Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816214682
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816214682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: W. M. F., s.r.o., ul. P. 5, V., IČO:
XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Z. M., s.r.o., so sídlom v V., ul. P. 5, C.: XX XXX
XXX, proti žalovanej: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XXX/XX, P., zast. JUDr. V. L., advokátom so
sídlom v V., Y. XX, o zaplatenie 2 438,80 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 25. januára 2018, č. k. 16Csp/81/2016-121, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi vo výške 100 %. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 92 ods.
8 zák. č. 483/2001 Z.z,. o bankách v znení účinnom do 31.12.2016, § 524 Občianskeho zákonníka, § 52
a nasl., § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal
zaplatenia 2 438,80 eur s prísl. na tom základe, že na žalobcu prešla pohľadávka v zmysle zmluvy o
postúpení pohľadávky z 23.10.2015, uzavretej medzi F. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom.
Súd uviedol, že pôvodný veriteľ - F.. poskytol žalovanej úver vo výške 1 990 eur na základe zmluvy

o splátkovom úvere zo dňa 17.06.2011. Predmetná zmluva sa v zmysle § 1, § 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch považuje za spotrebiteľský úver a v zmysle ust. § 52 Občianskeho
zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Súd s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách konštatoval,
že žalobca v spore nepreukázal, že žalovanej bola zo strany banky zaslaná a doručená písomná výzva
a napriek doručeniu tejto výzvy bola žalovaná nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splatením čo
i len časti svojho peňažného záväzku do postúpenia vymáhanej pohľadávky. Súd mal z predložených
dôkazov preukázané, že zo strany pôvodného veriteľa v liste zo dňa 09.09.2015 bola žalovaná vyzvaná

na zaplatenie dlžnej sumy, s ktorou bola žalovaná v omeškaní ku dňu 08.09.2015 vo výške 726,61
eur, žalobca však nepredložil žiaden listinný dôkaz o zaslaní uvedenej výzvy. Následne v liste zo dňa
30.09.2015došloodF.kzaslaniuoznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnostipohľadávkyzozmluvyo
úvere k 29.09.2015 žalovanej, avšak keďže žalobca nepreukázal zaslanie predchádzajúcej výzvy v liste
z 09.09.2015, nebolo preukázané, že by bolo v danom prípade splnené ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Preto súd dospel k záveru, že uvedený právny úkon, a to zosplatnenie úveru v liste zo
dňa 30.09.2015, je neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ. Napriek tomu, že zo stranQ.. pred
postúpením pohľadávky nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru, resp. vtomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, banka postúpila žalobcovi nielen výšku omeškaných
splátok ku dňu 08.09.2015 vo výške 726,61 eur, ale postúpila žalobcovi aj celkovú pohľadávku vo výške
2 513,39 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že pred postúpením pohľadávky žalobcovi pôvodný veriteľ

nesplnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to zaslať písomnú výzvu
dlžníkovi, ktorý by následne bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo i len časti svojho peňažného záväzku, preto nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany
pôvodného veriteľa na žalobcu. Súd preto žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2, § 262

ods. 1 CSP a v spore úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,
domáhajúc sa zmeny rozsudku tak, že súd jeho žalobe vyhovie, resp. žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal priznať trovy odvolacieho
konania vo výške 278,55 eur. Ako odvolacie dôvody uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovýmzisteniam,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcoviuskutočňovaťjemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že
postupca pred postúpením pohľadávky dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá § 92 ods. 8 zákona o
bankách(ZoB)anedošlokporušeniubankovéhotajomstva.Nesúhlasils názoromsúdu,podľaktoréhov

zmysleust.§92ods.8ZoBjenasplneniepredpokladovpodľatohtoustanoveniapotrebné,abyboldlžník
v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych
dní, pričom táto lehota začína plynúť až po doručení tejto výzvy. Takýto výklad z dikcie ust. § 92 ods.
8 ZoB podľa žalobcu nevyplýva. Ust. § 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva len o písomnej výzve banky voči
svojmu klientovi, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka. Ustanovenie §

89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení ZoB, pričom
ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli
otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 19.16 VOP. Poukázal na rozhodnutia
Krajského súdu Prešov v takýchto veciach (napr. sp. zn. 10Co/76/2016, sp. zn. 9Co/145/2015). On v
konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho

zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a okresný súd
má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove napr. sp.
zn. 5Co/122/2016, sp. zn. 9Co/15/2016. Uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s
aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava

výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba
o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Bol toho názoru,
že norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi
banky, v tomto prípade žalovanej, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou
Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky

dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky a s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona
o bankách, a teda nemôže byť s ním spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok. Dodal, že považuje za nesporné, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru plne v
súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť, pričom v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa
stotožňuje a na zdôraznenie ich správnosti dodáva nasledovné:

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal platné postúpenie pohľadávky proti žalovanej
z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., keď zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre
rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Odvolací súd sa s týmto právnym záverom plne stotožňuje.6. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej,t.j.existencietvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebo

pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (viď rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom
konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky
dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky. Podľa § 526 ods. 2 Obč. zák., ak
dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou

o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi
účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k
súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obo/210/01, podľa ktorého relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho,
aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného

rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku NS SR sp. zn. 2Obo/40/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z
rozsudku NS SR sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy
o postúpení, resp. v spore o splnenie nehradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z
úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu-
zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť,

že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto
postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v
uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

7. Odvolací súd ďalej v zhode s názorom súdu prvej inštancie dodáva, že spôsobilým predmetom

postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách môže byť banková pohľadávka alebo iba časť, ktorá je
1/ splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2/ písomnej výzvy, potom čo bol klient banky nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre
platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca síce predložil zmluvu o
postúpení pohľadávok, ale nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej
pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne a.s. voči žalovanej ako dlžníkovi na žalobcu .
Žalobcasícesúdupredložilvýzvuzodňa09.09.2015,adresovanúžalovanej,ktoroujejF.oznámila,žeso
splácaním pohľadávky je v omeškaní ku dňu 08.09.2015 vo výške 726,61,10 eur. Žalobca však v konaní

nepreukázal, že výzvu žalovanej skutočne aj zaslal. Žalobca teda nepreukázal, že pohľadávku F. bolo
možné postúpiť na žalobcu, zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcu
nadobudol pohľadávku voči žalovanej, je preto potrebné považovať za neplatný právny úkon, pretože
je v rozpore so zákonom. Záver súdu, že žalobca nepreukázal, že nadobudol platnú pohľadávku F. voči
žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 17.06.2011, bol preto správny. Na základe uvedeného

potom nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie predmetnej pohľadávky na súde.

9. Vzhľadom na vecne správny záver súdu prvej inštancie ohľadne nepreukázania vecnej aktívnej
legitimácie žalobcu odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími
námietkami žalobcu.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1,2 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.

1, § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože si nárok na náhradu týchto trov neuplatnila a z obsahu spisu jej ani žiadne
trovy nevyplývajú.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).