Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206634
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116206634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD., predsedníčky senátu a

členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovaným 1/ J. K., nar. X.XX.XXXX, bytom O. X,
XXX XX O., 2/ V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, XXX XX O., o zaplatenie 5.641,62 eura s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 28C 61/2016-59 zo dňa 31.1.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 2/ zastavil. Uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 5.641,62 eura v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania vo výške
10 %.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených
listinných dôkazov, ktoré špecifikoval, citoval ust. § 62, § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a
uviedol, že žalovaný 2/ zomrel pred začatím konania, žaloba bola podaná voči neexistujúcemu subjektu.

Jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a preto súd prvej inštancie v zmysle ust.
§ 62 v spojení s § 161 Civilného sporového konania voči žalovanému 2/ konanie zastavil. Ďalej súd
prvej inštancie citoval ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/,d/, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. od 1.1.2011 do 30.11.2011 a uviedol, že
stranysporuuzavreliúverovúzmluvudňa14.11.2011svýškouúveru6.000eur,druhúverupôžička.Účel
úveru bezúčelový úver / splatenie záväzkov klienta, typ a výška úrokovej sadzby fixná do splatnosti, so
17,3% ročným úrokom, poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 120 eur, poplatkom za správu úveru vo

výške 1,99 eura mesačne, výške anuitnej splátky 105,42 eura, počte anuitných splátok 120, periodicite a
termínusplatnostianuitnejsplátkymesačnev11.deňkalendárnehomesiaca,výškeročnejpercentuálnej
miery nákladov (ďalej len RPMN) 20,02 %, priemernej RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 17,88%
a celkovej čiastke, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 13.009,20 eura. Súd prvej inštancie posudzoval
právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský s tým, že skúmal zmluvné dojednania
spotrebiteľskej zmluvy. Dospel k záveru, že žalobca v zmluve neuviedol údaj o termíne konečnej
splatnosti úveru, ktorý musí byť vyjadrený dátumovo tak, aby poskytoval spotrebiteľovi jasný a konkrétny

údaj konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby si komplikovane tento termín výpočtom
splátok sám počítal. Uvedený nedostatok spôsobil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a preto súd
rozhodol, že žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobcovi len nesplatenú sumu poskytnutého úveru vo
výške 5.641,62 eura. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nárok na zaplatenie zvyšku nesplateného úverupovažoval za dôvodný a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo žalobca sa okrem
zaplatenia istiny domáhal aj zaplatenia úroku vo výške 349,14 eura, úroku z omeškania vo výške 5,39
eura, úroku vo výške 17,30 % ročne z nezaplatenej istiny 5.652,69 eura od 6.8.2013 do 15.3.2013, úroku

17,30 % ročne z nezaplatenej istiny 5.641,62 eura od 16.8.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo
výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 5.652,69 eura od 6.8.2013 do 15.3.2013, úroku z omeškania vo
výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 5.641,62 eura od 16.8.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania
vo výške 8% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 349,14 eura od 6.8.2013 do zaplatenia. V tejto
časti uplatneného nároku súd prvej inštancie súd žalobu zamietol. S poukazom na ust. § 232 ods. 3

Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť istinu v lehote 15
dní, vzhľadom na výšku priznaného plnenia, aby nedošlo k jej existenčnému ohrozeniu.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255 ods.
2 Civilného sporového poriadku tak, že priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 % úspešnej
žalovanej s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal zamietavý výrok a
výrok o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vo vzťahu k uvedeniu
termínu konečnej splatnosti uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil bod 5.3 zmluvy, v ktorom je

jednoznačne stanovený termín konečnej splatnosti. Poukázal na ust. § 122 Občianskeho zákonníka s
tým, že uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia sa počíta lehota určená podľa mesiacov, na základe
čoho, bolo možné určiť termín konečnej splatnosti úveru, presne konkrétnym časovým okamihom.
Ďalej namietal výrok o trovách konania. V tejto časti považoval napadnuté rozhodnutie za náležite
neodôvodnené. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a žalobe vyhovieť. Zároveň

si uplatnil náhradu trov konania vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od

