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4112229954.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Vlastou Ondrejkovou, v spore žalobkyne: Q. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom Q. XXX, zastúpená JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom Košice, Kováčska č. 28, proti
žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova
č. 4, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Danuše Tichá, advokátka so sídlom Bratislava, M. Benku č. 6,
o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 654,- eur
od 23.11.2012 do 13.05.2015, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Súd konanie v časti sumy 676,30 eura z a s t a v u j e.

IV. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 07.09.2012, domáhala voči žalovanému náhrady straty
na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti vo výške 28.068,85 eura s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne od 02.05.2012 do zaplatenia a súčasne výplaty mesačnej renty v sume 1.149,40 eura

počnúc 01.10.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že pri
dopravnej nehode dňa 17.07.2008 na ceste I/51 v 180 km smer B. ako spolujazdkyňa v motorovom
vozidle zn. Q. O. A.: NR Q. utrpela ťažký úraz, pričom vodičom motorového vozidla bol Q. E., voči
ktorému bolo trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví uznesením OR PZ Nitra zo dňa 29.05.2009
ČVS: ORP-46/OVK - NR. 2009 PB zastavené, pretože nebol daný súhlas poškodenej. Uviedla, že za
škodu na zdraví zodpovedá poistený prevádzkovateľ a vodič motrového vozidla, ktorým bola škoda
spôsobená. Vo veci náhrady škody z ublíženia na zdraví týkajúce sa náhrady za bolestné a sťaženie

spoločenského uplatnenia je vedené konanie pod č.k. 18C/23/2010. Na základe potvrdenia Sociálnej
poisťovne, Nitra zo dňa 27.11.2009 bola žalobkyňa uznaná invalidnou od 10.06.2009 s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%. Invalidný dôchodok jej priznaný nebol. Ďalej uviedla,
že v roku 2008 bola samostatne zárobkovo činná osoba a podľa daňového priznania za rok 2007
(rozhodujúce obdobie pre výpočet náhrady) bol u nej základ dane 599.127 SK, t.j. 19.887,37 eura.
Denný daňový základ predstavuje 54,4859 eura.(19.887,37:365 dní). Výpočet náhrady za straty zárobku
za obdobie od 01.09.2010 do 30.09.2012 predstavuje 28.068,85 eura, s tým, že mesačná renta od

01.10.2012 do budúcna a do zmeny pomerov predstavuje sumu 1.149,40 eura. Podaním zo dňa
01.02.2012 uplatnila u žalovaného zaostalú rentu do 31.12.2011 vo výške 33.574,75 eura, ktorý nárok
nebol uspokojený.2. Žalovaný v písomných vyjadreniach zo dňa 21.09.2012, 21.06.2013 vzniesol námietku miestnej
príslušnosti a vo vzťahu k nároku žalobkyne na náhradu straty na zárobku vzniesol námietku nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie a súčasne aj námietku premlčania. Uviedol, že žalobkyňa v liste zo dňa

01.02.2012 adresovanom žalovanému - výpočet úrazovej renty ako začiatok vzniku nároku, od kedy
požaduje predmetnú rentu uviedla dátum od 10.06.2009. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyni vznikol
nárok na úrazovú rentu dňa 10.06.2009, tak ako si svoj nárok uplatnila. Preto tvrdenie žalobkyne, že
jej nárok vznikol dňa 01.09.2010 považoval za účelové a nezodpovedajúce žiadnemu predloženému
listinnému dôkazu zo strany žalobkyne. Okrem toho aj rozhodné obdobie pre výpočet úrazovej renty

uviedla daňové priznanie za rok 2007. Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu straty na zárobku po
skončení PN dňa 10.06.2009, teda najneskôr od tohto dátumu mala vedomosť o svojich nárokoch, ktoré
sú predmetom sporu. V tomto smere poukázal aj na judikát Rc 36/2007 a ďalšie rozhodnutia, ktoré riešia
otázku premlčania nárokov vychádzajúcich zo straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
a podľa ktorých sa náhrada straty na zárobku premlčuje ako celok. V danom prípade nárok ako celok
bol uplatnený na súde po uplynutí premlčacej lehoty, pretože bol doručený na súd až dňa 07.09.2012.

Ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že nárok na náhradu straty na zárobku nie
je krytý v ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. , ktorý zákon umožňuje poškodenému žalovať priamo
poisťovateľa. Žalobkyňa mala možnosť žalovať priamo škodu, čo však nevyužila, dokonca súhlasila
s tým, aby trestné stíhanie bolo zastavené. Žalovaný nárok straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti nemá charakter náhrady škody, ktorú náhradu škody upravuje ust. 4 zákona č. 381/2001

Z.z.
3. Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2013 k vyjadreniu žalovaného
uviedol, že žalobkyňa si nárok na úrazovú rentu neuplatnila za obdobie od vzniku poškodenia na zdraví ,
ale za obdobie dvoch rokov spätne od 01.09.2010 do 30.09.2012 a taktiež si uplatnila úrazovú rentu
do budúcnosti. Dodal, že v čase od 18.05.2008 do 16.05.2009 bola žalobkyňa v dočasnej pracovnej

neschopnosti a dňa 16.05.2009 jej skončilo podporné obdobie. Z odborného posudku o invalidite
vyplýva, že žalobkyňa v dôsledku zdravotného poškodenia a prebiehajúcej liečby sa nemohla dostaviť
na odborné posúdenie za účelom posúdenia invalidného dôchodku, preto jej posúdenie bolo vykonané
posudkovým lekárom v sprievode ošetrujúceho lekára na byte u žalobkyne. V ďalšom období bola
posúdená na účely invalidného dôchodku dňa 30.11.2011 so stanovením MPSZČ v rozsahu 80% a

podľa odborného posudku o invalidite z 30.11.2011 bol posudkovým lekárom dátum invalidity stanovený
na 1.1.2010. Dôvodil tým, že pre určenie výšky straty na zárobku je nutné poznať pokles pracovnej
schopnosti (PPS) ako nevyhnutnú hodnotu pre objektívne, správne určenie výšky úrazovej renty, ktoré
posudzovanie PPS vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov námietku
premlčaniu považoval za nedôvodnú, keďže nebol a aj v súčasnej dobe nie je známy PPS ako

najpodstatnejšia veličina pre určenie jej výšky. Nesúhlasil ani s námietkou pasívnej vecnej legitimácie,
pretože je na výbere poškodeného, či si nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, alebo voči
poisťovateľovi.
4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so vznesenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, pretože náhradou straty na zárobku sa uhrádza poškodenému škoda,

ktorá mu vzniká tým, že nemôže kontinuálne dosahovať zárobok v dôsledku spôsobnej škody na zdraví,
tento zárobok by poškodený kontinuálne dosahoval do budúcnosti akoby nebyť spôsobenej škody na
zdravípoberalzárobok.Tedaškodaspôsobenástratounazárobkunevzniknenaraz,alevznikápostupne
akoby do budúcna poberal jednotlivé čiastkové zárobky. Preto sa premlčujú jednotlivé čiastkové plnenia
straty na zárobku , a nie celý nárok na náhradu ako celok. Vzhľadom na to, že náhrada straty na zárobku

vzniká postupne a nie naraz, k premlčaniu náhrady straty na zárobku nemohlo dôjsť naraz, ale len v
prípade jednotlivých mesačných plnení. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného poukázal
na § 4 zákona 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého má poisťovateľ povinnosť uhradiť škodu na zdraví.
Rovnako tak občiansky zákonník § 445 upravuje pri škode na zdraví aj nárok na náhradu straty na
zárobku. Poškodený v zmysle §15 zákona č. 381/2001 Z.z. má právo uplatniť si svoj nárok aj voči

poisťovateľovi, tým je daná vecná legitimácia žalovaného. Pokiaľ ide o nepresnú špecifikáciu poukázal
na § 445 Občianskeho zákonníka, ktorý nedefinuje čo sa rozumie pod pojmom zárobok, nešpecifikuje,
že ide len o plat. Preto ide aj o zárobok zo strany SZČO. B., ktorá žalobkyni vznikla titulom straty
na zárobku, bola vyčíslená na základe jej daňového základu. Takéto vyčíslenie považuje za korektné.
Žiadal preto žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

5. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní opätovne vzniesla námietku premlčania, keďže
žalobkyňa dňom 10.06.2009 skončila PN a žaloba bola podaná na súd dňa 07.09.2012 t.j. po uplynutí
premlčacej lehoty. Nárok žalobkyne má povahu opakujúceho sa plnenia a tento nárok sa premlčuje
ako celok. Navyše zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa ako základ výpočtu uvádza denný daňový základ,pričom sama uvádza, že v roku 2008 bola SZČO. Základom pre výpočet náhrady straty na zárobku je
denný vymeriavací základ t.j. zo zárobku v zmysle pracovného práva. Obchodný zákonník takýto pojem
nepozná pozná len pojem zisk. Okrem toho žalobkyňa od 08.12.2010 bola konateľkou spoločnosti Q.

ktorá spoločnosť má sídlo v obci Q.k, ktorá je bydliskom žalobkyne. Navyše žalovanému nie je zrejmé
z akého titulu si žalobkyňa uplatňuje nárok v tomto konaní, taký inštitút ako zaostalá renta žiaden právny
predpis nepozná. Žiadala žalobu zamietnuť jednak z titulu premlčania a jednak z dôvodu nepresnej
špecifikácie žalobného nároku a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
6. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že v čase dopravnej nehody podnikala na základe živnostenského

oprávnenia, v predmete činnosti čistenie kanalizácie. V čase nehody bola zdravým človekom, mala
vodičské oprávnenie skupiny "B". Jazdila motorovým vozidlom. Nemala žiadny problém presunúť sa
zo zákazky na zákazku. V dôsledku nehody sa tejto činnosti nemôže venovať vôbec. I keď nemá
zrušené živnostenské oprávnenie, živnostenskú činnosť nevykonáva, ale manžel. Nie je schopná
vykonávať prácu žiadneho druhu, jediné čo dokáže je zdvihnúť telefón. S pravou rukou je schopná
maximálne zodvihnúť telefón, ľavú ruku má úplne nefunkčnú . Nie je žiadna možnosť jej pracovného

uplatnenia. Pokiaľ ide o jej pracovnú náplň pred nehodou, tak jazdila na motorovom vozidle, dokázala
sama prečistiť kanalizáciu elektromechanickým zariadením. Dokázala sama zmonitorovať kanalizáciu
pomocou špeciálnej kamery, dokázala taktiež manželovi pomáhať v súvislosti s výmenou kanalizácie.
Sociálna pomoc jej nebola priznaná, asistenta si každý vozičkár musí hľadať sám, čo je veľmi zložité.
Potrebovala by 24-hodinovú asistenciu, ale má len 15-hodinovú , 3x do týždňa chodí na rehabilitáciu,

kde sa zdrží 2,5 hodiny, čo odoberá čas z celkovej asistenčnej činnosti. Býva s dcérami, ktoré sú
školopovinné. Je náročné sa o ňu starať po odchode asistenta, taktiež v noci, kedy je potrebné ju
polohovať kvôli dekubitom. Nevie sa vyjadriť či v čase nehody bývalý manžel nahlásil vznik škodovej
udalosti do poisťovne, pretože od 17.07. 2008 do 11.9.2008 bola v nemocnici, a od 11.9.2008 do
25.11.2008 bola v S.. Súhlas k trestnému stíhaniu manžela nedala , manžel sa o ňu staral, nemohla

som ostať sama. nakoľko bola na pľúcnej ventilácii, manžel bol celé doobeda s ňou doma, pretože
hrozilo riziko, že sa môže zadusiť.
7. Súd uznesením č.k. 7C/133/2012-64 zo dňa 19. 03.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni zaostalú rentu 28.068,85 eur, všetko s 9% ročným úrokom z omeškania od
02.05.2012 do zaplatenia a vyplácať mesačnú rentu v sume 1.149,40 eur počnúc 01.10.2012, vždy do