1.7.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového

poriadku na všetky začaté i prebiehajúce konania v súlade s princípom justifikácie účinkov, ktorý
znamená zachovanie právnych účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti a platnosti
Občianskeho súdneho poriadku v znení do 30.6.2016, ktorého následky úkonu sa majú uznávať aj vtedy,
ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadomnavčaspodanéodvolanieosobouoprávnenou(§359vspojenís§362ods.1CSP)preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a
380 CSP, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý
bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke dňa 24.8.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení

s § 219 ods. 1,3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd

použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

Oboznámenímsasobsahomspisu,odôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,akoajzistenýmskutkovým
stavom a právnym posúdením uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.6. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení
vrátane nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie náležite skúmal zmluvné
dojednania spotrebiteľskej zmluvy v súlade s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 9

zákona č. 129/2010 Z. z. Pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z obsahu zmluvy je nesporné, že termín
konečnej splatnosti úveru nie je náležite vyjadrený v bode 5.3 zmluvy (čl. 5 spisu) z ktorého vyplýva, že
„klienti sa zaväzujú, že celý úver s príslušenstvom bude uhradený do 120-tich mesiacov odo dňa podpisu
úverovej zmluvy, pričom banka vykoná poslednú splátku vo výške zostatku úveru s príslušenstvom deň

uvedený v bode 5.2 posledného mesiaca tejto lehoty. V prípade, ak deň splátky nebude pracovným
dňom, splátka bude vykonaná v najbližší nasledujúci pracovný deň“. Takéto vyjadrenie termínu konečnej
splatnosti nezodpovedá požiadavke jasného a zrozumiteľného vymedzenia zmluvných podmienok pre
spotrebiteľa. Tvrdenie žalobcu, že údaj o konečnej splatnosti úveru sa dá vypočítať, nezodpovedá
povinnosti žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere postupovať s náležitou odbornou
starostlivosťou s prihliadnutím na postavenie dlžníka - spotrebiteľa, ktorý musí byť v záujme zachovania

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa poučený o všetkých náležitostiach zmluvy, ako aj
o termíne konečnej splatnosti úveru. Jedná sa o zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., ktorej neuvedenie zákon sankcionuje,
že úver je bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). Odvolací
súd nesúhlasí s uplatnenou námietkou žalobcu, že údaj o konečnej splatnosti je možné vypočítať v

zmysle ust. § 122 Občianskeho zákonníka. V spotrebiteľskom vzťahu nie je povinnosťou spotrebiteľa
si dátum konečnej splatnosti vypočítať z údajov vyplývajúcich zo zmluvy, ale pred uzavretím zmluvy
tento termín konečnej splatnosti vyjadriť jasne, zrozumiteľne a určito. Táto povinnosť vyplýva zo zákona
dodávateľovi služby - poskytovateľovi spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na neuvedenie zákonnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že úver je

bezúročný a bezpoplatkový. Uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia ako
nedostatku tejto náležitosti zmluvy, odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú.

7. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku týkajúcu sa priznaného nároku na náhradu trov
konania žalovanej. Súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP

správne v súlade so zásadou úspechu strany v spore stanovil pomer úspechu a neúspechu strán s
tým, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %. Uplatnená námietka týkajúca
sa náležitého neodôvodnenia výroku o trovách konania nebola dôvodná. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, je jasné, zrozumiteľné a najmä
preskúmateľné.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zamietavom výroku a
v súvisiacom výroku v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní vyplývajúcou z ust. § 255
ods. 1 CSP. V záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov medzi stranami sporu v súlade so
zásadou hospodárnosti konania ako základnými zásadami Civilného sporového poriadku (čl. 4 ods. 2 v
spojení čl. 17 CSP), odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal, lebo
jej z obsahu spisu trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.