15. dňa v mesiaci, náklady vo výške 576,87 eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 16.02.2012
do zaplatenia, náklady vo výške 676,30 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23.11.2012
do zaplatenia, trovy konania a právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení
rozsudku, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 14.05.2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od
01.09.2010 do 30.04.2013 sumu 45.318,85 eura všetko s 9% ročným úrokom z omeškania až do
zaplatenia, vyplácať mesačnú rentu v sume 1.480,58 eura počnúc 01.05.2013 , spolu s 9% ročným
úrokom z omeškania vždy od 16. dňa nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia ,zaplatiť trovy konania a
trovy právneho zastúpenia tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku.
9. Súd uznesením zo dňa 18.08.2014 č.k. 7C/133/2012-130 zamietol námietku žalovaného na
preskúmanie miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra zo dňa 21.09.2012 z dôvodu, že nie sú splnené
zákonné podmienky na preskúmanie miestnej príslušnosti podľa ust. § 105 ods. 1 OSP.
10. Súd uznesením č.k. 7C/133/2012-230 zo dňa 12.04.2016 konanie v časti o zaplatenie sumy 576,86

eura spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 16.02.2012 do zaplatenia zastavil z dôvodu späťvzatia
žaloby v tejto časti a žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.
11. Súd uznesením č.k. 7C/133/2012-258 zo dňa 12.09.2017 pripustil zmenu žaloby tak, žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od
01.09.2010 do 30.06.2017 v sume 97.351,39 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy

28.068,85 eura od 02.05.2012 do zaplatenia. Žalovaný je povinný platiť žalobkyni od 01.07.2017
mesačne úrazovú rentu v sume 1.258,01 eura vždy do 15. dňa v mesiaci.
12. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa nedostavila žalobkyňa, žalovaný a právna
zástupkyňa žalovaného. Právna zástupkyňa žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť a neúčasť
žalovaného a súhlasila vec prejednať (a rozhodnúť ) v ich neprítomnosti. Súd preto pojednával podľa §

180 CSP v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného.
13. Súd uvádza, že dokazovanie listín ich čítaním, čítaním ich častí alebo oboznámením o ich obsahu
podľa § 204 CSP na poslednom pojednávaní nevykonal, nakoľko listiny, ktoré tvorili prílohy podaní
oboch sporových strán boli protistranám v priebehu konania doručované a pokiaľ ide o listiny, ktorénetvorili prílohy podaní, tieto boli v priebehu konania stranám sporu oboznamované. Okrem toho právny
zástupca žalobkyne, prítomný na tomto pojednávaní uviedol, že obsah spisu je im známy, a nie je
potrebné ho oboznamovať. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámil so

žalobou, uznesením OR PZ Nitra ČVS: ORP-46/OVK-NR-2009 PB zo dňa 29.05.2009, potvrdením
Sociálnej poisťovne zo dňa 27.11.2009, Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 745 626 6070 0 zo dňa
06.07.2009, potvrdením o podaní daňového priznania za roky 2007, 2008, 2009, výzvou pre žalovaného
zo dňa 01.02.2012, písomnými vyjadreniami žalobcu, žalovaného, Rozsudkom Okresného súdu Nitra
č.k. 18C/23/2010, výzvou pre žalovaného zo dňa 14.11.2011 spolu so špecifikáciou liečebných nákladov

a bločkami, výzvou pre žalovaného zo dňa 21.08.2012 spolu so špecifikáciou liečebných nákladov a
bločkami, špecifikáciou cestovných nákladov a lekárskymi správami, odpoveďou sociálnej poisťovne
zo dňa 21.06.2013, lekárskou správou Sociálnej poisťovne zo dňa 10.06.2009, lekárskou správou
Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2011, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2014 , oznámením
o poistnom plnení zo dňa 22.11.2011, odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 23.06.2015, potvrdením
MUDr. X. R., výpisom predpísaných liekov, posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa

05.05.2009, lekárskou správou Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa 25.11.2008,
oznámením o poistnom plnení zo dňa 13.05.2015, zápisnicou z pojednávania vo veci vedenej na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/221/2013, Rozsudkom Okresného súdu Nitra 10C/221/2013-138
zo dňa 12.11.2014, písomnými informáciami o lieku Triregol a gynoflor, odpoveďou Sociálnej poisťovne
zo dňa 20.09.2017, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2011 a zistil nasledovný skutkový

a právny stav:
14. Dňa 17.07.2008 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa ako spolujazdkyňa v motorovom
vozidle značky Q. O. A.: NR- Q. utrpela úraz. Q. vozidlo viedol vodič Q. E., voči ktorému bolo uznesením
OR PZ Nitra zo dňa 29.05.2009 ČVS: ORP-46/OVK-NR-2009 PB trestné stíhanie zastavené, pretože
nebol daný súhlas poškodenej. Prevádzkovateľ mal vozidlo v čase dopravnej nehody poistené u

žalovaného, išlo o poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
15. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 18C/23/2010-121 zo dňa 25.11.2010 bolo žalovanému uložené
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 35.918,64 eura, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a konanie v
časti zaplatenia sumy 30.908,25 s príslušenstvom titulom bolestného a sumy 119.728,80 eura s
príslušenstvom titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zastavené. Súd v tomto konaní priznal

žalobkyni mimoriadne zvýšenie spoločenského uplatnenia o 30% a vychádzal pritom z bodového
ohodnotenia SSÚ 8.820 bodov, z čoho 30% predstavuje 2.484 bodov x 14,45 eur , t.j. 35.918,64 eura.
Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/15/2011 - 154 zo dňa
16.02.2011.
16. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 10C/221/2013-138 zo dňa 12.11.2014 bolo konanie v

časti návrhu 11.750 eur s príslušenstvom zastavené, v zostávajúcej časti súd žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Predmetom konania bolo mimoriadne zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia o 50%, ktoré nebolo žalobkyňou preukázané, pretože na jej strane nestala
taká závažná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala opätovné mimoriadne zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia.

17. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.11.2009 vyplýva, že žalobkyňa po posúdení jej
zdravotného stavu na účely dôchodkovej dávky bola dňa 10.06.2009 uznaná invalidnou a miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 80%. Termín nasledujúcej kontrolnej lekárskej
prehliadky je určený na máj 2012.
18. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne číslo 745 626 6070 0 zo dňa 06.07.2009 bola žiadosť žalobkyne

o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu, že do dňa 17.05.2009 t.j. do vzniku invalidity, nezískala
potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, nie sú splnené podmienky nároku na invalidný dôchodok
a nemá nárok na invalidný dôchodok.
19. Z potvrdení o podaní daňového priznania žalobkyne za roky 2007, 2008, 2009 súd zistil, že v roku
2007 bol základ dane 599.127 Sk, za rok 2008 bol základ dane 0 Sk a za rok 2009 bol základ dane

6.691,38 eura.
20. Z výzvy pre žalovaného zo dňa 01.02.2012 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu
zaostalej renty za obdobie od 10.06.2009 do 31.12.2011 v celkovej sume 33.574,75 eura a od
01.01.2012 žiadala vyplácanie renty vo výške 1.112,68 eura. Vo výzve uviedla, že odo dňa 10.06.2009
bola uznaná invalidnou s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80%, invalidný

dôchodok jej nebol priznaný. Okrem toho uviedla, že v roku 2008 bola samostatne zárobkovo činná
osoba a podľa daňového priznania za rok 2007 (rozhodujúce obdobie pre výpočet) bol u nej základ
dane 500:127 SK, t.j. 19.887,37 eura a denný vymeriavací základ predstavuje 54,4859 eir (19.887,37
eura : 365 dní).21. Z výzvy pre žalovaného zo dňa 14.11.2011 súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila náklady vynaložené
na liečenie vo výške 576,87 eura, ktorej prílohou bola špecifikácia liečebných nákladov a bločky v počte
69 kusov.

22. Z výzvy pre žalovaného zo dňa 21.08.2012 súd zistil, že žalobkyňa si uplatnila náklady vynaložené
na liečenie vo výške 676,30 eura, ktorej prílohou bola špecifikácia liečebných nákladov, bločky v počte
12 kusov, špecifikácia cestovných nákladov a lekárske správy.
23. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 21.06.2013 vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol
posudkovým lekárom sociálnej poisťovne posúdený dňa 10.06.2009 a následne dňa 30.11.2011.

24. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne zo dňa 10.09.2009, predmetom ktorej bolo posudzovanie
% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, posúdenie invalidity na žiadosť o invalidný
dôchodok zo dňa 27.04.2009, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 09.06.2009 navštívená na byte
posudkovou lekárkou. Dočasná pracovná neschopnosť bola konštatovaná od 18.05.2008 - 16.05.2009,
kedy vyčerpala žalobkyňa podpornú jednoročnú dobu. Podľa výroku posudku bola žalobkyňa uznaná
invalidnou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 80 % a dátum

vzniku invalidity je 17.05.2009.
25. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2011, predmetom ktorej bolo posudzovanie
posúdenie invalidity na žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 30.11.2011. Podľa výroku
posudku žalobkyňa bola uznaná invalidnou a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola určená na 80%.

26. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2014 k podnetu súdu na preskúmanie poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti vyplýva, že podľa spisovej dokumentácie žalobkyňa bola
naposledy posúdená dňa 30.11.2011 a miera poklesu schopnosti vykonávať činnosť bola určená na
80%. Vzhľadom na trvalý zdravotný stav už ďalšia kontrolná lekárska prehliadka nebola určená.
27. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 22.11.2011 vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobkyne bolo

oznámené žalovaným poistné plnenie titulom nákladov spojených s liečením vo výške 576,87 eura.
28. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 23.06.2015 na podnet súdu o posúdenie poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyni posudkovým lekárom na účely úrazovej renty podľa § 88 ods.
3 zákona č. 461/2003 Z.z. , vyplýva, že posudkový lekár posudzuje pokles pracovnej schopnosti na účely
úrazovej renty iba v prípade takého žiadateľa o úrazovú rentu, ak jeho poškodenie zdravia nastalo v

dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. V danom prípade z informačného systému bolo
zistené, že žalobkyňa nemá zaevidovaný žiaden pracovný úraz ani chorobu z povolenia.
29. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 13.05.2015 vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobkyne bolo
oznámené žalovaným poistné plnenie titulom nákladov spojených s liečením vo výške 654 eur s tým, že
náklady spojené s liečením Triregol a Gynoflor nie je preukázaný zdravotnou dokumentáciou ako liek

súvisiaci s liečením úrazu spôsobeného pri dopravnej nehode.
30. Z odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2017 vyplýva, že žalobkyni bolo rozhodnutie č. 745
626 6070 0 zo dňa 06.07.2009 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok doručené dňa 21.07.2009 a
právoplatnosť nadobudlo rozhodnutie 21.08.2009.
31. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2011 bol žalobkyni priznaný invalidný dôchodok

od 1.1.2010.
32. Podľa 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
34. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
35. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

36.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
37. Predmetom konania po zastavení konania v časti sumy 576,86 eura s príslušenstvom, uznesením
č.k. 7C/133/2012-230 zo dňa 12. 04.2016, je nárok žalobkyne na náhradu straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti a nárok na náhradu nákladov spojených s liečbou v sume 676,30 eura

s príslušenstvom. Keďže žalobkyňa využila svoje dispozičné právo a vzala žalobu späť v časti sumy
676,30 eura písomným podaním zo dňa 01.03.2017 z dôvodu, že žalovaný dňa 13.05.2015 čiastočne
plnil náhrady liečebných nákladov a to v sume 654 eur a trvala na úroku z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 654 eur od 23.11.2012 do 13.05.2015, súd konanie v časti sumy 676,30 eur zastavil.Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 654 eur od 23.11.2012 do 13.05.2015.
38. Pokiaľ išlo o nárok žalobkyne na náhradu straty na zárobku, žalovaný vzniesol námietku premlčania,

a preto súd v rámci rozhodovania o tomto nároku sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou
premlčania.
39. Podstata premlčania (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka) spočíva v tom, že pokiaľ sa určité
právo po zákonom stanovenú dobu (premlčaciu dobu) nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby
neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže byť po jej uplynutí veriteľovi priznané. To znamená,

že dlžník po uplynutí zákonom stanovenej doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom
na to, že toto právo bolo už premlčané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej
miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Pokiaľ dlžník pred súdom namietne
premlčanie práva, nemôže byť veriteľovi premlčané právo priznané. Premlčanie plní v súkromnom práve
tri základné funkcie: stimuluje veriteľa, aby svoje nároky uplatnil včas, predchádza dôkaznej núdzi, a
prispieva k právnej istote.

40. Na to, aby premlčanie malo hmotnoprávne účinky, zákon v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
určuje dve základné kumulatívne podmienky: márne uplynutie premlčacej doby a námietku premlčania
vznesenú dlžníkom na súde. Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má
za následok premlčanie práva, o ktoré ide, za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v
dobe ustanovenej zákonom. Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna

skutočnosť vyvolávajúca začiatok plynutia premlčacej doby) a koncom. O tom, že sa právo nevykonalo,
možno hovoriť vtedy, keď uplynula premlčacia doba a počas nej dlžník dobrovoľne nesplnil povinnosť
zodpovedajúcu príslušnému právu a veriteľ sám sa zákonným spôsobom nedomáhal svojho práva
jeho uplatnením na súde, prípadne u iného príslušného orgánu. Premlčacie teda samo o sebe ešte
nespôsobujezánikpráva(pohľadávky)alebránilenjehovymáhateľnosti.Ideosubjektívneprávodlžníka

vzniesť po uplynutí premlčacej doby (§ 101 až 110 OZ) na súde námietku proti uplatneniu práva. Pokiaľ
túto námietku dlžník použije, súd nemôže premlčané právo (pohľadávku) priznať.
41. Ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej
úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej uplynutia. Zákon tu navyše rozlišuje medzi dvomi
druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to subjektívna premlčacia doba a objektívna

premlčacia doba. Ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu ku
všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420
a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov. Aplikuje sa aj v prípade, keď
zodpovednosť za škodu je ustanovená v osobitnom zákone, ktorý nemá osobitnú úpravu premlčania

práva na náhradu škody.
42. Právo na náhradu škody sa premlčí podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky
sú súčasne podmienkami , aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde (actio
nata). Až do tohto momentu môže začať plynúť dvojročná subjektívna doba. Plynutie premlčacej doby

je tu viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva vo vedomosti poškodeného o spôsobenej škode a
o tom, kto zodpovedá za škodu. Ak sa poškodený dozvie o spôsobenej škode alebo hoci len o tom, kto
za škodu zodpovedá ( keď o spôsobenej škode už vedel) až neskoršie , ako došlo ku škodovej udalosti,
predĺži sa premlčacia doba o časový úsek medzi škodovou udalosťou a momentom, keď sa poškodený
dozvie o škode, prípadne o tom, kto za ňu zodpovedá.

43. Pri uplatnení nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vychádzala
žalobkyňa jednak z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.11.2009 , v ktorom Sociálna poisťovňa
oznamuje na žiadosť žalobkyne, že po posúdení jej zdravotného stavu na účely dôchodkovej dávky dňa
10.06.2009 bola uznaná invalidnou a z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 06.07.2009 o zamietnutí
žiadosti o invalidný dôchodok. Okrem toho v žalobe ako rozhodné obdobie pre výpočet tejto náhrady

určila daňové priznanie za rok 2007, z ktorého vychádzala pri výpočte náhrady.
44. V prvom rade súd poukazuje na to, že pri náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti ide o opakujúce sa nároky, preto pri tejto náhrade neprichádza do úvahy premlčanie
jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého nároku. V tejto súvislosti súd dodáva, že všetky
nároky, ktoré poškodenému priznáva Občiansky zákonník pri spôsobení škody na zdraví, sú celkom

samostatné, lebo predpoklady ich vzniku sú odchylné a tiež sa môžu časovo odchylne napĺňať, a tieto
skutočnosti je potrebné mať na zreteli pri posudzovaní ich premlčania, pričom náhrada straty na zárobku
po skočení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, i keď má povahu opakujúceho plnenia, a preto
sa premlčuje celý nárok, neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení.45. Žalobkyňa vedomosť o rozsahu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti umožňujúcej
uplatnenie jej náhrady na súde, získala potom, čo bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne o
invalidnom dôchodku a žalobkyňa sa o tomto rozhodnutí dozvedela. Totiž tento nárok možno uplatniť na

súde až po tom, čo bolo príslušným orgánom vydané rozhodnutie o priznaní (nepriznaní) invalidného
dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel, keďže do tejto doby nie je isté, či a v akej výške bude
poškodenému priznaný invalidný dôchodok a teda ani v akom rozsahu došlo ku strate na zárobku. Ako
vyplýva z ust. § 447 Občianskeho zákonníka strata na zárobku sa uhrádza peňažným dôchodkom.
Tento občianskoprávny nárok na náhradu za stratu na zárobku po skočení pracovnej neschopnosti sa

premlčuje ako jeden celok , nie iba ako nároky na jednotlivé mesačne sa opakujúce plnenia z neho
vyplývajúce, poskytované vo forme dôchodku tzv. renty (RC 36/2007).
46. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skočení
pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku
dosahovanom pred poškodením a po poškodení, prípadne kedy bolo vydané rozhodnutie o invalidnom
dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel.

47. V danom prípade Sociálna poisťovňa rozhodnutím č. 745 626 6070 0 zo dňa 06.07.2009 zamietla
žiadosťžalobkyneoinvalidnýdôchodok.Uvedenérozhodnutiebolodoručenéžalobkynidňa21.07.2009,
pričom právoplatnosť nadobudlo rozhodnutie dňa 21.08.2009. Podľa názoru súdu žalobkyňa sa prvýkrát
o tom, či a v akej výške jej bol priznaný invalidný dôchodok, dozvedela už dňom 21.07.2009, kedy jej bolo
rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 745 626 6070 0 zo dňa 06.07.2009 o zamietnutí žiadosti o invalidný

dôchodok doručené, týmto dňom sa dozvedela o škode na strate na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti. Na základe tohto rozhodnutia žalobkyňa nadobudla vedomosť o výške škody na strate
na zárobku a bola schopná ju objektívne vyčísliť v peniazoch a preukázať. Žalobkyňa k uvedenému dňu
nadobudla vedomosť o tom, že jej uchádza zárobok a bola schopná tuto skutočnosť preukázať.
48. Z uvedeného je zrejmé, že dvojročná subjektívna premlčacia doba upravená v ust. § 106 ods. 1

Občianskeho zákonníka určená na uplatnenia nároku žalobkyni uplynula dňom 21.07.2011, a preto v
prípade,žežalobunanáhradustratynazárobku poskočenípracovnejneschopnostižalobkyňauplatnila
na súde dňa 07.09.2012, urobila tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
49. Keďže žalobkyňa nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
(teda samotný základ) uplatnila na súde po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a žalovaný vzniesol

námietku premlčacia, súd žalobu vo zvyšku zamietol.
50. Súd z dôvodu že žalobu na náhradu straty na zárobku zamietol v dôsledku dôvodne vznesenej
námietky žalovaným, nezaoberal sa ďalej vecou samou a ani ďalšími námietkami uplatnenými stranami
sporu v priebehu konania.
51. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú náhradu

trov konania. Úspech žalovaného bol v časti žalobného nároku na náhradu straty na zárobku , ktorý
si uplatňovala žalobkyňa po pripustení poslednej zmeny petitu vo výške 97.351,39 eura spolu s
príslušenstvom. Neúspech žalovaného spočíval v sume 654 eur, ktorú v priebehu konania titulom
náhrady liečebných nákladov uhradil žalobkyni, a preto žalobkyňa žalobu v časti sumy 676,30 eur
zobrala späť a ďalej neúspech spočíval vo vyhovujúcej časti týkajúcej sa príslušenstva - úroku z

omeškania 8,75% ročne zo sumy 564 eura od 23.11.2011 do 13.05.2015, ktoré sumy s poukazom na
zamietnutú výšku sumy predstavujú zanedbateľnú časť, a preto súd ustálil, že žalovanému patrí plná
náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.